Realita najmladšej generácie, nadčasové historické drámy aj zložitosť modernej lásky. Týchto 7 nových slovenských a českých filmov sa oplatí vidieť

Pripravili sme výber toho najlepšieho, čo sa u nás a v Česku za posledné roky natočilo.

Každý rok nám prinesie množstvo vydarených filmov – a možno by ste sa čudovali, ale často medzi ne patria aj slovenské a české filmy. Debutové filmy mladej generácie, nové snímky oceňovaných režisérov alebo originálne námety či filmy, ktoré boli uvedené na medzinárodných festivaloch. S čistým svedomím môžeme konštatovať, že slovenskej a českej kinematografii sa mimoriadne darí, a aj prostredníctvom tohto výberu by sme vám chceli ukázať, že na ňu netreba zanevrieť.

Na Voyo nájdete výber toho najlepšieho nielen z domácej, ale aj zo zahraničnej produkcie. No najlepšie na tom aj tak je, že to všetko môžete mať v cene svojho O2 Paušálu

Invalid
Najlepší slovenský film minulého roka

Čierna komédia Invalid získala množstvo ocenení Slnko v sieti aj rekordnú divácku návštevnosť v kinách. Sleduje príbeh nenápadného údržbára Laca (Gregor Hološka), ktorému sa život obráti hore nohami, keď zostane pripútaný na invalidný vozík. No miesto toho, aby vzlykal nad svojím osudom, berie všetko do vlastných rúk – aj vytúženú pomstu.

Režisérovi Jonášovi Karáskovi sa podarilo na slovenskú scénu priniesť originálne a nadčasové dielo na pomedzí akčného filmu, spoločenskej satiry a absurdného až nekorektného humoru. 

Invalid však nie je len povrchnou zábavou, ale kritickou správou o stave slovenskej spoločnosti, rasizme a predsudkoch voči zdravotne znevýhodneným osobám. Okrem toho, že hlavné postavy sú sprevádzané autentickými hereckými výkonmi, vo filme sa objaví aj zopár dobre zamaskovaných známych osobností.

BANGER.
Surová dráma o dospievaní natočená na iPhone

Nazrite do backstagu českej rapovej scény a drogového podsvetia pražských ulíc. Mladý drogový díler Alex (Adam Mišík) má vo svojom živote len jediný cieľ – preraziť v hudobnom priemysle, získať „fíčuring“ s rapperom Barracudom a nahrať ten najväčší „banger“ všetkých čias.

Počas jednej noci však so svojím kamarátom Láďom (Marsell Bendig, ktorý za túto rolu získal aj prestížne ocenenie Český lev) rozohrá nebezpečnú hru s drogami, ambíciami a ilúziami o sláve.

Film BANGER. režiséra Adama Sedláka je rýchly a dravý – rovnako ako najmladšia generácia, ktorá žije na pomedzí sociálnych sietí a túžby po instantnom úspechu. Často na ňu však čaká drsná realita, ktorú svojím nedokonalým, no autentickým obrazom zdôrazňuje aj dynamická kamera – celý film bol totiž natočený na iPhone. Ak vás teda už nebavia šablónovité české komédie, dajte šancu tomu najsviežejšiemu, čo na českej scéne za posledné roky vzniklo.

Obeť
Dráma o zložitosti ľudstva a medziľudských vzťahov

Veľkým úspechom pre slovenskú kinematografiu je uvedenie filmu na prestížnych filmových festivaloch, patrí medzi ne aj festival v Benátkach. A práve na ňom bol pred dvomi rokmi uvedený aj debutový film Michala Blaška s názvom Obeť. Ide o silnú a emotívnu drámu, ktorá sa ponára do tém xenofóbie, spravodlivosti a zložitých medziľudských vzťahov.

Tematizuje príbeh Iriny (Vita Smachelyuk), ukrajinskej matky žijúcej v Česku, ktorá sa musí vyrovnať s brutálnym útokom na svojho syna. Zranený chlapec obviní z útoku skupinu Rómov a začína sa mašinéria boja za spravodlivosť, do ktorej sa zapojí aj miestna komunita, médiá či politici. No nikto v zápale predsudkov nerátal s tým, že pravda môže byť o kúsok vedľa.

Herečka Vita Smachelyuk v hlavnej úlohe matky podáva mimoriadne autentický výkon, ktorý zdôrazňuje vnútorný boj medzi materskou láskou a potrebou hľadať pravdu. Obeť je filmom, ktorý nás núti zamýšľať sa nad tým, ako ľahko dokážu emócie prevážiť nad rozumom.

Hranice lásky
Kde sú hranice nevery a kto ich určuje?

Odvážna snímka Hranice lásky ponúka intímny pohľad do reality modernej lásky a zložitých (ne)monogamných vzťahov. Režisér Tomasz Wiński skúma krehkú hranicu medzi dôverou a slobodou vo vzťahu, nevinným a ničivým pokušením či fyzickou a psychickou intimitou.

Emocionálne vypäté kontrasty ukazuje na vývoji otvoreného vzťahu Hany (Hana Vagnerová) a Petra (Matyáš Řezníček), ktorým sa tento experiment trochu vymkne z rúk.

Zdravé vzťahy začínajú sebapoznaním. Psychologičky vysvetľujú, ako prerušiť toxické naučené vzorce správania

Hranice lásky sú nekompromisne úprimným skúmaním sexuality a moderných vzťahov, a to aj vďaka podmanivým hereckým výkonom a vydarenému scenáru, na ktorom sa podieľala aj Hana Vagnerová.

Počas 1,5-hodinovej stopáže nám film ukazuje, aký môže byť jeden vzťah v rôznych vývojových etapách: láskyplný, vzrušujúci a plný dôvery, ale aj ničivý, únavný a plný sklamaní či odcudzenia. Tento film však nie je len o láske a sexualite, je predovšetkým hlbokou úvahou o tom, ako ďaleko sme ochotní zájsť, aby sme pochopili sami seba a našich partnerov.

Okupace
Príbeh jedného večera v období normalizácie

Keď skupina divadelníkov oslavuje po predstavení v miestnom bare, ich pokojný večer naruší príchod bývalého sovietskeho dôstojníka (Alexej Gorbunov), ktorý prichádza „na pohárik“. Situácia sa rýchlo zmení na klaustrofobickú hru o moc, strach a odvahu postaviť sa za vlastné ideály.

Komorná dráma s odvahou riešiť ťažké témy od režiséra Michala Nohejla Okupace sa môže pochváliť výborným scenárom a prenikavou atmosférou, ktorá balansuje medzi napätím a groteskou.

V minimalistickom prostredí jedného baru sa jej úspešne darí evokovať metaforu bezmocnosti i vzdoru, ktoré charakterizovali naše životy pod sovietskou okupáciou. Nechýbajú jej ani skvelé herecké výkony, medzi ktorými sa do filmového prostredia úspešne zapísala aj herečka Antonie Formanová.

Správa 
Rekonštrukcia jedného z najodvážnejších príbehov druhej svetovej vojny

Peter Bebjak je jedným z najlepších slovenských režisérov súčasnosti a svedčí o tom aj jeho silná historická dráma Správa. Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami – sleduje útek dvoch slovenských židov z koncentračného tábora Auschwitz, ktorých cieľom je podať svetu svedectvo o hrôzach nacistického vyhladzovacieho tábora.

Bebjakova Správa predstavuje realistické zobrazenie temnej reality a využíva surové, takmer dokumentárne scény, ktoré podčiarkujú brutalitu doby. No zároveň je aj silným príbehom odvahy, priateľstva, nezlomnej túžby po spravodlivosti a odvahy riskovať svoj vlastný život v mene odhalenia pravdy.

Správa nie je len historickou rekonštrukciou – je aj dôležitou pripomienkou toho, aké dôležité je nikdy nezabudnúť na minulosť, aby sa jej hrôzy nikdy viac neopakovali.

#annaismissing
Temné tajomstvá, ktoré zmenia nejeden život

Česko-slovenská koprodukcia v réžii Pavla Soukupa sa zameriava na udalosti, ktoré nasledujú po zmiznutí mladej influencerky Anny, ktorá bola známa svojím kontroverzným obsahom na sociálnych sieťach, ale aj snahou odhaľovať sexuálnych predátorov na internete. 

Napriek tomu, že môžu lajky a tisícky followerov znamenať veľkú moc, v skutočnom svete sme všetci rovnako bezmocní. Kde sú v dnešnej dobe hranice medzi súkromím a verejne zdieľaným obsahom? A aké to môže mať následky v realite?

Ľahko thrillerové rozprávanie však nekončí len pri úvahách o tom, prečo Anna odrazu prestala postovať na sociálne siete. Stáva sa investigatívnym pátraním Niny, ktorá v mobile svojho otca nájde obnažené fotografie nezvestnej influencerky. So strachom sa vydáva odhaliť pravdu, ktorá jej pravdepodobne zmení celý život.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

V Tescu strhávajú stereotypnú nálepku „nezamestnateľný“ a ukazujú, čo všetko dokáže rešpektujúce pracovné prostredie

Tak ako v Tescu nakupujú rôznorodí ľudia, tak tam aj pracujú rôznorodí zamestnanci.

Rešpekt, vnímanie potrieb druhých a supermarket. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o nespojiteľné, Tesco dokazuje opak. Spoločnosť len nedávno získala ocenenie za zodpovedné podnikanie Via Bona, pretože začleňuje do pracovného kolektívu ľudí so zdravotným znevýhodnením, ľudí rôznych etník či orientácií. Keď teda najbližšie pôjdete kúpiť chlieb, obzrite sa okolo seba – v Tescu uvidíte spoločnosť, v ktorej je každý vítaný.

Riaditeľka oddelenia ľudských zdrojov v O2 Jana Sekerová poradí, čo robiť, aby sme sa v práci cítili čo najlepšie

V rozhovore s personálnou manažérkou Tesca Renátou Vozárovou sa dočítate aj o tom:

  • prečo je dôležité, aby boli zdravotne znevýhodnení ľudia „viditeľní“” aj v bežnom svete,
  • akými zmenami prešli, aby mohli zamestnať ľudí s Downovým syndrómom či s neurodiverzitnými ochoreniami, 
  • ako pracovnými benefitmi podporili kvír komunitu,
  • prečo chcú, aby boli ženy vo vedúcich funkciách,
  • a prečo je dôležité, aby aj firmy motivovali mladých dokončiť školu.

V spoločnosti Tesco sa sústreďujete na začlenenie menšín do kolektívu, za čo ste nedávno získali ocenenie za zodpovedné podnikanie Via Bona. Čo motivuje veľkú firmu, ako je Tesco, robiť „niečo navyše“ a k tomu bez finančného benefitu?

V Tescu sa stretávajú rôznorodí zákazníci, ale aj rôznorodí zamestnanci. Keďže sme veľká firma, ktorá má obchody po celom Slovensku, vnímame podporu rôznorodých ľudí ako svoju spoločenskú zodpovednosť pracovať na scitlivovaní spoločnosti, aby sme si lepšie uvedomili, že všetci sme súčasťou jednej spoločnosti.

Podpora menšín na pracovnom trhu pre nás nie je len nejaký ďalší projekt – chceme vytvoriť prostredie, ktoré ukazuje, že sme tu naozaj pre všetkých. V Tescu sa venujeme skupinám ľudí, ktoré iní často nazývajú „nezamestnateľnými“, a my to radi vyvraciame.

Kto patrí do tejto skupiny?

Napríklad marginalizované rómske komunity. V tejto téme spolupracujeme aj s neziskovými organizáciami. Pravidelná výplata výrazne zlepší kvalitu života ľudí, ktorí sú na hranici chudoby. Práca však dáva aj iné veci, na ktoré možno majorita často nemyslí – ľudia z marginalizovaných komunít získajú pocit, že patria do pracovného kolektívu, učia sa zodpovednosti a pracovným návykom.

Takže práca nielen zlepší finančnú situáciu, ale má aj niekoľko spoločenských benefitov, ku ktorým by sa pre nálepku „nezamestnateľný“ alebo “nezamestnateľná“ inak nedostali.

Áno, ale záleží nám aj na tom, aby sa naši kolegovia vrátili do škôl. V Plaveckom Štvrtku sme rozbehli program, do ktorého sme zapájali mladých ľudí z rómskej komunity, ktorí mali ukončené iba základné vzdelanie, teda často nepokračovali ďalej na strednú školu.

Spolu s neziskovou organizáciou Človek v ohrození sme im ukázali cieľ aj cestu – mnohí sa v rámci duálneho vzdelávania vrátili do školy a popritom pracovali u nás. Je to napríklad príbeh Grétky, ktorá sa vďaka tomu vrátila do školy a získala aj akúsi slobodu. Má vzdelanie a dokáže si sama zarobiť peniaze.

Tesco proti menštruačnej chudobe

Štatistiky ukazujú, že ak sa ľudia, ktorí majú ukončenú iba povinnú školskú dochádzku, nezamestnajú do dvoch rokov, 90 % z nich bude trvalo nezamestnaných. Ide pritom o talentovaných mladých, ktorí len potrebujú trošku motivácie a pomoci. V Bardejove už máme napríklad kolegu, ktorého vedieme k tomu, aby z neho bol vedúci pracovnej zmeny.

Okolo rómskych komunít ešte stále panuje veľa stereotypov. S akými reakciami sa stretávate u svojich zákazníkov?

Pred desiatkami rokov sme počuli hlasy zákazníkov, ktorí hovorili, že Rómovia nemôžu byť pri mäsovom pulte, pretože nedodržujú hygienické zásady, čo je stereotypný názor.

Postupným včleňovaním pracujeme na tom, aby sa majorita zoznámila s menšinami a uvedomila si, že sú súčasťou bežného života. Je to misia, ktorej veríme, a zopár nepríjemných komentárov nás nezastaví – našim kolegom dôverujeme a podporujeme ich.

Vravíte o zopár nepríjemných komentároch – stretávate sa teda najmä s pozitívnym ohlasom?

Určite áno, medzi našich zákazníkov patria všetky skupiny spoločnosti a páči sa im, že vidia sebe podobných zamestnancov v obchode. Nedávno sme otvorili obchod v obci Zlaté Klasy, kde je väčšinovo zastúpená rómska komunita. Je teda jasné, že aj väčšina našich kolegov z tohto obchodu sú Rómovia.

Napadá mi aj príklad z obchodu z Nitry, keď sa jeden zo zákazníkov rozplakal, pretože ho dojala prítomnosť našej kolegyne s Downovým syndrómom. Sám má dcéru s týmto ochorením a myslel si, že ju nečaká žiadna budúcnosť, pretože nikde nevidel ľudí s Downovým syndrómom začlenených do spoločnosti.

Ľudia so zdravotným znevýhodnením boli doposiaľ na Slovensku neviditeľní – akoby neexistovali. V Tescu zamestnávame dvojnásobok zdravotne znevýhodnených kolegov, ako by sme „mali“ podľa zákona. Aktuálne máme vyše 450 kolegov s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami, fyzickými aj mentálnymi. Aj v tomto prípade ide o skupinu, ktorú niekto nazýva „nezamestnateľnou“. Keď sa však prispôsobí pracovné prostredie, je možné zamestnať každého.

Ako ste prispôsobili prostredie vy?

Vykonali sme zopár stavebných úprav – pridali výťah, automatické otváranie dverí, snímač na pracovné karty sme posunuli nižšie, aby bol dostupný aj pre ľudí na invalidnom vozíku. Nie je to však nič drastické a radi by sme týmto povzbudili aj iné firmy. 

V Tescu sa stretávajú rôznorodí zákazníci, ale aj rôznorodí zamestnanci, preto vnímame ich podporu v práci ako svoju spoločenskú zodpovednosť, aby sme si lepšie uvedomili, že tu spolu všetci žijeme.

Zmien sa netreba báť, len treba myslieť na všetkých kolegov. Napríklad sme mali rutinné práce, pri ktorých väčšinou zamestnanci stáli, niektorým ľuďom sa však práca lepšie vykonávala po sediačky, tak sme to prispôsobili.

Máme aj kolegov s neurodiverzitnými ochoreniami (inakosť v zmysle spracúvania informácií, správania, pozn. red.) a naučili sme sa, že keď majú priveľa vzruchov, potrebujú odpočinok v tichej miestnosti. Postupne sa učíme a, samozrejme, pýtame si aj spätnú väzbu.

Je naozaj inšpiratívne počuť od veľkej firmy, že riešenia sa vždy dajú nájsť, aj keď má veľký počet zamestnancov a je náročnejšie vyhovieť každému. Ako funguje spätná väzba u vás?

Rôznymi formami – keďže chceme vytvárať vhodné a príjemné zamestnanie pre všetkých, musíme najskôr vedieť, aké skupiny kolegov máme. Na to slúži prieskum To som ja, kde nám môžu zamestnanci anonymne povedať, či sa hlásia k nejakej menšine.

V Tescu sa však stretávajú aj naše ambasádorské skupiny. Takto máme napríklad skupinu pre mladých kolegov, skúsenejších, kolegov z kvír komunity, skupinu na podporu kariérneho rastu žien. A radi podporujeme vznik ďalších a ďalších skupín. Je pre nás dôležité, aby kolegovia medzi sebou diskutovali a dávali nám spätnú väzbu, čo je pre nich v rámci inklúzie dôležité, a učili nás byť ešte lepšou firmou.

A čo vás zatiaľ naučili?

Počúvať a meniť. Napríklad sme upravili jeden z benefitov a máme 25 dní dovolenky pre všetkých – aj pre mladých ľudí, ktorí by podľa zákona mali mať viac dovolenky až po istom veku.

Počúvame skupinu na podporu úspešných žien – prinášame rôzne vzdelávacie semináre, dávame im možnosť ísť na konferencie. Kolegov z LGBTIQ+ komunity hrdo podporujeme počas Pridu, pretože vieme, že je pre nich, ako aj pre všetkých ostatných dôležité cítiť sa prijatí a vítaní. Na základe dopytu kvír komunity sme upravili aj ďalší benefit – naše výhody pre heterosexuálne páry – manželstvá – platia aj pre homosexuálne partnerstvá, aj keď tieto páry na Slovensku nie je možné zoficiálniť.

Snažíme sa myslieť na všetkých, no nie vždy sa nám to darí a sme radi, že nám naše ambasádorské skupinky nastavujú zrkadlo. Napríklad skupina skúsenejších kolegov nad 55 rokov je reakciou na skupinu mladých. Nečakali sme, že by aj skupina skúsených mala záujem o takúto aktivitu – opak je však pravdou.

Darí sa vám tieto skupinky prepájať?

Áno, lebo aj v bežnom živote potrebujeme byť prepojení a fungovať spolu, chceme to aj v Tescu. Inak by sme sa zbytočne ochudobňovali. 

Pri ambasádorských skupinách sa však snažíme, aby táto spolupráca bola silnejšia, aby boli prepojenejší, chápali sa a učili sa od seba. Darí sa nám to najmä pri skupinách starších a mladších kolegov, kde sa snažíme, aby skúsenejší kolegovia nehovorili, že mladí sú leniví a nechce sa im pracovať, ale aby chápali ich prístup k práci. 

Rozprávame sa o spôsoboch komunikácie, ktoré rôzne skupiny očakávajú, a aktuálne rozbiehame aj reverzný mentoring, kde sa starší kolegovia učia od mladších. Každá generácia či menšina má svoje špecifiká, svoje potreby a záujmy, no v konečnom dôsledku je to celé len o rešpekte.

O rešpekte a kontinuálnej práci. Máte pred sebou okrem reverzného mentoringu ešte nejaké ďalšie ciele a novinky, na ktorých pracujete?

Chceme vytvoriť také pracovné prostredie, v ktorom sa bude môcť zamestnať človek s akýmkoľvek zdravotným znevýhodnením.

Z Európskej únie prichádza nová legislatíva, ktorá nás zaväzuje zdôvodniť, prečo existuje rodový rozdiel v odmeňovaní, respektíve zaväzuje nás úplne ho zotrieť – takže sa v najbližšom období budeme ešte viac zameriavať na rozdielne, respektíve rovnejšie odmeňovanie na základe rodu. 

Tesco je však už teraz zamestnávateľom s rovnakým odmeňovaním na rovnakých pozíciách a ako jediná súkromná firma zverejňujeme tento rodový rozdiel v odmeňovaní, ktorý hovorí o celkovom priemere platov na všetkých pozíciách. Aj keď dnes na túto tému ešte nemáme platné smernice, v Tescu dáta roky zbierame, sledujeme a venujeme sa znižovaniu rozdielu, preto sme v Tescu za posledné tri roky zmenšili tento rozdiel o 3,4 %.

Výzva, ktorej čelíme, je motivovať ženy, aby sa rozhodli pre riadiace funkcie. V Tescu máme až 71 % kolegýň, a preto je potenciál naozaj vysoký. Našou úlohou je vytvoriť flexibilné prostredie, aby sa ženy mohli jednoduchšie vrátiť po materskej dovolenke, a podporiť ich, aby si verili aj na manažérske posty. 

Sociológ Roman Džambazovič: Zabúdame, že nerovnosťami v spoločnosti aj odriekame slobodu ľuďom, ktorých sa to týka

Pomôže vám pri plnení nových cieľov aj nedávno získané ocenenie Via Bona za zodpovedné podnikanie v kategórii Výnimočný zamestnávateľ od Nadácie Pontis? Je to pre vás taká pomyselná zelená, že by ste mali pokračovať aj v ďalších projektoch?

Veľmi nás teší, že niekto vidí, čo robíme, a že si nevybrali len jeden projekt, ale naše aktivity vidia ako celok. Samozrejme, je to aj záväzok pokračovať a rozvíjať prácu v oblasti diverzity, rovnosti a inklúzie. A zároveň je to potvrdenie našej spoločenskej zodpovednosti, ktorú ako firma máme. Myslíme si, že aj toto je cesta, ako urobiť Slovensko tolerantnejšie.


Nadácia Pontis ocenením Via Bona Slovakia každoročne zviditeľňuje inšpiratívne príklady zodpovedného podnikania firiem na Slovensku. Za 24 rokov existencie ocenenia poukázala na viac ako 160 nasledovaniahodných projektov. A o dôležitých projektoch a ľuďoch je dôležité aj hovoriť, preto je magazín O2, Sóda, komunikačným partnerom Via Bona.

Renáta Vozárová

Je personálnou manažérkou v spoločnosti Tesco na Slovensku. Má desať rokov praxe v retailovom biznise a viac ako dvanásť rokov skúseností v riadení operatívnej a strategickej oblasti ľudských zdrojov. Do Tesca sa vrátila po menšej 4-ročnej prestávke, pretože sa stotožňuje s hodnotami spoločnosti.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac