Powered by O2
Miesta

Na návšteve našich obcí: 10 ľudových tancov zo severu a východu Slovenska

Vydajte sa s nami naprieč slovenskými regiónmi a spoznajte, ako sa tancuje marhaňska či vlašiko.

4. 6. 2024; Autorka: Eva Kopecká, Foto: Róbert Ragan

Tanec, hudba, spev, nárečie či ľudový odev sú fragmenty minulosti, ktoré sa prenášali z generácie na generáciu a sú našou neoddeliteľnou súčasťou. Prepájali regióny a navzájom sa aj ovplyvňovali, vďaka čomu naberali na kráse. Dnes ich vnímame najmä vďaka folklórnym súborom, no stále nás dokážu fascinovať. A tak sme sa pozreli do 5 obcí na severe a východe Slovenska, aké ľudové tance sa dodnes zachovali.

S O2 sa nezatúlate, ani keď budete budete cestovať po všetkých nižšie spomenutých obciach, lebo najmodernejšia 5G sieť je už aj na týchto miestach

V Pozdišovciach tancovali aj hrnčiari
Čardáš

Aj vaša babka mala na stenách zavesené taniere s ľudovými motívmi? Možno ste na nich našli aj motív karičky, teda tancujúcich dievčat v kruhu, ktorý je typický pre slávnu pozdišovskú keramiku. Vyrábala už od 15. storočia v malej obci na východnom Slovensku v okrese Michalovce na úpätí Ondavskej vrchoviny, kde sa ťažila kvalitná hlina.

Pozdišovskí hrnčiari sa preslávili keramickým remeslom aj za hranicami regiónu a mnohí z nich boli aj znamenití tanečníci. Nečudo, že sa na keramike nachádza toľko tanečných motívov. V dolnozemplínskom regióne bol obľúbený najmä čardáš. O tanci z Pozdišoviec sa hovorí ako o kráľovi čardášov, a to vďaka jeho dynamike a temperamentu.

Tanečník si jednoduchým gestom zavolal tanečnicu. Na začiatku tanca predvádzal množstvo tanečných motívov a rytmicky bohaté čapáše, teda údery rukou na stehná alebo na lýtka, a rovnako aj tanečnica predvádzala viacero tanečných krokov. Následne začali tancovať v páre, kde využívali dvojkročku, rotáciu páru, vytáčanie ženy pod rukou muža či premiestnenie ženy z jednej strany muža na druhú.

Dlhé Klčovo spája generácia tanečníkov sólistov
Čerkaný

Ostrohy boli na Zemplíne tradičnou ozdobou každého tanečníka. Boli pripevnené na tvrdých čižmách okolo členka a pri pohybe štrngali, teda čerkali, čo muži využívali najmä pri tanci. Je ťažké povedať, kto a kedy vymyslel čerkaný motív, no inšpirovali sa ním viacerí choreografi a objavil sa aj v známych tancoch Lúčnice a SĽUK-u.

Jeden z najznámejších tanečníkov, ktorý preslávil tento motív, bol Juraj Šaffa z Dlhého Klčova. Svoj tanec nazýval zemplínsky, cifrovaný, čerkaný alebo čapášový čardáš. Vďaka svojmu svojráznemu talentu preslávil nielen seba, ale aj Dlhé Klčovo, a to u nás i v zahraničí.

Na jeho počesť sa v jeho rodnej obci v okrese Vranov nad Topľou každoročne koná celoštátna postupová súťaž a prehliadka tanečníkov sólistov v ľudovom tanci s názvom Šaffova ostroha. Posledný májový víkend ju v tejto hornozemplínskej obci zorganizovali už po tridsiaty raz. Ak by ste sa tento tanec chceli naučiť, odporúčame navštíviť festival Rozhybkosti vo Východnej už toto leto. 

V Raslaviciach tancom aj parodujú
Verbunk a Šarišská poľka

Obyvatelia Raslavíc, obce v srdci Horného Šariša, sa kedysi obliekali do dvoch celkom odlišných krojov – záviselo to od ich vierovyznania. Tradičný ľudový odev bol pestrejšie zdobený v katolíckych rodinách, v evanjelických bol strohejší. No Raslavice v okrese Bardejov sú okrem dvojakého kroja známe aj pestrým kultúrnym životom.

Každoročne sa tu organizujú Šarišské slávnosti piesní a tancov a nesmie na nich chýbať ani miestny folklórny súbor Raslavičan, ktorý patrí medzi najstaršie folklórne skupiny na Slovensku. Ich program je vždy plný hudby, tanca, zvykoslovia a šarišského temperamentu.

Najprv spoznaj rodisko, až tak San Francisco

Ak si chcete zatancovať tradičné tance tak, ako sa vyvíjali vo svojom prirodzenom prostredí, vyberte sa na štvordňový festival Rozhybkosti vo Východnej. Cez leto v období od 18. do 21. júla 2024 si môžete oddýchnuť a niečo nové sa dozvedieť aj naučiť na kurzoch ľudovej hudby, tanca, spevu a remesiel.

Podujatie je pre všetkých a kurzy pod vedením skvelých slovenských lektorov sú prispôsobené pre začiatočníkov aj pokročilých.

Pre región Šariš sú typické mužské kruhové tance tzv. verbunky, ktoré boli paródiou na vojenskú službu. Základným motívom tanca je dvojkročka, miestami prerušená dupnutím o zem, čapášom na čižmu a potleskom. Asi najzaujímavejším je tanec marhaňska, pri ktorom sa používa forma povelového verbunku. Vedúci tanca vyvoláva názvy jednotlivých figúr alebo motívov, ktoré ostatní tanečníci následne prevádzajú.

Ďalším špecifickým tancom je šarišská poľka, ktorá je veľmi populárna. Ide o párový tanec, ktorý má improvizačný charakter a rýchle tempo. V regióne Šariš sa tanec vyskytuje pod lokálnymi názvami: šemetkovská, šarišska, raslavicka, hertňicka, topľanska poľka.

Petrovany lákali rómskym tancom
Vlašiko

Ak ste videli kultový film Milky Zimkovej Pásla kone na betóne, možno si pamätáte primáša Imriška. V tragikomickom príbehu z východoslovenského vidieka si ho zahral výnimočný olašský primáš Ján Németh Mačo, ktorý pochádzal z Petrovian.

V Petrovanoch v okrese Prešov má ľudová kultúra bohatú tradíciu. Dodnes v dedine pôsobí folklórny súbor, ktorý nesie meno po známom rodákovi Jožkovi Príhodovi, a nositeľmi folklóru sú tu najmä rómske komunity.

Z obce poznáme aj rómsky tanec vlašiko. Za rómskym umením chodili do Pertovian aj rôzne osobnosti z folklórneho sveta ako napríklad skladateľ Svetozár Stračina, choreograf Juraj Kubánka, scénograf a režisér Viliam Gruska.

Je to tanec kočovných, tzv. olašských Rómov. Sólista tancuje pred kapelou v polkruhu, teda hlúčiku ďalších zúčastnených, zatiaľ čo ho sprevádzajú lúskaním alebo potleskom do rytmu hudby. Niekedy aj sami bez muzikantov vytvárajú hudobný sprievod pre tancujúceho.

Vlašiko tancujú buď muži jeden za druhým, alebo muž a žena oproti sebe, ale nedotýkajú sa. Mužský tanec pozostáva z úvodného cifrovania aj viacerých variantov čapášov, ženy predvádzajú drobné tanečné kroky obohatené o zaujímavé pohyby rúk.

V Hladovke si najskôr rozkážu, na akú melódiu budú tancovať
Goralské tance

Na záver sa vyberieme do obce Hladovka, ktorá leží v okrese Tvrdošín na severe Slovenska v tesnej blízkosti poľskej hranice. Väčšinu obyvateľov tvoria Gorali, ktorí ešte stále aktívne rozprávajú goralským nárečím a udržiavajú si tradície. V tradícii pokračuje aj detský folklórny súbor Goral, ktorý bol založený v roku 1957 a funguje dodnes.

Goralský tanec (goraľski) sa najčastejšie tancuje vo dvojici, ale ako sólo muža a ženy. Tanečník najskôr zaspieva pred muzikou svoju obľúbenú pieseň. Počas spevu mu zvyčajne kamarát vyvedie tanečnicu alebo dve a vykrúti ich. Potom už v tanci pokračuje spevák sám. Hudba, ktorá nadviazala na spevákovu melódiu, zrýchľuje tempo do takej miery, aby bol tanec rezký a svižný.

Ďalšou súčasťou je aj tanec kresany, pri ktorom si tanečník opäť rozkáže muziku svojím spevom. Kresané motívy potom tancuje oproti tanečnici a často ich strieda s rôznymi podupmi. Na záver tanečník vykrúti tanečnicu, zdvihnutím klobúka ukončí tanec a poďakuje sa partnerke.

Chcete sa na tance nielen pozerať, ale ich aj precítiť? Na festivale Rozhybkosti si ich aj zatancujete aj zaspievate. Na našom Instagrame budete môcť počas júna vyhrať lístky na festival, tak nás nezabudnite sledovať, aby ste to nezmeškali.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Miesta

Na návšteve našich obcí: ľudová kultúra od západu na východ

Vycestujte s nami za tradičnými krásami aj zvykmi slovenských dedín.

17. 8. 2022; Autor: Sóda, Foto: Shutterstock, archív obce Krnča

V každej dedine nájdeme niečo špeciálne, nadčasové a rokmi zachovávané od našich predkov – či už jedlo, zvyky, alebo iné ľudové prvky. Na rôznorodosti je najkrajšie, že nás aj spoločne prepája: obdivujeme kroje susedných dedín, inšpirujeme sa ľudovými piesňami a folklórne súbory preberajú kroky ľudových tancov.

Spája nás aj najrýchlejšia 5G sieť od O2. V týchto obciach žijú obyvatelia nielen tradíciami, ale aj piatou generáciou mobilných sietí 

Viete, čo znamená druček, pamuk alebo pantlíčky? V cestovateľskom špeciáli vás zoberieme na výlet za ľudovou kultúrou naprieč celým Slovenskom. Rozprávali sme sa s niekoľkými zástupcami vybraných dedín, ktorí nám prezradili, aké tradície dodržujú, aké špecifiká má ich kroj alebo čo znamenajú slová v ich nárečí. 

Budúcnosť tvoríme nielen zachovávaním pôvodného, ale aj budovaním nového, z ktorého máme prospech všetci – napríklad v Krnči si vďaka efektívnejšej 5G sieti môžu miestni obyvatelia natočiť video z tradičného pochovávania basy a poslať ho známym ešte rýchlejšie. 

Fintice neobľubujú ypsilon

Obec Fintice sa do dejín slovenskej kinematografie zapísala legendárnou vetou z filmu Pásla kone na betóne: „Nemáš chlopa, nemáš pravdy.“ Tragikomický príbeh o slovenskom vidieku v réžii Štefana Uhra má pre dedinku Fintice mimoriadny význam, dokonca majú v múzeu uložené originálne rekvizity z nakrúcania. 

Snímka Pásla kone na betóne z roku 1981 je kompletne nahovorená v lokálnom nárečí, ktoré obyvatelia Fintíc používajú denne. Je mäkké a nepoužíva žiadne tvrdé y. A keďže sa šarišský dialekt v mnohom líši od spisovnej slovenčiny, prinášame vám preklad vybraných slov: 

  • Segiňatko – chúďatko 
  • Naľešňik – zemiaková placka
  • Chľista – dážďovka 
  • Chibaľ – iba ak
  • Perše – najprv
  • Pľeban – kňaz, farár

Vďaka dlhoročnému výskumu Jozefa Kolarčíka Fintického sa v minulosti podarilo zostaviť bohatú zbierku šarišských piesní (dnes uložených v Matici slovenskej). Tradície udržiava folklórny spolok Fincičanky, ktorý sa spolupodieľa na kultúrnom živote obce a dbá na zachovanie ľudového dedičstva i jedinečného nárečia. Vo svojom repertoári majú aj túto fintickú ľudovku s názvom Pisala kraľovna:

Pisala kraľovna po krajiňe ľisti, 
bi fincicke dzifky na majales išľi. 
Išľi oňi, išľi, krásňe špivajuci, 
za ňima parobci, horečňe plačuci. 
Neplačce, parobci, mi še navracime, 
ľem še na podkove čardaš naučime. 

Tradičná svadba v Malom Šariši

V Malom Šariši si nedokážu predstaviť svadbu, kde by nevesta netancovala „redovi“ tanec v ľudovom kroji. Tradičný svadobný deň sa začína tzv. odpytovaním z domu nevesty, kde vystúpi povolaný starejší (krstný otec, kamarát či kmotor ženícha) a v mene mladomanželov poďakuje rodičom za výchovu. Snúbenci pokľaknú pred rodičov, dostanú krížik na čelo a vymenia si nemálo dojímavé slová. 

Nasleduje cesta do kostola, kam nevestu sprevádza starší družba (ženíchov najlepší slobodný priateľ) a ženícha staršia družička (nevestina najlepšia nevydatá kamarátka). Na ceste ich však čakajú viaceré prekážky, napríklad „druček“, teda brvno, ktoré držia chlapi a nedovolia im prejsť, kým „sa nevykúpia“. Po slávnostnom svadobnom obrade sa začína hostina, ako ju už poznáme dodnes.

Pred polnocou sa zvykne tancovať družbovský tanec. Nevesta si sadne na stoličku a starší družba tancuje a pýta sa: „Nevesta moja milá, dovolíš mi vienok zelený z hlavy vziať alebo hlávku sťať?“ 

Inšpirujte sa aj ďalšími tipmi v našom cestovateľskom seriáli po slovenskom vidieku:  

Nevesta chvíľu trucuje, starší družba sa nedá, otázku zopakuje a neveste vezme vienok zelený, ktorý dnes zastupuje závoj. O polnoci sa začína „čepenie“ alebo čepčenie nevesty, ktorú privedú dámy v krojoch spoločne s družičkami a založia jej na hlavu čepiec – symbol vydatej ženy. Potom sa začína „redovi“ tanec, kde svadobčania vytancujú jeden po druhom už začepčenú nevestu.  

Rybanské výšivky „pamuk“ 

Západoslovenskú dedinku Rybany preslávil najmä ich zachovaný ženský ľudový kroj. Pôvodné kroje boli utkané iba z obyčajného plátna, na ktoré sa vyšívalo, pričom detailné výšivky po celej dĺžke sú jeho dominantou. 

Krojová sukňa sa nazývala „letnica“, bola plátenná a biela, zástera čierna. Vrchná časť ženského kroja nazývaná „oplecko“ bola červeno pretkávaná, dlhé vyšívané a nazbierané rukávce nazývané „pamuk“ zväzované pri konci na stužku sú tou najvýraznejšou časťou kroja. Súčasťou bol aj ručne vyšívaný alebo háčkovaný golier.

Vydaté ženy mali vlasy upravené do účesu „rohi“, ktorý, ako naznačuje názov, bol mierne vystúpený dohora a vytváral nenápadné „rožky“. Aby pevne držali, zvnútra bol účes podložený obaľovaným drôtom – „grgulou“ a navrch účesu sa položil vyšívaný čepiec a naň ešte „cinadoch“ – plátenný pás.  

Džentlmenská polievačka v Seni

Tradície na Veľkú noc sú asi tými najzachovalejšími v každej dedine, známa je predovšetkým (ne)obľúbená oblievačka či šibačka. V dedinke Seňa južne od Košíc sa dodržiavajú tiež, ale pri pondelkovej oblievačke si udržujú zdvorilý prístup. 

Sviatky sa u nich začínajú Zeleným štvrtkom, ktorý sa slávi v kostole, rovnako aj Veľký piatok. Na Bielu sobotu sa neskoro večer odnesú koše so sviatočným jedlom a dajú sa požehnať, aby sa mohla v nedeľu začať veľkonočná oslava. 

Vedúca lokálneho folklórneho súboru nám porozprávala, ako ju každý rok na Veľkonočný pondelok prídu chlapci z dediny oblečení v krojoch poctivo obliať, no nikdy nie bez úvodných veršíkov, ktorými dámu na studenú sprchu pripravia (hovoria ich v maďarčine, naša ukážka je prekladom):

„Som chlapec, záhradník, parobok, chodím polievať a počul som, že jedna vetvička rozmarínu chce zvädnúť, preto som prišiel poliať tento kvet. Ale najprv prosím otca a matku ešte viac, či mi dovolia vodou svoju dcéru osviežiť.“

Podobné veršíky si polievači upravujú a prispôsobujú podľa seba. 

Každoročné pochovávanie basy v Krnči 

V obci Krnča sa dobové kroje líšili v závislosti od konkrétnej cirkvi – katolícka a evanjelická cirkev mali oddelené kroje. Zachovali sa iba evanjelické, v ktorých vystupujú členovia a členky folklórneho súboru Krnčianka. Budúci rok oslávia 50. výročie svojho vzniku.

Súčasťou typického kroja v Krnči sú skladané sukne, zástery, lajblíky, rukávce a, samozrejme, vyšívané čepce. Muži majú na sebe čierne vesty, široké košele, konopné nohavice zastrčené do kožených čižiem a menšie klobúky. 

V týchto krojoch sa každoročne stretávajú v sprievode na fašiangy a spoločne spievajú pod domami v dedine. O pár dní neskôr, pred Popolcovou stredou, sa sprievod stretáva opäť, ale už v smútočnej nálade pri zvyku pochovávania basy – teda poslednej zábave pred pôstom. So sviečkami v rukách symbolicky odprevádzajú basu „na jej poslednej ceste“.

Bidovský čardáš, ktorý učia aj v zahraničí

V Bidovciach, obci na východ od Košíc, sa sami čudujú, akú slávu má ich čardáš, ktorý preberajú folklórne skupiny po celom Slovensku od Bratislavy cez Levice až po Veľkú Idu. Bidovský čardáš je charakteristický pomalým začiatkom a postupným zrýchlením tanečného kroku.  

Bidovskému čardášu sú prispôsobené i domáce ľudové kroje, ktoré majú úzke vyšívané spodničky zakrývajúce pančušky a následne široké sukne, ktoré sa točia a pri tanci sa dvíhajú až do vzduchu. Kroje sú hodvábne a nechýbajú ani vyšívané zástery či špeciálne pokrývky hláv.

Vydaté ženy nosia tradičnú „konťu“ či čepiec, ktorý je vystužený tvrdým kartónom a pokrytý bordovým hodvábom, pričom sa na hlavu prisponkuje. Naopak, slobodné dievčatá vo vlasoch nosia ozdobné „pantlíčky“ alebo inak povedané – stužky.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
400 m Pohyb Rozhovor Viac pohybu pre deti

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

30. 4. 2021; Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac