Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Vonku, v pohybe a spolu. Pozrite si prehľad 24 tipov na podujatia, s ktorými privítate leto

So slnkom sa prebúdzajú aj komunitné podujatia, ktoré vás nabijú energiou.

Niektoré veci sa robia ľahšie, keď na ne nie ste sami. Keď máte pri sebe niekoho, kto vás potiahne, dodá odvahu vyraziť, rozbehnúť sa alebo sa len potichu pristaviť pri dobrom zážitku. Vybrali sme pre vás májové podujatia naprieč Slovenskom, aby ste si urobili spoločné plány s najbližšími. Od behov, majálesov, osláv Dňa matiek, rínkov cez koncerty, divadlo a diskusie. Pretože keď sme spolu, ide to jednoduchšie a býva to aj o čosi krajšie.

Keď sme spolu, je to jednoduchšie. Založte si skupinu s rodinou či kamarátmi cez O2 Spolu a užívajte si veľké výhody

Bratislavský kraj

Beh šenkvickým chotárom (9. 5.)

Prvé teplé dni patria aj pohybu a dobrej nálade. Tradičný Beh šenkvickým chotárom pozýva malých aj veľkých bežcov do krásneho prostredia obce Šenkvice a jej okolia. Ide najmä o radosť z behu a zo spoločného zážitku.

Pripravené sú trate pre deti, rekreačných športovcov aj skúsenejších bežcov a chýbať nebude ani povzbudzujúca komunitná atmosféra. Beh šenkvickým chotárom je ideálny tip na aktívne sobotné popoludnie – či už v teniskách, alebo popri trati ako fanúšik.

Rodinné pátranie: Kto je mama? (10. 5.)

Ako sa menil význam slova mama v priebehu času? Čo majú spoločné mamy dnes a pred sto rokmi? V Apponyiho paláci Múzea mesta Bratislavy vás čaká rodinné pátranie, ktoré hravou formou otvorí rozhovory o materstve, rodine a spomienkach.

Spoločne preskúmate výstavu Rodinné skutočnosti, nahliadnete do príbehov bratislavských mám z minulosti a na záver si vyrobíte smaltovaný medailón ako malý darček k Dňu matiek.

Mestský swap v kultúrnom dome (16. 5.)

Chcete si urobiť si poriadok v skrini a vdýchnuť šatníku nový život? V Kultúrnom centre Modra sa uskutoční mestský swap oblečenia, kde môžete posunúť kúsky, ktoré už nenosíte, a odísť s novými úlovkami.

Okrem udržateľného nákupu vás čaká aj príjemná komunitná atmosféra, ktorá vás inšpiruje v novom a zodpovednejšom pohľade na módu. Ak hľadáte jednoduchý spôsob, ako osviežiť jarno‑letný štýl, toto podujatie by ste si nemali dať ujsť.

Trnavský kraj

Trnavský rínek (9. 5.)

Kapitulská ulica a Námestie sv. Mikuláša v Trnave opäť ožijú chuťami, vôňami a ľuďmi, ktorí stoja za poctivými lokálnymi výrobkami. Trnavský rínek prinesie desiatky malovýrobcov, remeselníkov a pestovateľov, pestrú gastroponuku aj živý sprievodný program. 

Okrem nákupov sa môžete tešiť na koncerty, tvorivé dielne či program pre deti, novinkou bude aj otvorená záhrada Západoslovenského múzea s oddychovou zónou. Mestský trh je ideálnou príležitosťou zastaviť sa, ochutnávať a stráviť deň v príjemnej spoločnosti.

Wings for Life World Run, Piešťany (10. 5.)

Beh sa pre tých, ktorí bežať nemôžu. Globálne bežecké podujatie Wings for Life World Run spojí v nedeľu dopoludnia bežcov a účastníkov na invalidnom vozíku v Piešťanoch, kde štartuje pri Dome umenia a pokračuje popri Váhu a mestským parkom. Tentoraz nejde o beh s cieľovou rovinkou, ale o to, ako dlho dokážete unikať virtuálnemu Catcher Caru. 

Celé štartovné putuje na výskum poranení miechy, takže každý krok má zmysel. Či už si idete zabehnúť osobný rekord, alebo len zažiť jedinečnú atmosféru spoločného pohybu, toto je beh, ktorý spája celý svet.

Tradície bez hraníc (17. 5.)

Folklór dokáže spájať aj kontinenty. V jezuitskom Kostole sv. Františka Xaverského v Skalici sa v nedeľu podvečer stretnú tradície z rôznych kútov sveta na prehliadke folklóru Tradície bez hraníc. 

Predstavia sa tanečné súbory z Kostariky a Turecka, ktoré prinesú do historického priestoru temperamentné rytmy, farby krojov a energiu vzdialených kultúr. Podujatie s voľným vstupom je pozvánkou na nevšedný kultúrny zážitok, kde sa ľudové tradície stávajú univerzálnym jazykom.


Trenčiansky kraj


Stavanie mája v Bojniciach (1. 5.)

Prvomájové tradície majú v Bojniciach svoje miesto. Obľúbené stavanie mája prinesie folklór, spev a tanečnú atmosféru najskôr do mestskej časti Dubnica v blízkosti Kostola Sedembolestnej Panny Márie a podvečer aj na Hurbanovo námestie v centre mesta. O živý program sa postarajú folklórny súbor Senior Vtáčnik a detský folklórny súbor Malý Vtáčnik. Príďte osláviť tradičný máj priamo do srdca kúpeľného mesta.

Korben Dallas vo Fabrike 61 (9. 5.)

Silné texty, emócie a hudba, ktorá ide pod kožu. Kapela Korben Dallas zavíta po prvý raz do Partizánskeho, kde odohrá koncert v jedinečných industriálnych priestoroch Fabriky 61 bývalých Baťových závodov. Pripravený je večer plný známych skladieb ako Otec, Beh, Spolu či Za sklom, ktoré v kombinácii s autentickou atmosférou miesta sľubujú intenzívny hudobný zážitok. Ak máte radi kvalitnú slovenskú hudbu a netradičné priestory, tento koncert by vám rozhodne nemal ujsť.

Jakub Zitron Ťapák: Večer česko‑slovenského internetového bizáru (13. 5.)

Internet má svoje temné zákutia – a práve tam vás zavedie Jakub Zitron Ťapák v kultúrno‑kreatívnom centre Hviezda v Trenčíne. V rámci večera česko‑slovenského internetového bizáru ožijú legendárne virály, hlášky a postavičky, ktoré by sme najradšej vymazali z pamäti, no zároveň sa im nedokážeme prestať smiať. 

Ikonické „tu kabel“ alebo „mačkáš mi hada“ sa na veľkom plátne stretnúť s Zitronovým ostrým humorom a výstižnými komentármi. Výsledkom je večer plný smiechu, preneseného trapasu a fascinácie tým, čo všetko internet dokáže vytvoriť.

Nitriansky kraj

Nádherná záhrada po nej zostala (11. 5.)

Divadlo Pôtoň – centrum umenia a kreativity v Bátovciach uvedie inscenáciu, ktorá cez silný osobný príbeh otvára veľké historické aj spoločenské témy. Nádherná záhrada po nej zostala je inšpirovaná osudom českej barónky Sidónie Nádhernej z Borutína a jej zúfalým zápasom o záchranu zámku a záhrady vo Vrchotových Janoviciach po druhej svetovej vojne. 

Inscenácia pracuje s autentickými historickými materiálmi, korešpondenciou i literárnymi textami a stáva sa metaforou zániku hodnôt, pamäti a kultúrneho dedičstva v strednej Európe. Príďte sa pozrieť na citlivý, no zároveň naliehavý divadelný zážitok, ktorý presahuje minulosť a kladie otázky aj o našom vzťahu ku kultúre dnes.

Nitránsky rínek (23. 5.)

Svätoplukovo námestie v Nitre sa opäť premení na živé centrum mestského diania. Nitránsky rínek spája lokálnych remeselníkov, pestovateľov a malovýrobcov s bohatým sprievodným programom. Počas celého dňa sa môžete tešiť na hudobné vystúpenia, kapely či umelcov z celého Slovenska a chýbať nebude ani program pre deti. Rínek je miestom, kde sa nakupovanie mieša s kultúrou, hudbou a komunitnou atmosférou – ideálny plán na pomalú sobotu v meste.

Cyklobusom do Zlatna a na Remitáž (30. 5.)

Ak túžite po výlete do prírody bez logistiky okolo auta, cyklobus do Tribeča je ideálne riešenie. Zo stanice v Nitre vás v sobotu dopoludnia odvezie autobus so stojanmi na bicykle až do Zlatna alebo k Jelencu – Remitáži, odkiaľ môžete vyraziť na cyklovýlet. Cyklobus je vhodný aj pre rodiny a turistov bez bicykla a ponúka jednoduchý spôsob, ako stráviť deň v lese a na lúkach. Praktický, dostupný a nenápadne dobrodružný výlet, ktorý ukazuje, že za dobrým zážitkom netreba cestovať ďaleko.

Žilinský kraj

HLBINY MATERSTVA II (15. 4. – 15. 6.)

V Dome kultúry v Námestove si môžete celý mesiac pozrieť výstavu výtvarníčky a animátorky Martiny Malovaníkovej, ktorá sa na materstvo pozerá úprimne a bez idealizovania. Výstava HLBINY MATERSTVA II otvára tému radostí, pochybností aj vnútorných bojov, ktoré s materstvom prirodzene prichádzajú. Prostredníctvom výrazných symbolov, obrazov a animácií vás vtiahne do osobného sveta emócií a skúseností. Výstava vás povzbudí, aby ste sa zastavili a vnímali materstvo v celej jeho šírke a hĺbke.

Silent Disco Piaggio (29. 5.)

Stanica Žilina‑Záriečie sa v piatok večer premení na netradičný tanečný parket. Piaggio Silent Disco je pojazdná párty, ktorá spája taliansky štýl, svetlá, diskoguľu a hudbu prinesie priamo do vašich uší. Stačí si nasadiť slúchadlá, vybrať si dídžeja a dať sa unášať rytmami bez toho, aby ste rušili okolie. O hudbu sa postarajú dídžeji Wet‑land, Vondro, Berry M, Džbán a SemTam, ktorí sa budú predbiehať v tom, kto rozhýbe najviac tanečníkov. Každý si nájde svoje – od známych hitov až po nečakané nostalgické pecky.

Majáles Wedemboyz v Martine (30. 5.)

Oslava slnečných mesiacov sa v Martine odštartuje vo veľkom. Areál SIM ovládne majáles v réžii Wedemboyz, ktorý prinesie energický večer plný tanečnej hudby pod holým nebom. Na jednom pódiu sa postupne predstavia dídžeji Drobex, B4RU, Lkas a Subtad a postarajú sa o rytmy, pri ktorých nebude stáť nikto v kúte. Čaká vás hudba, svieža atmosféra a ideálna príležitosť stretnúť sa s kamošmi ešte predtým, než sa leto naplno rozbehne.

Banskobystrický kraj

Burza detského oblečenia a potrieb v Lučenci (3. 5.)

Mestská tržnica v Lučenci sa v prvú májovú nedeľu premení na praktické miesto pre rodičov, ktorí chcú ušetriť, posunúť veci ďalej a nakúpiť rozumne. Burza detského oblečenia a potrieb ponúkne detské oblečenie, doplnky aj drobnosti, z ktorých deti rýchlo vyrástli, no môžu ešte dobre poslúžiť iným drobcom. Ideálna príležitosť, ako dať veciam druhý život, stretnúť sa s ďalšími rodičmi a obnoviť detský šatník či výbavu udržateľným spôsobom.

Byrokrat (30. 5.)

Čo sa stane, keď sa pravidlá odtrhnú od reality? Mestské divadlo Banská Bystrica prichádza s autorskou inscenáciou Byrokrat, ktorá sa bez jediného slova pozerá na byrokraciu, moc a jej zneužívanie. Neverbálna činohra s prvkami pantomímy a grotesky stavia na silnom pohybe, výraze a atmosfére, vďaka čomu je výpoveď ešte intenzívnejšia. Originálny divadelný zážitok dopĺňa živá hudba.

Dni mesta Brezno 2026 (29. – 30. 5.)

Koniec mája bude v Brezne patriť mestu, hudbe a spoločným stretnutiam. Dni mesta Brezno rozprúdia centrum aj mestský park dvojdňovým programom, ktorý spojí veľké koncerty so sprievodným dianím pre všetky generácie. Na pódiu sa vystriedajú výrazné mená slovenskej hudobnej scény – Alan Murin, Desmod, Tublatanka aj Vidiek – a večery doplní atmosféra koncertov pod holým nebom.

Prešovský kraj

Festival Vlny v Bardejove (1. – 2. 5.)

Do priestorov Bašty – kultúrno‑komunitného centra v Bardejove po prvýkrát zavíta Festival Vlny, ktorý prinesie dva večery venované digitálnemu umeniu, svetlu a vizuálnym experimentom. Návštevníkov čakajú interaktívne inštalácie, projekcie a diela pracujúce s technológiami aj so samotným priestorom, ktorý sa po zotmení mení na živú scénu plnú obrazov a pohybu. Festival otvára dvere súčasnému vizuálnemu umeniu aj tým, ktorí ho bežne nevyhľadávajú – ideálny večerný program pre tých, ktorí chcú zažiť Bardejov trochu inak.

Vietnam na skútri: cestovateľská prednáška (4. 5.)

Centrum nezávislej kultúry v Prešove Wave otvorí pondelkový večer príbehu o ceste, ktorá sa začala bez plánu a skončila sa tisíckami kilometrov zážitkov. Devätnásťročný Alexej sa počas letných prázdnin vydal do Vietnamu len so spiatočnou letenkou a rozhodnutím prejsť celú krajinu na mestskom skútri – bez predchádzajúcich skúseností s motorkami. 

Počas dvoch mesiacov sa dostal ďaleko od turistických trás. Od hlučných ulíc Ho Či Minovho mesta až po výstup na najvyšší vrchol Indočíny počas tajfúnu – prednáška ponúkne autentický pohľad na cestovanie, ktoré nie je o pohodlí, ale o zvedavosti, ľudskosti a ochote dať sa prekvapiť.

Katarína Koščová & Daniel Špiner (8. 5.)

Kaštieľ v Stropkove sa v piatok večer premení na miesto tichej blízkosti a silných emócií. Katarína Koščová a Daniel Špiner prichádzajú v zostave, ktorá sa ničím neprikrášľuje – len úžasný hlas a klavír. Ich koncerty sú intímnym stretnutím, kde sa smiech prirodzene mieša so slzami. Bez veľkej kapely a bez bariér dokážu Katka a Daniel osloviť presne tak, aby sa publikum stalo súčasťou príbehov, ktoré vznikajú priamo pred nimi.

Košický kraj

PUCUNG 2026 – protikorupčný festival (15. – 17. 5.)

Protikorupčný festival PUCUNG sa vracia do košických Kasární/Kulturparku a tento rok potrvá výnimočne tri dni. Deviaty ročník prichádza s témou odvahy – tej občianskej, spoločenskej aj osobnej – a ponúkne kombináciu diskusií, koncertov, workshopov a humoru. Medzi hosťami nechýbajú známe mená z médií, kultúry a verejného života, sobotný večer uzavrie koncert kapely Billy Barman.

Horský beh Plejsy – majstrovstvá Slovenska v behu do vrchu (16. 5.)

Krompachy budú v sobotu patriť bežcom, kopcom a poctivému športovému tempu. Horský beh Plejsy prinesie majstrovstvá Slovenska v behu do vrchu s trasou z centra mesta až k chate Energetik. Ide o trasu dlhú 10,7 km a prevýšením 625 m. Štart aj cieľ preveria kondíciu pretekárov, zatiaľ čo sprievodný program pri Kultúrnom dome v Krompachoch ponúkne detské behy, tombolu, atrakcie a priestor pre divákov. Toto podujatie spája súťažný šport s komunitnou atmosférou a pozýva stráviť deň vonku.

Hutňanská šelma 2026 (23. 5.)

Lesy v Novoveskej Hute pri Spišskej Novej Vsi opäť ožijú behom, ktorý preverí kondíciu aj zmysel pre humor. Hutňanská šelma je prekážkový beh v prírode, prezývaný aj „miestny sparťan“, ktorý ponúka trate pre deti aj dospelých a spája športový výkon so zábavou. Čakajú vás lesné cesty, nápadité prekážky a sprievodný program. Ak sa nebojíte zašpiniť a hľadáte aktivitu, vďaka ktorej pôjdete domov s pocitom, že telo dostalo poriadnu výzvu, toto je pre vás.

Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Prečo nevieme vyhodiť veci, ktoré nepoužívame? Profesionálna organizátorka o „obezite vecí“ a tipoch na jarné oživenie domácnosti

Skutočná zmena neprichádza s usporiadaním skriniek, ale s postupným upratovaním v sebe a v tom, ako budeme k veciam odteraz pristupovať.

Žijeme v zahltenom svete. V práci nás zahlcujú povinnosti, na obrazovkách správy a sociálne siete a doma prebytok vecí, ktoré často ani nepotrebujeme. Ako si zlepšiť život vďaka upratovaniu a dobre zorganizovanému priestoru? Návod poskytne Zuzana Mrázová, certifikovaná konzultantka KonMari metódy, ktorá sa zaoberá estetickým organizovaním domácnosti a tzv. declutteringom.

V rozhovore so Zuzanou sa dozviete:

  • prečo si nechávame veci, ktoré nevyužívame,
  • aký vplyv má na nás jarné upratovanie a decluttering,
  • ako čo najefektívnejšie triediť veci v domácnosti,
  • prečo sa predaj drobností v bazároch zväčša nevyplatí a kedy je lepšie veci darovať,
  • prečo nás nákup organizérov nezachráni a kedy sa z nich stáva len ďalší zbytočný odpad.

Čo hovoríte na koncept jarného upratovania? Má to pre nás v dnešnej dobe ešte zmysel?

Jarné upratovanie je skvelé. Keď vyjde prvé silné slnko, zrazu jasne vidíme všetok ten prach a mastnotu. Je to v nás zakorenené, potrebujeme vyliezť z pomyselných zimných „brlohov“ a všetko vymiesť. Milujem spomienky na éru našich babičiek, keď sa dom doslova obrátil naruby, koberce sa vyniesli von na slnko a nábytok sa odtiahol.

Dnes takýto radikálny proces zvládne málokto. Máme totiž toľko vecí, že ich fyzicky nemáme kam posunúť, aby sme mohli takto hĺbkovo upratať. Keby ste dnes vyložili obsah všetkých skríň naraz na podlahu, nastal by totálny „sajgon“. Preto dnes upratujeme skôr po fázach a zónach.

Keď sa dnes pozriete na bežnú domácnosť, čo je podľa vás hlavný problém?

Počas rokov, čo sa venujem tejto práci, som zistila, že problémom nie je neschopnosť zorganizovať si priestor, ale obrovské množstvo vecí, ktorými sme zahltení. Ľuďom zvyknem hovoriť: „Pripustime si, že žijeme na budúcich smetiskách. Skončí tam každá vec, ktorú si prinesieme domov.“

Súvisí to podľa vás aj s tým, aký máme k veciam vzťah?

Určite. Čím ďalej, tým menej nám na konkrétnych veciach záleží. Dnes si túžbu po niečom dokážeme splniť okamžite a instantne. Či už luxusná verzia, alebo lacná alternatíva, všetko je dostupné na pár klikov online. Stratil sa aj ten moment „tešenia sa“, keď sme si cestu do obchodu museli naplánovať, čo nám prirodzene dávalo čas si nákup v hlave ešte premyslieť. Dnes vybavíme všetko pohodlne z gauča.

Najväčšie uspokojenie pocítime v momente samotného nákupu. Keď však veci dorazia domov v krabiciach, radosť vystrieda praktická starosť. Musíme ich vybaliť, odstrihnúť visačky, oprať a nájsť im miesto v skrini. V tom momente sa pôvodné nadšenie často rozplynie a nastupuje pocit zahltenia. Ak na to nemáme kapacitu, vec niekam odložíme „na potom“. 

Keď sa tento cyklus opakuje, priestor sa postupne plní predmetmi, ku ktorým sme si vlastne ani nestihli vytvoriť vzťah.

„Kľúčová otázka znie: Stálo by mi to za to kúpiť si túto vec dnes znova? Ak je odpoveď nie, tak ju vo svojom živote nepotrebujete.“

No hoci k mnohým veciam nemáme vzťah a nevyužívame ich, predsa si ich nechávame. Prečo je to tak? 

Dôvodov je celé spektrum. Historicky v nás zostalo zakorenené, že bez vecí neprežijeme. Máme podvedomý pocit, že ich potrebujeme na prežitie alebo na to, aby nám bolo lepšie. Brzdí nás strach z toho, čo bude zajtra, ale aj silné puto k minulosti.

Veľkou témou sú, samozrejme, peniaze. Keď sa chceme niečoho vzdať, nastupuje náročná konfrontácia so sebou samým a s investíciou, ktorú sme nevyužili. Povieme si: „Stálo to tristo eur, predsa nie som taký márnotratný človek, aby som to teraz vyhodil.“ Typickým príkladom je starý digitálny fotoaparát – kedysi stál majland, dnes ho už nikto nepoužíva, no zbaviť sa ho je pre mnohých priam nepredstaviteľné.

Okrem peňazí v tých veciach vidíme aj svoju vlastnú históriu, spomienky na blízkych či dokonca náš osobnostný a partnerský vývoj. Vidíme tam však aj svoje nákupné prešľapy a chyby, čo vyvoláva extrémne výčitky svedomia. 

Mám pocit, že v tých veciach sa často schovávajú naše „dávne osobnosti“. Ľudia, ktorými sme boli kedysi a s ktorými je náročné sa rozlúčiť.

Tá psychológia za tým je náročná. Nerodíme sa každý rok do nového života, nezačíname od nuly. Minulosť si nesieme so sebou. Sú momenty, keď ju dokážeme pustiť zásadnejšie, rozchod či sťahovanie detí, ale väčšinou to všetko ťaháme so sebou.

To isté sa týka nakupovania. Nakupujeme pre verziu seba, ktorou by sme chceli byť, nie pre tú, ktorou reálne sme. Myslíme si, že cez tie veci to pôjde jednoduchšie. Chceme začať behať, tak si hneď nakúpime celú výbavu – tenisky na asfalt, trail, špeciálne ponožky, výživové doplnky… 

Reklama je silný nástroj a je ťažké jej odolať. Predáva nám verziu života, ktorú by sme chceli žiť, a my nakupujeme v naivnej viere, že tie veci nám pomôžu stiahnuť náskok nášho ideálneho ja.

Takže je to z veľkej časti spoločenský, nielen individuálny problém?

Žijeme v dobe, ktorá nás do zahltenia doslova tlačí. Je jednoduché podľahnúť tomu impulzu. Reklama je vedecky postavená tak, aby nás presvedčila, že každú vec nutne potrebujeme k šťastiu. Nie je to o tom, že by sme boli „mimo“, ale že sme v tom tlaku konzumu stratili vedomý prístup.

Keď tento problém s vecami presiahne únosnú mieru, nastáva paralýza. Zrazu stojíte pred obrovskou kopou predmetov a netušíte, kde a ako začať. Často sa stáva, že sa do toho aj pustíte, ale výsledok sa nedostavuje, čo vás len viac znechutí. Je to začarovaný kruh.

Posun nespočíva v jednom zázračnom upratovaní. Skutočná zmena prichádza s postupným upratovaním v sebe a v tom, ako budeme k veciam odteraz pristupovať. 

Mení nás tento proces aj zvnútra?

Minimálne nás núti položiť si základné otázky: Kto som dnes? Čo skutočne potrebujem pre svoj aktuálny život? Kam smerujem? Ide o postupné odpútanie sa od minulosti, na ktorej zbytočne lipneme, a vytvorenie si priestoru pre aktuálny život. Organizovanie priestoru je v tomto zmysle proces „sprítomnenia“ – návratu k realite a tomu, kde sa práve nachádzame. 

Predstavme si, že som konečne nabrala motiváciu vytriediť veci v byte. Kde odporúčate začať?

Neexistuje univerzálne pravidlo, ale zvyčajne začíname tam, kde to človeka najviac trápi. Ideálne s niečím jednoduchým a malým, čo zvládnete za hodinu. Či je to skrinka pod televízorom, v kúpeľni alebo skrinka na topánky. Niečo hmatateľné, čo vás na začiatku nepoloží. 

A potom by som postupovala po jednotlivých kategóriách v domácnosti. Teda oblečenie, knihy, dokumenty, potraviny… Samostatnou sekciou sú sentimentálne predmety.

Prečo je lepšie postupovať po kategóriách a nie po jednotlivých miestnostiach? Upratovať izbu po izbe pôsobí intuitívnejšie.

Pretože ak idete po miestnostiach, otvárate ten istý problém niekoľkokrát. Oblečenie nemáte len v spálni – niečo je v predsieni, niečo v garáži, niečo v sezónnom odkladisku. To isté platí pre potraviny alebo čistiace prostriedky. Keď ich zhrniete z celého domu na jedno miesto, až vtedy zistíte, koľko toho reálne máte. 

Človek nemá prehľad, kým je to roztrúsené. Navyše, kategórie sú menšie sústa. Ak sa pustíte do celej izby, rýchlo sa vyčerpáte a skončíte v polovici.

S ktorou kategóriou zvyknú mať ľudia najväčší problém?

To je individuálne. Pre niekoho je to kozmetika – niektoré ženy chcú všetko vyskúšať a zrazu sa im to nikam nezmestí. Pre iných je to oblečenie alebo kuchyňa plná vecí na jeden konkrétny recept. No a potom sú tu knihy. Človek neodolá a prinesie si ich desať, hoci vie, že nemá čas ich čítať. Ale hovorí si: „Raz si ich prečítam.“ Je to túžba po ideálnej verzii seba. 

Vy často ľudí delíte na „vyhadzovačov“ a „zberačov“. V čom sa ich prístup k veciam najviac odlišuje?

Ide o dve skupiny, ktoré si navzájom často vôbec nerozumejú. Vyhadzovači okolo seba nepotrebujú veľa vecí a neviažu sa na ne. Sú to zväčša racionálne a analytické typy, ktoré prikladajú predmetom nízku dôležitosť. Bez mihnutia oka vytriedia skriňu a ani by im nenapadlo odkladať si drobnosti. Keď im vysvetľujem, čomu sa pracovne venujem, nechápu, prečo by s tým mal niekto potrebovať pomoc. Vyhodiť nepotrebné je pre nich prirodzené.

Na opačnom spektre sú zberači. To sú často umeleckejšie založení ľudia, ktorí za každou vecou vidia príbeh a emóciu. Nedokážu sa rozlúčiť s ničím: od starého telefónu až po prečítaný časopis, v ktorom bol jeden zaujímavý recept. Všetko sa predsa raz zíde. 

Spomínaní „zberači“ zrejme potrebujú hlbšie pracovať so svojím nastavením a postojom k veciam…

Niekedy len potrebujú počuť jasnú odpoveď na otázku, čo s danou vecou urobiť. Často sa totiž „zacyklíme“ pri veciach, ktoré majú nulovú hodnotu. Platí to aj pre predaj cez bazáre ako Vinted. Ľudia sa snažia predať kúsky za 5 či 10 eur, no ja ich brzdím otázkou: „Aká je tvoja hodinová sadzba v práci? Ak je to napríklad 30 € a tú vec nepredáš do hodiny aspoň za túto sumu, tak sa ti to ekonomicky nevyplatí robiť.“

Málokto si uvedomuje tú skrytú logistiku – vec musíte nafotiť, komunikovať so záujemcom, zabaliť ju a odniesť na poštu. To je investovaný čas, ktorý vám nikto nevráti.

Človek má však často pocit, že tie veci „stále niečo stáli“, a chce tie peniaze aspoň sčasti dostať späť. Ako sa s týmto mentálnym blokom vyrovnať?

Pravda je taká, že peniaze, ktoré ste za tie veci zaplatili na začiatku, už neexistujú. Sú dávno minuté a ich hodnota v skrini nerastie. Ak v tých veciach stále vidíte nejaký úžitok, radšej ich darujte. Zbavte sa ich čo najrýchlejšie a posuňte ich ďalej, kým sú ešte funkčné a moderné. Pre bežného človeka je predaj drobností po bazároch väčšinou len časová strata. 

„Triedenie začnite niečím jednoduchým a malým, čo zvládnete za hodinu. Či je to skrinka pod televízorom, v kúpeľni alebo skrinka na topánky.“

Čo by sme sa mali sami seba pýtať, aby sme sa vedeli úprimne rozhodnúť, či má daná vec pre mňa skutočnú hodnotu alebo si len hovorím, že „sa to môže zísť“?

Treba sa na to pozrieť veľmi prakticky a položiť si pár priamych otázok: Naozaj túto vec potrebujem? Používam ju reálne alebo len hypoteticky v nejakých predstavách? Skúste sa zamyslieť nad tým, čo by ste robili, keby ste tú vec nemali. Vždy totiž existujú alternatívy. Ak napríklad riešite rýchlovarnú kanvicu, ktorú takmer nevyužívate – keby ste ju nemali, vodu si jednoducho zohrejete na sporáku.

Kľúčová otázka však znie: Stálo by mi to za to kúpiť si túto vec dnes znova? Ak je odpoveď „nie“, tak ju vo svojom živote nepotrebujete.

Úplne inou kategóriou je sentiment. Ak k nejakej veci niečo cítite, hoci je nepraktická, je to legitímny dôvod na diskusiu. Ak vám prináša úsmev alebo peknú spomienku, nechajte si ju. Skutočným problémom sú tie predmety, ktoré nemajú praktický úžitok a zároveň k nim nič necítite. Sú tam len preto, že tam „proste sú“. Práve tie musia ísť preč ako prvé.

Čo s vecami, ktoré sme si kúpili kvôli novému hobby, ale po čase nás omrzeli? Prípadne ich vytiahneme len raz za rok a zvyšok času nám doma zavadzajú?

Je to opäť o úprimnosti k sebe samému. Kto som dnes a ako často túto vec reálne využijem? Ak si napríklad kúpite lyžiarsku súpravu za 1 500 eur a na svah sa dostanete trikrát za sezónu, jedno lyžovanie vás vyjde poriadne draho. Ekonomicky by bolo v takomto prípade oveľa výhodnejšie si výstroj jednoducho požičať.

Vlastná výbava totiž prináša aj mnohé skryté náklady, ktoré si pri kúpe málokto uvedomí – zrazu potrebujete väčšie auto alebo strešný box, musíte riešiť servis a najmä priestor, kde to budete celý rok skladovať. Minulý rok v Chorvátsku mala takmer každá rodina vlastný paddleboard z Decathlonu. Všetci ich premiestňovali cez pol Európy, hoci na pláži bola požičovňa za pár eur. 

Moja rada znie: dajte každému novému hobby čas. Najprv si veci párkrát požičajte a až v momente, keď si budete istí, že vás to skutočne baví a napĺňa, investujte do vlastných. Vyhnete sa tak nielen zbytočným výdavkom, ale aj ďalšej kope vecí, ktoré vám doma budú len uberať drahocenný priestor.

Máte ešte nejakú užitočnú radu o triedení vecí?

Všetko, čo vyradíte, musí ísť okamžite preč z domu. Nenechávajte vrecia v predsieni ani v garáži. Tie krabice majú totiž zázračnú schopnosť „vrátiť sa späť do obehu“. Nevytvárajte si doma žiadne „čierne diery“ s prísľubom, že to vyriešite neskôr. Ak ste niečo nepoužili rok, s vysokou pravdepodobnosťou to už nepotrebujete.

Takže tá modrá taška z Ikey s oblečením, ktorú mám v skrini už dva roky, musí ísť preč?

Presne tak. Len tak vám reálne ubudne v priestore, ale najmä v hlave. Mojím cieľom je učiť ľudí hľadať v domove jednoduchosť, nie nedosiahnuteľnú dokonalosť. Ak niekam odložíte napríklad playstation, musí byť jednoduché to znova nájsť a zapojiť. Neexistuje univerzálna rada, že táto vec patrí „vždy doprava“. Každý domov má svoju vlastnú logiku a cestičku.

A na záver ešte jedno varovanie: nevykladajte veci na voľné plochy. Malá kopa si pýta viac. Jedny rifle pohodené na stoličke znamenajú, že o dva dni tam máte „Mount Everest“. Čisté plochy sú základom vizuálneho pokoja. Keď ich raz narušíte, neporiadok sa začne nabaľovať.

Pravidlo 5 vecí vyhodím, 5 vecí si môžem kúpiť. Funguje to tak?

V reálnom živote takéto pravidlo veľmi nefunguje. Je to skôr taký „spotrebný mindset“, ktorý nás v kolotoči hromadenia udržiava. Ak si povieme, že za päť vyhodených vecí máme „povolenku“ na päť nových, náš vzťah k vlastníctvu sa nemení, len meníme starý obsah skrine za nový.

V živote prirodzene prichádzajú obdobia, keď potrebujeme nakúpiť viac, a inokedy zasa fázy, keď sa musíme vo veľkom zbavovať nepotrebného. Cieľom by mala byť skôr celková rovnováha medzi tým, čo do domácnosti prichádza a čo z nej odchádza. Netreba sa otrocky upínať na presné čísla, ale skôr na vedomé rozhodovanie o každej jednej veci, ktorú si do svojho priestoru vpustíme.

V čom ľudia najčastejšie zlyhávajú, keď sa pustia do declutteringu?

Je toho na nich priveľa. Neuvedomujú si, koľko času a energie to zožerie. Často sú to hodiny preberania, dvíhania vecí a boja s výčitkami. Človek v polovici stratí nadšenie, lebo nevidí okamžitý úspech. Potom sú tu emocionálne bloky – vypratávanie domu po rodičoch alebo babičke je jedna veľká emócia, ktorá vás vie úplne paralyzovať. 

Čo sa vám ešte osvedčilo pri organizácii priestoru? Sú nejaké „vychytávky“ alebo konkrétne „odkladače“, ktoré fungujú?

Kúpiť si organizéry automaticky neznamená, že budete zorganizovaní. Na to, aby akýkoľvek systém fungoval, potrebujete v prvom rade voľný priestor. Paradoxne samotné krabičky niekedy zaberú viac miesta než veci, ktoré do nich chcete schovať. Nespoliehajte sa teda na ne ako na záchranné koleso. Základom je nechať si poruke to, čo reálne používate, a zvyšok uložiť tak, aby ste o tom mali prehľad, no zároveň vám to nezavadzalo.

Najväčšou chybou je kúpiť si organizéry dopredu a až potom pre ne v byte hľadať miesto. Skúste to opačne: mám tu tento konkrétny priestor a presne sem by sa mi hodili tri krabičky. Ak vám to po vyskúšaní dáva zmysel a pomáha vám to udržať systém, pokračujte v tom. Ale nenoste ich domov dvadsať naraz.

Väčšinou totiž ľudia, ktorí cítia nutkavú potrebu všetko „zakrabičkovať“, v skutočnosti bojujú s tým, že na tie krabičky už nemajú v byte žiadne voľné miesto.

Zuzana Mrázová

Takmer 20 rokov pôsobila v medzinárodných finančných inštitúciách, po narodení detí však potrebovala kariérnu zmenu. Dnes sa Zuzana Mrázová živí organizovaním domácností podľa Marie Kondo. Je certifikovanou konzultantkou KonMari metódy a na sociálnych sieťach je známa ako @simplist.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.