Powered by O2
Biznis

Všetko, čo potrebujete vedieť o štátnej dotácii na nájomné

Ak ste platili počas koronakrízy nájom za priestor, ktorý ste nemohli využívať, požiadajte štát o príspevok.

15. 7. 2020; Autor: O2 pre biznis, Podnikajte.sk, Ilustrácie: Jozef Arpa, Foto: Shutterstock

Štát prichádza s rôznymi opatreniami na zmiernenie ekonomických dosahov koronakrízy. Jedným z nich je dotácia na úhradu nájomného, o ktorú môžu požiadať podnikatelia, ktorí z dôvodu pandémie museli zatvoriť svoje prevádzky. Prinášame vám prehľad základných informácií, ktoré o tejto štátnej podpore potrebujete pred jej využitím vedieť.

Pomoc pri platení nájomného sa týka nielen podnikateľov, ale aj nepodnikateľov, ako sú školy, škôlky, športoviská či výstaviská. Výhradne vás sa však týka iba v prípade, že v dôsledku bezpečnostných opatrení spojených s ochorením Covid-19 ste prenajaté priestory nemohli využívať na ich účel (a váš biznis). Ktoré to sú, ako, kedy a kde môžete o dotáciu žiadať?

O2 vám spolu s novým SMART paušálom a ďalšími produktmi na mieru pre svojich biznis klientov prináša aj inšpiratívny obsah, ktorý vás posunie v podnikaní. Sú pre vás pripravené praktické rady a manuály aj rozhovory s fér podnikateľmi z celého Slovenska. Viac článkov nájdete na www.soda.o2.sk/biznis.

Kto môže požiadať o dotáciu?

  • Fyzická osoba – podnikateľ.
  • Právnická osoba, ktorá môže byť podnikateľom aj nepodnikateľom (s. r. o. alebo občianske združenie, ktoré prevádzkuje kaviareň alebo chránenú dielňu).

Akých prenajímaných priestorov sa dotácia týka? 

  • Miestnosť alebo jej časť, prípadne viac miestností, ktoré nie sú určené na účely bývania a v ktorých predávate tovar alebo poskytujete služby svojim zákazníkom.
  • Obslužné a skladové priestory.
  • Trhové miesto.

Koho sa dotácia netýka?

  • Subjekty pôsobiace vo finančnom sektore (napr. finanční sprostredkovatelia, burzoví makléri).
  • Poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorým platí za poskytnutú starostlivosť zdravotná poisťovňa.
  • Predajne potravín (výnimku majú bufety v školách či na internátoch).

Podmienky získania dotácie

Základnou a najdôležitejšou podmienkou na získanie dotácie je platná nájomná zmluva, na základe ktorej ste priestory užívali (najneskôr od 1. februára 2020). Ak ste si napríklad prenajali priestor až od polovice februára 2020, príspevok na nájomné nedostanete.

Štát nebude prihliadať ani na zmeny v nájomnej zmluve, ku ktorým došlo od vyhlásenia mimoriadnej situácie po 12. marci 2020. Ak sa medzitým zmenila výška vášho nájomného, v žiadosti sa vychádza z nájomného, ktoré platilo do 31. marca.

Medzi ďalšie podmienky patrí, že úhrada nájomného sa uskutočňuje v peniazoch a užívanie prenajímaného priestoru bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia choroby COVID-19 opatreniami príslušných orgánov znemožnené jeho uzavretím, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach alebo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti. A preto predajňa drogérie, ktorej sa nič z vyššie spomenutých obmedzení netýkalo, bude žiadať o dotáciu márne.

Ako dotácia ovplyvní vaše daňové povinnosti a účtovníctvo? Prinášame všetky odpovede

O dotáciu zároveň môžete žiadať iba v prípade, že spĺňate podmienky podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Konkrétne ide o tieto:

  • nemáte nedoplatky na daniach,
  • nie je voči vám vedený výkon rozhodnutia (napr. exekúcia),
  • neporušili ste v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania,
  • nemáte evidované nedoplatky na poistnom v zdravotnej ani v Sociálnej poisťovni,
  • nie ste v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti vám zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
  • nebol vám právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
  • nemáte právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
  • ste zapísaní v registri partnerov verejného sektora (pokiaľ takúto povinnosť máte uloženú).

V akej výške môžete požiadať o podporu a za aké obdobie?

Štát vám prispeje na nájomné v takej výške, v akej vám poskytol zľavu prenajímateľ. Platí to aj v prípade, ak ste za obdobie povinného uzatvorenia svojej prevádzky už nájomné uhradili a ak ste mali dohodu o zľave z budúceho nájomného. Všetky detaily aj praktické príklady nájdete v tomto článku.

Prenajímateľ vám môže poskytnúť zľavu z nájomného v ľubovoľnej výške, t. j. od 0 % až do 100 %. Štát vám však po splnení podmienok poskytne dotáciu na úhradu nájomného najviac iba vo výške 50 % z ceny nájomného.

Dotáciu na nájomné môžete získať iba za obdobie, počas ktorého ste museli zatvoriť prevádzku. To znamená, že len na obdobie, počas ktorého bolo opatreniami príslušných orgánov znemožnené užívať predmet nájmu uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach alebo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu. Ide teda o konkrétne dni, počas ktorých ste museli zavrieť, nie kalendárne mesiace.

Závisí to teda od daného typu prevádzky: fitnescentrum získa dotáciu na nájomné za dlhšie obdobie ako obchod s textilom, ktorý mohol byť podľa opatrení otvorený už oveľa skôr. Nie ste si istí, ako je to s vo vašom konkrétnom prípade? Pozrite si tento prehľad jednotlivých druhov prevádzok a obdobie sťaženého užívania ich priestorov, na ktoré možno získať dotáciu.

Maximálna výška dotácie na žiadateľa je stanovená podľa odvetvia, v ktorom žiadateľ (nájomca) pôsobí. Napríklad v poľnohospodárskej prvovýrobe je maximálna výška dotácie 100 000 eur; pri firmách pôsobiacich v oblasti rybolovu a akvakultúry je maximálna výška dotácie 120 000 eur. Maximálna výška dotácie pre firmy pôsobiace v iných sektoroch je 800 000 eur. Myslite na to, že v prípade, že žiadaná dotácia presahuje 100 000 eur, v žiadosti musí byť uvedený aj konečný užívateľ výhod.

Pri získaní štátnej dotácie na nájomné je mimoriadne dôležitá dohoda s prenajímateľom. Prečítajte si, prečo je to tak

Žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ v mene nájomcu prostredníctvom elektronického formulára. Vyplnený formulár žiadosti musí byť podpísaný elektronicky prenajímateľom i nájomcom. Za prenajímateľa aj za nájomcu sa musia podpísať všetci štatutárni zástupcovia, ktorí sú oprávnení za nich konať. Napríklad v prípade s. r. o. je dôležité, kto je oprávnený konať podľa údajov uvedených v obchodnom registri. Keď sa chcete vyhnúť oprave žiadosti či jej zamietnutiu, nepodceňte prípravu a venujte jej dostatok času.

Ako celý proces funguje?

– Žiadosť o dotáciu vyplní prenajímateľ.
– Pošle ju na podpis nájomcovi.
– Nájomca skontroluje správnosť údajov v žiadosti a podpíše ju, pričom na podpísanie a skontrolovanie žiadosti má 48 hodín.
– Potom ju podpíše prenajímateľ a odošle ju Ministerstvu hospodárstva SR.
– Treba počkať na rozhodnutie z Ministerstva hospodárstva SR. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní dotácie príde do elektronickej schránky prenajímateľa aj nájomcu.

Nezabudnite, že žiadosť o dotáciu je možné podať najneskôr do 30. 11. 2020. 

Všetky inštrukcie k vyplneniu žiadosti o dotáciu sa nachádzajú na stránke Ministerstva hospodárstva SR. Štát jej schválenie elektronicky oznámi prenajímateľovi i nájomcovi a príslušnú čiastku dotácie vyplatí na účet prenajímateľa, čo celý proces výrazne zjednodušuje a urýchľuje. Detailný obrazový návod k celému postupu na webe slovensko.sk nájdete v tomto odkaze.

Prečítajte si aj ďalšie časti sprievodcu štátnym príspevkom na nájomné:

Ak máte tipy na ďalšie témy, ktoré by vám pomohli v podnikaní, alebo nám chcete poslať spätnú väzbu či upozorniť na vylepšenie, prosím, napíšte na . Ďakujeme.

Podnikajte.sk je špecializovaný podnikateľský portál, ktorý na jednom mieste prináša inšpiratívne príbehy, reálne podnikateľské skúsenosti, praktické príklady a know-how od skúsených odborníkov. Vznikol v roku 2007 a dlhodobo si medzi čitateľmi drží vysokú kredibilitu. Obľúbenosť portálu potvrdzuje aj nezávislé meranie IAB, podľa ktorého je Podnikajte.sk jednotkou v kategórii podnikatelia a živnostníci.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac