Je odchod z krajiny dobrým riešením, keď jej budúcnosť ovplyvňuje každý z nás aj bežnými rozhodnutiami či malými gestami? A možno netreba odísť: na Slovensku je už teraz množstvo šikovných a iniciatívnych ľudí, ktorí prinášajú projekty pre kvalitnejší život.
Napriek tomu, že aj na Slovensku sa dá pracovať na zaujímavých projektoch, mladí ľudia často odchádzajú do zahraničia. Podľa posledných dát odchádza kvôli štúdiu za hranice až 22 % vysokoškolákov. Domov sa z nich chce vrátiť len menej ako polovica, takže každoročne prichádzame o približne 12 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Slováci a Slovenky odchádzajú do zahraničia, no odchod nemusí byť spojený len so štúdiom – v pobytoch v zahraničí do jedného roka totiž Slovensko v európskych tabuľkách dominuje a viac ako 100-tisíc našincov ostáva v zahraničí dlhodobo.
Naša krajina nás však potrebuje, lebo k lepšej budúcnosti prispieva každý jeden z nás – prácou s mládežou, aktivitami pre mesto, v ktorom žije, či angažovaním sa v iniciatíve, alebo len obyčajnou slušnosťou v bežných situáciách.
Inšpirujte sa príbehmi navrátilcov, ktorí to s rozvojom našej spoločnosti nevzdali. V ankete sme sa pýtali filmára Vladimíra, architektky Miroslavy, vedkyne Dominiky, programátora Ernesta aj zakladateľky organizácie Aj Ty v IT Petry, prečo sa vrátili domov a akými malými činmi môžeme začať, aby sa nám tu žilo ako v zahraničí.
Vladimír Valovič
filmár – VFX supervisor a compositor
Vlado pracuje ako VFX supervisor a compositor – je zodpovedný za poslednú fázu postprodukcie filmu, za finálnu vizuálnu podobu obrazu. Compositor dostane natočený záber, do ktorého musí zapracovať vrstvy efektov technicky aj vizuálne atraktívne tak, aby vznikol nový obraz podľa zadania režiséra.
Za viac ako 15 rokov svojej kariéry prešiel od menších filmov k veľkým produkciám, ako je Harry Potter, Aquaman, Piráti z Karibiku či Terminátor. Žil a pracoval v Kanade, no vrátil sa na Slovensko, kde založil vlastnú filmovú online školu Compozitive a vzdeláva mladých ľudí v tomto odbore.
Ide o prvú školu tohto druhu na Slovensku – založil ju, aby svoje hviezdne skúsenosti odovzdával ďalej a ľudia už nemuseli chodiť študovať do zahraničia. Dnes je jej súčasťou už niekoľko desiatok študentov, ktorí pracujú na veľkých filmoch či seriáloch a sú úspešní compositori, dokonca aj supervízori tímov.
Žijeme v naozaj krásnej krajine, nemôžeme sa dať rozdeľovať zástupnými témami.
„V zahraničí som žil od roku 2004 do roku 2020 a postupne mi začala chýbať rodina. Z dlhodobého hľadiska je náročné, keď vidíte svoju rodinu raz za dva roky a starí rodičia vidia vnúčatá len cez webkameru. Kanada je krásna krajina, no cítil som, že tam nikdy nebudem doma. Ako plynul čas, čoraz viac som cítil, že sa chcem vrátiť.
Prial by som si, aby bolo na Slovensku viac empatie a tolerancie, aby naša spoločnosť nebola taká rozdelená. Receptom na zmierenie polarizácie by mohla byť práca s mladými. Keď budeme mať kvalitných mladých ľudí, ktorí budú mať podporu zo všetkých strán a budú mať istotu, že sú za dobrú prácu odmenení a ocenení, nebudú šikanovaní byrokraciou a budú vidieť aj budúcnosť pre svoje deti, myslím si, že bude oveľa menej ľudí odchádzať do zahraničia a ešte menej tam bude chcieť dlhodobo zostať.
Žijeme v naozaj krásnej krajine, nemôžeme sa dať rozdeľovať zástupnými témami. Každý na sebe musí pracovať, aby bolo Slovensko postupne lepšie.“
Miroslava Daňová
architektka
Po niekoľkých rokoch v architektonickom ateliéri vo Švajčiarsku sa vrátila na Slovensko. Architekta Miroslava pracuje v Metropolitnom inštitúte Bratislava, kde sa venuje verejnému priestoru v meste. V rámci svojej práce analyzuje, ako v uliciach trávime čas, a spolu s odborníkmi a odborníčkami na zeleň a dopravu hľadá dlhodobé riešenia, aby sa obyvatelia cítili v meste čo najkomfortnejšie.
Doma pracovala napríklad aj na projektoch opráv chodníkov, aj s unikátnou mestskou dlažbou mesta Bratislava. Svoje vlastné originálne chodníky tak má podľa vzoru miest ako Londýn, Berlín či Barcelona aj naše hlavné mesto.
Po návrate som chcela pomáhať a zlepšovať veci v krajine, v ktorej som vyrástla. Dáva mi oveľa väčší zmysel robiť niečo prospešné doma a verím, že to môžeme robiť všetci.
„Keď som odchádzala do Švajčiarska, celý čas som mala v hlave, že nejde o odchod z krajiny, ale o dočasnú skúsenosť za hranicami. Aj keď mám veľmi rada rozmanité medzinárodné prostredie, predsa len lepšie poznám miesto, kde som vyrastala. Dáva mi preto oveľa väčší zmysel robiť niečo prospešné doma a vylepšiť to, čo má potenciál. Je tiež príjemné budovať vzťahy s ľuďmi, s ktorými vás spája aj história a kultúra. Ja som takých stretla napríklad aj vďaka spolupodieľaniu sa na organizovaní podujatia TEDxBratislava alebo účasti v programe Sokratovho inštitútu.
Po návrate som chcela pomáhať a zlepšovať veci v krajine, v ktorej som vyrástla, a verím, že to môžeme robiť všetci. Rozprávajme sa o podobnostiach aj rozdieloch a klaďme otázky so záujmom o porozumenie bez akýchkoľvek predsudkov. Budujme si voči sebe vzájomný rešpekt. Spolupracujme a vážme si prácu, ktorú tu navzájom všetci pre seba robíme. Potom nám tu bude ešte lepšie.“
Dominika Hroššová
vedkyňa a programová manažérka Nadácie Pontis
Dominika vyštudovala prírodné vedy a pred návratom na Slovensko pracovala v biotechnologickom startupe v Štokholme. Už vo Švédsku sa začala angažovať v rámci slovenskej platformy Žijem vedu, ktorá prepája slovenské vedkyne a vedcov vo svete a doma.
Po návrate domov ju zaujala Nadácia Pontis a ich program Impact Lab, ktorý podporuje inovatívne vzdelávanie a spája ľudí zo štátnej správy, z firiem a neziskového sektora. V rámci programu Impact Lab vyhľadávajú a podporujú organizácie z celého Slovenska, ktoré prinášajú osvetu a inovácie v témach vzdelávania, demokracie, právneho štátu, ľudských práv a inklúzie.
Týmto programom prechádzajú organizácie ako Cesta von, Emocionálny kompas, Živica, Iniciatíva Inakosť a mnohé ďalšie. Úlohou Dominiky je prepájať vybrané organizácie s výskumníkmi a výskumníčkami, ktorí pomáhajú neziskovkám sledovať dopad ich aktivít.
Vzdelaní, rozhľadení a kriticky mysliaci ľudia sú základom prosperujúcej spoločnosti.
„Na Slovensko som sa vrátila kvôli priateľovi a rodine. Môj partner, dnes už manžel, chcel odísť späť domov, aby bol blízko rodiny a priateľov – po pár mesiacoch som za ním odišla aj ja.
Ak chceme čokoľvek v krajine dlhodobo zmeniť k lepšiemu, verím tomu, že jedinou cestou je vzdelávanie, podpora kreativity a vedy. Vzdelaní, rozhľadení a kriticky mysliaci ľudia sú základom prosperujúcej spoločnosti.
V Štokholme mi (okrem rodiny a priateľa) síce nič nechýbalo, no aj teraz mám skvelých kolegov, kolegyne a každý deň spolupracujem s množstvom inšpiratívnych ľudí. Za ten čas, čo som na Slovensku, som spoznala desiatky výborných projektov a ešte oveľa viac šikovných ľudí, ktorí robia naozaj výnimočnú prácu. Ich energia, schopnosti a odhodlanie často suplujú štát.
Vždy sa úprimne teším, keď sa aj vďaka prepojeniam a podpore Pontisu podarí dobrá vec. Stále som aktívna aj v rámci platformy Žijem vedu, kde každoročne organizujeme konferenciu Žijem vedu naživo, tento rok pripravujeme už šiesty ročník.“
Ernest Walzel
programátor
Ernest študoval počítačovú bezpečnosť a bioinformatiku vo Veľkej Británii, dnes už žije a pracuje na Slovensku ako programátor pre rôznych klientov – okrem operátora O2 programuje napríklad aj pre Slovenskú národnú galériu, kde vyvíja online katalóg výtvarných diel zo zbierok slovenských galérií.
Po návrate na Slovensko sa rozhodol venovať aj iným prospešným aktivitám – každý piatok organizuje bezplatný programovací klub CoderDojo pre mladých od 7 do 17 rokov, kde s ďalšími programátormi a programátorkami učí deti zručnosti zo sveta technológií.
Ide o to, akým spôsobom pristupujeme a riešime situácie bežného dňa – na ulici, za volantom a podobne.
„Za hranicami som sa mal dobre a môj pobyt ma veľmi obohatil, no napokon som cítil, že sa chcem jednoducho vrátiť domov. Potešilo by ma, ak by som si kúsok Británie mohol priniesť aj sem.
Myslím si, že by nám pomohlo, ak by sme tu mali viac tej britskej civilizovanosti a slušnosti. Ide o to, akým spôsobom pristupujeme a riešime situácie bežného dňa – na ulici, za volantom a podobne. Buďme jeden k druhému ústretovejší a ohľaduplnejší. Nie preto, že musíme, ale preto, že môžeme a chceme.“
Petra Kotuliaková
zakladateľka a výkonná riaditeľka organizácie Aj Ty v IT
Petra sa po dlhšom pôsobení v Paríži, kde pracovala v marketingu, vrátila na Slovensko a založila organizáciu Aj Ty v IT. Reagovala tým na nízke percento študentiek na fakulte informatiky a informačných technológií. Občianske združenie vzniklo v roku 2012 a jeho heslom je technology has no gender (technológia nemá žiaden rod, pozn. red.).
Svojimi aktivitami sa snaží odstrániť stereotypy o ženách vo svete IT. Za viac ako 11 rokov prešlo workshopmi organizácie vyše 38-tisíc dievčat, žien, učiteliek a učiteľov.
Zo Slovenska urobíme lepšiu krajinu, keď sa prestaneme sťažovať a začneme naozaj participovať na veciach, ktoré nefungujú.
„Na Slovensko som sa vrátila kvôli rodine a kamarátom. Úprimne, vtedy som to nebrala ako nejaké veľké rozhodovanie. V Paríži sa mi jednoducho práve skončila zmluva a nejako mi chýbal impulz, aby som ju obnovila.
Zo Slovenska urobíme lepšiu krajinu, keď sa prestaneme sťažovať a začneme naozaj participovať na veciach, ktoré nefungujú. Keby sme ten čas, keď sa sťažujeme, investovali do práce, videli by sme zmenu.
Aj Ty v IT je môj príspevok k tomu, aké Slovensko by som mala rada: je to krajina, v ktorej má každé dievča a každá žena prístup k technickému vzdelávaniu bez obmedzení. Krajina, v ktorej majú ženy príležitosti na skvelú prácu, aby sa tešili zo života a vedeli si ho aj plnohodnotne užiť.“
Martin Kundrát
evolučný biológ, paleontológ a popularizátor vedy
Narodil sa v Humennom pod Vihorlatom (praveká sopka), vysokú školu vyštudoval v Košiciach, no aby mohol naplno rozvíjať svoje vedecké ambície, musel odísť do zahraničia: od Prahy cez Sydney, Montreal až po USA a Švédsko. Po dlhšom pôsobení mimo domoviny sa v roku 2016 vrátil na Slovensko a usadil na košickej Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Centre interdisciplinárnych biovied. Tu na východe skúma prehistorické živočíchy, ich evolúciu, vzdeláva mladých vedcov a píše prvú kapitolu slovenskej palebiológie.
Do zahraničia stále odchádza kvôli expedíciám alebo na pozvanie od univerzít. Priznáva, že jeho práca je aj jeho celoživotným poslaním: „Učaroval mi svet udalostí, ktoré prebiehali na našej planéte pred miliónmi rokov. Poznávam korene súčasného života a snažím sa pochopiť procesy, ktorými bol pozemský život dotlačený na hranu existencie a opäť sa rozvinul do plnej sily novej rôznorodosti. Dotyk s touto minulosťou vo mne pestuje úctu k súčasnému životu. Zažívam ju zakaždým, keď vediem expedičný tím do odľahlých končín tejto planéty. A občas nastane moment, keď sa prehistória s vami podelí o svoje cennosti. Sú to momenty, s ktorými prichádza poznanie, ako veľa si o sebe myslíme a ako málo vieme o svojich evolučných koreňoch.“
Hoci Martin Kundrát patrí k svetovej špičke paleobiológov s množstvom významných objavov, za svoj najväčší vedecký úspech považuje osobné poznanie vlastnej (ľudskej) nedokonalosti a nevyhnutnosti pestovania kritického myslenia.
V zahraničí som pochopil, že nevyhnutnosť tolerancie, sila odbornosti a význam poznania sú vlastnosti, ktoré charakterizujú vyzretú spoločnosť – no mnohé z týchto atribútov v našej spoločnosti stále chýbajú.
„Moji rodičia, mnohí učitelia i priatelia vo mne utužili pocit lásky k domovu. Napriek zložitej situácii na Slovensku som sa rozhodol vrátiť a skromne prispieť k profesionálnemu a hodnotovému rozvoju našej spoločnosti skúsenosťami, ktoré som vo svete získal.
Pobytom v zahraničí som otestoval hranice svojich možností, dokryštalizoval rámec osobných hodnôt a dospel profesionálne i ľudsky. Pochopil som, že nevyhnutnosť tolerancie, kreatívna sila odbornosti a význam poznania sú vlastnosti, ktoré charakterizujú vyzretú spoločnosť, schopnú formovať vyspelejšiu budúcnosť. Mnohé z týchto atribútov sa v našej spoločnosti nepresadili.
Ak chceme urobiť zo Slovenska lepšiu krajinu, potrebujeme sa zbaviť svojej vlastnej sebadeštrukcie. Sme príliš závistliví, neschopní tešiť sa z úspechov iných a radi si komplikujeme život pre nízke ciele niektorých z nás.
Náš súčasný systém odradil skutočnú intelektuálnu elitu od priamej participácie na riadení štátu a umožňuje nekvalifikovaným jedincom, plagiátorom a manipulátorom zastávať najvyššie štátne funkcie. Neodbornosť a politické ambície výrazne oneskorili dozrievanie národa.
Potrebujeme našich ľudí kvalitne vzdelávať, aby neblúdili v temnote konšpirácií a neopakovali sa traumatické historické chyby.
Lepšou krajinou budeme vtedy, ak ju nebudeme koristnícky demontovať pre nenásytný osobný prospech. Keď si uvedomíme, kam chceme ako krajina hodnotovo patriť, rovnako takto musíme ako jednotlivci konať aj v každodennom živote.
Lepšou krajinou sa staneme, ak sa budeme správať zodpovedne k budúcnosti a svojim deťom zanecháme krajinu vo vyššej kvalite, ako sme ju dostali od svojich mám a otcov. Je to kvalitná vzdelanosť a pokora, ktorej nám chýbajú najviac.“
Dôvody na príchod domov môžu byť rôznorodé – od rodiny a kamarátov až po pocit, že chcete svoju energiu vkladať do krajiny, v ktorej ste vyrastali a v ktorej to má zmysel.
Nevzdávajme sa. Príbehy šikovných Slovákov a Sloveniek, ktorí žili v zahraničí, dokazujú, že mnohé krajiny môžu byť síce v rôznych smeroch pred nami, no aj doma tvoríme hodnotné veci a významné projekty, ktoré nás posúvajú vpred. Žijeme v krásnej a bezpečnej krajine a len na nás záleží, aké smerovanie si zvolíme.
Veríte ešte v Slovensko? Tak sa pre Slovensko spolu zapnime. O2 záleží, v akej krajine budeme žiť a aké hodnoty budeme aj naďalej vyznávať, preto okrem občianskej iniciatívy Chcem tu zostať podporuje aj iniciatívu Zapni sa pre Slovensko.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
