Chopin, Bach, Mozart či Schubert – ale aj Mayer, Smyth či Pejačević. Stovky rokov bolo komponovanie klasickej hudby len mužskou doménou, aj keď podľa notového zápisu nie je možné rozlíšiť, či ide o dielo skladateľa alebo skladateľky. V dejinách hudby existovali aj hudobne nadané ženy, ktoré skladby nielen písali – mnohé z nich sa postavili na pódium aj ako interpretky či dirigentky.
Spoznajte 9 výnimočných skladateliek cez ich hudbu aj životný príbeh, aby ani v dnešnej dobe nezostávali v tieni pánskej prevahy:
Fanny Mendelssohn
(1805 – 1847)
Fanny už ako tínedžerka vedela zahrať naspamäť Bachove barokové fúgy a prelúdiá. No nielen ona mala v rodine mimoriadny hudobný talent – jej mladší brat Felix Mendelssohn-Bartholdy sa zapísal do dejín ako významný skladateľ, zatiaľ čo o jeho sestre a zároveň aj blízkej kamarátke sa veľa nevie.
Fanny sa vydala za dvorného pruského maliara Wilhelma Hensela a venovala sa komponovaniu, aj keď s tým jej rodina nesúhlasila. Napísala vyše 400 skladieb, z toho 120 pre klavír, väčšina z nich však zostala v rukopise a niekoľko z nich bolo publikovaných pod Felixovým menom. No obaja súrodenci si zostali veľmi blízki.
Emilie Mayer
(1812 – 1883)
O Beethovenovi počul takmer každý, ale viete, kto sa skrýva za označením „Beethoven v sukni“? Nemecká romantická skladateľka a sochárka Emilie Mayer. Dievča, ktorému zrejme darček v podobe klavíra k 5. narodeninám predurčil osud.
Emilie začala s komponovaním hudby pomerne neskoro, no za svojho života bola veľmi tvorivou skladateľkou – podľa kritikov písala podmanivo krásne melódie podobne ako Beethoven. Preslávila sa v celej Európe a skomponovala najmenej 8 veľkých symfónií, 15 koncertných predohier a veľké množstvo komornej hudby.
V roku 1850 dirigovala svoj vlastný orchester, koncertovala v Kolíne nad Rýnom, Mníchove, Lyone, Bruseli a vo Viedni. Nikdy sa nevydala, bola finančne nezávislá a zomrela vo veku 70 rokov – no krátko nato upadla do zabudnutia.
Teresa Carreño
(1853 – 1917)
Keď sa 9-ročné venezuelské dievča ocitlo pred rozladeným krídlom v prezidentskom sídle vo Washingtone, nahnevalo sa a odmietlo hrať. Jeho poslucháč, americký prezident Abraham Lincoln, ho však presvedčil, aby zahralo jeho obľúbené piesne. Teresa krátko nato debutovala ako sólistka na koncerte s Bostonským symfonickým orchestrom.
Nadaná Venezuelčanka, ktorá z ekonomických dôvodov emigrovala s rodinou do Spojených štátov, zaujala aj symfonikov v Londýne či Paríži. So svojím druhým manželom založila koncertnú spoločnosť a vďaka nej cestovala po celom svete ako klavírna virtuózka.
Teresa Carreño sa venovala hudbe telom i dušou a počas svojej 54-ročnej kariéry bola často označovaná ako „Valkýra klavíra“. Mala štyroch manželov a sedem detí, bola podnikateľka a obchodníčka, ale predovšetkým uznávaná sólistka, ktorá sa stretávala s najvýznamnejšími európskymi majstrami toho obdobia, ako boli Ravel, Debussy, Rossini, Brahms a Liszt. Získala si priazeň kritiky aj publika a jej technika, ktorú sama označila za umenie „hry s nástrojom“, na konci 19. storočia dokonca narušila „pravidlá klasickej hudby“.
Ethel Smyth
(1858 – 1944)
Britská feministická priekopníčka, členka hnutia žien za rovnoprávnosť, spisovateľka a skladateľka Ethel Smyth prežila život ako z filmu. Poburovala vtedajšiu spoločnosť tým, že bola bisexuálna a mala aféry s významnými ženami. Priatelila sa aj so známou spisovateľkou Virginiou Woolf a nakoniec sa pre boj za práva žien dostala aj do väzenia.
Vďaka hudobnej tvorbe získala niekoľko prvenstiev. Bola prvou ženskou skladateľkou, ktorej dielo, operu Der Wald, uviedli na scéne newyorskej Metropolitnej opery v roku 1903. Napísala The March of the Women, ktorá sa stala hymnou sufražetiek, teda členiek hnutia za rovnoprávnosť.
Okrem rozsiahlej tvorby hudobných diel pre zbor a orchester sa jej pripisuje minimálne 6 opier. Na sklonku života stratila sluch, z hudby presedlala na literatúru a vydala viacero autobiografických diel. Uznania sa jej dostalo len nedávno, keď 76 rokov po jej smrti dielo The Prison získalo cenu Grammy za najlepší sólový album v kategórii klasickej hudby v interpretácii sopranistky Sarah Brailey a basbarytonistu Dashona Burtona.
Dora Pejačević
(1885 – 1923)
Pochádzala z aristokratickej chorvátsko-maďarskej rodiny a ako prvá žena v Chorvátsku písala orchestrálne diela. Námety na svoju hudbu hľadala cez filozofické rozhovory s ďalšími umelcami.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny pomáhala ako dobrovoľná zdravotná sestra. V tom čase intenzívne komponovala a vytvorila svoje najlepšie skladby. Jej svojrázna, rafinovane a inštrumentálne prepracovaná hudba dobre reprezentuje hudbu neskorého romantizmu, niekedy sa jej štýl prirovnáva aj k hudbe Sergeja Rachmaninova. Zomrela vo veku 38 rokov na komplikácie po pôrode syna Thea. Zanechala po sebe bohaté dielo, celkovo 58 skladieb, ktoré sa však často nehrávajú.
Grażyna Bacewicz
(1909 – 1969)
Huslistka, klaviristka a skladateľka začínala ako sólistka v Národnom symfonickom orchestri Poľského rozhlasu. Počas druhej svetovej vojny vystupovala na podzemných koncertoch, po vojne koncertovala doma aj v zahraničí.
Po vážnej autonehode sa venovala už len kompozícii a pedagogickej činnosti. Písala skladby pre sólové husle, husle a klavír, sláčikové kvartetá, sólový klavír, kvintetá, ako aj orchestrálnu hudbu. Jej dielo sa vyznačuje folklórnymi prvkami a slobodou tvorby spadajúcej do neoklasicistického prúdu. Dnes je po nej v Poľsku pomenovaných veľa ulíc, škôl, konzervatórií či kultúrnych centier.
Margaret Bonds
(1913 – 1972)
Svoju prvú skladbu napísala v piatich rokoch. Počas univerzitného štúdia na americkej Northwestern University čelila rasistickým útokom, no vo veku 22 rokov sa stala prvou afroamerickou sólistkou, ktorá vystupovala s Chicagským symfonickým orchestrom.
Zažila úspech ako interpretka a skladateľka, no Margaret Bonds prekročila hranice tohto žánru: písala hudbu pre Glenn Miller Orchestra, Louisa Armstronga a Woodyho Hermana, ale aj pre rozhlas, televíziu a film. Zároveň tvorila aj koncertnú hudbu pre orchester, sólový klavír, zbor a vytvorila mnoho známych úprav duchovných piesní Afroameričanov (spirituálov), ktoré sa spievajú dodnes.
Počas života obhajovala práva afroamerických hudobníkov a napísala viac ako 200 skladieb, z ktorých sa zachovalo len 75. Keďže si neviedla vlastný archív a originály rozdávala, je pravdepodobné, že jej „melódie na papieri“ sú roztrúsené po celej krajine.
Zomrela bez zanechania závetu len štyri roky pred prijatím zákona o autorských právach. No Margaret Bonds sa naveky zapísala do dejín ako jedna z prvých afroamerických hudobníčok a skladateliek, ktoré získali uznanie v Spojených štátoch.
Vítězslava Kaprálová
(1915 − 1940)
Keď sa narodíte do hudobníckej rodiny, je veľmi pravdepodobné, že talent zdedíte po rodičoch. To bol aj prípad Vítězslavy Kaprálovej, ktorá už v detstve začala skladať prvé skladby. Keď sa ako 15-ročná rozhodla ísť študovať na konzervatórium do Brna, okrem kompozície si vybrala aj dirigovanie, čo vtedy bolo len výsadou mužov – no ani spoločenské normy, ani drobná postava, ani zlé zdravie ju neodradili, aby sa postavila pred orchester.
Študovala aj v Prahe, aj v Paríži, kde sa jej ujal skladateľ Bohuslav Martinů. Vzťah medzi učiteľom a žiačkou prerástol do lásky, ktorej nezabránil ani 25-ročný vekový rozdiel a oficiálne vzťahy oboch milencov.
Neskôr sa Vituška, ako ju doma volali, zoznámila so spisovateľom Jiřím Muchom, za ktorého sa vydala. Ich spoločné šťastie však netrvalo dlho, Vítězslava ochorela na tuberkulózu a o niekoľko týždňov zomrela. Napriek tomu, že sa dožila len 25 rokov, stihla zložiť viac než štyri desiatky mimoriadne hodnotných skladieb hraných a oceňovaných doma i v zahraničí.
Isidora Žebeljan
(1967 − 2020)
Patrila k najvýznamnejším a medzinárodne uznávaným srbským skladateľkám, hudobnú scénu očarila najmä operou Zora D. Isidora ako prvá žena začala učiť na hudobnej fakulte v Belehrade a okrem toho tvorila hudbu pre divadlo a film, napríklad pre Emira Kusturicu či Miloša Radivojevića.
Pôsobila aj ako dirigentka v Londýne či Amsterdame a ako klaviristka v Brodsky Quartet. Pár mesiacov pred smrťou ešte naživo vystúpila na narodeninovom koncerte britskej kráľovnej Alžbety II.
Miesto Mozarta si pre zmenu vypočujte klasické melódie v podaní žien z histórie vážnej hudby:
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
