Ako získať 100 % dotáciu na nájomné? Dobrou dohodou s prenajímateľom

Oprášte svoje diplomatické schopnosti a získajte príspevok, ktorý pokryje výdavky na nájomné počas pandémie COVID-19. Prečítajte si, v akej výške a za akých podmienok vám ho štát poskytne.

Ste podnikateľ alebo firma, ktorá musela zavrieť alebo obmedziť svoju prevádzku v prenajatých priestoroch počas pandémie? Štát vám podáva pomocnú ruku a za toto obdobie ponúka príspevok na nájomné. Výška príspevku však závisí od toho, akú zľavu vám z nájomného poskytol prenajímateľ. Rátajte ale s tým, že maximálna výška nemôže prekročiť 50 % nájomného. Je čas si sadnúť za okrúhly stôl a dohodnúť sa.

O2 vám spolu s novým SMART paušálom a ďalšími produktmi na mieru pre svojich biznis klientov prináša aj inšpiratívny obsah, ktorý vás posunie v podnikaní. Sú pre vás pripravené praktické rady a manuály aj rozhovory s fér podnikateľmi z celého Slovenska. Viac článkov nájdete na www.soda.o2.sk/biznis.

Základom je rozumná dohoda

Dobrá dohoda s prenajímateľom vás môže úplne zbaviť platby nájomného za „koronové“ mesiace, keď musela byť prevádzka povinne zatvorená. Závisí to od vašich vyjednávacích schopností a ochoty prenajímateľa. Pokiaľ ste sa dohodli s prenajímateľom na 20 % zľave z nájmu, v takej istej sume vám prispeje aj štát. Ak vám prenajímateľ poskytol 50 % zľavu alebo o niečo vyššiu, dotáciu získate iba vo výške 50 % a nie viac. A presne to je prípad, ku ktorému sa budete chcieť dopracovať – vaše nájomné pokryje zľava prenajímateľa a príspevok od štátu.

Ak patríte k emotívnym ľuďom, rozhovor s prenajímateľom absolvujte radšej v prítomnosti niekoho pokojného a rozvážneho, komu dôverujete. Pre mnohé prevádzky je odpustenie nájmu kľúčové pre prežitie biznisu a práve dohoda s prenajímateľom o mnohom rozhoduje. Nepokazte si to.

Ako požiadať o štátnu dotáciu na nájomné? Pozrite si tento detailný návod. Pozrite si tento detailný návod

Ako to funguje v praxi?

Predstavte si obchodné centrum, ktoré má uzatvorenú nájomnú zmluvu s obchodom na elektroniku. Obchod sa s centrom dohodne na 50 % zľave z nájomného v hodnote 10 000 eur v čase, keď musel byť povinne zatvorený. Jeho nájomné sa za príslušné obdobie zníži o 5 000 eur. Ak štát obchodu schváli dotáciu, jej výška bude predstavovať 50 % z nájomného, čo je 5 000 eur mesačne. Pre obchod s elektronikou to znamená, že za obdobie, keď musel byť povinne zatvorený, nebude musieť zaplatiť žiadne nájomné.

Ďalším príkladom môže byť súkromná škôlka, ktorá funguje ako občianske združenie a svoju činnosť vykonáva v prenajatých priestoroch. Pre opatrenia súvisiace s koronavírusom musela byť zatvorená. Škôlka sa na toto obdobie dohodla s prenajímateľom na 20 % zľave z nájomného vo výške 1 000 eur. Tým pádom bude zľava 200 eur a škôlka môže získať rovnakú dotáciu aj od štátu. Ak jej žiadosť schvália, za nájom zaplatí len 600 eur.

Výška príspevku závisí od dohody s prenajímateľom:

Príspevok sa viaže iba na nájomné

Štát za nájomné považuje iba prenájom priestorov, v ktorých podnikáte. Nespadajú doň žiadne ďalšie úhrady:

  • energie,
  • upratovanie,
  • internet,
  • stráženie objektu,
  • obratová zložka,
  • iné.

Ak ich napriek tomu nie je možné oddeliť, predstavujú 5 % z nájomného.

Príkladom môže byť reštaurácia, ktorá platí svojmu prenajímateľovi platby pozostávajúce z dvoch častí. Prvou je samotné nájomné za užívanie priestorov v sume 1 000 eur, druhú časť tvoria poplatky za energie, ktorých výška sa odvíja od ich skutočnej spotreby. V mesiaci, keď bola reštaurácia v obmedzenom režime, spotrebovala pri príprave jedál na energie 200 eur.

S prenajímateľom si pritom dohodla zľavu z prenájmu 30 %, takže výška dotácie od štátu bude taká istá. Reštaurácia tak zaplatí prenajímateľovi iba 600 eur a platby za energie vo výške 200 eur, na ktoré jej nemohla byť poskytnutá dotácia. Namiesto 1 200 eur takto reštaurácia zaplatí 800 eur – každá pomoc sa ráta a aj pár stoviek vám môže pomôcť ľahšie dýchať.

Čo robiť, keď energie a nájom platíte spoločne?

Ak obchod s textilom platí prenajímateľovi 1 000 eur a zahŕňa aj platby za energie, v takom prípade sa suma rozdelí na dve časti – jedna vo výške 5 % a zvyšná vo výške 95 %, ktorá zahŕňa právo za užívanie nehnuteľnosti. To znamená, že nájomné predstavuje 950 eur a od tejto sumy sa odvíja aj štátny príspevok. Ak prenajímateľ poskytne obchodu zľavu vo výške 10 % z nájomného (čiže 95 eur), rovnakú dotáciu poskytne obchodu aj štát. Zvyšnú časť fixnej platby už musí obchod uhradiť prenajímateľovi bez dotácie.

Ako dotácia ovplyvní vaše daňové povinnosti a účtovníctvo? Prinášame všetky odpovede

Ako splácať neuhradené nájomné

Ak prenajímateľ poskytne firme zľavu z nájomného a štát jej schváli dotáciu, zvyšnú časť nájomného už musí doplatiť sama. Výhodou je, že neuhradenú časť nájomného môže splácať v 48 rovnakých mesačných splátkach. Táto informácia poteší každého podnikateľa, ktorý si prenajíma priestor, obzvlášť ak ide o väčšie sumy za nájom. Splácanie neuhradeného nájomného počas štyroch rokov totiž rozloží vaše výdavky, kým sa nedostanete do zelených čísel.

Rovnaká možnosť platí aj pre podnikateľov a firmy, ktorým prenajímateľ neposkytol žiadnu zľavu z nájomného. Splátky sú vždy splatné k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Ako to vyzerá v praxi?

Prevádzkovateľ kina v obchodnom centre musel zatvoriť od 16. marca do 19. mája 2020. Prenajímateľ mu na toto obdobie poskytol zľavu 30 % z nájomného, pričom kino získalo rovnakú dotáciu od štátu. Mesačné nájomné priestorov predstavuje 6 000 eur. Zvyšných 40 % neuhradeného nájomného, čo je 2 400 eur, môže prevádzkovateľ kina splatiť v 48 rovnakých splátkach, a to vo výške 50 eur mesačne.

Ako by sa zmenila situácia, ak by prenajímateľ neposkytol prevádzkovateľovi kina žiadnu zľavu z nájomného? Aj v tomto prípade môže prevádzkovateľ využiť štvorročný splátkový kalendár na neuhradenú časť nájomného. V tomto prípade mesačná splátka nájomného predstavuje 125 eur.

Čo robiť, ak ste už nájomné uhradili?

V prípade, že ste už nájomné za celé obdobie alebo časť obdobia, keď ste nemohli využívať svoje priestory, uhradili a s prenajímateľom ste sa dohodli na zľave z budúceho nájomného, platia tu tie isté pravidlá. Dotácia od štátu sa tak započíta do budúcich platieb.


Prečítajte si aj ďalšie časti sprievodcu štátnym príspevkom na nájomné:

Ak máte tipy na ďalšie témy, ktoré by vám pomohli v podnikaní, alebo nám chcete poslať spätnú väzbu či upozorniť na vylepšenie, prosím, napíšte na . Ďakujeme.

Podnikajte.sk je špecializovaný podnikateľský portál, ktorý na jednom mieste prináša inšpiratívne príbehy, reálne podnikateľské skúsenosti, praktické príklady a know-how od skúsených odborníkov. Vznikol v roku 2007 a dlhodobo si medzi čitateľmi drží vysokú kredibilitu. Obľúbenosť portálu potvrdzuje aj nezávislé meranie IAB, podľa ktorého je Podnikajte.sk jednotkou v kategórii podnikatelia a živnostníci.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Ako vybrať mobil pre školáka? Máme pre vás 8 tipov

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac