Silné emócie, skvelé herecké výkony aj jedinečné filmové remeslo na jednom mieste. Spoznajte tohtoročné oscarové nominácie

Týchto 8 nominovaných filmov nájdete na Netflixe.

Oscarové nominácie sú väčšinou zárukou, že si pozriete kvalitné filmové umenie – od dôležitej témy cez nekonvenčné spracovanie až po herecké výkony. Inak to nie je ani tento rok. Spoznajte fascinujúci príbeh 60-ročnej plavkyne, nahliadnite do zákulisia ľudskoprávnych protestov s Rustinom a objavte liečivú silu hudby s Jonom Batistom. Ani nemusíte chodiť do kina, lebo túto kopu skvelých filmov nájdete už dnes na Netflixe.

Tieto filmy nominované na Oscarov si môžete pozrieť na Netflixe aj v cene svojho O2 Paušálu

Snežné bratstvo

Nominácie: najlepší cudzojazyčný film, najlepšie masky

V momente, keď do lietadla s úsmevom nastúpia hráči uruguajského rugbyového tímu, ešte netušia, že ich čakajú najhrozivejšie dni v živote, ktoré si dokáže len málokto predstaviť.

Mladíci sa počas letu zabávajú, no stačí zlomok sekundy a všetko je úplne inak. Aj keď majú niektorí z nich šťastie a prežijú pád lietadla, nebude to stačiť. Zostanú uväznení v snežnej krajine bez jedla a signálu, bez kohokoľvek, kto by im mohol pomôcť. Dokážu prežiť v neľútostných podmienkach mrazivých hôr? A za akú cenu?

Strhujúca dráma, ktorá bola nakrútená podľa skutočných udalostí, síce rozpráva mrazivý príbeh o prežití v extrémnych podmienkach, no je najmä o odvahe, vnútornej sile a obetavom priateľstve. Ako svojim priateľom odkáže umierajúci Numa: „Niet väčšej lásky ako položiť život za svojich priateľov.“

Španielsko-uruguajská snímka Snežné bratstvo je nominovaná v silnej kategórii cudzojazyčných filmov, no nomináciu si zaslúžila aj výborná práca maskérov.

Maestro

Nominácie: najlepší film, najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe, najlepší pôvodný scenár, najlepšia kamera, najlepšie masky, najlepší zvuk

Po úspešnom režijnom debute (Zrodila sa hviezda) prichádza Bradley Cooper s novou snímkou a opäť nás vezme do hudobného prostredia. Tentoraz nám v životopisnom príbehu Maestro približuje osud i dielo geniálneho skladateľa Leonarda Bernsteina, ktorého vo filme sám stvárnil. 

A robí to veľmi dobre, pretože z filmu priam sála všadeprítomná vášeň pre hudbu, ktorá sa zapísala do dejín. Talentovaný americký dirigent Bernstein sa totiž preslávil množstvom famóznych skladieb i orchestrov svetovej úrovne.

A hoci je Cooperov obdiv k jeho hudbe zjavný, vo filme rozvíja aj výrazne osobnejšiu líniu – tematizuje komplikovaný vzťah s vernou priateľkou a manželkou Feliciou (Carey Mulligan). Ich formálne, no úprimné spojenectvo fungovalo ako spoločenský úkryt pred pravdou o Bernsteinovej sexuálnej orientácii. Ale každý má svoje limity…

NYAD

Nominácie: najlepšia herečka v hlavnej úlohe, najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe

Zdá sa, že 60-ročná Diana Nyad (Annette Bening) má už svoju športovú kariéru dávno za sebou. Nedokáže však nečinne sedieť, preto sa na staré kolená rozhodne prekonať samu seba a dokázať niečo, čo sa ešte nikomu nepodarilo – preplávať 160 kilometrov z Kuby na Floridu.

Jej priateľka a trénerka Bonnie (Jodie Foster) si nemyslí, že to je vzhľadom na jej vek dobrý nápad, no napriek tomu Dianu podporí a spoločne začínajú trénovať. Čaká ju viac ako 50 hodín nepretržitého plávania a k tomu nebezpečenstvo morských vôd vrátane žralokov a medúz.

Jej cestu sprevádzali mnohé neúspechy, no keď v roku 2013 doplávala na pobrežie Key West, odkázala nám tri veci: „Po prvé – nikdy sa nevzdávajte. Po druhé – nikdy nebudete príliš starí na to, aby ste šli za svojimi snami. A po tretie – môže to vyzerať ako osamelý šport… ale chce to tím.“ 

A práve tím je jadrom celého filmu – Diana a Bonnie totiž netrénujú len fyzickú vytrvalosť jedného tela, ale aj trpezlivosť a silu svojho vzťahu. Obe herecké predstaviteľky v tomto prípade odviedli skvelú prácu a vzťahovú drámu na pozadí veľkého športového úspechu stvárnili presne, takže si rozhodne zaslúžili aj svoje nominácie na Oscara.

Rustin

Nominácia: najlepší herec v hlavnej úlohe

Životopisná snímka o málo známom príbehu amerického aktivistu za ľudské práva Bayarda Rustina.

Rustin bol totiž jednou z najdôležitejších figúr v organizácii významného Pochodu na Washington za prácu a slobodu v roku 1963, ktorý uzavrel Martin Luther King svojou slávnou rečou „I Have a Dream“ o rovnosti a konci rasovej diskriminácie. Rustin bol jeho mentorom, podporoval Kingove líderské schopnosti a učil ho o nenásilí. Ich spolupráca bola pre rozvoj ľudskoprávnych hnutí v 60. rokoch zásadná.

Biografia Rustin zároveň tematizuje aj druhú vrstvu jeho aktivizmu – boj za práva gejov. K svojej sexuálnej orientácii sa otvorene prihlásil, čo v danej dobe nebolo bežné, spôsobilo mu to značné komplikácie aj v rámci postavenia v občianskom hnutí. Rustin sa však nikdy nevzdal. Za spravodlivosť a rovnosť bojoval až do konca svojho života.

Vo filme ho stvárnil skvelý Colman Domingo, ktorý bol na Oscara nominovaný ako najlepší herec v hlavnej úlohe.

Nimona

Nominácia: najlepší celovečerný animovaný film

Zdá sa, že v kráľovstve budúcnosti svitá na lepšie časy – všetci sú v bezpečí a strážcami mieru sa môžu stať aj tí, ktorí nemajú kráľovskú krv. Sir Ballister, budúci kráľovský rytier, to vníma ako veľkú poctu, z ktorej sa teší aj jeho kolega a partner Ambrosius. Všetko sa však zvrtne v momente, keď ho kráľovná pasuje za rytiera – stane sa obeťou podvodu a z ničoho nič začne byť vnímaný ako zloduch.

Na pomoc mu však príde Nimona. Bytosť, ktorá dokáže meniť tvar a bojuje proti nespravodlivosti. Začína sa šialená jazda, keď všetkým spoločne ukážu, aká je pravda a na čom skutočne záleží.

Nimona je dojímavý príbeh o láske bez hraníc, búraní predsudkov a prijatí seba samého. Po dlhom čase vyšiel citlivý a mimoriadne aktuálny animovaný film, ktorý s pochopením objíme všetkých (mladých) ľudí, ktorých spoločnosť považuje za „monštrá“, hoci táto nezmyselná nenávisť je jediným skutočným zlom.

El Conde

Nominácia: najlepšia kamera

Máte radi historické drámy a neprekáža vám, ak sú o niečo „pikantnejšie“, teda okorenené fantáziou? Temné dejiny sa niekedy až priveľmi podobajú hororovým filmom, a preto sa v najnovšom filme Pabla Larraína (Spencer, Ema, Jackie) pozrieme na príbeh čilského diktátora Augusta Pinocheta trochu netradične. Krvilačný generál v ňom totiž predstavuje starnúceho upíra, ktorý si chce pred smrťou vychutnať ešte jeden či dva krvavé drinky.

Ostrá satira na jedného z najhorších diktátorov vôbec poukazuje, že niektorí ľudia  dokážu byť omnoho horší než vymyslené monštrá z tých najdesivejších príbehov. V kombinácii s úchvatnou čiernobielou kamerou, za ktorú získala aj nomináciu na Oscara, predstavuje to najlepšie spojenie politického s poetickým. Aj preto niet divu, že snímka si za svoje dômyselné posolstvo priniesla cenu za najlepší scenár z festivalu v Benátkach.

The Wonderful Story of Henry Sugar

Nominácia: najlepší krátky hraný film

Nový Wes Anderson je pre mnohých filmových nadšencov vždy ako sviatok. A v minulom roku nám tento výnimočný režisér skutočne doprial, pretože uviedol až 5 nových filmov (z toho 4 krátkometrážne), v ktorých neopúšťa svoj zmysel pre vizuálnu symetriu, vypointované príbehy a kompozície premyslené do najmenších detailov.

Uhádnete, za ktorými dverami na vás čaká dokonalý pán Bridgerton či Wednesday Addams?

Krátkometrážna snímka rozpráva príbeh bohatého muža (Benedict Cumberbatch), ktorý sa rozhodne ovládnuť tajomstvá meditácie a absolútnej kontroly mysle. Svoje (mentálne) bohatstvo neskôr zúročí tým, že začne pomáhať druhým. Podivuhodný príbeh Henryho Sugara je prvým zo série krátkych príbehov, ktoré sú adaptáciami poviedok Roalda Dahla (a tiež ich nájdete na Netflixe).

American Symphony

Nominácia: najlepšia pôvodná pieseň

Americký skladateľ a spevák Jon Batiste je vychádzajúca hudobná hviezda, držiteľ niekoľkých cien Grammy i Oscara za hudbu k filmu Duša. V dokumentárnom filme Americká symfónia sa však pozrieme pod povrch jeho úspešnej kariéry – kým oznamujú  jeho 11 nominácií na cenu Grammy, jeho manželka prežíva prvý deň chemoterapie. Spoločne sa predierajú životom plným kontrastov, ale držia spolu aj v tých najťažších chvíľach.

Vo filme sledujeme, ako sa Jon vyrovnáva s horkosladkými situáciami v živote, kým sa snaží zložiť majstrovskú symfóniu pre svoju ženu. „Hudba pramení zo životných skúseností,“ prezrádza v dokumente. Možno aj preto je taká silná. Snímka je nominovaná na Oscara za najlepšiu pieseň „It Never Went Away“, ktorej autorom nie je nik iný ako sám Batiste.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Happytarián Aleš Bednařík: Návod na šťastný život nehľadajte v motivačných citátoch. Radšej lepšie spoznajte seba samého a venujte čas svojím blízkym

Ľudia, ktorí sú vnútorne stotožnení sami so sebou a sú si vedomí svojich hodnôt, sú tí najšťastnejší.

Zrejme všetci túžime v živote po spokojnosti a hľadáme spôsoby, ako ju dosiahnuť. Náš mozog má však prirodzený sklon k negatívnemu hodnoteniu sveta vôkol nás – ľahko sa tak staviame do pozície obete a je pre nás oveľa náročnejšie urobiť zmenu, aby sme sa cítili lepšie. Happytariána a psychológa Aleša Bednaříka sme sa spýtali, či a ako sa dá dosiahnuť šťastný život a čo môžeme urobiť, aby sme sa cítili dobre.

Ako sa cítiť dobre v práci a nevyhorieť? Poradí vám psychológ Matúš Bakyta

V rozhovore s Alešom Bednaříkom, ktorý sa venuje pozitívnej psychológii, sa dozviete:

  • prečo je šťastie v našom živote dôležité,
  • čo je to optimálne prežívanie,
  • kedy sa dostávame do tzv. flow módu, ktorým si spúšťame spokojnosť,
  • ako sa vymaniť zo zlozvyku sťažovania sa,
  • ale aj to, kedy je sebaľútosť prospešná
  • a ako so spokojnosťou súvisí nastavenie mysle.

Ako by ste definovali šťastie?

Šťastie je abstraktný psychologický konštrukt, ktorý zastrešuje veľa rozličných vecí, a preto existuje aj viacero definícií. Ja pracujem s teóriou troch dimenzií, ktoré prinášajú šťastie.

Tak aké tri dimenzie prinášajú šťastie?

Prvá dimenzia je aktuálne šťastie – prežívané v prítomnosti. Býva sprevádzané pozitívnymi emóciami – vzrušujúcimi alebo upokojujúcimi. Môže to byť radosť, vďačnosť za nečakaný zážitok, vzrušenie z toho, že sa mi niečo podarilo urobiť, alebo nadšenie, že som niekoho príjemného stretol. Je dobré, ak takéto stavy zažívame počas dňa viackrát, pretože práve ich frekvencia má vplyv na našu úroveň prežívaného šťastia.

Druhý rozmer tvorí spokojnosť, čiže vyhodnocovanie toho, čo som zažil cez deň, počas minulého týždňa alebo dlhšieho obdobia. Pozerám sa do minulosti, všímam si aj náročné a nepríjemné chvíle, ale vnímam aj kvality – lebo aj keď sa mi niečo nepodarilo, viem sa z toho niečo naučiť.

Potom je tu tretí rozmer – zmysluplnosť. Môžeme mať ťažký projekt, pociťovať nervozitu, prežívať vnútorný boj a môže sa nám aj nedariť, no ďalej nás ťahá túžba niečo vytvoriť, lebo to pokladáme za dôležité. Môžeme byť aj dlhodobo frustrovaní, ale uvedomujeme si, že pri ukončení projektu si povieme, že sa to oplatilo, lebo to malo zmysel.

Hovorí sa, že každý je strojcom svojho šťastia. Stotožňujete sa s týmto tvrdením?

Nie. Toto je teória, ktorá sem prišla zo západu, podobne ako predstava, že šťastie je vecou rozhodnutia. No na to, aby sme boli šťastní, sa nestačí len rozhodnúť, začať sa usmievať a hovoriť si mantru hnutia pozitívneho myslenia. To je mylné presvedčenie, ktoré sa objavuje najmä v motivačnej literatúre.

Podľa nej sa nemôžeme na nikoho spoľahnúť, a preto nemáme brať do úvahy to, čo si myslia iní. Toto je iba cesta k egocentrizmu a k odpútaniu sa od ostatných, čo spôsobí len ďalšie nešťastie.

Od čoho teda závisí pocit môjho šťastia?

Výskumy potvrdzujú, že najdôležitejšia vec, ktorá ovplyvňuje mieru nášho šťastia, spokojnosti a pocitu zmysluplnosti v živote, je budovanie a udržiavanie si dobrých medziľudských vzťahov. Či už ide o vzťahy v rodine, s priateľmi, susedmi, kolegami v práci, s úplne cudzími ľuďmi alebo v komunitách, v ktorých sa pohybujeme.

Terapia je lepšia cesta ako hnev. Odborníčky vysvetľujú, ako budovať sebaprijatie a zdravé vzťahy

Môžu to byť ale aj náboženské skupiny, záujmové krúžky, mamičky s deťmi na pieskovisku, to je jedno. Preto vždy zdôrazňujem, že šťastie nie je len o tom, čo robím pre seba, ale aj o tom, čo robím pre druhých alebo čo robím s druhými, aby som bol šťastný.

Budovanie kvalitných vzťahov so sebou aj so svojím okolím je teda najzásadnejšou vecou na dosiahnutie spokojnosti. Čo ďalšie ovplyvňuje pocit šťastia?

Je toho viac. Určite by som zdôraznil aj nejaké namáhavé aktivity – teda niečo, pričom sa učíme, posúvame svoje hranice a zisťujeme, čoho všetkého sme schopní. To je jedna z vecí, ktorá sa mi páčila vo výskume psychológa Mihályho Csíkszentmihályia.

Ako rozumieť označeniu happytarián? 

Happytarián je človek, ktorý vedome a aktívne robí pre seba a pre druhých veci, ktoré jeho aj iných robia šťastnými.

Keď som raz išiel v električke a počul som slovo saleziáni, môj mozog začal sám od seba vytvárať slovné hračky: saleziáni, vegetariáni, happytariáni…

Kým vegetarián sa vedome vyhýba mäsu, zaoberá sa stravou a sústreďuje sa na zdravie, tak happytarián je človek, ktorý vedome a aktívne robí pre seba a pre druhých veci, ktoré jeho aj iných robia šťastnými.

S kolegami sledoval tzv. optimálne prežívanie. Zameral sa na umelcov a skúmal, v čom spočíva ich tvorivosť. Tanečníci napríklad potvrdili, že keď začnú na pódiu s choreografiou, ktorú predtým dlho trénovali, tak stratia pojem o čase, prestanú vnímať publikum a stanú sa pohybom. Keď sa to celé skončí, tak cítia hlboké uspokojenie. Prepojenie medzi ponorením sa do činnosti a hlbokým šťastím psychológ nazval pojmom flow.

Takže aj práca a sústredenosť môžu prinášať spokojnosť.

Keď je niečo ľahké, tak je to nuda, a keď je niečo príliš ťažké, tak je to strašný stres. Z toho vyplýva, že treba mať rovnováhu medzi zručnosťami a náročnosťou práce.

No nemusí to byť len práca v pravom zmysle slova, ale aj nejaká aktivita – šport, počítanie matematických príkladov alebo čokoľvek iné. Musí to byť činnosť, ktorá je do istej miery náročná a do ktorej sa vieme hlboko ponoriť. Vynorenie z tejto činnosti je potom sprevádzané hlbokým a dlhodobým uspokojením.

No ak hovoríme o práci v pravom zmysle slova, dnes si ňou často podmieňujeme svoje šťastie.

Hovorí sa, že ak urobíš dobrú kariéru, budeš šťastný. Zmysel však môžeme nachádzať vo veľmi rôznorodých aspektoch života, práca je iba jeden z nich a často sa preceňuje.

Britský spisovateľ Tom Hodgkinson je napríklad zástancom lenivosti – nehovorí, aby sme nepracovali, hovorí, aby sme nerobili zbytočne veľa a bez rozmyslu. Lebo naozaj netreba robiť zbytočnosti, ale podstatné veci.

V angličtine existuje fráza, ktorá sa mi páči – good enough. To znamená, že dobre, už som sa dosť snažil, toľko som urobil a stačí. Oproti tomu stoja perfekcionisti, ktorí veľmi veľa energie dávajú do toho, aby niečo vylepšili až na 110 %. Drenie im aj tak nakoniec neprinesie nič navyše a žijú nešťastné životy.

Akú úlohu v tom zohrávajú peniaze? Môžu nás urobiť šťastnými?

Peniaze sú dôležité, ale je dobré si uvedomovať, či robím niektoré veci len kvôli peniazom a nimi si potom kompenzujem nešťastie v práci, napríklad drahými dovolenkami. Musím sa vrátiť k Tomovi Hodgkinsonovi, ktorý tvrdí, že sme ochotní nudiť sa v robote za veľké peniaze, aby sme ich potom minuli na zábavu vo voľnom čase. To však nedáva žiadny zmysel.

Ľudia, ktorí berú sami seba s väčšou ľahkosťou, sú šťastnejší. Tí, ktorí sa berú príliš vážne, trpia ako kone.

Ja sa držím radšej toho, že by sme mali žiť taký život, z ktorého si nemusíme brať dovolenku ako kompenzáciu utrpenia v jeho ostatných oblastiach.

Robme radšej to, čo nás baví, a zarábajme menej, aby sme si pokryli základné veci. Niekedy je dôležitejšie rozmýšľať nad tým, ako žiť minimalistickejšie a spokojnejšie, než dávať energiu do rôznych činností, ktoré mi pokryjú nákladný život. To nemá konca-kraja.

Takže moju spokojnosť do veľkej miery ovplyvňuje moje nastavenie mysle a nezávisí až tak od externých okolností?

Nastavenie mysle je všeobecný pojem, pod ktorým sa dá predstaviť všeličo. Patrí sem aj postoj k úspechu a k neúspechu, postoj k sebe samému a k iným, ale aj to, do akej miery vnímam seba ako hodnotného človeka, a to nezávisle od vonkajších úspechov a vonkajších reakcií na moju osobu.

Ak som v niečom uspel, som spokojný a teším sa, že som si to „odrobil“. Zdravý vzťah k neúspechu spočíva v uznaní, že za niečo som zodpovedný ja a za niečo môžu okolnosti – jednoducho stalo sa, ale idem ďalej. To sa síce v ťažkých situáciách ľahšie hovorí, ako robí, ale naozaj sa ukazuje, že ľudia, ktorí berú samých seba s väčšou ľahkosťou, sú šťastnejší. Tí, ktorí sa berú príliš vážne, trpia ako kone.

A to by sa dalo nazvať ako nastavenie mysle. Aj výskumy potvrdzujú, že v 90 % je to o tom, ako sa staviame k veciam, ktoré sa nám dejú. Čiže postoj ovplyvňuje naše emócie.

Na Slovensku sme však súčasťou kultúry, v ktorej prevláda skôr „postoj sťažovateľa“. Môžem sa v takejto atmostére stále cítiť dobre alebo ma to neovplyvňuje?

Z pohľadu psychológie je sťažovanie sa pochopiteľné. Keď hovoríme, ako sme na tom zle a aké je všetko hrozné, tak to prináša istú formu uspokojenia, ale aj sťažovanie má hranice. Na otázku ako sa máme zvyčajne odpovedáme: „To keby si vedel! Ani sa radšej nepýtaj!“ Ak sa podelíme o nejaké trápenia či nespokojnosť, môžeme vyvolať ľútosť a ľahšie sa zblížime s druhými.

Treba sa chvíľku aj pomojkať, keď sa cítim ublížený. Je to ako vnútorné objatie.

Len škoda, že nás väčšinou nespája to, čo máme radi, na čo sa tešíme a čo nás baví. Týmto pohľadom na svet si sami zhoršujeme kvalitu šťastia a vyhodnocovania toho, aký máme život. Odporúčam nenechať sa odradiť frflaním a snažiť sa nájsť v rozhovore témy, ktoré majú tí druhí radi. Môžeme sa zamerať na deti, vnúčatá, ktoré nám robia radosť, alebo iné aktivity, ktoré nás bavia.

Veľký posun vnímam pri mladej generácii, ktorá cestovala a študovala v zahraničí, a zistila, že existujú aj iné verzie sveta. Ľahšie sa im potom nastavujú hranice v práci, kde sa dokážu postaviť za seba a odmietnu pracovať nadčasy. Keď sa im niečo nedarí, tak sú ochotní a schopní to zmeniť. Môžu sa odsťahovať, odísť z práce alebo čokoľvek iné, ale nezostanú len pri frflaní.

Aká je zdravá hranica ľútosti?

Keď sa cítime zle, vtedy je dobre sa aj poľutovať. Treba sa chvíľku pomojkať, je to také vnútorné objatie a uznanie toho, že sme zranení a že nám ublížili. V tomto prípade je sebaľútosť prejavom sebalásky a je liečivá.

Odmalička sme vychovávaní, aby sme boli ohľaduplní voči druhým, ale častokrát nie sme láskaví sami k sebe. Tento typ sebasúcitu je nevyhnutný, aby sme sa vedeli sami o seba postarať. Samostatnosť a kontrola nad tým, ako, kde a s kým trávim čas, naozaj zvýši pozitívne prežívanie spokojnosti. Vtedy berieme do úvahy seba a svoje potreby. Faktor slobody a autonómie je jedným zo zdrojov celkového šťastia v živote.

Keď prežívam ťažké obdobie, môže mi pomôcť cítiť sa lepšie aj niečo iné okrem ľútosti?

Keď sa cítime zle, sme ublížení, neistí alebo oslabení, naše telo sa prirodzene sťahuje. Aj zranená mačka sa schová do kúta. Je to síce intuitívne, ale z psychologického hľadiska nesprávne, lebo vtedy by sme mali radšej zavolať blízkym kamarátom, ísť s nimi von, začať sa hýbať alebo ísť do prírody. Vtedy sa nám zmení nálada aj fyzicky sa začneme cítiť inak. To má za následok premenu emocionálneho prežívania a zrazu si uvedomíme, že život nie je až taký zlý, aj keď sme sa chvíľku utápali v sebaľútosti.

Aleš Bednařík

Psychológ, rečník, tréner soft-skillových zručností a happytarián. Rád popularizuje vedecké výskumy súvisiace s poznaním človeka, ľudí, vzťahov a komunikácie. Prepája ich s praktickými zručnosťami, ako žiť lepší, zmysluplnejší a šťastnejší život.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac