Influencer marketing v dnešnej podobe dlho nevydrží, hovorí foodbloger Čoje

Môže byť spolupráca s influencerom na Slovensku biznisovým nástrojom? Odpovedá marketér a foodbloger Čoje.

Marketér Daniel Feranec vytvoril úspešný foodblog s tisíckami followerov. V rozhovore prezradil, ako funguje influencerský marketing na Slovensku, koľko sa v ňom točí peňazí, ale aj to, prečo by nikdy nepísal o jedle, za ktoré si sám nezaplatil. 

Daniel Feranec alias Čoje na Instagrame rozdáva tipy, kde sa kvalitne a dobre najesť. Vybudoval okolo seba komunitu ľudí, ktorí sa inšpirujú jeho výberom a radi s ním diskutujú. Zároveň je zaujímavý aj pre firmy, ktoré ho oslovujú s možnosťou spolupráce. Ako marketér však pozná komerčné spolupráce aj z opačnej strany, má totiž na starosti komunikáciu v dopravnej spoločnosti.

V seriáli O2 pre biznis vám Oto Kóňa predstavuje inšpiratívnych a férových podnikateľov z celého Slovenska z rozličných oblastí biznisu. Oto podnikal v gastronómii (Regal Burger, NYC Corner) a momentálne sa venuje podpore a konzultáciám pre malých podnikateľov.

Na akom princípe funguje tvoj blog Čoje? O aké hodnoty sa opieraš pri jeho spravovaní?

Odporúčam jedlo, ktoré si dám a chutí mi. Moje tipy pomáhajú ľuďom v rozhodovaní, kde sa najesť. Zároveň dokážu citeľne zvýšiť návštevnosť kvalitným podnikom, ktoré odporúčam. Snažím sa prinášať pravdivý obsah, takže na svoje návštevy vopred neupozorňujem a za svoje tipy si nikdy nenechávam od podnikov platiť ani nedostávam jedlo zadarmo.

Mám aj platené spolupráce, ale iba so značkami, ktoré pôsobia mimo gastronómie, aby mi neznižovali dôveryhodnosť.

Prečo si začal vytvárať práve takýto obsah? Ako vyzerali tvoje začiatky?

Začal som pred takmer piatimi rokmi. Pracoval som v reklamnej agentúre a sociálne siete mali v marketingu v porovnaní s dneškom len zlomok vplyvu. Už vtedy však boli dôležitým komunikačným kanálom. Chcel som mať nejakú stránku, na ktorej by som si cvičil komunikáciu, bol v kontakte s trendmi a mohol skúšať, ako to celé funguje.

Premýšľal som, o čom by som mohol blogovať, aby to nezabralo veľa času. Keďže chodím každý deň na obed a pracujem v meste, rozhodol som sa začať s blogom o jedle.

Krátko predtým vznikli v Bratislave nové bistrá a reštaurácie, mal som ich obehané, vo viacerých som bol štamgast a v gastre som sa celkom vyznal. V tých časoch takmer všetci foodblogeri doma varili a fotili svoje výtvory, takže môj obsah bol jedinečný.

V začiatkoch som neprinášal žiadne komplikované recenzie jedla, išlo skôr o tipy. Čím dlhšie som blogoval, tým lepšie som chápal súvislosti a mal viac informácií, takže postupne pribudli aj názory na jedlo.

Svoj feed pravidelne aktualizuješ a pridávaš aj Instastories. Koľko času ťa stojí správa tvojho profilu? Čo ti zaberá najviac času?

Pravidelne chodím jesť von a rád skúšam nové veci, takže návšteva reštaurácií mi nezaberie veľa času navyše. Jedlo si fotím na mobil a fotky upravím do päť minút. Text mi buď napadne hneď, alebo ho napíšem neskôr, nikdy to nesilím.

Najviac času zaberá komunikácia s followermi. Nemusel by som jej venovať toľko času, ale robím to, pretože chcem (úsmev).

V čom táto komunikácia spočíva? Čo ľudí najviac zaujíma?

Keď mi niekto napíše, považujem za normálne, dať mu aspoň lajk, že som správu zaregistroval. Snažím sa odpovedať každému, samozrejme, v rozumnej miere.

„Nestojím ani o prehnanú vďaku zo strany podnikov – to skôr ja im môžem byť vďačný za super obsah, ktorý mi prináša množstvo lajkov. Ak by nepripravovali skvelé jedlo, môj obsah by nemohol fungovať.“

Bez ohľadu na to, koľko tipov na podniky prinášam, stále sa ma ľudia pýtajú, kam zobrať ženu na výročie či kde spraviť oslavu. Ak mám práve čas a chuť, väčšinou odpíšem jeden-dva tipy.

S akým najväčším mýtom o svojom blogu sa stretávaš?

Ľudia ma už, našťastie, neobviňujú z toho, že som bol niekde jesť zadarmo alebo že niektorá spolupráca je platená. Úplne chápem, prečo si to myslia a skupina ľudí, ktorej by to potenciálne prekážalo, mi je sympatická. Tento mýtus dnes už nemusím vyvracať sám, pretože to už ľuďom dokážu vysvetliť moji verní followeri.

Aký typ výdavkov si môžete zarátať do daňového priznania a čo vám u daňovákov určite neprejde? Odpoveď nájdete tu

Aj v podnikoch to už pochopili a už mi nepíšu, aby som sa k nim prišiel najesť zadarmo, pretože to som tiež nikdy nerobil. Vďaka tomu mám pocit, že sme si porozumeli, a fanúšikovia aj podniky ma nechajú robiť si to podľa seba.

Nestojím ani o prehnanú vďaku zo strany podnikov – to skôr ja im môžem byť vďačný za super obsah, ktorý mi prináša množstvo lajkov. Ak by nepripravovali skvelé jedlo, môj obsah by nemohol fungovať.

Aké máš pravidlá pre platené spolupráce? Čo prijmeš rád a do čoho by si, naopak, nešiel?

Platené spolupráce akceptujem, ak nerušia môj obsah ani ho nijakým spôsobom nekompromitujú. Beriem ich však len vtedy, ak sa dajú rozumne zakomponovať do môjho bežného obsahu a ľudia nebudú mať pocit, že im pod nos strkám nejaký produkt.

Je pre mňa dôležité, aby bola spolupráca prínosná nielen pre mňa a pre značku, ale aj pre mojich followerov. Výborné sú spolupráce, vďaka ktorým môžem cestovať a blogovať o zahraničných mestách a jedle v nich. Skvelá bola aj spolupráca s hudobným vydavateľstvom – vďaka nej som bol v dvojhviezdičkovej michelinskej reštaurácii. Ich hudbu som potom dal do svojich stories.

Vedel by si zhrnúť, čo najlepšie ti priniesol Čoje do života?

Najmä veľmi veľa vedomostí a skúseností. Nešiel som do toho s tým, že by som mal na všetko recept a rozum, vďaka čomu som sa naučil kopu nových vecí.

Tvorba obsahu mi priniesla aj nové príležitosti. Mám nový podcast a vďaka blogu je pre mňa jednoduchšie získavať poslucháčov. Ak by som blog nemal a začal by som robiť niečo podobné, musel by som začínať od nuly.

Blogovanie mi pomohlo aj v pracovnom živote. Práve vďaka nemu som získal svoju súčasnú robotu. Ozvali sa mi, že poznajú môj blog a hľadajú niekoho na komunikáciu.

Sociálne siete sú dnes veľmi diskutovaná téma. Čo ťa najviac prekvapilo na ich fungovaní?

Vedel som, že sociálne siete umožňujú bližší kontakt s veľkou skupinou ľudí a prinášajú možnosť vytvoriť komunitu. Veľa pre mňa znamenalo, že som to dokázal aj ja.

Veľmi nepríjemne ma však prekvapili v tom, ako vypaľujú ľudí, ktorí na nich publikujú. Ľudia, ktorí prinášajú nekomerčný, organický obsah, by podľa mňa mali dostávať podporu. Namiesto toho sú bombardovaní notifikáciami, že keď si zaplatia reklamu, dostanú viac lajkov.

Keď si s Čoje začínal, ľudia tvoju tvár nepoznali, no neskôr si z anonymity vystúpil. Ovplyvňuje influencerstvo nejakým spôsobom tvoje súkromie? 

Nemyslím si, ľudia ma masovo nezastavujú na ulici a neprihovárajú sa mi. Ak ma niekto na ulici spozná, zvyčajne sa to nedozviem.

„Na blogu komunikujem pozitívne, čo sa asi prenáša aj na nich. Je to celé veľmi príjemné, stále mám pocit, akoby som mal okolo seba 30 až 40 známych, s ktorými si navzájom posúvame tipy na dobré jedlo.“

Mám šťastie na svoju komunitu followerov. Na blogu komunikujem pozitívne, čo sa asi prenáša aj na nich. Je to celé veľmi príjemné, stále mám pocit, akoby som mal okolo seba 30 až 40 známych, s ktorými si navzájom posúvame tipy na dobré jedlo. Vôbec nevnímam tých zvyšných 38 000 ľudí, ktorí sú pasívni.

Influencerstvo je rýchlo sa rozvíjajúca oblasť online reklamy. Je to podľa teba bublina, aká raz za čas na sociálnych sieťach vznikne, alebo je to niečo trvácnejšie? 

Ak nazývame bublinou niečo, čo je extrémne populárne, rýchlo to narástlo a teoreticky to môže rýchlo spľasnúť, takmer všetko v marketingovom svete je bublinou.

Ako dostať z influencerského marketingu maximum a prečo ide podľa odborníka len o dočasný trend? Dočítate sa tu

Komunikačné kanály sa v marketingu rýchlo menia. Preto si nemyslím, že influencerský marketing v dnešnej podobe vydrží veľmi dlho. Zároveň si však nemyslím, že by mal nastať koniec pre najväčšie mená alebo subjekty, ktoré to robia naozaj unikátne.

Si nielen influencer, ale aj marketér. Ako sa dá podľa teba influencerský marketing v praxi dobre využiť?

Časť marketérov a firiem očakáva od influencerského marketingu okamžitý výsledok. Vnímajú ho ako ľahký prostriedok získania dosahu na desaťtisíce ľudí. Ale to, že ľudia uvidia ich posolstvo, ešte nemusí znamenať, že im to posolstvo bude odovzdané.

Našťastie je čoraz viac marketérov, ktorí influencerskému marketingu rozumejú. Nie je pre nich hlavnou náplňou ich marketingového plánu. Je to pre nich jeden z kanálov na podporu kampane a majú od neho reálne očakávania.

Iba malé percento firiem a marketérov však dokáže využiť influencerský marketing naozaj naplno. Pokojne sa naň spoľahnú ako na jediný kanál a kampaň postavia iba na influencerovi. Dokážu to urobiť tak kreatívne a integrovane, že oslovia svoju cieľovú skupinu aj odovzdajú posolstvo a kampaň sa môže okamžite prejaviť aj na predajoch.

Aké sú tie reálne očakávania? Ako môžu influenceri značke pomôcť?

Najväčší zmysel mi dáva, keď sú influenceri tradične spätí s nejakou značkou. Nemusí to fungovať tak, že jeden ich post hneď predá 10 tenisiek alebo 20 mobilných telefónov.

Nikto si nekúpil telefón istej značky len preto, že jeho obľúbený youtuber je jej ambasádorom. Ale z obrovského množstva ľudí, ktorí nie sú priľnutí ku konkrétnej značke, to môže u malého percenta zavážiť. Stačí, keď im pri komplikovanom rozhodovacom procese brnkne značka do vnímania.

„Najlepšie sa spolupracuje s ľuďmi, ktorí už majú skúsenosti. Nemusíte im hovoriť, čo od nich očakávate. Dokážu pochopiť insight kampane, želaný cieľ alebo efekt a sami prídu s nápadmi, ako by ho mohli naplniť.“

Veľa ľudí zaujímajú ceny spoluprác s influencermi. Ako sa stanovujú a aké sú rozhodujúce faktory?

Určite to nefunguje tak, že si niekto zadá do tabuľky počet followerov a z nej mu vypadne, koľko by mal stáť jeden post.

Zaváži veľa faktorov, nielen to, kto má koľko followerov. Keď má niekto kvalitný obsah s pridanou hodnotu a je interaktívny, má pre mňa väčšiu hodnotu ako niekto pasívnejší, kto fotí len sám seba.

Ako marketér, ktorý oslovuje influencerov, pracujem s psychologickou hodnotou okolo 450 € za jeden post uverejnený na dvoch sociálnych sieťach a podporený prostredníctvom stories. Sú influenceri, ktorí sa pri tejto cene oplatia, aj takí, ktorí skôr nie. Treba však rátať s tým, že pri influenceroch s desaťtisícmi followerov sú aj ceny radikálne iné.

S akými influencermi sa značkám spolupracuje najlepšie?

Často sú to ľudia, ktorí tvoria aj natívny obsah pre sociálne médiá rôznych klientov. Pričom vy ako ich follower často ani netušíte, že za takýmto komerčným obsahom je rovnaký človek.

Najlepšie sa spolupracuje s ľuďmi, ktorí už majú skúsenosti. Nemusíte im hovoriť, čo od nich očakávate. Dokážu pochopiť insight kampane, želaný cieľ alebo efekt a sami prídu s nápadmi, ako by ho mohli naplniť. Môžete sa spoľahnúť na to, že sami vymyslia niečo, čo je pre nich prirodzené, čo ich followeri nebudú považovať za reklamnú prestávku, a zároveň to bude vtipné a zaujímavé.

Tiež je skvelé, ak má tento človek vysokú kvalitu obsahu a je preňho jednoduché zakomponovať doň produkty. Najľahšie je to s influencermi, ktorých komoditou je zábava, tí dokážu váš produkt často zakomponovať úplne bez kompromisov.

Nie je dobré, ak sa v „storke“ úplne zmení tón a presne viete, že o sekundu sa na obrazovke objaví logo. Je lepšie produkt nenápadne umiestniť do skeču alebo do zábavnej „storky“.


Daniel potrebuje byť neustále online. Nielen kvôli svojmu foodblogu a komunikácii s followermi, ale aj kvôli práci. Spotrebuje veľké množstvo dát na aplikácie, bez ktorých sa ako influencer a marketér nepohne. Pre neho aj pre vás je ideálnou službou O2 pre podnikateľov. Zlatý O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS aj množstvo dát a predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.

Daniel Feranec

Pracuje ako šéf komunikácie v spoločnosti Slovak Lines. Na svojom foodblogu Čoje prináša tipy na podniky, ktoré majú príbeh a ponúkajú kvalitné jedlo s výnimočnou chuťou. Vyštudoval masmediálnu komunikáciu, pôsobil aj ako prekladateľ a copywriter. Má za sebou množstvo platených spoluprác, či už ako zadávateľ, alebo influencer.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako ochrániť deti pred sexuálnymi predátormi? Základom je komunikácia

Film V sieti otvára tabuizovanú tému sexuálneho zneužívania detí na internete. Šéf online poradne pre deti a mladých ľudí vysvetľuje, prečo sa deti správajú rizikovo a ako tomu predchádzať.

Český dokumentárny film V sieti ukazuje, čo sa stane, keď si 12-ročné dievčatá vytvoria profil na sociálnej sieti. Okamžite ich osloví množstvo predátorov so sexuálnymi návrhmi. Skúšajú na nich grooming, teda postupné budovanie dôvery, nátlak aj vydieranie. Film vyvoláva silné emócie a rozprúdil spoločenskú diskusiu. So psychológom Marekom Madrom sme sa pozreli na to, prečo sa deti stávajú obeťami sexuálnych predátorov a ako im pomôcť.

Marek Madro je šéfom online poradne pre mladých ľudí IPčko, na ktorú sa obracajú mladí ľudia v zložitých životných situáciách. IPčko sa stalo partnerom filmu V sieti, s podporou O2 Férovej nadácie vytvorilo osvetový web StalosaTO.sk a ponúka pomocnú ruku nielen obetiam online sexuálneho obťažovania, ale aj ich rodičom a učiteľom.

Prečo sa deti stávajú obeťami sexuálnych predátorov?

Nátlak a vydieranie, ktoré sú zobrazené aj vo filme V sieti, nastávajú najmä v dôsledku nerovnováhy. Starší muži majú prevahu a dokážu s deťmi manipulovať bez toho, aby si to deti vôbec uvedomili.

Sexuálne násilie na deťoch v online priestore by nemalo byť tabu. Osvetový web StalosaTO.sk, ktorý podporila Férová nadácia O2, prináša užitočné rady pre obete, ich rodičov aj učiteľov.

Deti sa nechávajú do týchto situácií vtiahnuť nielen preto, že sa im od predátorov na začiatku dostáva pocit prijatia a porozumenia. Dôvodom je aj to, že začínajú riešiť vlastnú sexualitu a je pre ne zložité obrátiť sa s otázkami na dospelých vo svojom okolí.

„Prebúdzajúca sa sexualita detí je tabu, ktoré treba odhaliť. Fenomén sexuality 12-ročných detí tu je s nami už roky a neprejavuje sa výlučne len v online prostredí,“ hovorí Madro.

„Deti majú v tomto veku veľkú potrebu dozvedieť sa, ako veci fungujú. Zároveň nemajú skúsenosti, a tak sa dajú ľahko podviesť a manipulovať. Je to ich prvá skúsenosť, nemajú to s čím porovnať a nevedia, ako sa k tomu postaviť,“ vysvetľuje.

Deti nerozlišujú, čo sa deje v realite a čo vo virtuálnom prostredí

Keď sa deti a mladí ľudia obracajú so svojimi problémami na poradňu IPčko, komunikácia prebieha cez chat, vďaka čomu majú pocit anonymity, a preto vystupujú veľmi otvorene.

IPčko zabezpečuje aj online terénnu prácu – osem psychológov denne mapuje, čo sa deje na sociálnych sieťach, na streamovacích službách aj v uzavretých komunitách. Majú tak k dispozícii údaje za pomerne dlhé obdobie a online prostrediu rozumejú.

Vďaka priamočiarej komunikácii a dlhodobému zberu dát sú presvedčení, že deti neoddeľujú, čo sa deje v realite a čo vo virtuálnom prostredí – vnímajú ich ako jeden svet.

„Veľa odborníkov a psychológov by so mnou v tomto momente nesúhlasilo alebo by sa so mnou chceli doťahovať. Od roku 2012 máme za sebou 37 000 kontaktov s mladými ľuďmi v situáciách, keď mali pocit, že majú problém. ‚Toto sa mi stalo na internete,‘ nepovedali ani jeden jediný raz,“ objasňuje odborník.

Podobne treba vnímať aj kontext filmu V sieti. „Film zobrazuje experiment, ktorý simuluje určité správanie. Ak simulujete takéto správanie, nesie to so sebou predvídateľné riziká. Ak by ste tri 12-ročné dievčatá odviedli na diskotéku, dostali by sa do podobných situácií, aké sme v rámci filmu videli v online svete,“ vysvetľuje Madro.

Problém v reálnom živote sa odrazí aj v online

Madro zdôrazňuje, že rovnako ako pri iných závažných témach aj v prípade sexuálneho nátlaku v online prostredí sú najviac ohrozené tie deti, ktoré sú ohrozené aj v reálnom živote. „Ak zlyhávame v určitých oblastiach nášho života, zlyhávame v týchto oblastiach aj na internete,“ hovorí psychológ.

Vysvetľuje to na príklade kyberšikany. „Keď sa hovorí o kyberšikane, robí sa to často nekorektne. Tento pojem totiž naznačuje, že to je izolovaný jav, ktorý sa dieťaťu deje iba v online svete. Problém je v tom, že dieťa, ktoré v téme šikany zlyháva v offline priestore, sa veľmi často, nie však častejšie, stane aj obeťou aj kyberšikany.“ Rovnako je to aj pri sexuálnom nátlaku.

Odborník upozorňuje na to, že hoci je vina na pleciach predátora, riešenie nie je úplne priamočiare. „Na prevenciu týchto situácií nestačí, keď sexuálni predátori skončia vo väzení. Riešenie musí byť komplexnejšie,“ dopĺňa.

Rozprávajte sa s deťmi aj o sexualite. Odpovede inak budú hľadať inde

Madro vysvetľuje, že rôzni odborníci majú k otázke prebúdzajúcej sa sexuality rôzne prístupy. Niektorí hovoria, že 12-ročné deti by sme mali od sexuality chrániť, kým nie sú pripravené – mali by sme im hovoriť, aby neexperimentovali, pretože na to majú čas. V rámci druhého prístupu by sa už deťom od troch rokov malo vysvetľovať, ako vzniká nový život.

Prečítajte si: „Najväčším problémom mladých ľudí je samota,“ hovorí psychológ Marek Madro

„Ani jeden prístup nie je ideálny. Keď sme vnímaví a dokážeme sa prirodzene rozprávať o tom, čo prežívame, môžeme sa baviť o sexe so 6-ročným dieťaťom aj s 18-ročným mladým človekom, pretože to je život. Sexualita nie je téma vytrhnutá z kontextu, je to súčasť života,“ zdôrazňuje odborník.

Najlepšou prevenciou rizikového správania je podľa neho blízky vzťah. „Je dôležité byť s dieťaťom, byť pri ňom. Ak má túžbu po odpovediach, kľúčové je dať mu ich na úrovni, ktorú je schopné tu a teraz vnímať,“ vysvetľuje.

„Ak nemá pocit, že vy ste tou studnicou odpovedí, hľadá ich inde. Na jednej strane je pozitívne, že odpovede hľadá, ale musíme si priznať, že hľadanie na internete má svoje špecifiká aj riziká,“ dopĺňa.

V online svete dostanete všetko na počkanie

Technológie dávajú ľuďom možnosť instantne zažiť to, čo potrebujú. Keď deti skúmajú svoju sexualitu, deje sa to tiež okamžite. Dostupnosť je teda najväčší benefit, ale aj najväčšie riziko, ktoré so sebou technológie prinášajú.

„Online svet nám dáva nové nástroje na to, aby sa jav, ktorý v spoločnosti dlhodobo existuje, mohol prejaviť cielenejšie, efektívnejšie a s oveľa väčším emočným dopadom,“ hovorí Madro.

Detské poistky či zákazy majú význam do 10 rokov

Madro zdôrazňuje, že približne do 10 rokov veku detí je úlohou rodičov, aby bolo ich dieťa v bezpečí. Do tohto veku má význam inštalovať im detské poistky, zámky a pozorne sledovať každý ich krok v online svete. Hranica 10 rokov nie je pevná a skôr sa posúva smerom dole.

„S deťmi treba o téme bezpečia aj hovoriť. Inak môžu získať pocit, že ich obmedzujete iba preto, aby ste im ubližovali. Najvhodnejšie je vysvetľovať im dôvody obmedzovania prostredníctvom vašich potrieb. Pomôže, ak dieťaťu poviete, že ho chcete chrániť, pretože sa o neho bojíte a potrebujete, aby bolo v bezpečí,“ vysvetľuje psychológ.

So staršími deťmi sa snažte o konsenzus

„Vo vyššom veku už obmedzovanie a nastavovanie bezpečia nemá zmysel. Mali by ste byť dieťaťu partnerom. Čím viac represie používate, tým viac sa dieťa od vás odťahuje. Čím viac dávate najavo, že jeho správanie je za čiarou, tým viac od vás uteká a napĺňa si svoju potrebu inde. Vy potrebujete, aby si ju napĺňalo s vami a pri vás,“ apeluje Madro.

Téme sexuálneho zneužívania, násilia a vydierania detí a mladých ľudí na internete sa venuje osvetový web StalosaTO.sk. Jeho vznik podporila Férová nadácia O2. Zistite viac

„Aj rodič má, samozrejme, právo napĺňať si svoje potreby, ktoré by mal jasne komunikovať. Nehovorte deťom, aby urobili to a nerobili tamto. Hovorte o tom, že vy máte určitú potrebu, napríklad, že máte strach dieťa pustiť na párty. Dieťa by rovnako malo povedať, prečo tam potrebuje ísť. To je najlepší základ, aby ste si porozumeli a dohodli sa,“ približuje.

Ideálny stav je, keď sa dohodnete na tom, že dieťa bude v bezpečí a zároveň sa naplní jeho potreba. Takáto dohoda nie je kompromis, ide o konsenzus.

Ako v téme sexuálneho zneužívania pomáha IPčko

Marek Madro upozorňuje na to, že rozprávať sa s deťmi otvorene na vážne témy nie je na Slovensku celkom bežné. Komunikácia v rodine zlyháva a množstvo detí sa ocitá v situácii, keď sa nemajú komu zdôveriť. Sexuálni predátori túto situáciu aktívne zneužívajú.

V internetovej poradni IPčko vedia o online sexuálnych predátoroch a groomingu už roky. Ročne totiž poskytujú psychologickú pomoc stovkám ich obetí. Film V sieti je podľa nich užitočný v tom, že tému otvára aj pre širokú verejnosť. Na druhej strane však nehovorí nič o tom, ako pomôcť obetiam týchto trestných činov.

IPčko sa stalo partnerom filmu, aby z neho pomohlo urobiť aj nástroj pomoci. Presadili, aby sa do filmu dostali aspoň základné informácie, ktoré môžu ďalej pomôcť.

Zároveň s podporou O2 Férovej nadácie spustili osvetový web StalosaTO.sk, kde obete sexuálnych predátorov nájdu povzbudenie, poradenstvo aj ďalšie informácie, ktoré im môžu pomôcť. Vytvorili aj metodiky do škôl, ako pracovať s bezpečnosťou detí.

„Pred psychológmi, odborníkmi z pomáhajúcich profesií a pred štátom stojí oveľa viac úloh, ktoré treba začať plniť, ak chceme deti a mladých ľudí chrániť pred sexuálnymi predátormi na internete,“ uzatvára Madro.

Marek Madro

Psychológ, ktorý v roku 2012 založil a dodnes vedie internetovú poradňu pre mladých IPčko. V poradni pracuje 40 psychológov, ktorí ročne riešia 25 000 kontaktov, pričom pracujú bez nároku na odmenu. Stojí za viacerými projektmi, ktoré sa snažia pomôcť deťom a mladým ľuďom v zložitých životných situáciách. Téme sexuálneho zneužívania, násilia a vydierania detí na internete sa venuje portál StalosaTO.sk. Jeho vznik podporila Férová nadácia O2

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac