Influencer marketing v dnešnej podobe dlho nevydrží, hovorí foodbloger Čoje

Môže byť spolupráca s influencerom na Slovensku biznisovým nástrojom? Odpovedá marketér a foodbloger Čoje.

Marketér Daniel Feranec vytvoril úspešný foodblog s tisíckami followerov. V rozhovore prezradil, ako funguje influencerský marketing na Slovensku, koľko sa v ňom točí peňazí, ale aj to, prečo by nikdy nepísal o jedle, za ktoré si sám nezaplatil. 

Daniel Feranec alias Čoje na Instagrame rozdáva tipy, kde sa kvalitne a dobre najesť. Vybudoval okolo seba komunitu ľudí, ktorí sa inšpirujú jeho výberom a radi s ním diskutujú. Zároveň je zaujímavý aj pre firmy, ktoré ho oslovujú s možnosťou spolupráce. Ako marketér však pozná komerčné spolupráce aj z opačnej strany, má totiž na starosti komunikáciu v dopravnej spoločnosti.

V seriáli O2 pre biznis vám Oto Kóňa predstavuje inšpiratívnych a férových podnikateľov z celého Slovenska z rozličných oblastí biznisu. Oto podnikal v gastronómii (Regal Burger, NYC Corner) a momentálne sa venuje podpore a konzultáciám pre malých podnikateľov.

Na akom princípe funguje tvoj blog Čoje? O aké hodnoty sa opieraš pri jeho spravovaní?

Odporúčam jedlo, ktoré si dám a chutí mi. Moje tipy pomáhajú ľuďom v rozhodovaní, kde sa najesť. Zároveň dokážu citeľne zvýšiť návštevnosť kvalitným podnikom, ktoré odporúčam. Snažím sa prinášať pravdivý obsah, takže na svoje návštevy vopred neupozorňujem a za svoje tipy si nikdy nenechávam od podnikov platiť ani nedostávam jedlo zadarmo.

Mám aj platené spolupráce, ale iba so značkami, ktoré pôsobia mimo gastronómie, aby mi neznižovali dôveryhodnosť.

Prečo si začal vytvárať práve takýto obsah? Ako vyzerali tvoje začiatky?

Začal som pred takmer piatimi rokmi. Pracoval som v reklamnej agentúre a sociálne siete mali v marketingu v porovnaní s dneškom len zlomok vplyvu. Už vtedy však boli dôležitým komunikačným kanálom. Chcel som mať nejakú stránku, na ktorej by som si cvičil komunikáciu, bol v kontakte s trendmi a mohol skúšať, ako to celé funguje.

Premýšľal som, o čom by som mohol blogovať, aby to nezabralo veľa času. Keďže chodím každý deň na obed a pracujem v meste, rozhodol som sa začať s blogom o jedle.

Krátko predtým vznikli v Bratislave nové bistrá a reštaurácie, mal som ich obehané, vo viacerých som bol štamgast a v gastre som sa celkom vyznal. V tých časoch takmer všetci foodblogeri doma varili a fotili svoje výtvory, takže môj obsah bol jedinečný.

V začiatkoch som neprinášal žiadne komplikované recenzie jedla, išlo skôr o tipy. Čím dlhšie som blogoval, tým lepšie som chápal súvislosti a mal viac informácií, takže postupne pribudli aj názory na jedlo.

Svoj feed pravidelne aktualizuješ a pridávaš aj Instastories. Koľko času ťa stojí správa tvojho profilu? Čo ti zaberá najviac času?

Pravidelne chodím jesť von a rád skúšam nové veci, takže návšteva reštaurácií mi nezaberie veľa času navyše. Jedlo si fotím na mobil a fotky upravím do päť minút. Text mi buď napadne hneď, alebo ho napíšem neskôr, nikdy to nesilím.

Najviac času zaberá komunikácia s followermi. Nemusel by som jej venovať toľko času, ale robím to, pretože chcem (úsmev).

V čom táto komunikácia spočíva? Čo ľudí najviac zaujíma?

Keď mi niekto napíše, považujem za normálne, dať mu aspoň lajk, že som správu zaregistroval. Snažím sa odpovedať každému, samozrejme, v rozumnej miere.

