Hudba má vo futbale špeciálne miesto. Ako sa na tribúny dostali populárne skladby?

Skladba Sweet Caroline z roku 1969 zľudovela pre futbal, keď ju na európskom šampionáte v Anglicku spontánne spievalo 40-tisícové publikum.

Na počesť majstrovstiev sveta či Európy vo futbale vzniká hudba na mieru. Oficiálne skladby šampionátu sa zo štadiónov skoro okamžite presunú na prvé priečky hitparád, odkiaľ ich pozná celý svet. No či sa pieseň stane skutočnou futbalovou hymnou, rozhodnú až fanúšikovia a fanúšičky – vďaka nim zažívajú aj rôzne staršie piesne športovo-hudobnú renesanciu.  

Všetky oficiálne aj neoficiálne futbalové hity nájdete v tej najlepšej kvalite na TIDAL-e, ktorý môžete mať aj v cene svojho O2 Paušálu.

Spoznajte príbehy najznámejších skladieb zo štadiónov, ktoré vyvolávajú pocit, akoby v danej chvíli nezáležalo na ničom inom, len na vzájomnej súdržnosti:  

Hudba, ktorá zľudovela na štadiónoch

Na futbalových štadiónoch zľudoveli viaceré ikonické hudobné hity. Fanúšikovia ich prevzali v pôvodnej verzii alebo si ich textovo prispôsobili.

Gala 
Freed from desire

Keď talianska speváčka Gala skladala pieseň Freed From Desire, mala v hlave budhistické princípy odmietnutia konzumu a chamtivosti. Diskotékový hit z 90. rokov však prekročil hranice hitparád a dostal sa na futbalové štadióny. Fanúšikovia ho prevzali a mená futbalistov rýmovali do textu pôvodnej skladby. 

Najznámejšia je verzia Will Grigg’s On Fire, ktorá odkazuje na útočníka Willa Grigga. Uchytila sa medzi fanúšikmi anglického futbalového klubu Wigan Athletic F.C. a neskôr úplne ovládla aj európsky šampionát v roku 2016, kde Grigg napriek tomu, že bol na súpiske Severného Írska, neodohral ani minútu. 

Remix fanúšikovského pokriku napokon dostal túto skladbu opäť skoro až na vrchol britskej hitparády a dodnes zaznieva nielen na anglických tribúnach.

The Lightning Seeds
Three Lions

Keď Angličania v roku 1996 organizovali majstrovstvá Európy vo futbale, pripomínali si 30 rokov, odkedy naposledy vyhrali titul majstrov sveta. Frustráciu z neúspechov národného tímu reflektovala satirická skladba Three Lions, známa aj ako Three Lions (Football’s Coming Home)

Vytvorili ju komici z BBC David BaddielFrank Skinner v spolupráci so skupinou The Lightning Seeds. Pieseň mužstvu napokon nepomohla k víťazstvu a anglická reprezentácia skončila na treťom mieste. O dva roky skladbu obnovili s upraveným textom v rámci svetového šampionátu vo Francúzsku. Three Lions sa tak stala neoficiálnou hymnou anglického reprezentačného tímu.

Gerry & The Pacemakers
You’ll Never Walk Alone

Pred každým dôležitým zápasom fanúšikovia FC Liverpool spievajú jednu z najväčších hymien svetového futbalu, no pieseň You’ll Never Walk Alone pôvodne zložili Richard Rodgers a Oscar Hammerstein pre muzikál Carousel, ktorý mal premiéru v roku 1945. Odvtedy ju hrávali a preberali interpreti rôznych žánrov, napríklad Frank Sinatra, Elvis Presley, Johnny Cash či Barbra Streisand.

Liverpoolska skupina Gerry & The Pacemakers ju tiež upravila a urobila z nej hit v roku 1963, vtedy sa vyšplhala na prvé miesto britskej hitparády. V tom istom desaťročí ju začali spievať fanúšikovia Liverpoolu na znak svojej vernosti klubu, až sa stala klubovou hymnou. Privlastnili si ju aj ďalšie mužstvá, napríklad škótsky Celtic Glasgow či nemecká Borussia Dortmund.

Neil Diamond 
Sweet Caroline

Pôvod skladby Sweet Caroline jej autor a americký interpret Neil Diamond dlhé roky tajil. Napokon sa priznal, že je venovaná jeho vtedajšej manželke Marcii, ale potreboval trojslabičné ženské meno, ktoré by sedelo do melódie, tak sa inšpiroval Caroline Kennedyovou, dcérou zosnulého Johna F. Kennedyho. 

Medzitým jeho hit z roku 1969 prespievali napríklad aj U2 alebo David Hasselhoff. Z hudobných rebríčkov sa skladba dostala do športu a znela na tribúnach amerického bejzbalu, ľadového hokeja, ale zarezonovala najmä u severoírskej a anglickej futbalovej reprezentácie. 

Prelomovým bolo osemfinálové víťazstvo Anglicka nad Nemeckom na európskom šampionáte v roku 2020. Vtedy ju spievalo 40-tisícové publikum na štadióne Wembley v Londýne. Po neúspešnom finále sa Angličania v tom istom roku tešili aspoň zo zisku tenisového grandslamu US Open, a tak po víťazstve Emmy Raducanuovej na tribúnach v New Yorku znela Sweet Caroline opäť.

The White Stripes 
Seven Nation Army

Kariéra americkej rockovej dvojice The White Stripes sa dá rozdeliť na dve obdobia: pred a po vydaní legendárnej skladby Seven Nation Army. Pieseň zložil spevák Jack White a vyšla v marci 2003 na štvrtom albume s názvom Elephant

V októbri toho roku sa na štadióne San Siro hral zápas Ligy majstrov medzi AC Miláno a FC Bruggy. Belgickí fanúšikovia na pieseň zrejme narazili v bare tesne pred zápasom a vstúpili na štadión s jej skandovaním. O tri roky neskôr si ju privlastnili Taliani na svojej ceste za titulom majstra sveta v roku 2006. 

Na európskom šampionáte v roku 2008 v Rakúsku a vo Švajčiarsku, ale aj o štyri roky neskôr, v roku 2012, v Poľsku a na Ukrajine už táto hymna, inak označovaná aj za jeden z najväčších hitov nultých rokov, nesmela chýbať. 

Hity na futbalovú zákazku

S príchodom každého svetového alebo európskeho pohára vznikajú aj oficiálne piesne, ktoré si objednali organizátori väčšinou u popových hviezd – poznáme ich najmä z hitparád a po rokoch si možno len matne spomíname, že tieto piesne vznikali pre majstrovstvá. 

Ricky Martin 
La copa de la vida

Vo februári 1998 vyšla pieseň La copa de la vida, ktorá sa stala oficiálnou hymnou Majstrovstiev sveta vo futbale 1998 vo Francúzsku. V tom období latino hudba nebola vo svete ešte v móde tak ako dnes a Ricky Martin bol len vychádzajúcou hviezdou. 

Pieseň sa nachádza na jeho albume Vuelve z roku 1997, ale intenzívne nasadzovanie skladby počas futbalových majstrovstiev ju posunulo na vrchol. Portoričan túto pieseň zaspieval naživo aj na finálovom zápase. Po šampionáte sa z neho stal jeden z najpopulárnejších latino spevákov na svete. 

Nelly Furtado 
Força 

Druhý štúdiový album kanadskej speváčky Nelly Furtado s názvom Folklore je návratom k jej portugalským koreňom. Vydala ho v roku 2003, ale nezaznamenal veľký komerčný úspech. Medzi osobnými až intímnymi piesňami sa nachádza skladba Força, ktorá zarezonovala u fanúšikov a o rok nato sa stala aj oficiálnou hymnou Majstrovstiev Európy vo futbale 2004. Furtado so skladbou v anglicko-portugalskej verzii vystúpila naživo na finálovom zápase v Lisabone, kde domáce Portugalsko prekvapivo podľahlo gréckej reprezentácii. 

Bob Sinclair
Love Generation

Od začiatku roka 2006 bola pieseň Boba Sinclaira Love Generation nasadená v playlistoch rádiostaníc aj na obrazovkách hudobných kanálov. Ako predzvesť Majstrovstiev sveta 2006 v Nemecku sa stala hudobným podkladom pre videoklip, v ktorom blonďavý chlapec jazdí na bicykli po rôznych mestách Spojených štátov a sprevádza ho oficiálny maskot FIFA 2006 – lev Goleo VI., ktorý sa hrá s loptou. 

Vo videoklipe si zahral aj samotný autor, francúzsky hudobný producent a DJ Bob Sinclair, a to suseda, ktorý v úvode máva chlapcovi na pozdrav. Skladba sa dostala na svetový šampionát nie ako oficiálna hymna, ale ako prvá hymna maskota. 

Kritici tvorcom videoklipu vyčítali, že zobrazuje len miesta v USA a maskotom je spotvorený lev, ktorý v Nemecku nežije vo voľnej prírode, a má oblečené len tričko.  

Shakira
Waka Waka (This Time for Africa)

Ak by ste si mali spomenúť len na jednu pesničku, ktorá sa vám spája s futbalom, prečo by to bola práve Waka Waka od Shakiry? Aj podľa časopisu Billboard je to najlepšia hymna v histórii majstrovstiev sveta vo futbale. 

Waka Waka má afro-kolumbijské a afro-karibské prvky, refrén vychádza z populárneho kamerunského popevku, ktorý sa používal na afrických vojenských základniach Zamina mina (Zangaléwa). Zvyšok skladby Shakira zložila sama a naspievala v spolupráci s juhoafrickou kapelou Freshlyground. 

Ako to vyzerá na futbalovom zápase 6. ligy? Dúhové vlajky, slušní fanúšikovia a fanúšičky a žiadne nadávky

Waka Waka priniesla kolumbijskej speváčke pozitívnu zmenu nielen po finančnej stránke (celosvetovo sa jej predalo viac ako 15 miliónov kópií), ale aj v osobnom živote, keďže sa v rok vydania zoznámila so svojím budúcim (aktuálne už aj minulým) manželom, barcelonským futbalistom Gerardom Piquém. 

K’naan 
Wavin Flag: Coca-Cola Celebration Mix

Okrem skladby Waka Waka v podaní Shakiry na rovnakom šampionáte v Južnej Afrike zarezonoval aj ďalší hit – Wavin Flag z dielne somálsko-kanadského umelca K’naana. 

Prvá verzia skladby, ktorá hovorí o túžbe somálskeho ľudu po slobode, bodovala v domácom rebríčku a neskôr sa stala aj charitatívnym singlom po ničivom zemetrasení na Haiti.

Rok po vydaní skladby autora oslovila spoločnosť Coca-Cola, sponzor futbalového šampionátu, a chcela použiť jeho pieseň v reklamnej kampani. Hudobník súhlasil. V piesni došlo k zmenám aranžmánu a textu, ktorý oslavoval spojenie ľudí s výzvou, aby boli silní tvárou v tvár nepriazni osudu. Futbalový remix získal popularitu po celom svete a vzniklo viacero jazykových variantov v spolupráci s lokálnymi spevákmi.

Zaspomínajte si na všetky dramatické momenty z futbalu cez najznámešie hity zo štadiónov: 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako dostať do života viac pohybu? Skúste týchto 7 tipov pre smart športovanie

Niekedy stačí jedna appka a 7 minút denne, aby ste si do každodennej rutiny pridali trocha športovej aktivity.

Pri športových začiatkoch väčšinou netreba hneď profi výbavu. Udržiavať sa vo forme sa predsa dá aj pomocou vlastného tela. Dnešná doba nám však ponúka množstvo vychytávok, ktoré môžu športové aktivity zatraktívniť alebo vám pomôžu dostať zdravý pohyb do dennej rutiny. 

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Väčšina technologických vychytávok to za vás síce neodmaká, ale pomôže vám vidieť výsledky a prekonať úvodné prekážky. Vybrali sme preto 4 appky a 3 zariadenia na smart športovanie.

Začnite smart hodinkami

Priebežne sledovať štatistiky a čoraz lepšie výsledky je skvelý spôsob, ako si udržať motiváciu. Ak chcete do svojich športových aktivít pridať smart prvky, múdre hodinky sú ideálnym začiatkom. 

Napríklad nové Samsung Galaxy Watch4 sú na šport ako stvorené. Vedia vám merať kroky, tlak, okysličenie krvi a poskytnúť prehľad o telesnom tuku či množstve vody v tele. Pri zaznamenávaní tréningov máte na výber až 90 športov. Vďaka NFC čipu si môžete pri behaní nechať mobil doma a v prípade potreby pohodlne zaplatiť hodinkami.

Praktická appka pre bežcov, ale aj iných športovcov

Ak radi behávate a smart hodinkami už sledujete svoje výsledky, odporúčame k nim dopasovať praktickú bežeckú appku. Našou voľbou je Map My Run od značky Under Armour.

Appka ponúka všetko, čo športovci potrebujú a ocenia. Detekcia behu zachádza do detailov ako dĺžka kroku, uhol dopadu chodidla alebo čas kontaktu so zemou. Okrem toho má používateľ možnosť sledovať viac ako 600 ďalších športových aktivít vrátane bicyklovania, plávania či jogy. Samozrejmosťou je aj možnosť vytvoriť si vlastné tréningové plány na mieru. 

Týždeň som behal s osobným trénerom na zápästí. Naučil ma behať rozumnejšie a relaxovať

Map My Run ocenia aj športovci, ktorí posúvajú svoje vybavenie na vyššiu úroveň so smart obuvou. Čoraz populárnejšiu športovú vychytávku si s appkou môžu synchronizovať.

Stiahnite si Map My Run z App Store alebo Google Play.

Praktický e-bike zložíte do pol minúty

Ak sa rozhodnete vymeniť nohy za niečo s kolesami, je len málo spoločníkov, ktorí môžu svojimi kvalitami konkurovať elektrickému bicyklu. Nech už vyrážate do mestských ulíc z akýchkoľvek dôvodov, skladací bicykel Samebike SMBK2020WHT vás nikdy nesklame.

Ľahká hliníková konštrukcia s nosnosťou 120 kg v sebe ukrýva 48 V batériu s kapacitou 10 Ah a s dojazdom 40 km, ktorú plne nabijete za 4 až 6 hodín.

Samebike SMBK2020WHT má 2 hlavné prednosti. Okrem toho, že ide o ekologický variant dopravy, dá sa aj poskladať za menej ako 25 sekúnd a za taký istý čas opäť rozložiť. Nebudete tak musieť riešiť, kam ho odstaviť – jednoducho si ho vezmete so sebou, kamkoľvek chcete ísť.

Rýchle a intenzívne cvičenie priamo v appke

Po tom, čo prebrázdite mesto na elektrickom bicykli a vybavíte všetky potrebné veci, je čas na poriadny workout. A na to postačí jediná appka – HIIT & Tabata: Fitness App, v ktorej tím profesionákololnych športovcov vyskladal rôzne cvičenia umožňujúce pracovať na vašej fyzičke kdekoľvek a kedykoľvek.

Ako už hovorí samotný názov, appka zahŕňa 2 druhy špeciálnych cvičení. Prvým je HIIT, čo je skratka pre high-intensity interval training (vysoko intenzívny intervalový tréning). Ide o tvrdý tréning, pri ktorom spálite veľa tuku a zároveň naberiete svalovú hmotu. Odporúča sa však vykonávať ho najdlhšie pol hodiny.

Druhým typom je tabata, ktorá je v princípe blízka HIIT tréningu, no s jedným základným rozdielom. Pri tabate 20 sekúnd cvičíte a 10 sekúnd oddychujete. Toto cvičenie je preto vhodné pre ľudí, ktorí sa pri workoute radi orientujú podľa času.

Stiahnite si HIIT & Tabata: Fitness App z App Store alebo Google Play

Cvičte s profi športovcami

Ak skôr ako tabatu alebo intenzívny tréning preferujete klasickejšie cvičenie, appka Peloton bude vaším skvelým spoločníkom s užitočnými návodmi na cvičenia pre začiatočníkov aj pokročilých.

V appke si môžete vyberať z tisícov lekcií, prípadne získať lekciu na požiadanie. O výučbové záznamy sa stará viac ako 30 profesionálnych športovcov. Appka je známa aj svojou vysokou kompatibilitou s rôznymi zariadeniami – ľahko ju prepojíte so svojím smartfónom, smart televíziou alebo stacionárom.

Stiahnite si Peloton v App Store alebo Google Play.

Bez hudby sa športuje ťažšie

Cvičenie môže byť aj skvelou príležitosťou spoznávať novú hudbu alebo sa vzdelávať pri podcastoch. Ak si neviete predstaviť šport bez obľúbeného soundtracku, oplatí sa vybrať si vhodné bezdrôtové slúchadlá. 

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Našou voľbou sú Samsung Galaxy Buds2, ktorých čistý zvuk a hlboké basy vydržia pri športovaní sprevádzať až 29 hodín. Slúchadlá s odľahčenou konštrukciou disponujú funkciou potlačenia okolitého hluku – čo je do fitka ako stvorené, ale pri behu buďte opatrní, aby ste vnímali svoje okolie.

Appka pre chronických nestíhačov

Ak vás tlačí čas a na šport vám ho ostane vždy málo, na udržiavanie sa vo forme vám postačí aj 7 minút denne. S appkou Seven: 7 Minute Daily Workout za krátky čas prestriedate viacero praktických cvikov.

Seven: 7 Minute Daily Workout vám zároveň umožňuje vytvoriť si personalizovaný tréningový program a každý deň tak cvičiť podľa vašich potrieb. Či už chcete schudnúť alebo nabrať svalovú hmotu, máte možnosť vybrať si z 200 cvičení, ktoré si namiešate podľa seba. Appka na dennej báze monitoruje vašu aktivitu, zaznamenáva progres a vyhodnocuje efektivitu vašich cvičení.

Stiahnite si Seven: 7 Minute Daily Workout z App Store alebo Google Play


Smart vychytávky na športovanie môžete mať aj k svojmu O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac