Riaditeľka Martina Luptáková z Poľnohospodárskeho družstva Lieskovec v otvorenom rozhovore hovorí, kedy pôda trpí, prečo u nich ako prví začali nakupovať dôchodcovia, ako naučili Slovákov jesť jahňacinu a prečo by najradšej dodávali potraviny iba ľuďom v okolí.
V seriáli O2 pre biznis vám Oto Kóňa predstavuje inšpiratívnych a férových podnikateľov z celého Slovenska z rozličných oblastí biznisu. Oto podnikal v gastronómii (Regal Burger, NYC Corner) a momentálne sa venuje podpore a konzultáciám pre malých podnikateľov.
V rozhovore sa dozviete:
- koľko ľudí pracuje v PD Lieskovec a čo všetko dorábajú,
- ako dokázali, že do ich lokálneho obchodíku príde vyše 100 zákazníkov denne,
- ako sa im podarilo predať stovky jahniat, keď im vypadol veľký odberateľ,
- prečo je poľnohospodárstvo na Slovensku na ústupe a čo by mu pomohlo.
Čo chováte, pestujete a vyrábate v Poľnohospodárskom družstve Lieskovec? Na čo sa najviac zameriavate?
Spájame rastlinnú a živočíšnu výrobu. Na tritisíc hektároch pestujeme 18 druhov plodín plus zeleninu. Chováme slovenské strakaté plemeno hovädzieho dobytka, sliepky na vajcia i na mäso, mangalice a ovce.
Martina Luptáková, riaditeľka PD Lieskovec
Verím, že rastlinná a živočíšna výroba patria k sebe a oddeliť sa dajú len na určitý čas, inak začne pôda trpieť. Starí rodičia vedeli, prečo sa na jeseň orie. Pre pôdu je dôležité správne obrábanie, aby sa do nej dostala naspäť slama a maštaľný hnoj.
Vidíme, že hlavne na juhu sa porušila živočíšna výroba a živiny sa do pôdy aplikujú len umelými hnojivami. Začali sme preto peletovať trus z hydiny, ktorú chováme, a snažíme sa s peletami dostať na trh.
Okrem toho máme malú syráreň, mliekarenskú výrobu, prevádzkujeme obchodík a rozvážame naše produkty po Slovensku.
Máte naozaj široký záber. Koľko ľudí u vás pracuje?
Zamestnávame 58 ľudí. Máme siedmich vedúcich pracovníkov, dve ženy pracujú v syrárni a ďalší zamestnanci sú pol na pol v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Udržať všetkých zamestnancov v práci je veľmi náročné.
„Verím, že rastlinná a živočíšna výroba patria k sebe a oddeliť sa dajú len na určitý čas, inak začne pôda trpieť.“
Minimálna mzda nie je vysoká, no keď sa k nej pripočítajú príplatky, soboty a nedele, máme čo robiť, aby sme zaplatili ľudí z toho, čo vyprodukujeme.
Ako dostávate svoje produkty k zákazníkom?
Odkedy pracujem ako riaditeľka, tvrdohlavo som chcela, aby sme mali vlastný obchodík. Otvorili sme ho pred dvoma rokmi v apríli. Nazvali sme ho Lieskovský farmárik.
Na začiatku som chcela predávať iba hydinu, ale veľmi rýchlo sme zistili, že musíme rozšíriť sortiment, aby za nami prišli ľudia.
Pol roka po otvorení obchodu sme začali chovať sliepky vo voľnom výbehu a ponúkať na predaj vajíčka. To nás naštartovalo. Cez vajíčka sme sa dostali do malých lokálnych farmárskych obchodov.
Najskôr sme na rozvoz nášho tovaru do ďalších obchodíkov využívali donáškovú službu. Postupne to nabralo také obrátky, že sme pochopili, že musíme mať vlastné auto a vlastný pravidelný rozvoz. Ľudia potrebovali presne vedieť, kedy im tovar príde.
Dnes už máme dve autá a harmonogram rozvozu na celý týždeň. Zásobujeme už 45 obchodíkov po celom Slovensku a robíme aj ambulantný predaj.
Keď sme videli, že o naše výrobky je záujem, otvorili sme v Lieskovci malú syráreň. Vyrábame hlavne nite, parenice, tvaroh, ricottu, kravský syr. Syry vyrábame ručne. Sú drahšie ako tie, ktoré sú vyrábané strojmi, lebo ručná práca trvá dlhšie a aj viac stojí.
Vďaka sieti, ktorú sme si takto vytvorili, dokážeme predať aj naše mlieko. Mlieko od plemena slovenské strakaté je výborné, obsahuje najmenej 4 % tuku. Vyrábame aj bezlaktózové mlieko.
Váš obchodík Lieskovský farmárik je na okraji malej dedinky a aj tak k vám ľudia chodia. Ako sa vám to podarilo?
Treba to skúsiť a hlavne vydržať. Na začiatku sme mali len jeden kontajner, 6 x 2,7 metra. Tento rok v januári sme pridali ešte jeden. Obchodík začal prinášať ovocie po dvoch rokoch. Trvalo to, kým sa ľudia naučili, zvykli si.
Dnes k nám chodí denne 100 až 120 zákazníkov. Sú to všetko ľudia, ktorí dokážu oceniť kvalitu a chápu naše ceny.
Rozumiem, že niektorí ľudia musia pozerať na cenu. Paradox je, že keď sme obchod otvorili, najprv sme získali ako zákazníkov dôchodcov. Povedali nám, že radšej si kúpia menej, ale záleží im na kvalite. Chválili naše potraviny, že chutia ako kedysi a že sa cítia opäť ako malé deti.
Najväčším problémom u nás je, že tu nie vždy všetko kúpite. Napríklad, keď chcete kuracinu, musíte si ju dopredu objednať, pretože keby sme naskladnili čerstvé mäso vo veľkom a nepredali by sme ho, nemali by sme s ním čo robiť.
Bolo veľmi náročné zákazníkov naučiť, že všetko vyžaduje čas a postupnosť. Dnes už ľudia, ktorí idú okolo, vedia, že nás tu nájdu, a vedia aj to, že môžu predavačkám poslať e-mail alebo zavolať, urobiť si objednávku vopred, a keď prídu, už ich tu čaká pripravená.
Sme ďaleko, nemáme vždy všetko a ľudia sem predsa zavítajú. Zakaždým ma poteší, keď vidím auto, ako zastavuje pri obchode. Presne vieme, ktorí zákazníci sa vracajú, kto na čo chodí a vnímame s veľkou vďačnosťou, keď ľudia prichádzajú a nakupujú opätovne.
Je otvorenie lokálneho obchodíka cesta aj pre ďalšie farmy?
Nie je to veľmi rozšírené, pretože je to veľmi náročné na čas aj na ochotu. O obchod sa nestarajú iba dve predavačky, stará sa oň 15 ľudí a všetci kmitáme, keď treba.
Podnikateľov najviac odrádza, že prevádzkovanie obchodíka vyžaduje kopu úsilia a prináša iba malý osoh. Nedá sa na to pozerať iba cez financie. Ide o to, že chceme dať ľuďom viac.
Nie každý zákazník príde s optimistickou náladou, niektorí ľudia vedia byť nevďační, treba sa obrniť. Aj dievčatá v obchode musíme motivovať. Verím, že sa to raz prelomí a ľudia si uvedomia, čo pre nich robíme.
Všimol som si, že v obchodíku predávate produkty aj od iných výrobcov. Ako si medzi nimi vyberáte?
Snažíme sa podporovať menšie skupiny ľudí, ktorí vyrábajú niečo srdcom. Napríklad balené čaje a bylinky máme značky Harmoni z Bánoviec nad Bebravou. Vyrábajú ich v chránenej dielni, kde zamestnávajú vozičkárov..
Mak máme od dievčiny, ktorá ho aj s rodinou pestuje v Jasení. Mak zbierajú ručne a je neopísateľne dobrý. Minulý aj tento rok bola nízka úroda maku a ľudia sa nás neustále pýtali, kedy už bude mak v predajni. Kupujú ho od nás napríklad ženy, ktoré pečú štrúdle. Je obdivuhodné, že pestovateľka napriek dvom rokom nízkej úrody stále vytrváva.
„Snažíme sa dať prácu drobným hospodárom, ktorí žijú naokolo.“
Vodnú hydinu máme z Farmy Trnka, ktorá sa na ňu špecializuje. V obchodíku predávame ich produkciu, ktorú vychovajú.
Mangalice z nášho družstva dávame poraziť a spracovať súkromne hospodáriacim roľníkom z okolia. Pán Knap z Lukového nám vyrába produkty, ktoré ďalej predávame. Snažíme sa dať prácu drobným hospodárom, čo žijú naokolo.
Ako zasiahla váš obchodík korona?
Prvú vlnu sme vnímali veľmi pozitívne, pretože ľudia vyhľadávali menšie obchody, nechceli sa stretávať s veľkými množstvami ľudí a dlho čakať vo veľkých obchodoch. Ľudia si nás našli. Počas prvej vlny opatrení sme v obchodíku mali 300 zákazníkov denne.
Keď sa uvoľnili opatrenia, klientela nám trošku odbudla a ľudia sa vrátili späť do väčších obchodov. Určite sme však získali veľa nových zákazníkov.
Na druhej strane sme mali problém so zahraničnými odberateľmi. Prvá vlna opatrení prišla práve v čase, keď sme mali vyviezť naše jahňatá do Talianska.
Slovenskí producenti vyvážajú jahňatá do Talianska, lebo na Slovensku nie je o ne záujem. Skúšali ste ich predať aj doma?
Áno, pred tromi rokmi sa nám v obchodíku podarilo predať 56 kusov. Bol to veľký úspech, za ktorý nás všetci chválili, pretože aj veľké firmy predali len po 10-20 kusov. Mali sme však až 800 jahniat, takže vývoz sme vnímali ako nutnosť.
No prišla korona a taliansky odberateľ si nemohol jahňatá prevziať. V obchodíku sme brali objednávky už od novembra, ale mali sme nahlásených iba 15 kusov.
Čas, v ktorom potrebujeme jahňatá predať, je veľmi krátky. Ovce sa môžu začať dojiť na mlieko, až keď jahňatá odídu. Boli sme v zúfalej situácii.
Na farme ste mali stovky jahniat, odberateľ nikde a čas bežal. Ako sa vám podarilo situáciu vyriešiť?
Dali sme na Facebook správu, že nás zastihla kríza, potrebujeme pomoc a ponúkame jahňatá na predaj. Spustil sa obrovský kolotoč, správa mala vyše 7 000 zdieľaní.
Museli sme vyčleniť tri ženy, ktoré intenzívne dva týždne prijímali telefonáty. Ľudia sa sťažovali, že sa nám nevedia dovolať a že nezdvíhame, aj keď linky boli nonstop obsadené.
Nabralo to také rozmery, že sme začali brať objednávky na termíny. Vedeli sme, koľko jahniat dokážeme pripraviť v ktorý deň a ľudia boli nahlásení na termíny na dva alebo tri týždne dopredu.
Neviem, ako sa to cez Facebook dostalo až do Bratislavy, ale aj odtiaľ sa nám ozvalo množstvo záujemcov. Jahňacie mäso sme tam priviezli v termoizolačnom aute a záujemcov bolo toľko, že sme museli ísť na dvakrát. Ľudia vedeli, kde budeme stáť, a prišli si tam jahňatá prevziať. Bolo to neuveriteľné.
Takže ste naučili Slovákov jesť jahňacinu a popritom ste dokázali vašou aktivitou vykryť aj výpadok veľkého dodávateľa?
Áno a dokonca som oslovila ďalších okolitých chovateľov, ktorí boli tiež v beznádejnej situácii. Podarilo sa nám pomôcť ďalším piatim a predať aj ich jahňatá. Dva týždne sme od rána do noci nerobili nič iné. Stále mám z toho pozitívnu emóciu a som vďačná kolegom, že ma v tom podporili.
Po tom, čo sa nám všetko podarilo predať, sa ozvali Taliani, že jahňatá chcú, ale už nemali čo kúpiť.
Čo vnímate ako najväčšiu výzvu pre slovenských poľnohospodárov?
Žiaľ, dnes je jednoduchšie doviezť potraviny z krajín, kde ich vlády dotujú, než sa snažiť vyrobiť ich u nás doma. Poľnohospodárstvo sa podieľa na HDP iba dvomi percentami a takú pozornosť aj dostáva. Zabúda sa na hodnotu krajinotvorby.
„Pritom by nám stačilo, keby si každý Zvolenčan týždenne od nás kúpil liter mlieka, aby sme predali celú našu produkciu.“
Zároveň vnímam ako problém, že na Slovensku nefungujú blízke vzťahy miestnych ľudí s lokálnymi dodávateľmi, ako je to napríklad v Rakúsku. Pritom by sa ľudia mohli ľahko dostať ku kvalitným potravinám a zároveň by sa poľnohospodári mohli venovať krajinotvorbe.
Pritom by nám stačilo, keby si každý Zvolenčan týždenne od nás kúpil liter mlieka, aby sme predali celú našu produkciu. Radi by sme boli lokálnymi dodávateľmi a pokrývali iba naše okolie. Nemuseli by sme zavážať výrobky po celej krajine. Na Slovensku však toto, žiaľ, zatiaľ nefunguje. Vnímam to ako veľkú výzvu.
V obchodíku Lieskovský farmárik potrebujú byť neustále online, pretože komunikujú so zákazníkmi cez sociálne siete a vybavujú e-mailové objednávky. Zároveň sa potrebujú spoľahnúť na to, že s dodávateľmi budú vždy v kontakte bez problémov a obmedzení. Ak ste na tom rovnako, využite služby O2 pre podnikateľov. Titánový O2 SMART Paušál vám ponúka okrem neobmedzených volaní, SMS, MMS a dát aj predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.
Loading...