„Nestojím ani o prehnanú vďaku zo strany podnikov – to skôr ja im môžem byť vďačný za super obsah, ktorý mi prináša množstvo lajkov. Ak by nepripravovali skvelé jedlo, môj obsah by nemohol fungovať.“

Bez ohľadu na to, koľko tipov na podniky prinášam, stále sa ma ľudia pýtajú, kam zobrať ženu na výročie či kde spraviť oslavu. Ak mám práve čas a chuť, väčšinou odpíšem jeden-dva tipy.

S akým najväčším mýtom o svojom blogu sa stretávaš?

Ľudia ma už, našťastie, neobviňujú z toho, že som bol niekde jesť zadarmo alebo že niektorá spolupráca je platená. Úplne chápem, prečo si to myslia a skupina ľudí, ktorej by to potenciálne prekážalo, mi je sympatická. Tento mýtus dnes už nemusím vyvracať sám, pretože to už ľuďom dokážu vysvetliť moji verní followeri.

Aký typ výdavkov si môžete zarátať do daňového priznania a čo vám u daňovákov určite neprejde? Odpoveď nájdete tu

Aj v podnikoch to už pochopili a už mi nepíšu, aby som sa k nim prišiel najesť zadarmo, pretože to som tiež nikdy nerobil. Vďaka tomu mám pocit, že sme si porozumeli, a fanúšikovia aj podniky ma nechajú robiť si to podľa seba.

Nestojím ani o prehnanú vďaku zo strany podnikov – to skôr ja im môžem byť vďačný za super obsah, ktorý mi prináša množstvo lajkov. Ak by nepripravovali skvelé jedlo, môj obsah by nemohol fungovať.

Aké máš pravidlá pre platené spolupráce? Čo prijmeš rád a do čoho by si, naopak, nešiel?

Platené spolupráce akceptujem, ak nerušia môj obsah ani ho nijakým spôsobom nekompromitujú. Beriem ich však len vtedy, ak sa dajú rozumne zakomponovať do môjho bežného obsahu a ľudia nebudú mať pocit, že im pod nos strkám nejaký produkt.

Je pre mňa dôležité, aby bola spolupráca prínosná nielen pre mňa a pre značku, ale aj pre mojich followerov. Výborné sú spolupráce, vďaka ktorým môžem cestovať a blogovať o zahraničných mestách a jedle v nich. Skvelá bola aj spolupráca s hudobným vydavateľstvom – vďaka nej som bol v dvojhviezdičkovej michelinskej reštaurácii. Ich hudbu som potom dal do svojich stories.

Vedel by si zhrnúť, čo najlepšie ti priniesol Čoje do života?

Najmä veľmi veľa vedomostí a skúseností. Nešiel som do toho s tým, že by som mal na všetko recept a rozum, vďaka čomu som sa naučil kopu nových vecí.

Tvorba obsahu mi priniesla aj nové príležitosti. Mám nový podcast a vďaka blogu je pre mňa jednoduchšie získavať poslucháčov. Ak by som blog nemal a začal by som robiť niečo podobné, musel by som začínať od nuly.

Blogovanie mi pomohlo aj v pracovnom živote. Práve vďaka nemu som získal svoju súčasnú robotu. Ozvali sa mi, že poznajú môj blog a hľadajú niekoho na komunikáciu.

Sociálne siete sú dnes veľmi diskutovaná téma. Čo ťa najviac prekvapilo na ich fungovaní?

Vedel som, že sociálne siete umožňujú bližší kontakt s veľkou skupinou ľudí a prinášajú možnosť vytvoriť komunitu. Veľa pre mňa znamenalo, že som to dokázal aj ja.

Veľmi nepríjemne ma však prekvapili v tom, ako vypaľujú ľudí, ktorí na nich publikujú. Ľudia, ktorí prinášajú nekomerčný, organický obsah, by podľa mňa mali dostávať podporu. Namiesto toho sú bombardovaní notifikáciami, že keď si zaplatia reklamu, dostanú viac lajkov.

Keď si s Čoje začínal, ľudia tvoju tvár nepoznali, no neskôr si z anonymity vystúpil. Ovplyvňuje influencerstvo nejakým spôsobom tvoje súkromie? 

Nemyslím si, ľudia ma masovo nezastavujú na ulici a neprihovárajú sa mi. Ak ma niekto na ulici spozná, zvyčajne sa to nedozviem.

„Na blogu komunikujem pozitívne, čo sa asi prenáša aj na nich. Je to celé veľmi príjemné, stále mám pocit, akoby som mal okolo seba 30 až 40 známych, s ktorými si navzájom posúvame tipy na dobré jedlo.“

Mám šťastie na svoju komunitu followerov. Na blogu komunikujem pozitívne, čo sa asi prenáša aj na nich. Je to celé veľmi príjemné, stále mám pocit, akoby som mal okolo seba 30 až 40 známych, s ktorými si navzájom posúvame tipy na dobré jedlo. Vôbec nevnímam tých zvyšných 38 000 ľudí, ktorí sú pasívni.

Influencerstvo je rýchlo sa rozvíjajúca oblasť online reklamy. Je to podľa teba bublina, aká raz za čas na sociálnych sieťach vznikne, alebo je to niečo trvácnejšie? 

Ak nazývame bublinou niečo, čo je extrémne populárne, rýchlo to narástlo a teoreticky to môže rýchlo spľasnúť, takmer všetko v marketingovom svete je bublinou.

Ako dostať z influencerského marketingu maximum a prečo ide podľa odborníka len o dočasný trend? Dočítate sa tu

Komunikačné kanály sa v marketingu rýchlo menia. Preto si nemyslím, že influencerský marketing v dnešnej podobe vydrží veľmi dlho. Zároveň si však nemyslím, že by mal nastať koniec pre najväčšie mená alebo subjekty, ktoré to robia naozaj unikátne.

Si nielen influencer, ale aj marketér. Ako sa dá podľa teba influencerský marketing v praxi dobre využiť?

Časť marketérov a firiem očakáva od influencerského marketingu okamžitý výsledok. Vnímajú ho ako ľahký prostriedok získania dosahu na desaťtisíce ľudí. Ale to, že ľudia uvidia ich posolstvo, ešte nemusí znamenať, že im to posolstvo bude odovzdané.

Našťastie je čoraz viac marketérov, ktorí influencerskému marketingu rozumejú. Nie je pre nich hlavnou náplňou ich marketingového plánu. Je to pre nich jeden z kanálov na podporu kampane a majú od neho reálne očakávania.

Iba malé percento firiem a marketérov však dokáže využiť influencerský marketing naozaj naplno. Pokojne sa naň spoľahnú ako na jediný kanál a kampaň postavia iba na influencerovi. Dokážu to urobiť tak kreatívne a integrovane, že oslovia svoju cieľovú skupinu aj odovzdajú posolstvo a kampaň sa môže okamžite prejaviť aj na predajoch.

Aké sú tie reálne očakávania? Ako môžu influenceri značke pomôcť?

Najväčší zmysel mi dáva, keď sú influenceri tradične spätí s nejakou značkou. Nemusí to fungovať tak, že jeden ich post hneď predá 10 tenisiek alebo 20 mobilných telefónov.

Nikto si nekúpil telefón istej značky len preto, že jeho obľúbený youtuber je jej ambasádorom. Ale z obrovského množstva ľudí, ktorí nie sú priľnutí ku konkrétnej značke, to môže u malého percenta zavážiť. Stačí, keď im pri komplikovanom rozhodovacom procese brnkne značka do vnímania.

„Najlepšie sa spolupracuje s ľuďmi, ktorí už majú skúsenosti. Nemusíte im hovoriť, čo od nich očakávate. Dokážu pochopiť insight kampane, želaný cieľ alebo efekt a sami prídu s nápadmi, ako by ho mohli naplniť.“

Veľa ľudí zaujímajú ceny spoluprác s influencermi. Ako sa stanovujú a aké sú rozhodujúce faktory?

Určite to nefunguje tak, že si niekto zadá do tabuľky počet followerov a z nej mu vypadne, koľko by mal stáť jeden post.

Zaváži veľa faktorov, nielen to, kto má koľko followerov. Keď má niekto kvalitný obsah s pridanou hodnotu a je interaktívny, má pre mňa väčšiu hodnotu ako niekto pasívnejší, kto fotí len sám seba.

Ako marketér, ktorý oslovuje influencerov, pracujem s psychologickou hodnotou okolo 450 € za jeden post uverejnený na dvoch sociálnych sieťach a podporený prostredníctvom stories. Sú influenceri, ktorí sa pri tejto cene oplatia, aj takí, ktorí skôr nie. Treba však rátať s tým, že pri influenceroch s desaťtisícmi followerov sú aj ceny radikálne iné.

S akými influencermi sa značkám spolupracuje najlepšie?

Často sú to ľudia, ktorí tvoria aj natívny obsah pre sociálne médiá rôznych klientov. Pričom vy ako ich follower často ani netušíte, že za takýmto komerčným obsahom je rovnaký človek.

Najlepšie sa spolupracuje s ľuďmi, ktorí už majú skúsenosti. Nemusíte im hovoriť, čo od nich očakávate. Dokážu pochopiť insight kampane, želaný cieľ alebo efekt a sami prídu s nápadmi, ako by ho mohli naplniť. Môžete sa spoľahnúť na to, že sami vymyslia niečo, čo je pre nich prirodzené, čo ich followeri nebudú považovať za reklamnú prestávku, a zároveň to bude vtipné a zaujímavé.

Tiež je skvelé, ak má tento človek vysokú kvalitu obsahu a je preňho jednoduché zakomponovať doň produkty. Najľahšie je to s influencermi, ktorých komoditou je zábava, tí dokážu váš produkt často zakomponovať úplne bez kompromisov.

Nie je dobré, ak sa v „storke“ úplne zmení tón a presne viete, že o sekundu sa na obrazovke objaví logo. Je lepšie produkt nenápadne umiestniť do skeču alebo do zábavnej „storky“.


Daniel potrebuje byť neustále online. Nielen kvôli svojmu foodblogu a komunikácii s followermi, ale aj kvôli práci. Spotrebuje veľké množstvo dát na aplikácie, bez ktorých sa ako influencer a marketér nepohne. Pre neho aj pre vás je ideálnou službou O2 pre podnikateľov. Zlatý O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS aj množstvo dát a predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.

Daniel Feranec

Pracuje ako šéf komunikácie v spoločnosti Slovak Lines. Na svojom foodblogu Čoje prináša tipy na podniky, ktoré majú príbeh a ponúkajú kvalitné jedlo s výnimočnou chuťou. Vyštudoval masmediálnu komunikáciu, pôsobil aj ako prekladateľ a copywriter. Má za sebou množstvo platených spoluprác, či už ako zadávateľ, alebo influencer.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Majitelia penziónu: „Na úspech stačí zdravý sedliacky rozum, slušnosť a základná úcta k zákazníkom.“

Rodina Hríbikovcov už 30 rokov prevádzkuje Penzión u Hanky v Telgárte. Prečítajte si, ako to robia, že majú takmer stále plno a väčšinu ich hostí dlhodobo tvoria zahraniční turisti.

Manželia Hanka a Ľubomír Hríbikovci popri prevádzkovaní rodinného penziónu s reštauráciou vychovali päť detí. Dcéra Dorota sa po stáži v reštaurácii s dvoma michelinskými hviezdami vrátila domov a posilnila rodinný tím. Rozprávali sme sa s nimi o tom, ako pred 30 rokmi začínali, akými hodnotami sa dodnes riadia v podnikaní a čo stojí za ich úspechom.

V seriáli O2 pre biznis vám Oto Kóňa predstavuje inšpiratívnych a férových podnikateľov z celého Slovenska z rozličných oblastí biznisu. Oto podnikal v gastronómii (Regal Burger, NYC Corner) a momentálne sa venuje podpore a konzultáciám pre malých podnikateľov.

Začnime od úplného začiatku. Ako vlastne vznikol nápad prevádzkovať penzión?

Hanka: Už na vysokej škole sme mali s manželom sen prevádzkovať spoločný podnik.

Vlastnili sme rozostavaný starý dom, ktorý sme si chystali na bývanie. Dom bol veľký, pretože sme mali už štyri deti. Od začiatku sme rátali s tým, že prenajmeme niekoľko izieb na bývanie turistom – to bolo povolené a celkom bežné už pár rokov pred nežnou revolúciou.

Až po prevrate sa nám však naozaj otvorili možnosti podnikať. Hneď, ako to bolo možné, sme si v dome otvorili rodinný penzión s malou reštauráciou a splnili si sen.

Mali ste už predtým skúsenosti s fungovaním takejto prevádzky?

Hanka: Muž (Ľubomír) navštívil na krátky čas Nemecko a Belgicko, kde získal celkom jasnú predstavu, ako má penzión fungovať. Ja som pracovala v hoteli Telgárt, bola som pripravená zo školy aj z praxe. Mala som v mužovi oporu a boli sme presvedčení, že na to máme.

Ako teda vyzeral Penzión u Hanky vo svojej pôvodnej podobe?

Ľubomír: V začiatkoch mal náš penzión štyri izby. Všetky mali spoločnú kúpeľňu a WC, čo bolo v tom čase bežným štandardom. Zariadili sme kuchyňu a maličkú reštauráciu so 16 miestami. Rýchlo sa ukázala ako veľmi užitočná, pretože široko-ďaleko nebolo nič podobné v ponuke. Reštaurácia nám v mnohom uľahčila podnikanie, lebo cez dobré jedlo sme získavali aj hostí do izieb.

Keďže sme otvorili hneď po revolúcii, už medzi prvými hosťami sme mali ľudí zo západnej Európy. Boli zvedaví a hladní po spoznávaní našej krajiny. Zrazu mohli na Slovensko cestovať a vidieť, čo sa za železnou oponou po celý čas skrývalo.

V tých časoch boli informácie cennejšie ako dobré jedlo a spanie. Hotely na to neboli pripravené, v podnikoch sa neposkytovali informácie o spoločnosti. Keďže som ovládal jazyky, vedeli sme týchto ľudí nielen pohostiť, ale im aj vyhovieť po tejto stránke. Vďaka našej komunikatívnosti sa často stalo, že sa hostia zastavili na obed a zostali 10 dní.

Základom však je, samozrejme, dobré jedlo a spanie. Od začiatku sme varili z lokálnych surovín a snažili sme sa hosťom dať na tanier to, čo sme jedli aj my sami. Už prví zahraniční hostia nám povedali, že by bolo dobré, aby každá izba mala vlastnú kúpeľňu a záchod. Dali sme na ich radu a postupne sme všetky izby zrekonštruovali.

S mnohými z našich prvých hostí sme sa časom zblížili do takej miery, že nás navštevujú pravidelne dodnes.

Ako vnímate tieto hlboké vzťahy so svojimi hosťami? Čo ich vedie k tomu, aby sa vracali a trávili svoju dovolenku rok čo rok v malej slovenskej dedinke?

Hanka: Myslím si, že veľkú rolu hrá náš prístup. Hostia vedia, že im zabezpečíme čokoľvek, čo budú potrebovať. Naše služby sa nemenia – stále dávame ľuďom iba to najlepšie a robíme to zo srdca – to je naša pridaná hodnota. Nevieme inak. Sme tak vychovaní a zvyknutí z domu. Vždy sa snažíme dať maximum – či už do varenia, upratovania, alebo vzťahov. Snažíme sa hosťom spríjemniť pobyt, ako sa len dá, a občas ich prekvapiť malou oslavou alebo živou hudbou.

„Naše služby sa nemenia – stále dávame ľuďom iba to najlepšie a robíme to zo srdca – to je naša pridaná hodnota. Nevieme inak. Sme tak vychovaní a zvyknutí z domu.“

Ľubomír: Nedá sa povedať, že sme jediným faktorom, pre ktorý k nám ľudia prichádzajú. V okolí Telgártu je nádherná príroda, ležíme na rozhraní troch národných parkov. Navyše je na dosah dobre fungujúce lyžiarske stredisko.

Dodnes k nám hostia prichádzajú z celého sveta, najmä zo západnej Európy, ale aj Američania, Austrálčania, Izraelčania… A postupne pribúdajú aj domáci. Kým na začiatku sme mali len 10 % slovenských hostí, dnes už ich je tretina.

Dostal som na váš penzión množstvo odporúčaní od ľudí z rôznych oblastí. Z čoho pramení váš úspech?

Ľubomír: Mnohí sa nás pýtajú na úspech. Prídu a pýtajú sa: „Ľubo, povedz našej výprave, ako si ty mohol dosiahnuť taký veľký úspech?“ Ak sa to niekomu javí ako úspech, je to fajn, no pre mňa je to len výsledok obyčajnej každodennej práce. Keď robíte svoju prácu normálne, stačí vám na úspech zdravý sedliacky rozum, slušnosť a základná úcta k zákazníkom.

6 podnikateľských tipov od majiteľov Penziónu u Hanky na úspech v hotelierskom biznise. Chcem vedieť viac

Zakladáte si na tom, že ste rodinný penzión. Pracujú v ňom všetci členovia rodiny? Ako máte podelené úlohy a kto za čo zodpovedá?

Ľubomír: Ako rodina máme 40 hektárov pôdy. Z toho vychádzame. O pôdu a zvieratá, ktoré na nej žijú – kravy, ovce, kozy, prasiatka, sliepky, mačka Valéria a na ozdobu zajačiky -, sa treba postarať. To robia naši dvaja synovia.

Priamo v penzióne pracujeme traja – ja, manželka a naša dcéra Dorotka. Máme dve zamestnankyne – chyžnú a kuchárku. Navzájom sa dopĺňame a každý robí, čo treba.

Dorotka pracuje na rezerváciách, na marketingu, spolu s Hankou rozhoduje o jedálnom lístku a pripravuje dezerty. Hanku nájdete všade, kde práve treba niečo urobiť. Mojou doménou sú technické veci a zastúpim aj funkciu údržbára. Popri tom sa starám aj o financie.

Penzión vediete so svojou dcérou – je to dvojgeneračný biznis. V čom sa dopĺňate a v čom je niekedy produktívny konflikt?

Ľubomír: Na prevádzke penziónu sa vždy zúčastňovala celá naša rodina. Dcéra Dorotka sa naplno pridala k biznisu pred dvoma rokmi. Hodnotím to ako veľmi pozitívnu vec. Bez ohľadu na skúsenosti mladí prinášajú nové myslenie. Odporúčal by som každému, kto má možnosť prijať do svojho biznisu mladých ľudí, nech sa tomu nikdy nebráni.

Hanka: Je veľmi pohodlné chodiť v starých koľajach a my sme si tiež zvykli. Mne nikto nikdy neprotirečil. Zrazu nám dcéra začala diktovať. Na začiatku som sa aj bránila, ale potom som prišla na to, že treba prizvať mladých ľudí ku kormidlu.

„Bez ohľadu na skúsenosti mladí prinášajú nové myslenie. Odporúčal by som každému, kto má možnosť prijať do svojho biznisu mladých ľudí, nech sa tomu nikdy nebráni.“

Dorota: Ja som predtým pracovala v reštaurácii s dvoma michelinskými hviezdami. Mala som naivnú predstavu, že keď prídem domov, úplne zmením koncept nášho penziónu. To sa, samozrejme, nepodarilo, pretože na zmenu som nebola pripravená ani ja, ani naši stáli hostia a rodičia už vôbec nie.

Uvedomila som si, že to, čo robili rodičia doteraz – ponúkali dobré potraviny z dobrých surovín a dobré ubytovanie -, robili skvele. Potrebujeme iba maličké zmeny, ktoré sa nám darí postupne robiť.

Popri iných veciach je váš penzión známy tým, že v kuchyni sa spoliehate na lokálne sezónne suroviny. Kedy ste s tým začali a prečo?

Hanka: Každý deň pečieme vlastný chlieb. Kupujeme pšenicu aj raž a na mieste si ich melieme a miešame. Prácu za chlebíkom neocení každý hosť, ale my vieme, že sme ponúkli to najlepšie.

Odkedy sme otvorili penzión, varíme v lete domáce džemy. Kupujeme len kvalitné zrelé ovocie. Keď sme začínali, dostali sme od obchodnej inšpekcie 10 000 korún pokutu za to, že sme hosťom servírovali džem, ktorý nebol priemyselne zabalený. Našťastie sa podmienky postupne menia.

Mnoho našich surovín má pôvod v Telgárte. Máme vlastnú záhradu a pozemok, na ktorom chováme zvieratá. Huby, čučoriedky a bylinky pochádzajú z lesa, ktorý obklopuje penzión.

Ovplyvňuje to nejakým spôsobom aj skladbu vášho jedálneho lístka?

Dorota: Preferujeme vegetariánsku a sezónnu stravu, snažíme sa preto dávať takéto jedlá do popredia.

Kedysi sme mali sme klasický „slovenský“ jedálny lístok, v ktorom bolo množstvo jedál na objednávku. Nedávno sme zmenili koncept a na jedálnom lístku nájdu hostia každý večer len tri jedlá.

Sústreďujeme sa na to, aby každý, kto k nám príde, dostal plnohodnotnú porciu. Možno nie takú, akú očakával, ale s akou bude spokojný, aj keď o tom ešte nevie dopredu.

„Nám sa nedá napísať na dvere, že teraz neprijímame hostí. Keď chcete byť v tomto biznise, musíte sa tomu odovzdať naplno, 365 dní v roku. Inak to nejde.“

Spočiatku sme mali obavy z reakcie našich dlhoročných hostí. Vždy boli zvyknutí vybrať si, na čo práve mali chuť. My sme im odrazu začali hovoriť, že dnes máme len toto – zajtra možno bude to, čo ste chceli, nechajte sa prekvapiť. V konečnom dôsledku boli všetci spokojní a možno sa im u nás začalo ešte viac páčiť.

To je povzbudením aj pre ostatných podnikateľov, že sa netreba báť zmien. V roku 2020 oslávite 30 rokov fungovania. Určite ste si prešli aj ťažkými obdobiami. Ktoré bolo najhoršie?

Hanka: V roku 1997 k nám prestali chodiť cudzinci. Turistický ruch sa utlmil, ocitli sme sa v medzinárodnej izolácii. Na Slovensku prekvitala mafia a politici robili veľmi zlé rozhodnutia. Tým, že sme vedeli robiť aj niečo iné, toto obdobie sme prežili. Našťastie, všetko sa časom obrátilo na dobre.

Chcete si podávanie daňového priznania maximálne zjednodušiť a ešte aj ušetriť na daniach? Ako využiť všetky možnosti sa dočítate v našom daňovom sprievodcovi. Chcem vedieť viac

Chcete si podávanie daňového priznania maximálne zjednodušiť a ešte aj ušetriť na daniach? Ako využiť všetky možnosti sa dočítate v našom daňovom sprievodcovi. Chcem vedieť viac

Hoteliersky biznis je sezónny. sú vaše hlavné sezóny, kedy chodí najviac hostí a kedy cítite, že je to najlepšie?

Hanka: My máme hostí prakticky počas celého roka. Silné sú Vianoce, potom je trošku pauza a od konca januára bývame plní až do polovice marca. Potom je Veľká noc a májové sviatky, to máme vždy vypredané. No a od mája sa nezastavíme až do prvého novembra.

Musí to byť celkom náročné, keď najviac pracujete v čase, keď ostatní ľudia oddychujú. Dokážete si oddýchnuť popri tom, ako sa staráte o relax ostatných?

Ľubomír: Nie je to ľahké. Minulý rok sme od 15. mája do 10. septembra nemali jediný voľný deň. Nám sa nedá napísať na dvere, že teraz neprijímame hostí. Keď chcete byť v tomto biznise, musíte sa tomu odovzdať naplno, 365 dní v roku. Inak to nejde.

Hanka: Oddych je vec pohľadu. Ak si človek dokáže oddýchnuť vo svojej mysli, vtedy, keď si ostatní myslia, že ani neoddychuje, vie to veľmi pomôcť. Keď sa pozriem z okna, každý deň je inak nádherný. Ak sa človek dokáže zo svojho podniku pozrieť takto von a uvedomiť si, aký je okolo neho pokoj, oddýchne si, aj keď je penzión práve plný hostí.

Ľubomír: Pre mňa je práca formou oddychu. Nedokážem ísť na dovolenku a len tak tam nič nerobiť. Ak by práca v penzióne nebola pre nás zároveň aj oddychom, nedokázali by sme ju robiť.


Hríbikovci potrebujú byť neustále v kontakte a online. Nielen v rámci širokej rodiny, ale aj pri komunikácii s hosťami. Spotrebujú tak veľké množstvo dát na aplikácie, ktoré im to umožňujú. Podobne ako oni, aj vy môžete využívať služby O2 pre podnikateľov. Zlatý O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS aj množstvo dát a predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.

Penzión u Hanky

Obľúbený telgártsky penzión založili Hanka a Ľubomír Hríbikovci pred 30 rokmi. V kuchyni sa od začiatku spoliehajú na domáce suroviny, z hľadiska služieb na ľudský prístup a snahu dať hosťom pocit domova. Napriek ťažšiemu obdobiu koncom 90. rokov sa im podarilo prežiť a udržať si hostí z celého sveta, ktorí dodnes tvoria väčšinu ich klientely. Pred 2 rokmi doplnila rodinný tím dcéra Dorota, ktorá tu využíva svoje skúsenosti získané v reštaurácii ocenenej dvoma michelinskými hviezdami.


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac