Navštívili sme Fera Jokea na záhrade a debatovali o humore a pomáhaní druhým

Aj keď je aj osobne rovnako veselý ako vo videách, hovorí o sebe, že v súkromí býva často tichý a melancholický.

Rozhovor s komikom Františkom Košarišťanom sme pôvodne plánovali urobiť cez videohovor. Našťastie sa opatrenia uvoľnili a on nás pozval k sebe – na svoju záhradu na Záhorí. 

Inšpirujte sa pri skladaní svojho nového paušálu známym komikom a získajte neobmedzené dáta aj predplatné streamovacej služby HBO GO. Viac o Fero Joke O2 SMART Paušále

Porozprával nám, čomu sa venoval počas karantény, ako sa kríza dotkla ľudí, ktorým pomáha, aj ako sa naučil viac si vážiť samého seba. Predebatovali sme Maju a Noru a dozvedeli sme sa, ktorá z postáv je jeho obľúbená aj na ktorú sa v súkromí najviac podobá.

Začnem zľahka o aktuálnej situácii. Aký typ človeka v karanténe si? Vyváraš a pečieš chlieb alebo sa neskonalo nudíš?

Vždy si nájdem prácu na záhrade, ako vidíš. Do zátvorky prosím dať „smiech“. Plejem burinu, striekam a hnojím okrasné dreviny alebo sadím kvety. Nepečiem chlieb ani necvičím, ale snažím sa zdravšie stravovať, nestresovať sa a myslieť pozitívne.

Vidno, že sa o záhradu staráš – máš to tu pekné. Ovplyvnila karanténa nejako tvoju tvorbu alebo spoluprácu s firmami?

V tomto období mi dokonca prišlo viac zaujímavých spoluprác, takže v tomto smere som spokojný. Veľa firiem presunulo svoje aktivity do online priestoru a potrebovalo pomôcť.

Mám aj celoročné spolupráce a úplne by som pochopil, keby mi klienti napísali, že peniaze radšej použijú na zaplatenie svojich ľudí alebo ich pošlú niekam, kde ich naozaj treba. Našťastie mám toho dosť. Netočí sa všetko len okolo koronakrízy a karantény.

Čiže si aj ty trávil viac času online.

Jasné, postrehol som to aj na sebe. Boli však aj dni, keď som bol celý deň v záhrade a mobil som neriešil. Ak človek nemôže ísť von, večery sú osamelejšie a online komunikácia vie byť útechou.

Spolupracoval si aj na kampani O2 Dobré dáta, v rámci ktorej mohli ľudia získať dáta ako odmenu za zodpovedné správanie. O tebe je známe, že rád pomáhaš druhým. Dá sa to aj online?

Snažil som sa cez videočet viac spájať s deťmi na onkológii, zabaviť ich, pokecať si s nimi, pochopiť ich aj podporiť. Na detskej onkológii sú v tomto čase obmedzené návštevy a ešte pred tým, ako idú na príjem, musia deň čakať na výsledky covid testov.

Prečítajte si: Fero Joke vybral 8 profilov na Instagrame, kde naberá inšpiráciu

Ani osobní asistenti nemôžu navštevovať svojich klientov. V domove sociálnych služieb, kde robím dobrovoľníka, sú ľudia integrovaní a bežne majú väčšiu slobodu, teraz sa im však narušila a všetka agenda prešla na stálych zamestnancov.

„Veľakrát som bral pomáhanie ako svoju povinnosť. Uvedomil som si však, že musím myslieť aj na seba. A keď nie je chuť, nerobiť to nasilu, pretože pomáhať sa musí nezištne a s láskou.“

Aj preto som rád, že som mohol podporiť túto milú kampaň. Dáta totiž mnohým ľuďom umožňujú zostať počas karantény v kontakte so svetom a zvládať túto situáciu aspoň o niečo ľahšie.

V minulosti si pracoval ako osobný asistent v domove sociálnych služieb. Dnes sa ľuďom, ktorí to potrebujú, venuješ na dobrovoľnej báze?

Mám niekoľko ľudí, ktorým dlhodobo pomáham. Patrí k nim jedna pani upratovačka z nemocnice, kde som pracoval. Má chorú sestru, ktorú chodím osprchovať a pomáham jej s hygienou.

Raz do týždňa chodím aj na detskú onkológiu a mám ešte klientku Evičku s Downovým syndrómom. Ona je ako moja dcéra a je mi za ňou smutno, pretože momentálne za ňou nemôžem ísť.

Priznám sa, že už pred pandémiou som chodieval menej ako kedysi, pretože všetko, čo teraz robím, mi zaberá veľa času a musím si spraviť aj čas sám pre seba. Veľakrát som bral pomáhanie ako svoju povinnosť.

Hovoril som si, že som tu nato, baví ma to a musím pomôcť všetkým deťom, všetkým mentálne postihnutým, všetkým seniorom a všetkým, ktorí to potrebujú. Uvedomil som si však, že musím myslieť aj na seba. A keď nie je chuť, nerobiť to nasilu, pretože pomáhať sa musí nezištne a s láskou.

Čo ti pomohlo upratať si myšlienky?

Na dovolenke v Indii som bol dva dni v domove, kde majú perfektný program. Staršie panie sa tam starajú o siroty, a keď ony vyrastú, tiež sa starajú o deti. Tam som sa pre túto prácu znova nadchol.

Aj samotná dovolenka mi pomohla. Niekedy treba jednoducho vypnúť. Oddýchnuť si od mobilu aj od vzťahov a venovať sa len sebe. Viem, že je to také slniečkarské klišé, ale je dôležité vážiť si samého seba, čo som dlho nevedel.

Keď je človek sám so sebou o.k., vie viac odovzdať aj ľuďom, ktorí to potrebujú.

Jasné, aj teraz už mám plány, čo budem robiť inak a lepšie. Takže v tomto mi to naozaj prospelo.

Poďme k tvojej tvorbe. Dočítal som sa, že máš rád skôr jednoduchší humor ako intelektuálny. Ja by som ho však nazval autentický, lebo aj naživo si taký, ako vo svojich videách. Mávaš aj scenár alebo len jednoducho improvizuješ?

Mávam aj scenár, ale na 90 % improvizujem. Niektoré veci treba, samozrejme, premyslieť, keď však nad videom veľa rozmýšľam, často ho pokazím a nakoniec ani nezverejním.

„Niekedy treba jednoducho vypnúť. Oddýchnuť si od mobilu aj od vzťahov a venovať sa len sebe. Viem, že je to také slniečkarské klišé, ale je dôležité vážiť si samého seba, čo som dlho nevedel.“

Niekedy je najlepšie natočiť veci hneď, najmä keď ide o aktuálne témy. Občas ešte popremýšľam, či mi nenapadne niečo lepšie. Väčšinou však točím spontánne nápady.

Predstavujem si to tak, že dostaneš nápad, chytíš telefón, prípadne parochňu a už sa točí. Trafil som?

Áno, mám však skupinku blízkych kamarátov, ktorí mi pomáhajú. Neviem točiť sám seba, robím to málokedy, napríklad do storky, keď treba. Až 99 % mojich videí aj profilových, aj storiek natáča niekto iný.

Potrebujem totiž vidieť publikum a reakciu človeka, ktorý ma natáča. Z blízkych ľudí viem vycítiť, či treba pridať. Priznávam, že veci nerád robím sám.

Keď si robil Maju, postrach Markízy, mal si voľnú ruku alebo to muselo byť serióznejšie?

Snažia sa mi dávať voľnú ruku všade, vyhradzujem si to, keď idem niečo robiť. Samozrejme, nejde to vždy. Vtedy je to pre mňa obmedzujúce a nemusí to dopadnúť podľa predstáv. Vždy sa však dá niečo vyšpekulovať a doteraz som mal okolo seba dobrých ľudí, ktorí mi s nápadom pomohli.

Vo videách mávaš rôzne alter egá, či už svoje vymyslené postavy, alebo paródie známych ľudí. Moja obľúbená postava je Nora. Ktorá je tvoja?

Asi tiež Nora, pretože mi ide najlepšie, nemusím sa pripravovať a môžem improvizovať. Mám z toho radosť aj ja, aj ona.

Nevedel som, že na to reaguje. Je teda spokojná?

Podľa jej komentárov si myslím, že je to človek, ktorý to dokáže pochopiť. Nerobím si z nej srandu, používam ju ako nástroj, prostredníctvom ktorého si robím srandu z iných ľudí. Nemá sa načo hnevať a vie to prijať aj ma pochváliť, za čo som rád. A nakoniec má z toho aj úžitok, keďže minule sa jej kniha, ktorú som čítal, vypredala.

Ktorá z postáv sa najviac podobá na teba?

Mám asi z každej niečo, ale najviac z Maje. Chodí mi na záhradu pomáhať veľa kamarátov a už som ich nechal strihať nožnicami trávu po bokoch. Vtedy som si povedal, že to môže urobiť iba Maja.

Máš doma sklad rekvizít? Kde si zohnal „štekle“ vo svojej veľkosti?

Áno, mám. Topánky mi kúpila kolegyňa z televízie, neviem, kde ich našla. Sú aj špeciálne obchody s nadmernými veľkosťami, ale stále sa vopchám do 42. Síce ma trošku omínajú, ale nevadí.

Veľa slovenských aj svetových komikov tvrdí, že humor by nemal mať hranice a v nejakom kontexte si môžeš robiť srandu zo všetkého. Máš nejakú formu autocenzúry?

Jasné, mám. Keď si nie som niečím istý, video rozpošlem kamarátom a oni mi povedia, či je to už za hranicou, alebo nie.

Čo je pre teba už za hranicou?

Nechcem si robiť srandu z náboženstiev ani z rasy alebo zbytočne používať nadávky. Jasné, niekedy to treba, napríklad Noru si inak ani neviem predstaviť, ale treba k tomu pristupovať rozumne. Nadávanie môže videu pomôcť a osviežiť ho, ale nikdy ho nezachráni.

Aj z nekorektnej témy sa dá urobiť dobrý čierny humor. Vyhýbaš sa aj tomu?

Áno a snažím sa vyhýbať aj slovám ako autista alebo debil. Pre mňa ako špeciálneho pedagóga je to citlivé. Zo slov ako blbec, imbecil alebo debil sa stali nadávky a deti, ktorých sa to týka, si to uvedomujú.

Teraz sa začína nadávať do autistov, napríklad introvertnejší ľudia sú automaticky autisti a nadáva sa im označením pre ľudí, ktorí to nemajú v živote ľahké. Dávam si na to pozor a vyzývam aj ľudí zo šoubiznisu, aby takto nenadávali.

Keby sa niekto na tvoje video urazil, stiahol by si ho? 

Už sa mi to stalo. Nezosmiešňoval som parodovanú osobu, ale seba, napriek tomu sa to tej osoby dotklo, tak som sa jej ospravedlnil a video som stiahol. Ľudia si neuvedomujú, že ak dávajú veci na internet, prestávajú byť súkromné a komici a umelci ich môžu legálne parodovať, ak uvedú autora.

Čítajte aj: Máte chuť na dobrý seriál? Pozrite si ho spolu so Zdenkou Studenkovou

Čakajú ľudia od teba, že budeš vtipný na počkanie?

Veľmi často a hlavne takí, čo ma nepoznajú. Nemám to rád, ale na druhej strane ich chápem. Humor a láska v súčasnosti často z našich životov odchádzajú a mám pocit, že je čoraz viac umelý. Aj ja sám som niekedy taký.

„Humor a láska v súčasnosti často z našich životov odchádzajú a mám pocit, že je čoraz viac umelý. Aj ja sám som niekedy taký.“

Ľudia si to potom chcú rýchlo a lacno doplniť a povedia si, že zavoláme Fera, bude sranda. Niekedy však nemám náladu na vtipkovanie a aj medzi kamošmi bývam dosť často tichý, takmer melancholický. Rád sa porozprávam a zavtipkujem, ale všetko s mierou.

Stáva sa ti, že ľudia chcú, aby si im spravil video? 

Veľa ľudí mi píše, či nenahrám kamoške video, lebo má narodeniny. Robím to iba pre choré deti alebo pre chorých ľudí, nemôžem však urobiť denne 200 videí, lebo kamošky majú narodeniny.

Väčšinou také správy vymažem, lebo sa hanbím, že im to nemôžem splniť, ale mňa to naozaj vyčerpáva. Niekto si povie, že sú to len dve vety, ale to sa nedá takto robiť.

Vo svojej tvorbe si podľa mňa našiel skvelý spôsob, ako viesť ľudí k väčšej tolerancii inakosti. Robíš to cielene alebo je to pre teba prirodzené?

Aj, aj. K svojej homosexualite som sa „priznal“, aj keď sa vlastne nemám k čomu priznávať, pretože je to normálna vec. Pokojne to o sebe poviem všade, snažím sa však uprednostňovať iné témy a ukazovať, ako sa dá pomáhať alebo zabávať.

Ak niekto potrebuje počuť, že som gay, tak som s tým ok. Veď to zo mňa ide a niekedy to robím aj troška cielene, ale nechcem nikoho poburovať. Nechodím ani na gay pride. Pre mňa je lepšie podebatovať si o tom a pokojne aj s ľuďmi, ktorí majú iný názor. Každý gay, ktorý môže, by mal robiť vlastný pride v každodennom živote.

Pomohlo by, keby sme si to všetci priznali a viac neriešili. Keby to spravil každý, tak množstvo zakomplexovaných heterosexuálov by zistilo, že aj ich bratranec alebo najlepší kamoš je teplý. A zrazu by sa ukázalo, že sme normálni ľudia.

Pre gayov na Slovensku robím, čo môžem a mojím „pridom“ je to, čo v živote robím.


Užite si neobmedzené množstvo online zábavy s Fero Joke O2 SMART Paušálom, v ktorom nájdete neobmedzené dáta aj predplatné streamovacej služby HBO GO. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.

Fero Joke

František Košarišťaň je komik, ktorý pod pseudonymom Fero Joke zabáva ľudí krátkymi videami, skečmi a paródiami známych osobností. Vyštudoval špeciálnu pedagogiku, pracoval ako zdravotný a osobný asistent. Dnes sa venuje mentálne hendikepovaným ľuďom a chorým deťom ako dobrovoľník.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako vzdelávať deti doma? Máme pre vás 9 praktických tipov

Učiť deti v domácich podmienkach môže byť výzva. Poradíme vám, ako sa s tým vyrovnať.

Na domáce vzdelávanie svojich detí prešli v dôsledku pandémie desaťtisíce rodičov na celom Slovensku. Mnohí popritom štandardne pracujú alebo prešli na home office, čo novú situáciu ešte viac skomplikovalo. Kristína Převrátil Alexy z projektu Ideology, ktorá spolu s manželom vzdeláva svojho syna doma, sa s nami podelila o svoje tipy, ktoré vám môžu domáce vzdelávanie zjednodušiť a spríjemniť.

Spoločnosť O2 sa rozhodla darovať svojim zákazníkom, ktorí sa v týchto mimoriadnych časoch správajú zodpovedne, 10 GB balíky dát. V rámci O2 Dobrých dát sú pripravené 4 výzvy, dokopy tak viete získať až 40 GB dát. Pri výzve Učíme sa spolu O2 odmeňuje rodičov za vzdelávanie detí. Výzva rovnako platí aj pre učiteľov, ktorí pripravujú pre deti materiály alebo ich vyučujú online. Stačí, ak budete zdieľať fotku.

Sme trojčlenná rodina, máme syna, tretiaka na ZŠ. S manželom pracujeme väčšinu času z domu, založili sme si firmu práve v čase, keď sa nám narodil syn. Chceli sme sa obaja venovať tak synovi, ako aj práci a toto usporiadanie nám dávalo možnosť skúsiť to. Rozhodne to nie je najľahšia cesta, ale vidíme v nej zmysel.

Nášho syna vzdelávame doma, lebo v školskom prostredí nebol spokojný a nenapredoval. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Vyžiadalo si zmeny v našich životoch, ale neľutujeme ich. Rozhodli sme sa, že budeme dôverovať jemu aj sebe, napriek rôznym radám a názorom, ktoré sa na nás rútili zo všetkých strán.

V jednom momente sme stáli pred voľbou, či budeme nášho syna považovať za problémového, nedostatočného a záťažového (lebo to z neho robilo školské prostredie a obsah vyučovania), alebo za takého, aký je a budeme veriť, že má svoju cestu, ktorou dokáže napredovať.

Je dokázané, že cez záujem a dobrý pocit sa deti učia viac a rýchlejšie. Treba im veriť, že prirodzená zvedavosť a chuť napredovať ich nakoniec donútia zdolať aj to, čo najskôr odmietali.

Vzdelávať sa dá všade, v domácnosti aj počas nákupov

Domáce vzdelávanie je právne označenie, ale z podstaty veci by som ho skôr nazvala „poznávanie“. A to nielen domáce, ale aj mestské, prírodné, osobné a spoločenské. Nežijeme v triedach, ako žiaci v školách, ale oveľa viac v kontakte so svetom okolo nás.

Syn s nami nakupuje, chystá obed a podieľa sa aj na chode domácnosti, čo vo výchove chlapcov na Slovensku často veľmi chýba. Spoločne chodíme na výlety, do múzeí či do kaviarní, navštevujeme kamarátov a ihriská (v čase pandémie je náš život limitovaný). Našu každodennosť žijeme oveľa pestrejšie a tvorivejšie, než je štandard.

Nemáme zaužívané „učenie“ v jednej časti dňa či ako aktivitu cez deň. Keby ste sa syna opýtali, ako sa doma učí, asi by otázke neporozumel. Jeho učenie totiž prebieha stále, nedelí sa na predmety ani dni v týždni. Žije v témach, ktoré ho zaujímajú (napríklad pravek, zvieratá alebo druhá svetová vojna) a v nich sa rozvíja zo všetkých stránok. My mu pomáhame hľadať zdroje a sme jeho partneri do diskusie.

Nezabúdajte na radosť z učenia sa

Neredukujme učenie na „učivo“. Vyberme to, čo deti zaujíma, s čím s nimi vieme tvorivo pracovať, a rozvíjajme to.

Školsky vymedzené učivo máme v hlavách my rodičia, a keď je príležitosť, nadhodíme ho ako príspevok do debaty alebo návrh na aktivitu. Učivo však nepovažujeme za posvätné a nevynucujeme si jeho „bifľovanie“. Niekedy stačí, že syn vníma, že daná téma vôbec existuje, keďže vieme, že sa aktuálne zaujíma o množstvo iných tém a oblastí, nenútime ho poznávať nasilu.

„Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.“ 

U nás doma je chuť učiť sa, dobrovoľnosť a radosť z učenia to najdôležitejšie. Škola ju často deťom berie a otáča ju na povinnosti, vynucovanie a prekonávanie sa. Rovnako ako v iných oblastiach života aj počas učenia sa musí človek zdolávať prekážky, občas sa prinútiť k veciam, ktoré ho samy osebe nebavia alebo mu nejdú. Hnacím motorom by však nemalo byť toto pretláčanie a nútenie sa. Hnací motor má byť záujem, pretože vďaka nemu zdolávame prekážky ľahšie a efektívnejšie.

Veďte deti k tomu, že vzdelávanie je celoživotný proces

Žijeme v dobe, keď je potrebné vzdelávať sa celoživotne, nestačí len dokončiť školu. Rovnako ako syn aj my s mužom sa stále vzdelávame. Trhy sa menia a pracovné príležitosti tiež, preto chceme zostať flexibilní.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť. Budú to do budúcnosti potrebovať.

Ich pracovné uplatnenie bude ešte premenlivejšie ako to naše. Flexibilita, ako aj schopnosť učiť sa nové veci sú kľúčové. Vďaka tomu dávame synovi oveľa väčšiu voľnosť.

Aj v domácom prostredí môžete budovať tímového ducha

Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.

Dôležitou prerekvizitou učenia sa je pocit bezpečia. Človek najlepšie napreduje, keď sa necíti ohrozený, napríklad vlastnou chybou. Hoci sme vyrastali inak, snažíme sa doma vytvárať atmosféru, v ktorej je bezpečné robiť chyby.

Odfoťte sa pri úlohách so svojimi deťmi alebo počas prípravy na vyučovanie, zapojte sa do výzvy a získajte 10 GB dát. Chcem sa zapojiť

Neznamená to, že veci flákame. Učíme sa však, že aj keď niekomu ublížime, je možné ospravedlniť sa a skúsiť to znova. Učíme sa, že keď sa nám niečo nepodarí, napríklad niečo rozbijeme alebo nezvládneme svoje emócie, nie je to koniec sveta. Ceníme si vôľu skúsiť to znova, lepšie.

Naučte sa ovládať svoje emócie

Jedna z vecí, ktoré považujem pri našom spoločnom učení za najdôležitejšiu, je zvládanie emócií. Viem si predstaviť, že rodičia s nákladom, ktorí im „pristál“ v tomto období doma, to nemajú ľahké.

Počas rokov so synom doma som si všimla, že keď sa rovnakou mierou sústredíme nielen na samotný predmet či učivo, ale aj na to, ako veci zvládame a ako sa pri nich cítime, veci nám idú lepšie. Najmä na začiatku dňa alebo pri náhlych zmenách plánov či okolností je dobré sa zastaviť a chvíľu vnímať, ako sa kto cíti – porozprávať sa o tom, prečo sa tak cítime a ako si s tým vieme alebo nevieme poradiť.

Nebudem sa tváriť ako majster sveta, tiež mi občas stratím trpezlivosť a vlastný hnev ma dokáže prevalcovať. Pracovať s tým sa doma učíme všetci. Hoci to znie banálne, ale všeliekom je u mňa dýchanie. Najmä keď syn skúša moju trpezlivosť, začnem vedome dýchať – vpo nádychu zadržím dych a potom ho pomaly vypúšťam. Ďalšia dobrá taktika je opustiť na chvíľu miestnosť a ísť sa napiť vody.

Skvelo funguje, keď si rodič nájde formulky, ktoré vie použiť, keď ho hnev zavalí – získa tak čas na spracovanie situácie, napríklad: Teraz sa hnevám, nechcem nič hovoriť, lebo by ti to ublížilo. alebo Potrebujem čas, hnevám sa a vtedy občas poviem veci, ktoré neskôr ľutujem.

Držte sa toho, čo baví deti aj vás

Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.

Manžela baví matematika a vidím, že syn sa spoločne s ním dokáže nadchnúť sledovaním výpočtu príkladu. So mnou sa skôr nadchne skôr hľadaní súvislostí v informáciách.

„Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.“

Všetko, čo nám nejde alebo sa zdá neprekonateľné, často potrebuje iba viac času a odstup. Niekedy sa k veciam vrátime až po čase a zistíme, že majú jednoduché riešenie, ktoré sme v danej chvíli nevideli. Práve to, že človek nevie, musí rozmýšľať a opakovane sa k veciam vracať je podstata poznávania. A v tom sa skrýva aj radosť z poznávania.

Netvárte sa, že rozumiete všetkému

Myslím si, že úlohou učiteľa rodiča nie je kázať deťom o tom, ako čo je. Dobrý učiteľ deti stimuluje k tomu, aby to chceli zistiť samy.

V rodičovi preto vidím skôr sprievodcu, ktorý spolu s dieťaťom zisťuje a objavuje, netvári sa, že všetko vie. Ja sa so synom dozvedám úžasné veci zo sveta fyziky a mechaniky, ktorým, priznávam sa, vôbec nerozumiem.

Nechám sa od neho poučiť, prípadne mu pomáham s hľadaním zdrojov. Občas spoločne napíšeme e-mail niekomu, kto o danej téme vie viac.

Ako rodičia vedú deti k športu počas karantény? Inšpirujte sa 3 príbehmi

Domnievam sa, že takto získané vedomosti a zručnosti budú trvalé a deti ich v živote naozaj uplatnia. Nebudú sa viazať len na písomku či skúšku, po ktorej im všetko z hlavy odletí.

Orientujte sa na témy, nie na hodiny a predmety

Vzdelávanie doma vytvára šancu narábať s časom efektívne. Sú dni, keď sa deti lepšie sústredia na prácu pri stole, trénovanie písania či kreslenie. Sú dni, keď sa chcú viac hýbať, robiť pokusy alebo skladať skladačky.

Podľa toho môžeme tematicky zamerať celé dni, ako ich deliť na hodiny a predmety. Pri starších deťoch sa dá vnímať, či sa chcú o témach rozprávať a napredovať v diskusii, alebo sa chcú venovať samostatnej činnosti, čítaniu a zisťovaniu informácií. Netreba sa viazať na školský denný rozvrh, veci sa dajú rozložiť do celého týždňa.

Rovnako to platí aj o sústredení. Každé dieťa ho má trochu iné. Náš syn sa dokáže sústrediť na veci, ktoré ho zaujímajú, celé hodiny. Na tie, čo ho nezaujímajú, sa sústredí niekoľko sekúnd. Je fajn poznať dieťa a posúvať ho postupne, mať realistické očakávania a vnímať jeho úspechy skôr v porovnaní s jeho výkonom včera či pred týždňom, nie v porovnaní s nejakou výkonovou tabuľkou či nebodaj s ostatnými rovesníkmi.

Vytvorte si systém samostatnej práce

Samostatnosť dieťaťa je veľmi dôležitá aj pre duševné zdravie rodiča a jeho schopnosť venovať sa práci. Preto odporúčam dohodnúť si systém samostatnej práce. Najmä pri menších deťoch to je ťažké, ale dá sa to.

Nám pomáha vizualizácia, prostredníctvom ktorej si ukazujeme, akú veľkú časť kruhu, teda dňa tvorí samostatná práca a akú časť spoločný čas. Všetky otázky, ktoré syn má, si necháva na čas, keď sme mu plne k dispozícii.

Netreba mať však veľké očakávania, deti robia chyby rovnako ako my. Preto sa občas stane, že z nadšenia, ktoré nevie skrotiť, nám vbehne do pracovného online stretnutia alebo ho prevalcuje frustrácia či hnev z neúspechu a neudrží ho v sebe. Keď môžeme, snažíme sa mu pomôcť, na druhej strane ho však po čase, keď už emócie nie sú také veľké, vždy upozorníme, že nabudúce to skúsime inak, samostatnejšie.

Náš syn sa najčastejšie samostatne venuje Minecraftu, ktorý v tomto období poskytuje zadarmo množstvo rôznych edukačných modulov. Minecraft sa často prezentuje ako strašiak, nás však úplne fascinuje. Okrem architektúry a skladania ponúka možnosť učiť sa takticky rozmýšľať, vytvárať elektrické obvody, pochopiť chemické reakcie, dokonca naučiť sa chovať zvieratá a pestovať rôzne plodiny.

Jasné, realita je realita, ale poznatky získané v Minecrafte majú zmysel. Táto hra umožňuje aj spoluprácu, náš syn ju hráva často spoločne s deťmi v iných domácnostiach.

Bonus: Ako môže vyzerať preskúšavanie pri domácom vzdelávaní

Pri domácom vzdelávaní sa dieťa musí každý polrok zúčastniť na preskúšavaní v škole, ktorú si zvolíte. Školu, do ktorej sme zapísali nášho syna, sme poctivo vyberali. A hoci ju máme 200 km od miesta, kde bývame, neľutujeme to. Panie učiteľky sú veľmi rozhľadené a skúsené, vnímajú nášho syna ako špecifickú osobnosť a v možnej miere tomu podriaďujú aj preskúšavanie.

Využívame možnosť individuálneho preskúšavania, škola však organizuje aj rôzne hravé tímové formy zisťovania vedomostí detí. Možností je vždy viac a atmosféra je pohodová, uvoľnená. Panie učiteľky nekladú na deti viac tlaku, ako by boli schopné uniesť, a za to si ich nesmierne vážim.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Tento deň je náš jediný hmatateľný kontakt so školou a vždy sa naň pripravujeme. Dáme dokopy všetko, čo syna posledný polrok bavilo, čím sa zaoberal. Je to poučná chvíľa aj pre mňa, lebo ma prinúti zamyslieť sa, ako sa zmenil a vyvinul.

Ak mám byť úprimná, to, ako syn napreduje, by som nikdy nenaplánovala. Vždy je to prekvapivé, témy sú nečakané, skoky vo vývine obrovské, často aj v oblastiach, ktorým sa cielene nevenujeme. Zo začiatku som mala predstavu, že jeho vzdelávanie pôjde v koľajach, ktoré určíme my, z čoho nás syn našťastie vyliečil.

Niečo z toho, čo za polrok urobí, sa so školským učivom prelína (napríklad rýchlo napreduje v gramatike), niečo nie (veľa tém a oblastí, ktoré škola vyžaduje v tomto čase, ho bavilo inokedy alebo sa k nim dostal iba okrajovo). Väčšinou po tomto prekrytí spolu s učiteľkami pátrame.

Známkovanie u nás v rodine zatiaľ berieme ako súčasť administratívy, syna sa netýka. Som rada, že máme túto možnosť, pretože v tejto fáze života sú schopnosti dieťaťa často dané prirodzeným vývinom a ten je u každého dieťaťa iný. Nevidím dôvod trestať dieťa zlou známkou za slabšiu motoriku, napríklad za písanie, len preto, že jeho telo mu to nedovoľuje. Každé dieťa robí, čo vie a môže, keď mu na to vytvoríme vhodné podmienky.


Získajte až 40 GB dát od O2. Všetkým svojim zákazníkom, ktorí sa v súčasnej mimoriadnej situácii správajú zodpovedne, daruje O2 balíky 10 GB dát za splnenie výziev. Pripravené sú 4 výzvy, vďaka ktorým si spríjemníte čas aj potešíte ľudí okolo seba. Viac informácií nájdete na dobredata.o2.sk.

Kristína Převrátil Alexy

Venuje sa komunikácii, sociológii a neurodiverzite, spolu s manželom Janom podniká v oblasti marketingu a reklamy. Viac o témach, ktoré ich zaujímajú, nájdete v ich podcastoch na Ideology.podbean.com alebo na stránke ideology.sk


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac