Psychologička: Je dôležité, či sme v celom dni venovali niečo aj sebe

„Často sa stáva, že keď príde čas na oddych, nevieme si vybrať, čo máme robiť. Zrazu je toho veľa a my by sme chceli stihnúť všetko,“ hovorí psychologička Jana Bevilaqua.

Ako vyzerajú momenty oddychu, ktoré vás dobíjajú energiou? Doprajete si ich pravidelne alebo na ne čakáte niekoľko mesiacov? Aj keď je oddych pre naše psychické zdravie dôležitý, málokto mu venuje v zhone bežných dní dostatok pozornosti. Psychologička Jana Bevilaqua z projektu Duše naše rozprávala o potrebe oddychu, ale aj o tom, prečo je dôležité vnímať svoje potreby a prijať, že sa môžu meniť.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • prečo je oddych dôležitý pre našu psychiku,
  • aké signály tela si treba všímať,
  • ako si nájsť typ oddychu, ktorý nám vyhovuje,
  • prečo je dôležité vnímať svoje potreby,
  • ako si vniesť momenty odpočinku do bežných dní.

Psychologička: Keď dieťa vylezie na strom, neposilňuje len svalstvo, učí sa aj kriticky myslieť

Asi každému sa niekedy stalo, že sa po dovolenke, na ktorú sa dlho tešil, vrátil do práce unavený. Energia, ktorú si od voľna sľuboval, neprišla. Stretávate sa s tým? 

Je to veľmi časté. Ideálne je, ak ľudia oddychujú aspoň tri týždne, pretože prvý týždeň je človek zvyčajne ešte vždy v pracovnom naladení. Rozdiel je medzi letnou dovolenkou a sviatkami. Počas sviatkov máme pocit, že toho musíme stihnúť veľa, stretnúť sa s ľuďmi, všetko si rozplánovať, čo môže v konečnom dôsledku znamenať stres. Nie každý si stihne oddýchnuť napriek tomu, že mal dlhšiu dovolenku. Nie je to o tom, že zmena za nami zrazu príde, priestor na zmenu si potrebujeme vytvárať my sami.

Prečo je vlastne odpočinok dôležitý pre naše psychické zdravie?

Aby sme si vedeli utriediť myšlienky a neboli v hlave zahltení. Oddych reštartuje celé naše nastavenie a prináša čistejšiu hlavu. Je to o malých krokoch. Môžete začať tým, že si hlavu budete čistiť cestou z práce, a keď sa dostanete domov, budete sa venovať už len tomu rodinnému, nie pracovnému. Ak venujeme pozornosť svojmu psychickému zdraviu, venujeme pozornosť samému sebe. A následne to má vplyv na naše vzťahy celkovo.  

Čiže je dobre dávať si počas dňa vedomé úlohy? 

Nemusí to vyhovovať každému. Niekto privíta, že si deň štruktúruje, a povie si, že doteraz pracujem a teraz budem robiť toto. Niekto sa svojim myšlienkam venuje ráno alebo večer. Dôležité je to, či sme v celom dni venovali niečo aj sebe.

Ak venujeme pozornosť svojmu psychickému zdraviu, venujeme pozornosť samému sebe. A následne to má vplyv na naše vzťahy celkovo.

Niekto športuje alebo sa ide prejsť, niekto si oddýchne pri televízii. Majú ľudia problém zadefinovať si, pri ktorých aktivitách si naozaj oddýchnu a ktoré im energiu, naopak, uberajú? 

Často sa stáva, že keď príde čas na oddych, nevieme si vybrať, čo máme robiť. Zrazu je toho veľa a my by sme chceli stihnúť všetko. Nakoniec ľudia zistia, že nevedia, ako oddychovať. Vtedy sa vracajú k tomu, čo im pomáhalo kedysi, ale v danom životnom období to často pre nich nemusí byť to, čo potrebujú. Hľadajú starú formu oddychu, ktorá im už nepomáha, a postupne zistia, že teraz potrebujú niečo úplne iné. 

Čiže je to o akomsi utriedení potrieb.

Áno, a aj o dovolení robiť veci, ktoré potrebujeme. Často si myslíme, že oddych musí byť niečím naplneným, produktívnym, a pasívny oddych si nedoprajeme, hoci ho potrebujeme. Výber aktivity ľudí dokonca niekedy stresuje. Platí, že aj oddychovať sa treba naučiť. 

Kde začať, ak oddychovať neviem? 

Odporučila by som začať priebežne, v chode bežných dní. Zabezpečiť si pre seba niečo ako vsuvky, kde si môžeme pestovať návyk oddychu. Ľudia čakajú celé mesiace na letnú dovolenku, ale aplikovať oddych do bežných dní je pre nich náročnejšie, aj keď ho potrebujú. 

Ak ideme z extrému do extrému, môže sa stať, že z oddychu budeme unavení. Povieme si, že teraz mám konečne po pol roku dovolenku, musím oddychovať, ale zistím, že neviem, ako na to. Rozmýšľam ešte nad prácou, nad tým, čo som nestihla. Prepnúť sa do režimu, že hlava oddychuje, nie je v takomto prípade jednoduché.

Často si myslíme, že oddych musí byť niečím naplneným, produktívnym, a pasívny oddych si nedoprajeme, hoci ho potrebujeme.

Niekedy počas oddychu prichádzajú aj výčitky. Je to bežné?

Vyčitky, dokonca pocity viny. Alebo si ľudia počas oddychových dní plánujú veci, ktoré chcú dobehnúť. A v podstate sa opäť zamestnávajú, aby boli aktívni. Pre niekoho to môže byť dobrý spôsob, že si oddýchne pri tom, ako niečo robí. Ale iný môže mať pocit, že musí stále niečo robiť, aby nevypadol z režimu. 

Čítajte aj: Hýbme sa tak, aby nám telo dovolilo zabehnúť maratón aj v päťdesiatke, radí trénerka

Pre mnohých ľudí je výzvou prepnúť sa v hlave a vypnúť myšlienky. Ako na to? 

Aj to treba aplikovať postupne. Ja som napríklad zvyknutá, že keď ideme s kolegami na obed, bavíme sa o niečom inom, o bežných veciach, ale nie o práci. Je to úplne iný rozmer a už počas dňa na chvíľu vypnete. Sú to práve takéto drobnosti. Keď ich človek robí, už si tú psychohygienu v malých dávkach dopraje.

Ak pracujeme z domu, je to o to dôležitejšie. Je potrebné vyčleniť si počas dňa čas, počas ktorého sa idem prejsť alebo robím niečo pre seba.  Keď človek pracuje z domu, má tendenciu pracovať viac a hranice s oddychom sa stierajú.

Ľudia sa začali aj vplyvom pandémie viac venovať mentálnemu zdraviu. Návšteva psychológa už nie je tabu ako kedysi. Vnímate to aj vo svojej praxi?  

Mnohým sa zvýraznili úzkosti, strachy, obavy alebo vyplávalo na povrch niečo, čo sme roky neriešili. Prichádzajú aj témy, ktoré priniesla pandémia a ľudia ich predtým neriešili.

Keď človek pracuje z domu, má tendenciu pracovať viac a hranice s oddychom sa stierajú.

Projekt Duše naše, ktorý sa venuje online poradenstvu, sme spustili práve počas pandémie. Cítili sme, že je na to vhodný čas a priestor. Pri prvom lockdowne bol záujem o terapie silnejší, ale vnímame, že sa to vracia vo vlnách. Tým, že sú online terapie pre ľudí dostupnejšie, stiera to hranice a prekážky. Človek sa cíti v bezpečí, v istote svojho domáceho prostredia. Ľudia sú takejto forme terapií otvorenejší. Často v sebe musia nájsť odvahu vôbec si to dovoliť.

Mnohí si hovoria, že nemajú až taký veľký problém a pozornosť psychológa si nezaslúžia. Povedia si, že iní predsa riešia zložitejšie životné situácie. 

Áno, cesta k rozhodnutiu „chcem“ je u každého iná. Niekedy dlhšia, niekedy ju sprevádzajú rôzne procesy a otázky. Alebo ľudia stále v sebe majú stigmu, že ak oslovia odborníka, znamená to, že sú veľmi chorí. Pritom potom zistia, že terapia je vlastne o sebaspoznaní a posunutí sa v niektorých témach, v ktorých sa ľudia dostávajú do bludných kruhov.

Práve pohľad nezainteresovaného človeka im môže pomôcť vymaniť sa z tohto. Vždy je to najmä ich práca, my im len poskytujeme ten nadhľad a sprevádzame ich cestou.

Signály na spomalenie a potrebu oddychu nám často dáva aj naše telo. Čo by sme si mali všímať? 

Telo nám dáva signály v drobnostiach. Môže to byť nekvalitný spánok alebo nám nechutí jesť, priberáme či, naopak, chudneme. Alebo vnímame, že sa nám niečo začne vplyvom stresu a dlhodobého tlaku zhoršovať, vnímame to intenzívnejšie a silnejšie.

Je dobré navnímať si, keď prekračujeme vlastnú hranicu. Napríklad že som si dnes nedala prestávku na obed, jedla som za počítačom alebo idem neskoro spať, moje telo počas dňa nevládze, nie som sústredená. Sú to naozaj drobnosti, ktoré môžu byť hmatateľnejšie, keď im venujeme pozornosť. 

Existuje cesta, ako nájsť ten svoj oddych, ktorý ma dobíja?

Ľuďom radím, aby skúšali. Sú veci, ktoré nám pomáhali napríklad v minulosti, môžeme ich vyskúšať znova, ale mnohokrát práve to nefunguje. Napríklad sme športovali, ale zrazu to nie je ono. Zistíme, že teraz potrebujeme pasívnejší oddych, napríklad čítanie knihy. Alebo sme predtým potrebovali byť sami, teraz nám chýba ľudský kontakt. Dôležité je skúšať a objavovať, čo nám pomôže hlavu vypnúť a zároveň nám robí radosť. 

V online priestore vidíme, ako trávia voľný čas iní ľudia, a podvedome sa porovnávame. Ako na trávenie voľna vplývajú sociálne siete? 

Môže to vyvolávať tlak, že by som mala byť aj mimo práce taká úspešná, ako to majú iní. Porovnávame sa a máme pocit, že to naše „bežné“ nie je dostačujúce. Ale pre nás je práve to dostačujúce. Vždy sa treba vrátiť k tomu, ako sa ja pri danej aktivite cítim. Urobiť si rýchlu vnútornú analýzu.  Vďaka tomu rýchlo zistíte, či sa do danej aktivity či situácie nútite a berie vám energiu. Na druhý deň to možno budete mať úplne naopak, ale to je tiež úplne v poriadku.

Vždy sa treba vrátiť k tomu, ako sa ja pri danej aktivite cítim. Vďaka tomu rýchlo zistíte, či sa do danej aktivity či situácie nútite a berie vám energiu.

Dôležité je zrejme aj to prijatie, že sa mi to môže neustále meniť.

Áno, pretože inak si vytvárame na seba tlak, veď toto mi sedelo, toto bolo super a teraz všetci vedia, že to teraz nerobím, ale mala by som. Je úplne v poriadku meniť to.

Môžu nám ku kvalitnému oddychu  pomôcť rôzne meditačné či relaxačné techniky?

Môžu pomôcť, pretože podporujú náš kontakt samých so sebou. Je fajn vyskúšať to a zistiť, či nám to vyhovuje. Poznám však aj ľudí, ktorým to vyslovene nesadlo.

A čo napríklad rituály? 

Rituály sú veľmi fajn. Počas dňa je veľmi dôležité nezabúdať na seba a vnímať, čo máme radi. Ak si napríklad ráno či večer vytvoríte svoj rituál, v ktorom vám je dobre, začne vám chýbať, ak ho vynecháte. Môžu to byť jednoduché minútové rituály, na ktoré sa budete počas dňa tešiť. 

Jana Bevilaqua

Psychologička, ​​spoluzakladateľka a odborná garantka projektu Duše naše. Poradenstvo poskytuje v individuálnom alebo skupinovom vedení klientov. Využíva diagnostiku a arteterapiu. Absolvovala dlhodobý psychoterapeutický výcvik v integratívnej psychoterapii. Priebežne prispieva psychologickým vstupom v rozhovoroch pre občianske združenie Náručie. Pracuje ako psychológ – koordinátor dobrovoľníkov v Bratislave. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ponorte sa do sveta mágie. Ako dobre poznáte Fantastické zvery?

Úspešná filmová sága z pera spisovateľky J. K. Rowlingovej sa odohráva pred udalosťami z filmov o Harrym Potterovi. Zmerajte si svoje magické vedomosti v našom kvíze.

Filmy o mladých čarodejníkoch z Rokfortu učarovali nejednej generácii.  Svet kúziel rozvíja aj sága mágizoológa Mloka Scamandera a jeho fantastických zverov. Pamätáte si z prvých dvoch filmov každý detail, alebo ste ako po elixíre zabúdania?

Filmovú ságu Fantastické zvery si môžete pozrieť v cene svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť, ako získať predplatné HBO GO zadarmo

  • 1. Príbeh Fantastických zverov sa začína v 20. rokoch minulého storočia. Celý svet sa zotavuje z desivej svetovej vojny a atmosféra nepochopenia, ba priam nenávisti medzi muklami a čarodejníkmi sa stupňuje. Do tohto temného príbehu vstupuje vynaliezavý ochranca zvierat Mlok Scamander, ktorý prvýkrát v živote prichádza do New Yorku. Prečo prišiel Mlok Scamander do Ameriky?
  •   Chcel vrátiť magického vtáka do jeho arizonskej domoviny
  •   MAKUZA si ho najala ako konzultanta na fantastické zvery
  •   Išiel na návštevu magickej školy Ilvermorny
  • 2. Mloka pri jeho nie úplne legálnych dobrodružstvách prichytí agentka MAKUZY a aurorka Tina Goldsteinová. Tina je odvážna a pre správnu vec urobí čokoľvek, ale vo svojej rodine nie je tou najväčšou odborníčkou na čary. Akú zvláštnu schopnosť má jej sestra Queenie Goldsteinová?
  •   Parselčinu
  •   Legilimenciu
  •   Animágiu
  • 3. Mlokov magický kufor je útočiskom jeho zvierat, z ktorých mnohé si raz za čas vyhodia z kopýtka a z kufra utečú. Ako sa volá magický tvor, ktorého láska k ligotavým veciam prináša Mlokovi Scamanderovi samé problémy?
  •   Poloop
  •   Graroh
  •   Ňucháč
  • 4. Počas návštevy New Yorku z Mlokovho zázračného kufríka unikol lietajúci plaz z Ďalekého východu zvaný okamia. Ktoré z tvrdení o okamii nie je pravdivé?
  •   Má vajíčka zo zlata
  •   Okamie sú choranaptyxické
  •   Na ulovenie okamie použil Mlok kanvicu a švába
  • 5. Vo filme Fantastické zvery: Grindelwaldove zločiny bojoval Mlok proti temnému mágovi v hlavnom meste Francúzska. Ktorý slávny mág poskytol Mlokovi a jeho priateľom útočisko počas ich návštevy Paríža?
  •   Merlin
  •   Albus Dumbledore
  •   Nicolas Flammel
  • 6. Už v prvom filme sme získali náznaky o Mlokových citoch k čarodejnici Lete, ktorá s ním študovala na Rokforte. Situácia sa však skomplikovala, keď sa Leta zasnúbila s jeho bratom. Z ktorého slávneho rodu pochádza Mlokova švagriná Leta?
  •   Lestrangeovci
  •   Malfoyovci
  •   Weasleyovci
  • 7. Medzi vtedajších najmocnejších čarodejníkov patril Albus Dumbledore, ktorý v tomto období vyučoval obranu proti čiernej mágii na Rokforte. Sám sa však viackrát nechal počuť, že proti Grindelwaldovi nemôže bojovať. Prečo nemôže Dumbledore bojovať s Grindelwaldom?
  •   Grindelwald má najmocnejší prútik na svete
  •   Uzavreli pokrvnú prísahu, ktorá im v tom bráni
  •   Pre Dumbledorove city
  • 8. Z mnohých miest, v ktorých temný mág Gellert Grindelwald terorizoval nemágov a čarodejníkov, si v jeho pamäti jedna metropola vyslúžila skutočne nepríjemné renomé. Ktoré mesto Grindelwald neznáša?
  •   New York
  •   Rokville
  •   Paríž
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Zdravý životný štýl s pomocou smartfónu? Tréneri a trénerky odporúčajú tieto apky

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac