Influencer marketing v dnešnej podobe dlho nevydrží, hovorí foodbloger Čoje

Môže byť spolupráca s influencerom na Slovensku biznisovým nástrojom? Odpovedá marketér a foodbloger Čoje.

Marketér Daniel Feranec vytvoril úspešný foodblog s tisíckami followerov. V rozhovore prezradil, ako funguje influencerský marketing na Slovensku, koľko sa v ňom točí peňazí, ale aj to, prečo by nikdy nepísal o jedle, za ktoré si sám nezaplatil. 

Daniel Feranec alias Čoje na Instagrame rozdáva tipy, kde sa kvalitne a dobre najesť. Vybudoval okolo seba komunitu ľudí, ktorí sa inšpirujú jeho výberom a radi s ním diskutujú. Zároveň je zaujímavý aj pre firmy, ktoré ho oslovujú s možnosťou spolupráce. Ako marketér však pozná komerčné spolupráce aj z opačnej strany, má totiž na starosti komunikáciu v dopravnej spoločnosti.

V seriáli O2 pre biznis vám Oto Kóňa predstavuje inšpiratívnych a férových podnikateľov z celého Slovenska z rozličných oblastí biznisu. Oto podnikal v gastronómii (Regal Burger, NYC Corner) a momentálne sa venuje podpore a konzultáciám pre malých podnikateľov.

Na akom princípe funguje tvoj blog Čoje? O aké hodnoty sa opieraš pri jeho spravovaní?

Odporúčam jedlo, ktoré si dám a chutí mi. Moje tipy pomáhajú ľuďom v rozhodovaní, kde sa najesť. Zároveň dokážu citeľne zvýšiť návštevnosť kvalitným podnikom, ktoré odporúčam. Snažím sa prinášať pravdivý obsah, takže na svoje návštevy vopred neupozorňujem a za svoje tipy si nikdy nenechávam od podnikov platiť ani nedostávam jedlo zadarmo.

Mám aj platené spolupráce, ale iba so značkami, ktoré pôsobia mimo gastronómie, aby mi neznižovali dôveryhodnosť.

Prečo si začal vytvárať práve takýto obsah? Ako vyzerali tvoje začiatky?

Začal som pred takmer piatimi rokmi. Pracoval som v reklamnej agentúre a sociálne siete mali v marketingu v porovnaní s dneškom len zlomok vplyvu. Už vtedy však boli dôležitým komunikačným kanálom. Chcel som mať nejakú stránku, na ktorej by som si cvičil komunikáciu, bol v kontakte s trendmi a mohol skúšať, ako to celé funguje.

Premýšľal som, o čom by som mohol blogovať, aby to nezabralo veľa času. Keďže chodím každý deň na obed a pracujem v meste, rozhodol som sa začať s blogom o jedle.

Krátko predtým vznikli v Bratislave nové bistrá a reštaurácie, mal som ich obehané, vo viacerých som bol štamgast a v gastre som sa celkom vyznal. V tých časoch takmer všetci foodblogeri doma varili a fotili svoje výtvory, takže môj obsah bol jedinečný.

V začiatkoch som neprinášal žiadne komplikované recenzie jedla, išlo skôr o tipy. Čím dlhšie som blogoval, tým lepšie som chápal súvislosti a mal viac informácií, takže postupne pribudli aj názory na jedlo.

Svoj feed pravidelne aktualizuješ a pridávaš aj Instastories. Koľko času ťa stojí správa tvojho profilu? Čo ti zaberá najviac času?

Pravidelne chodím jesť von a rád skúšam nové veci, takže návšteva reštaurácií mi nezaberie veľa času navyše. Jedlo si fotím na mobil a fotky upravím do päť minút. Text mi buď napadne hneď, alebo ho napíšem neskôr, nikdy to nesilím.

Najviac času zaberá komunikácia s followermi. Nemusel by som jej venovať toľko času, ale robím to, pretože chcem (úsmev).

V čom táto komunikácia spočíva? Čo ľudí najviac zaujíma?

Keď mi niekto napíše, považujem za normálne, dať mu aspoň lajk, že som správu zaregistroval. Snažím sa odpovedať každému, samozrejme, v rozumnej miere.

„Nestojím ani o prehnanú vďaku zo strany podnikov – to skôr ja im môžem byť vďačný za super obsah, ktorý mi prináša množstvo lajkov. Ak by nepripravovali skvelé jedlo, môj obsah by nemohol fungovať.“

Bez ohľadu na to, koľko tipov na podniky prinášam, stále sa ma ľudia pýtajú, kam zobrať ženu na výročie či kde spraviť oslavu. Ak mám práve čas a chuť, väčšinou odpíšem jeden-dva tipy.

S akým najväčším mýtom o svojom blogu sa stretávaš?

Ľudia ma už, našťastie, neobviňujú z toho, že som bol niekde jesť zadarmo alebo že niektorá spolupráca je platená. Úplne chápem, prečo si to myslia a skupina ľudí, ktorej by to potenciálne prekážalo, mi je sympatická. Tento mýtus dnes už nemusím vyvracať sám, pretože to už ľuďom dokážu vysvetliť moji verní followeri.

Aký typ výdavkov si môžete zarátať do daňového priznania a čo vám u daňovákov určite neprejde? Odpoveď nájdete tu

Aj v podnikoch to už pochopili a už mi nepíšu, aby som sa k nim prišiel najesť zadarmo, pretože to som tiež nikdy nerobil. Vďaka tomu mám pocit, že sme si porozumeli, a fanúšikovia aj podniky ma nechajú robiť si to podľa seba.

Nestojím ani o prehnanú vďaku zo strany podnikov – to skôr ja im môžem byť vďačný za super obsah, ktorý mi prináša množstvo lajkov. Ak by nepripravovali skvelé jedlo, môj obsah by nemohol fungovať.

Aké máš pravidlá pre platené spolupráce? Čo prijmeš rád a do čoho by si, naopak, nešiel?

Platené spolupráce akceptujem, ak nerušia môj obsah ani ho nijakým spôsobom nekompromitujú. Beriem ich však len vtedy, ak sa dajú rozumne zakomponovať do môjho bežného obsahu a ľudia nebudú mať pocit, že im pod nos strkám nejaký produkt.

Je pre mňa dôležité, aby bola spolupráca prínosná nielen pre mňa a pre značku, ale aj pre mojich followerov. Výborné sú spolupráce, vďaka ktorým môžem cestovať a blogovať o zahraničných mestách a jedle v nich. Skvelá bola aj spolupráca s hudobným vydavateľstvom – vďaka nej som bol v dvojhviezdičkovej michelinskej reštaurácii. Ich hudbu som potom dal do svojich stories.

Vedel by si zhrnúť, čo najlepšie ti priniesol Čoje do života?

Najmä veľmi veľa vedomostí a skúseností. Nešiel som do toho s tým, že by som mal na všetko recept a rozum, vďaka čomu som sa naučil kopu nových vecí.

Tvorba obsahu mi priniesla aj nové príležitosti. Mám nový podcast a vďaka blogu je pre mňa jednoduchšie získavať poslucháčov. Ak by som blog nemal a začal by som robiť niečo podobné, musel by som začínať od nuly.

Blogovanie mi pomohlo aj v pracovnom živote. Práve vďaka nemu som získal svoju súčasnú robotu. Ozvali sa mi, že poznajú môj blog a hľadajú niekoho na komunikáciu.

Sociálne siete sú dnes veľmi diskutovaná téma. Čo ťa najviac prekvapilo na ich fungovaní?

Vedel som, že sociálne siete umožňujú bližší kontakt s veľkou skupinou ľudí a prinášajú možnosť vytvoriť komunitu. Veľa pre mňa znamenalo, že som to dokázal aj ja.

Veľmi nepríjemne ma však prekvapili v tom, ako vypaľujú ľudí, ktorí na nich publikujú. Ľudia, ktorí prinášajú nekomerčný, organický obsah, by podľa mňa mali dostávať podporu. Namiesto toho sú bombardovaní notifikáciami, že keď si zaplatia reklamu, dostanú viac lajkov.

Keď si s Čoje začínal, ľudia tvoju tvár nepoznali, no neskôr si z anonymity vystúpil. Ovplyvňuje influencerstvo nejakým spôsobom tvoje súkromie? 

Nemyslím si, ľudia ma masovo nezastavujú na ulici a neprihovárajú sa mi. Ak ma niekto na ulici spozná, zvyčajne sa to nedozviem.

„Na blogu komunikujem pozitívne, čo sa asi prenáša aj na nich. Je to celé veľmi príjemné, stále mám pocit, akoby som mal okolo seba 30 až 40 známych, s ktorými si navzájom posúvame tipy na dobré jedlo.“

Mám šťastie na svoju komunitu followerov. Na blogu komunikujem pozitívne, čo sa asi prenáša aj na nich. Je to celé veľmi príjemné, stále mám pocit, akoby som mal okolo seba 30 až 40 známych, s ktorými si navzájom posúvame tipy na dobré jedlo. Vôbec nevnímam tých zvyšných 38 000 ľudí, ktorí sú pasívni.

Influencerstvo je rýchlo sa rozvíjajúca oblasť online reklamy. Je to podľa teba bublina, aká raz za čas na sociálnych sieťach vznikne, alebo je to niečo trvácnejšie? 

Ak nazývame bublinou niečo, čo je extrémne populárne, rýchlo to narástlo a teoreticky to môže rýchlo spľasnúť, takmer všetko v marketingovom svete je bublinou.

Ako dostať z influencerského marketingu maximum a prečo ide podľa odborníka len o dočasný trend? Dočítate sa tu

Komunikačné kanály sa v marketingu rýchlo menia. Preto si nemyslím, že influencerský marketing v dnešnej podobe vydrží veľmi dlho. Zároveň si však nemyslím, že by mal nastať koniec pre najväčšie mená alebo subjekty, ktoré to robia naozaj unikátne.

Si nielen influencer, ale aj marketér. Ako sa dá podľa teba influencerský marketing v praxi dobre využiť?

Časť marketérov a firiem očakáva od influencerského marketingu okamžitý výsledok. Vnímajú ho ako ľahký prostriedok získania dosahu na desaťtisíce ľudí. Ale to, že ľudia uvidia ich posolstvo, ešte nemusí znamenať, že im to posolstvo bude odovzdané.

Našťastie je čoraz viac marketérov, ktorí influencerskému marketingu rozumejú. Nie je pre nich hlavnou náplňou ich marketingového plánu. Je to pre nich jeden z kanálov na podporu kampane a majú od neho reálne očakávania.

Iba malé percento firiem a marketérov však dokáže využiť influencerský marketing naozaj naplno. Pokojne sa naň spoľahnú ako na jediný kanál a kampaň postavia iba na influencerovi. Dokážu to urobiť tak kreatívne a integrovane, že oslovia svoju cieľovú skupinu aj odovzdajú posolstvo a kampaň sa môže okamžite prejaviť aj na predajoch.

Aké sú tie reálne očakávania? Ako môžu influenceri značke pomôcť?

Najväčší zmysel mi dáva, keď sú influenceri tradične spätí s nejakou značkou. Nemusí to fungovať tak, že jeden ich post hneď predá 10 tenisiek alebo 20 mobilných telefónov.

Nikto si nekúpil telefón istej značky len preto, že jeho obľúbený youtuber je jej ambasádorom. Ale z obrovského množstva ľudí, ktorí nie sú priľnutí ku konkrétnej značke, to môže u malého percenta zavážiť. Stačí, keď im pri komplikovanom rozhodovacom procese brnkne značka do vnímania.

„Najlepšie sa spolupracuje s ľuďmi, ktorí už majú skúsenosti. Nemusíte im hovoriť, čo od nich očakávate. Dokážu pochopiť insight kampane, želaný cieľ alebo efekt a sami prídu s nápadmi, ako by ho mohli naplniť.“

Veľa ľudí zaujímajú ceny spoluprác s influencermi. Ako sa stanovujú a aké sú rozhodujúce faktory?

Určite to nefunguje tak, že si niekto zadá do tabuľky počet followerov a z nej mu vypadne, koľko by mal stáť jeden post.

Zaváži veľa faktorov, nielen to, kto má koľko followerov. Keď má niekto kvalitný obsah s pridanou hodnotu a je interaktívny, má pre mňa väčšiu hodnotu ako niekto pasívnejší, kto fotí len sám seba.

Ako marketér, ktorý oslovuje influencerov, pracujem s psychologickou hodnotou okolo 450 € za jeden post uverejnený na dvoch sociálnych sieťach a podporený prostredníctvom stories. Sú influenceri, ktorí sa pri tejto cene oplatia, aj takí, ktorí skôr nie. Treba však rátať s tým, že pri influenceroch s desaťtisícmi followerov sú aj ceny radikálne iné.

S akými influencermi sa značkám spolupracuje najlepšie?

Často sú to ľudia, ktorí tvoria aj natívny obsah pre sociálne médiá rôznych klientov. Pričom vy ako ich follower často ani netušíte, že za takýmto komerčným obsahom je rovnaký človek.

Najlepšie sa spolupracuje s ľuďmi, ktorí už majú skúsenosti. Nemusíte im hovoriť, čo od nich očakávate. Dokážu pochopiť insight kampane, želaný cieľ alebo efekt a sami prídu s nápadmi, ako by ho mohli naplniť. Môžete sa spoľahnúť na to, že sami vymyslia niečo, čo je pre nich prirodzené, čo ich followeri nebudú považovať za reklamnú prestávku, a zároveň to bude vtipné a zaujímavé.

Tiež je skvelé, ak má tento človek vysokú kvalitu obsahu a je preňho jednoduché zakomponovať doň produkty. Najľahšie je to s influencermi, ktorých komoditou je zábava, tí dokážu váš produkt často zakomponovať úplne bez kompromisov.

Nie je dobré, ak sa v „storke“ úplne zmení tón a presne viete, že o sekundu sa na obrazovke objaví logo. Je lepšie produkt nenápadne umiestniť do skeču alebo do zábavnej „storky“.


Daniel potrebuje byť neustále online. Nielen kvôli svojmu foodblogu a komunikácii s followermi, ale aj kvôli práci. Spotrebuje veľké množstvo dát na aplikácie, bez ktorých sa ako influencer a marketér nepohne. Pre neho aj pre vás je ideálnou službou O2 pre podnikateľov. Zlatý O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS aj množstvo dát a predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.

Daniel Feranec

Pracuje ako šéf komunikácie v spoločnosti Slovak Lines. Na svojom foodblogu Čoje prináša tipy na podniky, ktoré majú príbeh a ponúkajú kvalitné jedlo s výnimočnou chuťou. Vyštudoval masmediálnu komunikáciu, pôsobil aj ako prekladateľ a copywriter. Má za sebou množstvo platených spoluprác, či už ako zadávateľ, alebo influencer.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Spolumajiteľ Homola Furniture: „Je ťažké prizerať sa tomu, ako stolárske umenie vymiera.“

Rodine Homolovcov sa podarilo vybudovať z malej dielne inovatívny podnik s viacerými divíziami. Popri obrovských zákazkách v ňom stále pestujú lásku k remeslu.

Zariaďovali nábytkom celoslovenskú sieť kinosál, inovatívne veľkoplošné kancelárie, známe bary a kaviarne, mestskú pláž aj útulné byty. Oto Kóňa sa rozprával s Jánom Homolom z firmy Homola Furniture o tom, ako vyzerala cesta ich rodinného podnikania.

V seriáli O2 pre biznis vám Oto Kóňa predstavuje inšpiratívnych a férových podnikateľov z celého Slovenska z rozličných oblastí biznisu. Oto podnikal v gastronómii (Regal Burger, NYC Corner) a momentálne sa venuje podpore a konzultáciám pre malých podnikateľov.


V rozhovore sa dozviete:

  • prečo nechal otec bratov Homolovcov riadenie celej stolárskej diele iba na nich,
  • ako sa firma rozrastala a čo je dodnes základom jej úspechu,
  • aký typ stolárskeho umenia na Slovensku postupne mizne,
  • prečo je tím najcennejšou investíciou firmy,
  • aká bola reakcia Homola Furniture na koronakrízu,
  • čo je najväčšou výzvou pre rozvoj remesiel do budúcna.

Homola Furniture sa dnes venuje výrobe atypického nábytku. Aké však boli začiatky vášho rodinného biznisu?

Otec začal podnikať pred 30 rokmi. Keďže je manuálne zručný a mal chuť pracovať, po páde komunizmu využíval každú príležitosť. Začínal s tým, že sa venoval  drobným údržbárskym prácam, upratovacím službám a doprave – jeho firma v tom čase upratovala veľké kancelárie a odvážala kontajnery so stavebným odpadom.

Stolárska dielňa vznikla popri tom ako pridružená služba. Prevádzku s menšou výrobou sme mali v Karloveskej zátoke v Bratislave, kde sme sa postupne rozvíjali. Otcovi sa práca s drevom  vždy páčila, no nikdy si nemyslel, že by dielňa mohla vyrásť do dnešných rozmerov.

Pamätám si hlavne na živelnosť, ktorá v celom priestore panovala. Tá sa u nás drží dodnes, aj keď sa snažíme mať procesy viac pod kontrolou.

Vo firme sú okrem vás a vášho otca zapojení aj vaši dvaja mladší bratia. Kedy ste začali byť v rodinnom biznise aktívni?

Pomáhali sme od detstva, od čias, keď naša „pomoc“ bola skôr na príťaž. Popri vysokej škole sme už spolupracovali na veľkých projektoch, napríklad pri  výstavbe bratislavskej mestskej pláže.

Keď nám ubudli školské povinnosti, prirodzene sme sa zapojili viac. Prechod bol pre nás spontánnejší, ako keď niekto nastúpi po škole do práce. Vtedy začala dielňa naozaj rásť.

Rozmach teda nastal, keď ste sa dielni začali naplno venovať vy traja. Ako sa k tomu staval váš otec? Nemal obavy zveriť vám firmu?

Stolárska výroba bola u nás v menej rozvinutom štádiu. Nebola to nosná zárobková činnosť našej rodiny. Otec sa nebál dať nám ju na starosti. Veril, že ju môžeme iba zveľadiť, no popri tom riskoval, že keď to pokazíme, dielňa skončí.

Dielňu nám nechal, keď videl, že ju zvládneme prevádzkovať. Videl, že na investície do zariadenia sme si zarábali vlastnou prácou. Netrvalo dlho a zo ziskov firmy sme dokázali zaplatiť všetko, čo sme potrebovali na výrobu.

Ako zvládnuť rast a úspech vlastnej firmy? Týchto 8 tipov od rodiny Homolovcov vás inšpiruje.

Veľa prechodov firiem z otca na deti je ovplyvnených tým, že biznis je pre rodinu stále veľmi dôležitý. Otec nechce firmu pustiť svojim deťom na 100 %, má zakorenené svoje myslenie a nepustí deti k tomu, aby firmu viedli po svojom. Potom dochádza ku konfliktom, pretože dieťa nemá možnosť ísť svojou cestou.

„Pamätám si hlavne na živelnosť, ktorá v celom priestore panovala. Tá sa u nás drží dodnes, aj keď sa snažíme mať procesy viac pod kontrolou.“

Náš otec si povedal, že sú to naše peniaze, a nechal všetko na nás. Často sme od neho pýtali rady, no on nám vždy len povedal svoj názor a dodal: „Chlapci, je to na vás.“

Ako sa vám spolu s bratmi podarilo premeniť malú dielňu na lídra na stolárskom trhu s miliónovými obratmi?

Prácou :). Náš vývoj bol veľmi prirodzený. Začínali sme s malou atypovou výrobou nábytku s dvoma kolegami – stolármi. Vždy sme mali šťastie na ľudí.  Už od začiatku tvorili jadro firmy skúsení starší stolári, majstri svojho remesla, od ktorých sme sa veľa naučili.

Popri tom, ako sme rozvíjali atypovú výrobu, sme sa dostali do kontaktu s architektmi a náročnými  zákazníkmi. Veľa sme sa s nimi rozprávali o ich potrebách a očakávaniach. Rozmýšľali sme dookola, akú pridanú hodnotu im vieme ponúknuť, a hneď sme sa do nej pustili, to nám ostalo dodnes.

Čo to znamenalo pre biznis? Ako ste sa na tieto požiadavky a spätnú väzbu rozhodli reagovať?

Postupne sme výrobu atypového nábytku  dopĺňali o ďalšie služby a produkty tak, aby sme vedeli odpovedať na dopyt a zákazníci boli spokojní.

Spolupracovali sme so spoločnosťami, ktoré boli expertmi na svietidlá, typový nábytok a neskôr aj na sklenené predeľovacie priečky. Postupne sme rozšírili našu spoločnosť o ďalšie oddelenia a dnes tieto služby zabezpečujeme in-house. Náš tím sa zomkol a dnes už vieme kompletne zariadiť naozaj veľký priestor. Sme jednou z mála firiem, kde sú pod jednou strechou takí skúsení ľudia z rôznych oblastí, a neustále pracujeme na vývoji.

„Ak na konci zostane zákazník nespokojný, vie nás to mrzieť aj roky. To, že sa tým trápime, nás posúva dopredu.“

Zariaďovali ste kinosály, veľkoplošné kancelárie aj mestskú pláž. Z akých projektov máte najväčšiu radosť?

Ľudia nás väčšinou poznajú podľa komerčných projektov. No pri nich sa prihliada na cenu, pretože musí byť zabezpečená finančná návratnosť. To je dôvod, prečo tie najkrajšie, remeselne prepracované zákazky nebývajú komerčného charakteru.

Tešia ma rezidenčné projekty pre ľudí, ktorí majú radi stolárske umenie a cenia si remeslo. Dajú si domov vyrobiť niečo výnimočné, čo dokážu oceniť.

Čo je pre vás osobne na tejto práci najzaujímavejšie?

Keď vyrábame produkt, ktorý pozostáva z dyhy alebo zo samotného masívu. Vyrába sa od prvopočiatkov, zo základných materiálov.

Ide napríklad o skladanie dyhy, z ktorej má vzniknúť rozmerný prvok. Skladá sa z kmeňov viacerých stromov. Kvalitní stolári dokážu v hlave počítať a predstavovať si kresbu stromu. Vedia si predstaviť, aký vzor vznikne, keď začnú jedným listom dyhy na jednom mieste a budú postupne ukladať listy na každú stranu.

Toto je umenie, ktoré je na stolárčine krásne. Je to pridaná hodnota, ktorá už dnes nie je bežná. Na Slovensku zostalo už len pár majstrov, ktorí to dokážu.

Veľa vecí teda vyrábate sami od základu a prepájate ľudí s rôznymi schopnosťami aj zameraním. Myslíte si, že toto je dôvod, ktorý vám dáva náskok pred konkurenciou?

Verím, že áno. Je možné, že pridaná hodnota vlastnej výroby alebo vlastných nápadov bude veľmi dôležitou súčasťou všetkých firiem, ktoré budú v budúcnosti fungovať.

Kopírovať sa dá aj distribuovať sa dá. Stále fungujú firmy, ktoré iba nakúpia a predajú. No nastáva zmena v myslení ľudí. Distribučné kanály sa menia. Cesta medzi výrobcom a zákazníkom sa skracuje. Firmy si vedia veľa procesov lepšie zorganizovať. Prostredníctvom technológií dokážu dostať informácie k zákazníkom, takže medzičlánky dnes strácajú hodnotu.

Zažili ste v podnikaní aj ťažké obdobia? Ako ste ich prekonávali?

Do každej investície ideme s tým, že to nemusí vyjsť. Ak sa nepodarí, hrozne nás to mrzí, ale kým fungujú iné časti firmy, až tak to vnútorne neprežívame. Takže neúspechy a ťažké obdobia nemáme spojené s financiami, ale skôr s inými hodnotami. Viac nás trápi, keď nám škrípu vzťahy v tíme alebo ak sa nám nepodarí uspokojiť klientov.

Prečo sú to práve vzťahy, ktoré považujete za kľúčové?

Lebo pre firmy, ktoré sa zameriavajú na to, ako rásť a zlepšovať sa, je najťažšie, ak nastanú komplikácie vnútri tímu. Nemusí to byť ani spojené s tým, že si nerozumiete, stačí, keď sa napríklad niekto odsťahuje. Prídete o človeka, ktorého máte radi, s ktorým si rozumiete. Musíte hľadať niekoho ďalšieho, kto by k vám zapadol.

„Rozmýšľame, ako postupovať, aby sme remeslo nejakým spôsobom udržali. Musíme sa tým zaoberať už dnes, pretože nebude dlho trvať a niektoré spôsoby výroby nebude mať kto realizovať.“

Náš tím je pre nás najcennejšia investícia. Verím, že ak má človek okolo seba dobrý tím a dokáže ho riadiť, dokáže v princípe hocičo. Toto je schopnosť, ktorej sa musíme ešte veľa učiť. Je to „práca“ na celý život.

Okrem tímu ste spomenuli aj klientov. Čo je v tejto oblasti najnáročnejšie?

Pri našej práci nehovoríme o zariaďovaní bytu, ale o zariaďovaní veľkých projektov, kde zasahujú developeri, zákazníci, veľa rôznych subdodávateľov. Riadiť všetko tak, aby bol každý spokojný, nie je jednoduché.

Keď niečo nedopadne podľa predstáv, chyba je často na viacerých miestach naraz. Vtedy človek sám uvažuje, či by tomu vedel zabrániť, keby sa to opakovalo. Ak na konci zostane zákazník nespokojný, vie nás to mrzieť aj roky. To, že sa tým trápime, nás posúva dopredu.

Prejdime k aktuálnej téme, ktorá sa v rôznej miere dotkla všetkých podnikateľov: Ako vás zasiahla koronakríza a ako ste si s ňou poradili?

Samozrejme, urobili sme všetko, aby sme ochránili zamestnancov. To znamená množstvo opatrení, ktoré nám možno pomohli, aj keď o tom nevieme. Nemali sme napr. žiadny problém s ochorením niekoho z tímu, čo je skvelé.

Čo sa týka biznisu ako takého, ľudia sa prestali stretávať,  nedali sa zameriavať priestory, aby sa mohlo vyrábať, veci sa prestali hýbať dopredu. Tým pádom sme aj my na chvíľku spomalili, ale nie úplne na nulu.

Ako firma máme výhodu, že naša oblasť nebola postihnutá zo dňa na deň. Stále žijeme zo zákaziek, ktoré boli kontraktované pred polrokom, ešte pred obmedzeniami.

„Stále fungujú firmy, ktoré iba nakúpia a predajú. No nastáva zmena v myslení ľudí. Medzičlánky dnes strácajú hodnotu.“

Na druhej strane, oblasti, ktoré sa rýchlo zastavili, ako napríklad koncerty a divadlo, sa dokážu znova rozbehnúť asi rýchlejšie ako my. Nás dnešná situácia môže dobehnúť v priebehu polroka a môže trvať dlhšie. V našom odvetví treba rozmýšľať dlho dopredu. Snažíme sa vidieť, čo bude začiatkom budúceho roka, ale nemáme na to jasnú odpoveď.

Z vašich slov vyplýva, že v podnikateľskom segmente vládne pomerne veľká neistota. Čo vnímate ako najväčšiu výzvu do budúcnosti?

Svet sa veľmi rýchlo mení a je výzvou dokázať predvídať vývoj v budúcnosti. Zároveň je pre nás ťažké prizerať sa tomu, ako pravé stolárske remeslo postupne vymiera.

Rozmýšľame, ako postupovať, aby sme remeslo nejakým spôsobom udržali. Musíme sa tým zaoberať už dnes, pretože nebude dlho trvať a niektoré spôsoby výroby nebude mať kto realizovať.

Dobrý stolár sa učí skúsenosťami. Drevo je nevypočítateľné. Aj skúsenému majstrovi sa pri výrobe stane chyba a nikto nevie prísť na to, prečo sa stala. Poučí sa, nabudúce to skúsi inak. Buď to vyjde, alebo nie. Takto stolár naberá skúsenosti desiatky rokov.

Mladí ľudia sa to už ani nemajú kde učiť. Náročných zákaziek je menej a s nimi aj príležitostí na učenie. Nedokonalosť tejto doby je, že sa neinvestuje do odbornej výučby mladých ľudí. Systém nie je nastavený tak, aby sa vychovávali remeselníci: stolári, vodári, elektrikári. Začíname cítiť výpadok na trhu.

Pokúšame sa spolupracovať so školami, no, žiaľ, študenta nestačí zobrať na dvojmesačnú prax. Potrebuje sa rozvíjať niekoľko rokov. Systém musí byť oveľa premyslenejší, aby vystaval kvalitného remeselníka.

Pre nás je výchova stolára neistou investíciou. Vychovávame ho 5 rokov, dávame mu mzdu, majster sa oňho stará namiesto toho, aby robil inú prácu. No ak takýto človek musí od nás pre neočakávané životné okolnosti odísť, nemôžeme mu v tom brániť.

Diskusia o vychovávaní ľudí pre trh je veľmi náročná. Aby sme si zachovali remeslá, asi sa budú na vzdelávanie musieť začať skladať firmy a rozhodne pri tom bude musieť pomáhať štát.


V spoločnosti Homola Furniture vedia, že komunikácia je v každom type biznisu kľúčom k úspechu. Základnou požiadavkou je dnes to, aby prebiehala bez problémov a obmedzení. Skrátka, potrebujete sa spoľahnúť, že s partnermi, klientmi a spolupracovníkmi budete vždy v kontakte. Práve toto rieši balík služieb O2 pre podnikateľov. Titánový O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených dát, volaní, SMS a MMS aj predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.

Ján Homola

V rodinnej firme Homola Furniture, ktorá vyrába do domácností aj firiem nábytok na zákazku, má na starosti obchod, nové smerovanie a každodenný chod.


Najobľúbenejšie smartfóny tohto leta vám pomôžu odfotiť aj nečakané zážitky a momentky

Čítaj viac

Smartfóny Huawei s novou výhodou pre filmových fanúšikov: Dostanete k nim HBO GO

Čítaj viac