Keď hovoríme o futbale na Slovensku, väčšinou si predstavíme dymovnice, pokriky na rozhodcu, alkohol aj násilie. Mačistické obrazy v našich mysliach však tvorí len fanúšikovská menšina, ktorá je príliš hlučná a svojím krikom odrádza slušných ľudí. Futbal má v prevažnej väčšine „normálnu“ podobu – príkladom je aj prvý fanúšikmi vlastnený futbalový klub na Slovensku FK Kozmos.
Prvé písmená v názve nereprezentujú skratku futbalový klub, ale futbalovú komunitu, ktorá Kozmos dokonale vystihuje. Podiely v kluboch vlastnia samotní fanúšikovia, ktorí demokraticky hlasujú o rôznych otázkach klubu – napríklad či prijať alebo neprijať sponzora.
Na Slovensku je to nezvyčajné, no bežné to nie je ani vo svete – kluby väčšinou vlastnia oligarchovia, ktorí skupujú najlepších svetových hráčov za astronomické sumy.
Vybrali sme sa na posledný domáci zápas Kozmosu v sezóne, aby sme zistili, ako funguje klub, ktorý sa vymedzuje proti homofóbii, fašizmu, rasizmu – a, naopak, otvára témy rodovej rovnosti nielen v športe.
Fotografie sú aj zo zápasu, aj z tréningu FK Kozmos.
300 fanúšikov na šiestej lige
FK Kozmos hrá proti Športovému klubu obce Miloslavov. Parkujeme pred bratislavským štadiónom na Pasienkoch, a kým chvíľu zmätene pozeráme, kadiaľ ísť na zápas, smer nám ukáže rodinka s deťmi, ktoré majú namaľované dúhové vlajočky na lícach. Na prvý pohľad sa to možno nezdá, no všetci máme rovnaký cieľ – ideme na futbal.
Kozmos hrá na skromnom ihrisku, ktoré má len jednu tribúnu. Fanúšikov je však viac ako sedadiel, ktoré sa naplnili do 15 minút, a preto vidíme rôznych skalných s nabalenými dekami, ktorí sa usadia na trávniku vedľa tribúny. Padol rekord – je tu až 300 ľudí.
Na druhej strane tribúny sú už nastúpení kozmosácki „ultras“, ktorí aktívne povzbudzujú a spievajú chorály. Slovo ultras si možno spájame s negatívnym podtónom, no bitky či rasistické pokriky tu nehrozia.
Jedným zo slušných ultrafanúšikov je aj Daniel Feranec, ktorý nám vysvetľuje, ako ho komunita úplne pohltila, len čo sa o Kozmose dopočul: „Kozmos má také dve skupiny fanúšikov – prvá sú angažovaní futbaloví fanúšikovia, ktorí sa aj nejako podieľajú na organizácii klubu.
Potom je tu druhá skupina, ktorá nikdy vo svojom živote futbal neriešila, pretože ho vnímala ako príliš vulgárny. Neskôr však spoznali Kozmos a chodia na zápasy každý víkend. Deti sa tu zahrajú, rodičia sa zabavia a všetci sú šťastní,“ hovorí Daniel, ktorý počas zápasu spieva každý jeden chorál.
Tímy nastupujú za melódie piesne Go West od Pet Shop Boys, pričom v refréne spievajú Kozmooos, takmer najlepší, Kozmooos, srdce poteší, Kozmooos, hráme pre radosť… Kým dáva rozhodca pokyny hráčom, moderátor číta mená na hráčskej súpiske. Po každom mene hráča z Kozmosu zaznie hlasný potlesk a burácanie, no po dočítaní sa moderátor prizná, že mal s menami čítať aj čísla hráčov: „Prepáčte, tak ešte raz aj s číslami,“ na čom sa smeje celá tribúna.
Pekne spievajú a nenadávajú, asi sú za to platení…
Hneď dvakrát v úvode zápasu pri šanciach Kozmosu mával rozhodca ofsajd, ktorý sa však kozmosákom nepozdával. Fanúšika, ktorý sedel vedľa nás, to poriadne nahnevalo, no celú situáciu zhodnotil len rozčúleným komentárom „To ako seriózne?!“, hoci by sme po zle odpískanom ofsajde čakali iné slová. Tu nepadli ani raz za zápas.
Na jednom zápase asi nezmeníme celý svet, no každým zápasom vonku meníme zmýšľanie ľudí, ktorí na dúhové vlajky pozerajú pohŕdavo.
V 13. minúte sa atmosféra zmenila, keď Daniel Duranka, útočník FK Kozmos, gólom otvoril zápas a diváci začali mávať svojimi kozmosáckymi šálmi. Štyridsaťročný futbalista totiž strelil 99. ligový gól kariéry, diváci preto burácali ešte o niečo hlasnejšie.
Práve fanúšikovia sú dôvod, prečo sa Daniel Duranka ku Kozmosu pridal. „Môj príbeh je skoro až taký hollywoodsky,“ začína rozprávať. Futbal hráva celý život, Kozmos spoznal počas svojho pôsobenia v bratislavskom klube Slávia Ekonóm.
„Hrali sme domáci zápas proti Kozmosu a čudoval som sa, čo je to za slabé mužstvo. Nakoniec nás porazili, no najviac ma zarazilo, akých mali fanúšikov. Hovoril som si, že za takéto povzbudzovanie snáď musia byť platení, veď to nie je možné – pekne spievajú, nenadávajú a sú veľmi milí, ľudskí. Prešli dva týždne a nedalo mi to – zavolal som ich trénerovi, že k nim chcem prestúpiť. Vraj sa tomu hovorí láska na prvý pohľad,“ smeje sa.
Daniel za svoju kariéru odohral už viac než 18-tisíc minút, na trávniku prežil celý život, no takúto srdečnú atmosféru zažil až v Kozmose. Fanúšikovia na zápase dokonca spievali chorál len o ňom.
„Veľmi ma nabudia, mám rád, keď povzbudzujú, no ešte viac ma hreje pocit, že sú to slušní ľudia a nebudú nadávať súperovi, rozhodcom či ľuďom okolo. Teší ma hrať pre takých divákov,“ hovorí Dano. Vie, že na jeho zápas môže prísť aj jeho manželka s deťmi a nemusí im zapchávať uši.
Divákov si pochvaľuje aj tréner mužstva Jozef Daniel: „Chcem, aby náš mužský tím hral tak kvalitne, akých kvalitných máme fanúšikov. Tých však máme aj na prvú ligu, často ich musíme na ihrisku dobiehať,“ smeje sa tréner.
Dúhové vlajky na dedinskom futbale
Kozmosákov počuť celý zápas. Známu taliansku pesníčku Sarà perché ti amo pretvorili na chorál, v ktorom spievajú: „To ani vo sne, zbláznili sme sa isto! Vraj nie je možné hrať futbal bez fašistov. No my si poďme spievať o svete inom, lietať si v kozme s takmer najlepším tímom…“
Podobné slová spievajú počas zápasu viackrát, z celého zápasu je jasné, že (nielen) futbalový extrémizmus má u nich dvere zavreté. Dúhové vlajky neostali len na lícach malých fanúšikov a fanúšičiek, farebný symbol nosia ľudia na tričkách aj na šiltovkách. Výnimkou nie sú ani hráči – aj kapitánov čierno-biely dres dopĺňa dúhová kapitánska páska.
„Tým, že sme taký špeciálny klub, priťahujeme aj určitý typ hráčov. Keď je niekto napríklad agresívny alebo homofóbny, o nás ani nezakopne. A to je super, lebo ani my takých nechceme,“ hovorí tréner Jožko.
Fanúšik Daniel Feranec stojí pri dúhovej vlajke na každom zápase, symbol kvír komunity majú fanúšikovia pripnutý na plote, ktorý lemuje futbalové ihrisko, aby vlajku každý videl. No jedna vec je, keď sa spieva o svete inom doma, medzi svojimi, a iné je to v rôznych dedinách pri Bratislave.
„Keď prídeme na ‚tradičný dedinský futbal‘ s dúhovou vlajkou, vždy je to zaujímavé. Občas má niekto hlúpe poznámky, no potom spravíme takú atmosféru, akú ľudia v 6. lige zažijú len málokedy. A zrazu za nami prídu po zápase a pýtajú sa, ako fungujeme a tak ďalej,“ hovorí Daniel.
Futbal má podľa neho silu spájať ľudí. „Je fajn, že sa o rasizme, agresivite a homofóbii hovorí v nejakých kaviarňach, na besedách a v knižniciach, ale mne pripadá veľmi prospešné, že prídeme niekam, kde nálada voči ‚inému‘ nie je otvorená. Nehovorím, že zrazu zmeníme svet, no každým zápasom vonku trošku zmeníme zmýšľanie ľudí, ktorí sú spočiatku zamračení a neskôr sa usmievajú,“ vysvetľuje Daniel.
Bezpečné miesto na Pasienkoch
„Na zápasy chodí viacero ľudí z kvír komunity. Pamätám si, že som raz s kolegom vyberal vstupné a jedna pani nám dala 20 eur. Bola na zápase so svojimi deťmi, jedno z nich prešlo tranzíciou,“ hovorí Michal Riečanský, jeden z troch zakladateľov Kozmosu. Spoločne sa ďalej zhovárame o ľuďoch, ktorí boli „odjakživa“ fanúšikmi futbalu, no po coming-oute len ťažko nájdu na štadiónoch svoje miesto.
„Sme šťastní, že sa u nás všetci bez rozdielu môžu cítiť bezpečne,“ hovorí.
A tak fanúšikovia pokračujú vo vytváraní bezpečnej atmosféry a ďalej v zápase skandujú, že hrajú za všetky farby a za všetkých kvír. Tesne pred polčasom, keď sa už zbiehajú rady v bufete na bryndzové strapačky aj špeciálne hotdogy, sa strelec Anton Štajer fanúšikom odpláca za ich podporu a strieľa krásny druhý gól.
Kopanie do lopty na ihrisku nemá nič spoločné s rodom. Keď si to neskôr premietnete na rôzne situácie v živote, pochopíte, že to nedáva zmysel ani na iných miestach.
Pre všetkých a pre všetky
V zápasovej pauze sa odohráva ďalšie derby – deti si postavili futbalové bránky a naháňajú sa za loptou. Chlapci aj dievčatá bez rozdielu.
Rovnako je to aj v Kozmose, futbalová komunita má aj ženský tím, viaceré hráčky sem prišli podporiť svojich kolegov. Jednou z nich je Zuzana Šplhová, ktorá je súčasťou Kozmosu od založenia ženstva v roku 2020. Pred dvoma rokmi sa dala partia dievčat dokopy a dnes každý týždeň bojujú na zápasoch v druhej ženskej lige.
Zuzka hovorí, že od začiatku čelia nedostatku hráčok. Majú aj skúsené hráčky, no niektoré dievčatá nemajú takú prax, lebo začali hrať futbal len pred troma rokmi, zatiaľ čo chlapci kopú do lopty od detstva. „Niekedy dostaneme aj 13 gólov, no futbal nám prináša veľkú radosť. My dokážeme osláviť aj prehru ako nikto,“ smeje sa Zuzka.
Aj na ich zápasy chodí mnoho fanúšikov, súperky sa hráčok zvyknú pred zápasom pýtať, či prídu aj tí ich, s bubnami. Atmosféru si pochvaľujú všetky, Zuzka však dodáva, že niekedy sa stretávajú aj s nepochopením – aj v 21. storočí musia vysvetľovať, že žena môže hrať futbal.
„Podľa mňa z každej futbalistky musí vyrásť feministka. Len si zoberte, že kopanie do lopty na ihrisku fakt nemá nič spoločné s nejakým rodom. Keď si to neskôr premietnete na rôzne situácie v živote, pochopíte, že delenie na chlapčenské a dievčenské vlastne nikde nedáva zmysel,“ hovorí hráčka. Je rada, že fanúšikovia Kozmosu majú spoločné hodnoty, lebo sa vďaka nim cíti bezpečne.
Iný vesmír
„Keď Kozmos hrá, svet je perfektný a ja ho fakt nemám dosť, stále chcem Kozmos,“ ozýva sa z fanúšikovskej základne.
Druhý polčas sledujeme už z deky, prisadli sme si k rodinám s deťmi. Dievčatá vedľa nás si na zápas doniesli ceduľky, na ktoré farebnými fixkami napísali Kozmos. V 56. minúte, keď padá do bránky Kozmosu prvý gól od Martina Neumana, však futbal nesledujú. Zmenu skóre si ani nestihnú všimnúť, už o minútu neskôr, v 57. minúte, triafa bránu Matúš Kostroš z Kozmosu.
Pri pozornom sledovaní drámy na ihrisku nás vyrušia dvaja páni z organizačného tímu. Hoci sme už dávno za polovicou zápasu, do „šporkasy“ zbierajú dobrovoľné vstupné 2 eurá. Vstupné je skôr symbolické, len jednu deku od nás sedí spolumajiteľka klubu. A vedľa nej možno ďalší spolumajiteľ. Jedného sme stretli aj v bufete a ďalší spieva chorály.
Na zápasy chodí viacero ľudí z kvír komunity. Sme šťastní, že sa u nás všetci bez rozdielu môžu cítiť bezpečne.
Spolumajiteľov FK Kozmos je naozaj veľa a môže sa k nim pridať každý, kto zdieľa hodnoty Kozmosu a prispeje poplatkom minimálne 30 eur na rok, cena pre nepracujúcich, študentov či dôchodcov je polovičná. „Ak je aj to pre teba veľa, tak sa nám aj tak ozvi,“ píše sa na webe.
V Kozmose neexistuje hierarchická línia predsedov a podpredsedov klubu. Futbalovú komunitu založili Mišo, Ivan a Viktor, ktorí v roku 2018 prišli s nápadom na samosprávny klub. Podľa vzoru tímov z Anglicka a kamarátov s obdobným klubom v Záhrebe sa teda pustili do práce.
Vznikli stanovy, manifest a postupne sa nabaľovalo viac a viac ľudí. „Veľmi som chcel, aby v Bratislave vznikol klub, ktorý by fungoval aj na nejakých skutočných hodnotách,“ hovorí Mišo. Keď povie, že prvé nápady vznikli pred Starou tržnicou v Bratislave, usmievame sa. „Kde inde by vznikol taký hipsterský nápad,“ bavíme sa spoločne.
Viac než športový zážitok
Kozmos vyhráva zápas 4 : 1, v 81. minúte k tomu prispeje ešte Marian Hajdák. Po rozhodcovskom hvizde sa na plochu rozbehnú deti, viaceré sa prišli pozrieť na svojich ocinov.
Pred odchodom do šatne hráčom diváci ešte poriadne zatlieskajú a tlieskajú aj samotní hráči fanúšikom. Tí sa pochvália aj sami, ako inak, ak nie spevom: „Allez, allez, allez, allez, allez, FK Kozmos, FK Kozmos má najkrajšie chorále…“ ozýva sa štadiónom.
Fanúšikovia a fanúšičky spievali prakticky celý zápas, po dvoch hodinách preberie štafetu Lasky, spevák z kapely Para, ktorý sa postará o skvelý pozápasový koncert. Nikto teda neodchádza, ľudia sa ďalej rozprávajú, spievajú a zabávajú sa aj deti.
Celý čas ide o viac než „len“ o futbal. Futbalom sa to nezačína a futbalom sa to nekončí. „Kozmosu som pomáhal k vzniku, pretože som si chcel vyformovať svet okolo seba taký, aký ho chcem,“ dopovedá Mišo, jeden zo zakladateľov. Dúhový svet plný tolerancie, rovnosti a rešpektu. A keď nešlo vyformovať celý svet, tak si fanúšikovia a hráči spoločne vytvorili svoj vesmír.
Loading...
