Zabehnúť maratónsku vzdialenosť 42,195 km na jedno sústo si vyžaduje veľké fyzické aj psychické úsilie. No aj keď poctivo a dobre trénujete, na preteku môže byť nakoniec všetko inak. O nepredvídateľnosti maratónskych pretekov nám porozprával aj maratónec a riaditeľ komerčného úseku O2 Milan Morávek, ktorý svoj prvý maratón zabehol, keď mal 39 rokov. Dnes už má v bežeckom portfóliu aj prestížnu sériu maratónov – Veľkú šestku (Six Majors).
V rozhovore s rekreačným bežcom a maratóncom Milanom Morávkom sa ďalej dočítate:
- kedy je človek pripravený odbehnúť maratónsky beh,
- prečo sa nedá pripraviť na prvý maratón na sto percent a čo vás môže prekvapiť,
- ktorý zo šiestich prestížnych maratónov bol preňho najťažší,
- ako sa na Six Majors dostať,
- čo sa počas maratónov naučil o svojom tele,
- a aj to, prečo by sa mal človek nútiť k veľkým výkonom vo voľnom čase, ak musí podávať veľké výkony v práci.
Bol beh vždy vašou vášňou?
Behať som začal, aby som sa hýbal. Mal som 35 rokov, sedavé zamestnanie a žiadnu inú ambíciu, len schudnúť, a tak som sa pridal k priateľom, ktorí už behali rekreačne. Postupne sme sa skúšali prihlasovať na bežecké desiatky, Night Run, Národný beh Devín a neskôr sme sa odhodlali na polmaratóny. A potom aj na maratóny.
Maratóny sú však omnoho náročnejšie na vytrvalosť – profesionálom trvá zabehnúť maratón viac ako 2 hodiny a drvivá väčšina rekreačných bežcov beží maratón okolo 4 až 5 hodín. Ako ste zistili, že ste už pripravený na maratón?
Áno, pri maratóne potrebujete mať väčšiu disciplínu, mať lepšiu štruktúru tréningu a behať viac. No podľa mňa každý, kto si dá túto výzvu, môže zabehnúť maratón – niekto rýchlejšie, niekto pomalšie, závisí to od odhodlania a tréningu.
Mňa napríklad vytrápil aj prvý polmaratón, ktorý som bežal v Budapešti. Trval mi až dve a pol hodiny, a hoci bol október, teplota stúpla na 39 stupňov. No zakrátko som si dal predsavzatie, že do svojej štyridsiatky zabehnem aj prvý maratón. Podarilo sa mi to, keď som mal 39 rokov.
Knižky hovoria, že prvý maratón treba len zabehnúť a užiť si ho, netreba riešiť čas. Je to nepredvídateľný pretek, musíte si ho vyskúšať, aby ste vedeli, čo vás čaká a na čo si dať pozor druhýkrát.
Čo znamená nepredvídateľnosť pri maratóne?
Maratón si vyžaduje veľké fyzické a duševné úsilie počas dlhého času. Pri správnom tréningu sa telo síce stretne s únavou a rôznymi výzvami, ale na preteku môže byť všetko inak.
Počasie zohráva v maratóne významnú úlohu. Extrémne teploty, vysoká vlhkosť, silný vietor či neočakávané zmeny počasia môžu ovplyvniť tempo vášho behu, hladinu hydratácie a celkový komfort pri behaní. Môžete pravidelne trénovať pri priemerných 20 °C, ale počas pretekov vás môže prekvapiť 35 °C a to situáciu mení.
Ďalšou vecou, na ktorú sa neviete úplne pripraviť, je profil trate, lebo každá trať je iná. Výškové rozdiely môžu ovplyvniť vašu spotrebu energie, svalovú únavu aj celkové tempo.
Okrem toho počas maratónu riešite, kedy a koľko vody piť a čo zjesť, lebo nechcete byť hladný ani smädný, ale zároveň sa nechcete zdržiavať na toaletách.
Maratón si vyžaduje opatrné tempovanie a strategické rozhodovanie, preto je voľba správnej stratégie kľúčová. Ešte pred štartom musíte rozmýšľať o tom, ako začať, ako pokračovať a ako pretek dokončiť za 4 hodiny, lebo nechcete začať príliš pomaly, ale ani príliš rýchlo, aby ste si udržali tempo počas celého preteku. Samozrejme, musíte myslieť aj na všetky kopce a prevýšenia, ktoré vás čakajú.
Maratón je aj mentálne náročný, po dvoch hodinách behania vám môže všetko prekážať. Ste spotený, cítite sa slabý a stále ste len v polovici trate. Rozčúli vás aj šnúrka na teniskách, derúce tričko alebo skákajúci opasok s gélmi.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj fyziologické faktory bežca či bežkyne, lebo na maratóne musíte čerpať z tukových zásob. Po 33 kilometroch vám dôjdu všetky zásoby cukrov a musíte ísť na rezervu – aj preto sa hovorí, že na 33. kilometri narazíte na stenu. A samozrejme, pri maratóne sa chcete vyhnúť kŕčom.
Nič z tohto pred prvým pretekom neviete, ale aj tak sa to dá v pohode zvládnuť, len si treba preteky užiť.
Môže sa stať, že kondícia dosahuje vrchol, no potom príde jedna choroba, jeden úraz a celé vám to pokazí.
Vo svojom bežeckom portfóliu máte aj známu sériu maratónov, tzv. Veľkú šestku (Six Majors). Zaujali vás tieto maratóny kvôli prestíži?
Na prvý maratón z nich sme sa s kamarátmi prihlásili v Berlíne, keď sme si všimli logo Six Majors. Veľmi sme to nepoznali, ani sme tomu nevenovali veľkú pozornosť. Keď sme však dobehli, na večernej oslave sme sa hecovali, čo bude ďalej, a dohodli sme sa, že zabehneme všetkých šesť, keď už jeden z nich máme.
V tom čase ju malo zabehnutú asi osem Slovákov. Motivovala nás kolektívna súhra, kamarátstvo, doťahovanie sa medzi sebou aj súperenie. Postupne sme si vyberali, na ktorý ďalší maratón pôjdeme, spoločne sme sa hecovali, trénovali, rozširovali skupinu o ďalších bežcov. Kedysi nás spájala práca pre rovnakú spoločnosť, dnes je to beh.
V čom sa Six Majors odlišuje od iných maratónov?
Na svete je okolo 800 maratónov, ale len šesť z nich má titul Six Majors: tokijský, bostonský, londýnsky, berlínsky, chicagský a newyorský. Tieto maratóny patria medzi najprestížnejšie a najvyhľadávanejšie na svete, keďže amatérski aj elitní atléti bežia spolu 42,195 km v najslávnejších mestských uliciach na zemi.
Veľa bežcov chce zabehnúť aspoň jeden takýto maratón, ale nájdu sa aj takí ako my, ktorí túžia nielen po medaile za samotný pretek, ale aj po jednej za všetky – medaile Six Star Finisher.
Všetkých šesť maratónov zabehlo podľa najnovších údajov 8-tisíc ľudí. Je náročné ich dokončiť?
Je to podobne náročné ako dokončiť akýchkoľvek iný maratón. Keďže však ide o svetové a prestížne maratóny s históriou, je ťažké sa na ne dostať. Aby ste sa kvalifikovali, musíte mať priam atletický čas, ktorý rekreačný bežec len veľmi ťažko dosiahne.
Ak sa vám teda nepodarilo kvalifikovať, zaradia vás do žrebovania, v ktorom máte však len malú šancu, lebo je prihlásených približne 50-tisíc ľudí a vyžrebujú len 5- až 10-tisíc z nich.
Niektoré cestovné kancelárie ponúkajú účasť na týchto maratónoch formou zájazdu, prípadne môžete prispieť na charitu a získať tak kvalifikáciu. Ak ich chcete odbehnúť, nevzdávajte sa – treba skúšať všetky možnosti, pokusy opakovať, aj keď to nevyšlo na prvýkrát.
Dnes už viem, že keď som príliš unavený a nevyspatý, je lepšie dať si deň voľna, lebo potom som omnoho pozornejší.
Bežný vek pretekárov, ktorí dokončili Veľkú šestku, je 51 rokov. Myslíte si, že to je vek, v ktorom sa človek vytrénuje do vrcholnej kondície? Je to zaujímavé, čakal by som nižší.
Toto číslo podľa mňa reflektuje skôr vrchol mentálnej kondície a celkovú zrelosť, nie fyzickú kondíciu. Na rozhodnutie zabehnúť maratón musíte dozrieť. Máloktorý dvadsiatnik má takýto cieľ či sen, hoci kondíciu možno áno. Určite v tom zohráva úlohu aj fakt, že zabehnúť šesť maratónov, na ktoré je komplikované sa dostať, trvá niekoľko rokov, počas ktorých starneme.
Stalo sa, že vám počas maratónu došli sily? Predsa, pri každom behu sa človek môže cítiť inak, môže sa aj zle vyspať alebo je po chorobe či úraze.
New York bol pre mňa extrémne náročný. Aj keď má spomedzi šiestich maratónov najlepšiu atmosféru, ja som ho zabehol v zlej kondícii. Bol som ťažký a po prekonaní niekoľkých chorôb, takže som mal výrazne narušenú prípravu. Môže sa stať, že kondícia dosahuje vrchol, no potom príde jedna choroba, jeden úraz a celé vám to pokazí, ale už máte vytúžený lístok, tak tam idete. To sa proste neodmieta.
Okrem toho som sa maratónu v New Yorku zúčastnil v čase, keď bol najteplejším maratónom za posledné polstoročie. V Európe bolo vtedy v novembri 8 °C, a keď som vystúpil z lietadla, obarila ma horúčava 29 °C. Newyorský maratón je navyše kopcovitý, má veľa mostov, niektorí bežci išli nadoraz a doslova odpadávali od tepla. Ja som šiel zas veľmi pomaly, len aby som došiel. Bol to piaty maratón v poradí, chýbal nám len posledný v Tokiu, na ktorý sme mali s partiou už kúpený lístok, tak som nič neriskoval a dokončil som ho v čase 4:50.
Na jednej strane ovplyvňujú prípravu na maratón externé faktory ako spomínaná choroba, no na druhej strane je asi vhodné mať aj špeciálny režim, aby ste boli na maratón čo najlepšie pripravený. Na čo si dávate pozor?
Strava, tréning a spánok. Najdôležitejší je balans medzi tréningom a regeneráciou. Človek musí mať aj disciplínu. Keď vie, že ráno beží, tak si pôjde ľahnúť do postele v primeranom čase. A, samozrejme, žiadna konzumácia alkoholu. Alkohol má veľký vplyv na spánok a telo sa nedokáže dostatočne zregenerovať.
Tipy na maratónsky deň od Milana Morávka
- Človek musí vedieť odhadnúť, ako si najlepšie rozložiť sily, hlavne neprepáliť štart.
- Fľašu si so sebou na pretek nenoste, na občerstvovacích zastávkach máte zabezpečený pitný režim. Tam však odporúčam vypiť len tak deci vody (ak je normálne počasie), viac len keď je naozaj veľmi teplo.
- Beriem na pretek svoj gél, ak aj majú na pretekoch gély pre bežcov, zväčša je to až na záver a nemusia vám sadnúť.
- Osobne behám bez hudby, na niektorých pretekoch ju dokonca zakazujú. Snažím sa totiž naplno si užiť atmosféru bez slúchadiel, je to jedinečné.
- Behám menej oblečený ako väčšina rekreačných bežcov. Termoregulácia je dôležitá a verte mi, pri behu vám zima nebude. Ak by bola, treba pridať.
Keď sa rozprávame o vytrvalosti, kedy je správne počúvať svoje telo a spomaliť, keď nevládze, a kedy prekročiť svoje hranice?
Keď som začínal, pri druhom maratóne som sa snažil dodržať tréningový plán na sto percent. Zabehol som všetky behy v tréningu, ani jeden deň som nevynechal, no pretek som potom nezvládol tak, ako som chcel, lebo som sa cítil príliš unavený.
Dnes už viem, že keď som príliš unavený a nevyspatý, je lepšie dať si deň voľna, lebo potom som omnoho pozornejší. Aj vďaka športu som lepšie spoznal svoje telo a jeho funkcie si viem merať rôznymi spôsobmi. Treba sa riadiť tým, ako sa cítite, a je v poriadku tréning vynechať, ak ste unavený alebo v strese. No snažte sa, aby ste nevynechávali ťažký tréning, akým sú napríklad vytrvalostné behy.
Sme nútení k veľkým výkonom v práci, prečo by sme sa mali nútiť k veľkým výkonom aj vo voľnom čase?
Ja to vnímam inak. Myslím si, že sa tieto dve veci dopĺňajú. Ak chcete v práci podávať veľký výkon, nikde inde si neviete tak dobre vydýchnuť a vypustiť paru ako pri rannom behu. Kolegovia mi dokonca vravia, že keď nebehám, som nervóznejší a nemám dobrú náladu. (smiech)
Beh by ste si v prvom rade mali užiť, nemali by ste sa príliš prepínať a trénovať len toľko, na koľko sa cítite.
Je niečo, čo ste sa naučili pri behaní maratónov a preniesli ste si to do pracovného alebo súkromného života?
Maratóny ma naučili vytrvalosti. Ak človek na niečom systematicky pracuje, posúva sa k cieľu bližšie zo dňa na deň, výsledok sa dostaví. A tiež som pochopil, že čokoľvek si človek zaumieni, tak to dosiahne. Ako hovorí slogan jednej športovej značky – nič nie je nemožné.
Vnímate v behu aj nejaké ďalšie benefity?
Ráno ma beh naplní optimizmom, rozdýcham sa, okysličím si telo a deň je hneď krajší. Keď cestujete, spoznáte takto úžasné miesta skôr než ktokoľvek iný. Keď ideme s rodinou na dovolenku, už o ôsmej ráno po behu manželke zreferujem, čo si pôjdeme v meste pozrieť. Ako bežec vidíte ranný život v meste, vidíte, ako sa mesto zobúdza, to ma naladí na celý deň.
Nedávno som bol na štyri dni v Madride a väčšinu času sme strávili v kancelárii. Keby som každé ráno nebehal, ani by som nič z mesta nevidel. V lese má beh zasa úplne iný rozmer, ja si napríklad často chodím zabehať na Kamzík po lesných turistických chodníčkoch, tak si vyčistím hlavu.
Veľkú šestku ste zvládli. Máte nejaký iný podobný cieľ?
Ešte som ho nenašiel, no rozmýšľal som, že by som z cestného behu prešiel na trailový. Je to zdravšie na kolená a v lese uvidí človek krajšiu prírodu než na asfalte pri Dunaji.
Láka ma aj chodiť. Nedávno sme s kamarátmi prešli pešo púť 330 kilometrov z Ovieda do Santiaga de Compostela. Možno bude Veľká šestka v roku 2025 rozšírená aj o siedmy maratón, hovorí sa o Sydney alebo Juhoafrickej republike.