Powered by O2
Biznis

Podávate daňové priznanie po prvýkrát? Bez týchto odpovedí sa nepohnete

Ušetrite čas a vyhnite sa zbytočnému stresu. Spísali sme pre vás odpovede na 9 základných otázok, s ktorými bude podávanie daňového priznania úplná pohoda.

17. 2. 2020; Autor: O2 pre biznis, Podnikajte.sk, Ilustrácie: Dominik Fodora, Bára Tabačková

Príprava a podanie daňového priznania vám nemusí strpčovať život. Stačí byť trpezlivý, pozorný a poznať všetky možnosti dopredu. Prinášame vám odpovede na všetky dôležité otázky, ktoré s podávaním daňového priznania (DP) súvisia. Vysvetlíme vám, kedy musíte priznanie podávať, aké na to máte termíny, ako si vypočítať daň, ale aj kam poslať peniaze.

O2 vám spolu s novým SMART paušálom a ďalšími produktmi na mieru pre svojich biznis klientov prináša aj inšpiratívny obsah, ktorý vás posunie vo fér podnikaní. Sú pre vás pripravené  videá, praktické rady a manuály, podcasty aj rozhovory s fér podnikateľmi z celého Slovenska. Viac článkov nájdete na www.soda.o2.sk/biznis.

Kedy máte povinnosť podať daňové priznanie?

Daňové priznanie musíte podávať, ak vaše príjmy v roku 2019 presiahli hranicu 1 968,68 €. Ak sú vaše príjmy nižšie, daňové priznanie podávate iba v prípade, že ste dosiahli daňovú stratu alebo ste k tomu boli vyzvaní správcom dane. To sa však týka len malého percenta živnostníkov, ďalej budeme teda uvažovať o scenári, keď podávate daňové priznanie štandardným spôsobom.

Dokedy ho musíte podať?

Daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 ste povinní podať do 31. 3. 2020. Do tohto dátumu ste zároveň povinní daň z príjmov aj zaplatiť. Na tento detail zvyknú zabúdať najmä ľudia, ktorí podávajú daňové priznanie po prvýkrát, a nechávajú si všetko na poslednú chvíľu. Ak v tejto lehote daňové priznanie nepodáte, hrozí vám pokuta od 30 € do 16 000 €.

Pre obzvlášť vyťažených ľudí existuje ešte jedna možnosť, o ktorej sa dočítate v druhej časti nášho sprievodcu. Ide o sumy, ktoré môžu byť hlavne pre malých podnikateľov likvidačné. Odporúčame vám preto stanoviť si deadline na podanie a zaplatenie DP minimálne týždeň pred skončením každej spomenutej lehoty.

Ako podáte daňové priznanie?

Ako živnostník podávate daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, typ B. Všetko už len elektronicky cez portál Finančnej správy SR. Detailné informácie k tomu, ako daňové priznanie vyplniť, nájdete na stránkach Finančnej správy SR alebo si pozrite tento prehľadný, jasný a hlavne detailný videonávod. Takto to hravo zvládne aj úplný začiatočník.

Aké príjmy sú predmetom zdanenia?

V daňových priznaniach ste povinní uviesť len zdaniteľné príjmy. Tu je dôležité upozorniť na to, že vaše príjmy nie sú všetky rovnaké a delia sa na aktívne a pasívne. Prečo je to dôležité? Lebo to má priamy dosah v súvislosti s odvodovou povinnosťou, ako aj uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane a podobne.

Aktívne príjmy

Výhodou aktívnych príjmov je, že si pri nich môžete uplatniť daňové zvýhodnenia, ako sú nezdaniteľné časti základu dane, nárok na daňový bonus, a môžete tiež vykázať daňovú stratu, či odpočítať zo základu dane daňovú stratu z predchádzajúcich období.

Nevýhodou je fakt, že dosahovaním aktívnych príjmov vám vzniká povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie a po dosiahnutí určitej výšky príjmov aj odvody do Sociálnej poisťovne.

Medzi aktívne príjmy sa radia:

  • príjmy zo závislej činnosti: ide o príjmy napríklad zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným, platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov SR, odmeny za výkon v orgánoch územnej samosprávy, odmena za výkon zapisovateľa volebnej komisie a pod.,
  • príjmy z podnikania: napríklad príjmy zo živnosti, príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a pod.,
  • príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti: napríklad príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, z ktorých nebola daň vybratá zrážkou, príjmy znalcov a tlmočníkov, príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka a pod.

Pasívne príjmy

Pri pasívnych príjmoch je výhoda najmä v tom, že z nich neplatíte odvody do Sociálnej a v niektorých prípadoch ani do zdravotnej poisťovne.

Ich najväčšou nevýhodou je však nemožnosť uplatniť si daňové zvýhodnenia či vykázať daňovú stratu. To znamená, že v prípade, ak vaše výdavky budú presahovať pasívne príjmy, môžete si ich uplatniť len do výšky týchto príjmov.

Medzi pasívne príjmy zaraďujeme:

  • príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti,
  • príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu,
  • príjmy z kapitálového majetku, napríklad úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia a pod.,
  • ostatné príjmy, napríklad príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľností, príjem z predaja hnuteľných vecí, výhry v lotériách a podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a pod…

Ak sa vás pasívne príjmy netýkajú, podávanie DP máte zľahčené, vždy je však dobré vedieť, čo všetko sa zdaňuje.

Aké výdavky si môžete uplatniť?

Daň sa nikdy neplatí zo súčtu všetkých príjmov, ale iba z ich časti. Každý živnostník si môže vybrať, či si pri výpočte základu dane z príjmu odpočíta paušálne alebo skutočné výdavky. Rozhodujete sa, samozrejme, podľa toho, čo je pre vás výhodnejšie, konkrétne:

  • paušálne výdavky si môžete uplatniť maximálne do výšky 60 % z celkových príjmov, maximálne ale do výšky 20 000 €. Ich výhodou je, že ich nemusíte nijako preukazovať,
  • skutočné výdavky musíte preukázať riadnym dokladom a mať ich zaúčtované v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo evidované v daňovej evidencii. Oplatia sa, ak presahujú 60 % vašich príjmov alebo strop 20 000 €.

Ak si chcete vypočítať predpokladanú daň z príjmu, v predchádzajúcom vydaní O2 pre biznis sme pre vás pripravili jednoduchý návod. Platí pre fakturujúcich živnostníkov s paušálnymi výdavkami bez iných príjmov či zamestnania.

Všetci robia chyby, no vy už pri podávaní daňového priznania nemusíte. Na čo si dať najväčší pozor sa dočítate v 3. diele nášho sprievodcu. Chcem vedieť viac

Ako si môžete uplatniť skutočne preukázané výdavky?

V daňovom priznaní si môžete skutočné výdavky uplatniť, len ak súvisia s vašou podnikateľskou činnosťou a viete ich preukázať. Murár si napríklad môže uplatniť do daňových výdavkov nákup miešačky, pretože súvisí s vykonávaním murárskych prác, dávať sem bloček za bicykel alebo akvárium by mu u daňovákov neprešlo.

Každý z výdavkov, ktorý si chcete uplatniť, by ste mali mať buď:

  • zaúčtovaný v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, alebo
  • zaevidovaný v daňovej evidencii.

V prípade, že si uplatňujete skutočne preukázané výdavky zaúčtované v účtovníctve, ste povinní podať aj účtovnú závierku, ktorá sa podáva ako samostatné podanie (nie príloha), ale musí byť podaná v rovnakej lehote ako daňové priznanie.

V prípade, že si vediete daňovú evidenciu, mali by ste z nej vedieť čerpať všetky potrebné údaje do daňového priznania. Daňová evidencia by mala obsahovať:

  • vaše príjmy,
  • daňové výdavky,
  • hmotný a nehmotný majetok,
  • zásoby a pohľadávky,
  • záväzky

Daňová evidencia nie je povinnou prílohou daňového priznania, nemusíte ju teda prikladať. Údaje z nej sa vyplnia priamo v daňovom priznaní.

Akými spôsobmi si ešte môžete znížiť základ dane?

Okrem výdavkov si v daňovom priznaní môžete uplatniť aj nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus či nezahrnúť príjmy oslobodené od dane. Viac si o nich môžete prečítať v našom článku 5 tipov k podávaniu daňového priznania.

Aké prílohy je potrebné pripojiť k priznaniu?

Medzi najbežnejšie povinné prílohy, ktoré by ste mali priložiť k daňovému priznaniu, patria:

  • potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti, ktoré vydáva zamestnávateľ,
  • potvrdenie o zaplatených úrokoch z úveru na bývanie (ak si znižujete daň z príjmov o daňový bonus na zaplatené úroky),
  • rodný list dieťaťa alebo potvrdenie o návšteve školy.

Všetky povinné prílohy sú uvedené aj v poučení na vyplnenie daňového priznania.

Tento rok už nie ste povinní predkladať potvrdenie o návšteve školy dieťaťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole. Takisto bola zrušená povinnosť opakovane prikladať rodný list, ak ste ho už raz priložili a nedošlo k zmene údajov.

Ako daň uhradíte?

Daň z príjmov v roku 2020 môžete uhradiť bezhotovostným prevodom z účtu, prípadne poštovým poukazom.

Aby ste vedeli, na aké číslo účtu daň zaplatiť, musíte poznať svoj „osobný účet daňovníka“, ktorý vám po registrácii oznámil správca dane. Overiť si ho viete aj na stránke Finančnej správy.

Číslo účtu na úhradu dane sa skladá zo 16 číslic a z 3 častí:

  • predčíslia účtu – pre živnostníka, ktorý je rezidentom na Slovensku, je to číslo 500208,
  • osobného účtu daňovníka – základného čísla účtu, ktoré vám bolo pridelené správcom dane, napríklad 8000000001,
  • kódu banky – kód štátnej pokladnice je 8180.

Výsledné číslo účtu je v takom prípade 500208-8000000001/8180. Toto číslo je ešte potrebné previesť na IBAN, napríklad pomocou kalkulačky na to určenej.

Pri úhrade dane nezabudnite použiť variabilný symbol v tvare 1700992019.

Prečítajte si aj ďalšie časti sprievodcu daňovým priznaním:

Ak máte tipy na ďalšie témy, ktoré by vám pomohli v podnikaní, alebo nám chcete poslať spätnú väzbu či upozorniť na vylepšenie, prosím, napíšte na . Ďakujeme.

Podnikajte.sk je špecializovaný podnikateľský portál, ktorý na jednom mieste prináša inšpiratívne príbehy, reálne podnikateľské skúsenosti, praktické príklady a know-how od skúsených odborníkov. Vznikol v roku 2007 a dlhodobo si medzi čitateľmi drží vysokú kredibilitu. Obľúbenosť portálu potvrdzuje aj nezávislé meranie IAB, podľa ktorého je Podnikajte.sk jednotkou v kategórii podnikatelia a živnostníci.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac