Majitelia PHOčkárne: Ak hosť cíti z kuchyne zlé emócie, ani najlepšie jedlo mu nebude chutiť

„Podnikanie v gastronómii nie je len o úsmevoch a dobrom jedle, ale aj o riešení operatívnych problémov, s ktorými ste nepočítali,” hovoria zakladatelia úspešnej siete vietnamských bistier.

Premeniť „gastroskúsenosť“ z festivalu na sieť úspešných prevádzok v najväčších nákupných centrách v Bratislave vyžaduje nadšenie, kvalitný biznis plán a tím ľudí, ktorí dokážu aj pod tlakom pracovať s úsmevom na tvári. Ako prejsť z realít do gastrobiznisu, rozbiehať prevádzky po narodení dieťaťa a prečo to bez dôrazu na kvalitu nemôže fungovať, hovoria Lucia Huong Šimeková a Dávid Thang Tran, ktorí stoja za obľúbeným vietnamským street foodom PHOčkáreň.

Založenie živnosti rýchlo a bezbolestne? Prečítajte si prehľadný návod, ako to zvládnuť bez zbytočných vrások. Chcem vedieť viac

„Nápad otvoriť reštauráciu, kde varia dobré Pho a kde sa človek cíti príjemne, vznikol z nutnosti,“ spomínajú zakladatelia PHOčkárne so smiechom. Keďže majú vietnamské korene, na kvalitu ich domácej kuchyne sú obzvlášť nároční. Preto sa rozhodli ukázať ju v úplne novom svetle.

Pred dvoma rokmi otvorili prvú prevádzku a dnes vedú tri úspešné bistrá po celej Bratislave s desiatkami zamestnancov. O svojom inšpiratívnom príbehu, podnikaní na Slovensku a o spôsoboch, ako to robiť správne, sa rozprávali s Otom Kóňom.

V seriáli O2 pre biznis vám Oto Kóňa predstavuje inšpiratívnych a férových podnikateľov z celého Slovenska z rozličných oblastí biznisu. Oto podnikal v gastronómii (Regal Burger, NYC Corner) a momentálne sa venuje podpore a konzultáciám pre malých podnikateľov.

Začnem zhurta. Keďže som profesionálne deformovaný, v každej gastroprevádzke si všímam hlavne rýchlosť, procesy a zohratosť tímu. Do vašej pobočky v Eurovei chodím veľmi často po tréningu počas obednej špičky. Aj keď občas čakám v rade dlhšie, po zaplatení si vychutnávam svoje Pho bo spravidla do 3 minút. Ako to robíte, že viete vydávať jedlo tak rýchlo bez akéhokoľvek stresu?

Lucia: Lebo naši vietnamskí kuchári a kuchárky naozaj makajú! Vieme, že obedy sú u nás naozaj silné, tak poriadna príprava sa začína už deň predtým. Hovädzí vývar, ktorý vždy varíme 10 hodín, začíname pripravovať už večer predtým.

Ráno nám chodia čerstvé bylinky a zelenina, a všetci v kuchyni majú svoje jasné miesto a úlohy. Keď príde čas obeda, máme všetkého dostatok a v pokoji vieme vydať aj 200-300 porcií medzi 11.00 − 13.00 hod. Bez akéhokoľvek kompromisu v kvalite. A s úsmevom na tvári.

Vždy ma fascinuje, že aj v špičke je atmosféra uvoľnená a ešte mi obsluha povie aj vtip. Skôr som u nás zvyknutý na napätie a stres, keď je toho veľa. Ako sa vám darí udržať dobrú atmosféru v tíme?

Dávid: V kuchyni sa pohybujem už veľmi dlho a za najdôležitejšie považujem vzájomný rešpekt a pohodu. Môžete robiť najlepšie jedlo na svete, ale ak hosť cíti zlé emócie z kuchyne, nebude mu chutiť.

My sa tým riadime a je pre nás veľmi dôležité, aby sa každý zamestnanec cítil dobre a bol spokojný v práci. Potom sa celému tímu robí dobre, žartujeme a užívame si, aj keď je to ťažká práca.

Aké boli vaše začiatky? Kedy presne ste predali svoje prvé Pho bo?

Lucia: Začínali sme na festivale Grape v auguste 2017 s malým stánkom a bez festivalových skúseností. Idealisticky sme mali na začiatku v ponuke sedem jedál. Už po pár hodinách sme si uvedomili, že to nie je optimálna cesta a okresali sme menu na dve jedlá.

„Každému, kto chce začať podnikať v gastronómii, odporúčame vyskúšať si to na festivale alebo na podobnej akcii. Hneď pochopíte, či je to pre vás, alebo nie.“

V momente sme zmenili celú stratégiu a zamerali sa výlučne na Pho bo a Bun bo nam bo. Vôbec sme neodhadli zásoby a zamestnancov. Všetci sme počas tých dvoch dní nonstop pracovali a mali nekonečný rad zákazníkov. Dokonca sme za jeden deň vypredali dvakrát a niekoľkokrát sme chodili po suroviny do Bratislavy. Môj otec behal do Metra a nosil veci, keď sme nestíhali.

Dokonca sme za jeden deň vypredali dvakrát a niekoľko krát sme chodili po suroviny do Bratislavy. Dokonca môj otec behal do Metra a nosil veci, keď sme nestíhali.

To mi pripomína naše začiatky s Regal burger na Pohode 2013. Osem hodín spánku za 3 dni, ale na konci úžasný pocit, ako ľuďom chutilo a ako nás podporili. A aj údiv, že prvá „gastroskúsenosť” sa skončila len s malou stratou. Ako ste na tom boli vy?

Lucia: My sme na tom boli lepšie, boli sme totiž v miernom pluse. (smiech) Zisk však nebol cieľom. Skôr sme si chceli otestovať fungovanie a receptúry. Dodalo nám to energiu a silu otvoriť o pár mesiacov prvú prevádzku.

Najlepšie sa učí zo skúsenosti iných. Prečítajte si 10 rád biznismana Ota Kóňu začínajúcim slovenským podnikateľom. Chcem vedieť viac

Dávid: Presne tak. Každému, kto chce začať podnikať v gastronómii, odporúčame vyskúšať si to na podobných akciách. Nemusí to byť hneď veľký festival, stačí lokálna akcia alebo jarmok. Náklady nie sú až také vysoké v prípade, že to náhodou nevyjde.

A hneď pochopíte, či je gastropodnikanie pre vás, alebo nie. Vôbec to totiž nie je len o úsmevoch a dobrom jedle, ale aj o riešení operatívnych problémov a o situáciách, s ktorými ste nepočítali.

„Keby mi niekto pred dvomi rokmi v mojej malej reštaurácii v Hlohovci povedal, že budeme mať so sesternicou tri prevádzky s 50 zamestnancami, pomyslel by som si, že má veľmi bujnú fantáziu.“

Prečo ste sa rozhodli pre podnikanie v gastronómii?

Lucia: V našej rodine je varenie a spoločný čas strávený pri jedle veľmi dôležitý. Mama je úžasná kuchárka a vždy nám varila poctivé jedlo. Pre moje problémy s ekzémom som sa ešte viac ponorila do skúšania toho, ktoré jedlá mi vyhovujú a pomáhajú.

A prišla som na to, že poctivo a poriadne pripravené vietnamské polievky Pho sú tým pravým. Len málokde som si ich vedela dať v kvalite bez kompromisov.

V Bratislave mi chýbal priestor, kde sa kvalitné vietnamské jedlo spája s príjemným prostredím s dobrým konceptom. Keď prišla možnosť ísť do Bory Mall, rozhodnutie skúsiť to padlo veľmi rýchlo.

Začali ste s biznisom preto, lebo si chcela na dobré jedlo chodiť aj mimo svojej kuchyne?

Lucia: Keď sa nad tým spätne zamýšľam, tak áno. (smiech) Ale bolo to aj tým, že aj keď v niektorých podnikoch varili naozaj dobre, nepáčilo sa mi dané miesto. Priestor vo vietnamských reštauráciách ma skôr odpudzoval.

Takže sme si od začiatku dávali záležať na peknom a čistom dizajne, aby ku kvalitnému jedlu ladilo aj okolie.

Koľko máte prevádzok teraz a koľko zamestnancov?

Lucia: V súčasnosti máme tri prevádzky − v Bory Mall, Avione a v Eurovei. Celkovo máme približne 50 zamestnancov vrátane brigádnikov.

Kedy a kde ste otvárali prvú prevádzku a aké boli začiatky?

Dávid: Otvárali sme v novembri 2017 v Boroch. Začiatky boli veľmi hektické a postupy v kuchyni sme menili doslova každý deň, aby sme dokázali mať dostatočné zásoby a aby sme jedlo vedeli rýchlo vydať. Mesiac pred otvorením nám odstúpil hlavný kuchár, bol to obrovský stres. Taktiež nám chýbal staff na pokladni a rodina a priatelia nám pomáhali, ako sa dalo.

„Vyznávame filozofiu tzv. slow fast food − základ Pho bo napríklad tvorí vývar varený 10 hodín , čiže na obed musíme myslieť už večer predtým. Nevieme a ani nechceme skracovať čas varenia.“

Vyznávame filozofiu tzv. slow fast food − základ Pho bo napríklad tvorí vývar varený 10 hodín , čiže na obed musíme myslieť večer predtým. Nevieme a ani nechceme skracovať čas varenia. Počas obeda musí byť všetko pripravené, lebo nie je čas na dorábanie vývaru či varenie mäsa.

Aký máte priemerný mesačný obrat?

Lucia: Keďže je to veľmi sezónny biznis, vie sa to dosť líšiť. Mesačný obrat sa stále zvyšuje, ale aktuálne za posledný rok je to približne 200 000 eur, čo predstavuje viac ako 30 000 jedál.

To je neskutočný úspech za dva roky fungovania. Bolo to tak od začiatku? Nemali ste aj „červené“ mesiace so stratami?

Lucia: Do biznisu sme šli spoločne aj s mojím manželom a všetko sme si starostlivo prepočítali. V realitnom biznise je to často hlavne o číslach a exceli. Spísali sme si realistický biznis plán a boli sme pripravení aj na ťažšie obdobie rozbehu.

Všetkých nás pozitívne prekvapil obrovský záujem a rast. Návratnosť nákladov na jednu prevádzku máme aktuálne približne 1,5 roka.

Koľko sú celkové náklady na gastroprevádzku vo foodcourte v nákupnom centre?

Aby sme vedeli kvalitne a stabilne pripravovať toľko porcií, potrebujeme mať veľmi dobré gastronomické zázemie a kvalitné spotrebiče. Náklad na novú prevádzku máme v rozmedzí 150 000 až 200 000 eur, takže najmä prvotné náklady vo veľkých nákupných centrách boli vysoké.

„Náklad na novú prevádzku máme v rozmedzí 150 000 až 200 000 eur, takže najmä prvotné náklady vo veľkých nákupných centrách boli vysoké.“

Keď ste rozbiehali druhú a tretiu prevádzku, práve sa vám narodil synček Vincent. Ako sa vôbec dá spojiť materstvo a biznis?

Lucia: My Vietnamci máme naozaj tuhý koreň. Odmalička som videla inšpiráciu vo svojich rodičoch, tvrdo pracovali, aby sme sa my deti mali dobre. Preto keď sa po veľkom úspechu prvej prevádzky naskytla príležitosť expandovať, chopili sme sa jej.

Mala som úžasnú podporu od mojej rodiny a aj keď to znie ako klišé, bez skvelého tímu, ktorý s Dávidom máme, by sme nezmohli nič. A bolo úžasné sledovať, ako sme toto obdobie pracovali a navzájom sa držali. Za to som veľmi vďačná.

Ako to máte vo firme podelené, aby si sa mohla o Vincenta plnohodnotne starať?

Lucia: Dávid má pod palcom celú kuchyňu a dohliada každý deň na kvalitu. Často ho v čase obeda môžete vidieť priamo v kuchyni. Ráno chodieva pre čerstvé vietnamské bylinky od overených dodávateľov. Ďalej máme spoľahlivých zamestnancov, ktorí majú jasne rozdelené úlohy, a spoločne rozvíjame firmu. Tento rok prišla do tímu Katka na pozíciu Operation Managera a jej mnohoročné skúsenosti v gastre sú pre mňa výrazná pomoc.

Máme pravidelné stretnutia, ktoré hravo stíham a nerobí mi to žiadny problém. Keď môžem, rada sa zastavím na prevádzkach, ale vedia super fungovať aj bez toho, aby som tam musela byť každý deň.

Dávid, kde si pred PHOčkárňou pracoval?

Dávid: Mal som obchod s textilom a bistro v Hlohovci. A pokojný život. (smiech)

Zmenil ti nový biznis život?

Dávid: V našej rodine má podnikanie v gastronómii silnú tradíciu. S Luciou pochádzame z provincie Nam Dinh v severnom Vietname (mimochodom, miesto, kde vzniklo Pho) a aj keď roky žijeme na Slovensku a veľmi sa nám tu páči, vďaka našim rodičom ochutnávame naše tradičné jedlá.

„Mala som úžasnú podporu od svojej rodiny a aj keď to znie ako klišé, tak bez skvelého tímu, ktorý máme s Dávidom, by sme nič nezmohli.“

Odkedy sme otvorili PHOčkáreň s Luciou a Jožkom, je to veľká jazda. Veľmi ma to však baví. Mám veľmi rád prácu v kuchyni, a keď mám čas, vždy ho využijem.

Ale keby mi niekto pred dvomi rokmi v mojej malej reštaurácii v Hlohovci povedal, že budeme mať so sesternicou tri prevádzky s 50 zamestnancami, pomyslel by som si, že má veľmi bujnú fantáziu.

Pri stretnutí s Vietnamcami mám väčšinou úsmev na tvári a nebolo to inak, ani keď si nám ukazoval vaše zázemie. Páči sa mi na vás pracovitosť a dobrá nálada.

Lucia: Sme veľmi silná komunita. Rodina je pre nás na prvom mieste. Vážime si, že môžeme žiť a podnikať na Slovensku, lebo máme radi Slovákov. Veľmi nás teší, že im chutia naše tradičné jedlá − vtedy cítim skutočnú hrdosť a spokojnosť.


Potrebujete mať neustály prehľad o dianí vo svojich prevádzkach a spotrebujete veľké množstvo dát na aplikácie? Využite služby O2 pre podnikateľov. Zlatý O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS aj množstvo dát a predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.

PHO

Lucia Šimeková s bratrancom Dávidom Tranom, po veľkom úspechu ich kuchyne na festivale Grape, založili v roku 2017 vietnamskú reštauráciu Phở – vietnamese street food. V súčasnosti majú 3 prevádzky v najväčších bratislavských nákupných centrách a ponuky expandovať nielen na Slovensku. Za svoj úspech podľa vlastných slov vďačia nekompromisnej kvalite surovín a postupov, zladenému tímu a dôrazu na vzhľad prostredia, ktorý väčšine iných ázijských bistier chýba.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Spolumajiteľ Homola Furniture: „Je ťažké prizerať sa tomu, ako stolárske umenie vymiera.“

Rodine Homolovcov sa podarilo vybudovať z malej dielne inovatívny podnik s viacerými divíziami. Popri obrovských zákazkách v ňom stále pestujú lásku k remeslu.

Zariaďovali nábytkom celoslovenskú sieť kinosál, inovatívne veľkoplošné kancelárie, známe bary a kaviarne, mestskú pláž aj útulné byty. Oto Kóňa sa rozprával s Jánom Homolom z firmy Homola Furniture o tom, ako vyzerala cesta ich rodinného podnikania.

V seriáli O2 pre biznis vám Oto Kóňa predstavuje inšpiratívnych a férových podnikateľov z celého Slovenska z rozličných oblastí biznisu. Oto podnikal v gastronómii (Regal Burger, NYC Corner) a momentálne sa venuje podpore a konzultáciám pre malých podnikateľov.


V rozhovore sa dozviete:

  • prečo nechal otec bratov Homolovcov riadenie celej stolárskej diele iba na nich,
  • ako sa firma rozrastala a čo je dodnes základom jej úspechu,
  • aký typ stolárskeho umenia na Slovensku postupne mizne,
  • prečo je tím najcennejšou investíciou firmy,
  • aká bola reakcia Homola Furniture na koronakrízu,
  • čo je najväčšou výzvou pre rozvoj remesiel do budúcna.

Homola Furniture sa dnes venuje výrobe atypického nábytku. Aké však boli začiatky vášho rodinného biznisu?

Otec začal podnikať pred 30 rokmi. Keďže je manuálne zručný a mal chuť pracovať, po páde komunizmu využíval každú príležitosť. Začínal s tým, že sa venoval  drobným údržbárskym prácam, upratovacím službám a doprave – jeho firma v tom čase upratovala veľké kancelárie a odvážala kontajnery so stavebným odpadom.

Stolárska dielňa vznikla popri tom ako pridružená služba. Prevádzku s menšou výrobou sme mali v Karloveskej zátoke v Bratislave, kde sme sa postupne rozvíjali. Otcovi sa práca s drevom  vždy páčila, no nikdy si nemyslel, že by dielňa mohla vyrásť do dnešných rozmerov.

Pamätám si hlavne na živelnosť, ktorá v celom priestore panovala. Tá sa u nás drží dodnes, aj keď sa snažíme mať procesy viac pod kontrolou.

Vo firme sú okrem vás a vášho otca zapojení aj vaši dvaja mladší bratia. Kedy ste začali byť v rodinnom biznise aktívni?

Pomáhali sme od detstva, od čias, keď naša „pomoc“ bola skôr na príťaž. Popri vysokej škole sme už spolupracovali na veľkých projektoch, napríklad pri  výstavbe bratislavskej mestskej pláže.

Keď nám ubudli školské povinnosti, prirodzene sme sa zapojili viac. Prechod bol pre nás spontánnejší, ako keď niekto nastúpi po škole do práce. Vtedy začala dielňa naozaj rásť.

Rozmach teda nastal, keď ste sa dielni začali naplno venovať vy traja. Ako sa k tomu staval váš otec? Nemal obavy zveriť vám firmu?

Stolárska výroba bola u nás v menej rozvinutom štádiu. Nebola to nosná zárobková činnosť našej rodiny. Otec sa nebál dať nám ju na starosti. Veril, že ju môžeme iba zveľadiť, no popri tom riskoval, že keď to pokazíme, dielňa skončí.

Dielňu nám nechal, keď videl, že ju zvládneme prevádzkovať. Videl, že na investície do zariadenia sme si zarábali vlastnou prácou. Netrvalo dlho a zo ziskov firmy sme dokázali zaplatiť všetko, čo sme potrebovali na výrobu.

Ako zvládnuť rast a úspech vlastnej firmy? Týchto 8 tipov od rodiny Homolovcov vás inšpiruje.

Veľa prechodov firiem z otca na deti je ovplyvnených tým, že biznis je pre rodinu stále veľmi dôležitý. Otec nechce firmu pustiť svojim deťom na 100 %, má zakorenené svoje myslenie a nepustí deti k tomu, aby firmu viedli po svojom. Potom dochádza ku konfliktom, pretože dieťa nemá možnosť ísť svojou cestou.

„Pamätám si hlavne na živelnosť, ktorá v celom priestore panovala. Tá sa u nás drží dodnes, aj keď sa snažíme mať procesy viac pod kontrolou.“

Náš otec si povedal, že sú to naše peniaze, a nechal všetko na nás. Často sme od neho pýtali rady, no on nám vždy len povedal svoj názor a dodal: „Chlapci, je to na vás.“

Ako sa vám spolu s bratmi podarilo premeniť malú dielňu na lídra na stolárskom trhu s miliónovými obratmi?

Prácou :). Náš vývoj bol veľmi prirodzený. Začínali sme s malou atypovou výrobou nábytku s dvoma kolegami – stolármi. Vždy sme mali šťastie na ľudí.  Už od začiatku tvorili jadro firmy skúsení starší stolári, majstri svojho remesla, od ktorých sme sa veľa naučili.

Popri tom, ako sme rozvíjali atypovú výrobu, sme sa dostali do kontaktu s architektmi a náročnými  zákazníkmi. Veľa sme sa s nimi rozprávali o ich potrebách a očakávaniach. Rozmýšľali sme dookola, akú pridanú hodnotu im vieme ponúknuť, a hneď sme sa do nej pustili, to nám ostalo dodnes.

Čo to znamenalo pre biznis? Ako ste sa na tieto požiadavky a spätnú väzbu rozhodli reagovať?

Postupne sme výrobu atypového nábytku  dopĺňali o ďalšie služby a produkty tak, aby sme vedeli odpovedať na dopyt a zákazníci boli spokojní.

Spolupracovali sme so spoločnosťami, ktoré boli expertmi na svietidlá, typový nábytok a neskôr aj na sklenené predeľovacie priečky. Postupne sme rozšírili našu spoločnosť o ďalšie oddelenia a dnes tieto služby zabezpečujeme in-house. Náš tím sa zomkol a dnes už vieme kompletne zariadiť naozaj veľký priestor. Sme jednou z mála firiem, kde sú pod jednou strechou takí skúsení ľudia z rôznych oblastí, a neustále pracujeme na vývoji.

„Ak na konci zostane zákazník nespokojný, vie nás to mrzieť aj roky. To, že sa tým trápime, nás posúva dopredu.“

Zariaďovali ste kinosály, veľkoplošné kancelárie aj mestskú pláž. Z akých projektov máte najväčšiu radosť?

Ľudia nás väčšinou poznajú podľa komerčných projektov. No pri nich sa prihliada na cenu, pretože musí byť zabezpečená finančná návratnosť. To je dôvod, prečo tie najkrajšie, remeselne prepracované zákazky nebývajú komerčného charakteru.

Tešia ma rezidenčné projekty pre ľudí, ktorí majú radi stolárske umenie a cenia si remeslo. Dajú si domov vyrobiť niečo výnimočné, čo dokážu oceniť.

Čo je pre vás osobne na tejto práci najzaujímavejšie?

Keď vyrábame produkt, ktorý pozostáva z dyhy alebo zo samotného masívu. Vyrába sa od prvopočiatkov, zo základných materiálov.

Ide napríklad o skladanie dyhy, z ktorej má vzniknúť rozmerný prvok. Skladá sa z kmeňov viacerých stromov. Kvalitní stolári dokážu v hlave počítať a predstavovať si kresbu stromu. Vedia si predstaviť, aký vzor vznikne, keď začnú jedným listom dyhy na jednom mieste a budú postupne ukladať listy na každú stranu.

Toto je umenie, ktoré je na stolárčine krásne. Je to pridaná hodnota, ktorá už dnes nie je bežná. Na Slovensku zostalo už len pár majstrov, ktorí to dokážu.

Veľa vecí teda vyrábate sami od základu a prepájate ľudí s rôznymi schopnosťami aj zameraním. Myslíte si, že toto je dôvod, ktorý vám dáva náskok pred konkurenciou?

Verím, že áno. Je možné, že pridaná hodnota vlastnej výroby alebo vlastných nápadov bude veľmi dôležitou súčasťou všetkých firiem, ktoré budú v budúcnosti fungovať.

Kopírovať sa dá aj distribuovať sa dá. Stále fungujú firmy, ktoré iba nakúpia a predajú. No nastáva zmena v myslení ľudí. Distribučné kanály sa menia. Cesta medzi výrobcom a zákazníkom sa skracuje. Firmy si vedia veľa procesov lepšie zorganizovať. Prostredníctvom technológií dokážu dostať informácie k zákazníkom, takže medzičlánky dnes strácajú hodnotu.

Zažili ste v podnikaní aj ťažké obdobia? Ako ste ich prekonávali?

Do každej investície ideme s tým, že to nemusí vyjsť. Ak sa nepodarí, hrozne nás to mrzí, ale kým fungujú iné časti firmy, až tak to vnútorne neprežívame. Takže neúspechy a ťažké obdobia nemáme spojené s financiami, ale skôr s inými hodnotami. Viac nás trápi, keď nám škrípu vzťahy v tíme alebo ak sa nám nepodarí uspokojiť klientov.

Prečo sú to práve vzťahy, ktoré považujete za kľúčové?

Lebo pre firmy, ktoré sa zameriavajú na to, ako rásť a zlepšovať sa, je najťažšie, ak nastanú komplikácie vnútri tímu. Nemusí to byť ani spojené s tým, že si nerozumiete, stačí, keď sa napríklad niekto odsťahuje. Prídete o človeka, ktorého máte radi, s ktorým si rozumiete. Musíte hľadať niekoho ďalšieho, kto by k vám zapadol.

„Rozmýšľame, ako postupovať, aby sme remeslo nejakým spôsobom udržali. Musíme sa tým zaoberať už dnes, pretože nebude dlho trvať a niektoré spôsoby výroby nebude mať kto realizovať.“

Náš tím je pre nás najcennejšia investícia. Verím, že ak má človek okolo seba dobrý tím a dokáže ho riadiť, dokáže v princípe hocičo. Toto je schopnosť, ktorej sa musíme ešte veľa učiť. Je to „práca“ na celý život.

Okrem tímu ste spomenuli aj klientov. Čo je v tejto oblasti najnáročnejšie?

Pri našej práci nehovoríme o zariaďovaní bytu, ale o zariaďovaní veľkých projektov, kde zasahujú developeri, zákazníci, veľa rôznych subdodávateľov. Riadiť všetko tak, aby bol každý spokojný, nie je jednoduché.

Keď niečo nedopadne podľa predstáv, chyba je často na viacerých miestach naraz. Vtedy človek sám uvažuje, či by tomu vedel zabrániť, keby sa to opakovalo. Ak na konci zostane zákazník nespokojný, vie nás to mrzieť aj roky. To, že sa tým trápime, nás posúva dopredu.

Prejdime k aktuálnej téme, ktorá sa v rôznej miere dotkla všetkých podnikateľov: Ako vás zasiahla koronakríza a ako ste si s ňou poradili?

Samozrejme, urobili sme všetko, aby sme ochránili zamestnancov. To znamená množstvo opatrení, ktoré nám možno pomohli, aj keď o tom nevieme. Nemali sme napr. žiadny problém s ochorením niekoho z tímu, čo je skvelé.

Čo sa týka biznisu ako takého, ľudia sa prestali stretávať,  nedali sa zameriavať priestory, aby sa mohlo vyrábať, veci sa prestali hýbať dopredu. Tým pádom sme aj my na chvíľku spomalili, ale nie úplne na nulu.

Ako firma máme výhodu, že naša oblasť nebola postihnutá zo dňa na deň. Stále žijeme zo zákaziek, ktoré boli kontraktované pred polrokom, ešte pred obmedzeniami.

„Stále fungujú firmy, ktoré iba nakúpia a predajú. No nastáva zmena v myslení ľudí. Medzičlánky dnes strácajú hodnotu.“

Na druhej strane, oblasti, ktoré sa rýchlo zastavili, ako napríklad koncerty a divadlo, sa dokážu znova rozbehnúť asi rýchlejšie ako my. Nás dnešná situácia môže dobehnúť v priebehu polroka a môže trvať dlhšie. V našom odvetví treba rozmýšľať dlho dopredu. Snažíme sa vidieť, čo bude začiatkom budúceho roka, ale nemáme na to jasnú odpoveď.

Z vašich slov vyplýva, že v podnikateľskom segmente vládne pomerne veľká neistota. Čo vnímate ako najväčšiu výzvu do budúcnosti?

Svet sa veľmi rýchlo mení a je výzvou dokázať predvídať vývoj v budúcnosti. Zároveň je pre nás ťažké prizerať sa tomu, ako pravé stolárske remeslo postupne vymiera.

Rozmýšľame, ako postupovať, aby sme remeslo nejakým spôsobom udržali. Musíme sa tým zaoberať už dnes, pretože nebude dlho trvať a niektoré spôsoby výroby nebude mať kto realizovať.

Dobrý stolár sa učí skúsenosťami. Drevo je nevypočítateľné. Aj skúsenému majstrovi sa pri výrobe stane chyba a nikto nevie prísť na to, prečo sa stala. Poučí sa, nabudúce to skúsi inak. Buď to vyjde, alebo nie. Takto stolár naberá skúsenosti desiatky rokov.

Mladí ľudia sa to už ani nemajú kde učiť. Náročných zákaziek je menej a s nimi aj príležitostí na učenie. Nedokonalosť tejto doby je, že sa neinvestuje do odbornej výučby mladých ľudí. Systém nie je nastavený tak, aby sa vychovávali remeselníci: stolári, vodári, elektrikári. Začíname cítiť výpadok na trhu.

Pokúšame sa spolupracovať so školami, no, žiaľ, študenta nestačí zobrať na dvojmesačnú prax. Potrebuje sa rozvíjať niekoľko rokov. Systém musí byť oveľa premyslenejší, aby vystaval kvalitného remeselníka.

Pre nás je výchova stolára neistou investíciou. Vychovávame ho 5 rokov, dávame mu mzdu, majster sa oňho stará namiesto toho, aby robil inú prácu. No ak takýto človek musí od nás pre neočakávané životné okolnosti odísť, nemôžeme mu v tom brániť.

Diskusia o vychovávaní ľudí pre trh je veľmi náročná. Aby sme si zachovali remeslá, asi sa budú na vzdelávanie musieť začať skladať firmy a rozhodne pri tom bude musieť pomáhať štát.


V spoločnosti Homola Furniture vedia, že komunikácia je v každom type biznisu kľúčom k úspechu. Základnou požiadavkou je dnes to, aby prebiehala bez problémov a obmedzení. Skrátka, potrebujete sa spoľahnúť, že s partnermi, klientmi a spolupracovníkmi budete vždy v kontakte. Práve toto rieši balík služieb O2 pre podnikateľov. Titánový O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených dát, volaní, SMS a MMS aj predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.

Ján Homola

V rodinnej firme Homola Furniture, ktorá vyrába do domácností aj firiem nábytok na zákazku, má na starosti obchod, nové smerovanie a každodenný chod.


Najobľúbenejšie smartfóny tohto leta vám pomôžu odfotiť aj nečakané zážitky a momentky

Čítaj viac

Smartfóny Huawei s novou výhodou pre filmových fanúšikov: Dostanete k nim HBO GO

Čítaj viac