Technológie dokážu byť úžasným pomocníkom, no za istých okolností aj nepriateľom. Ak máte problém s tým, že vám pri práci uteká pozornosť, neviete sa sústrediť a zorientovať sa v množstve zadaní, naše nové lifetech vydanie vám určite príde vhod.
Chcete byť produktívnejší? Pomôcť vám môže aj vylepšený Zlatý O2 Paušál, ktorý prináša nielen neobmedzené volania a SMS v celej EÚ, ale aj 10 GB dát, aby ste si mohli šikovné appky na zvýšenie koncentrácie či lepšiu efektivitu práce využiť naplno. Paušál si môžete objednať online cez O2 E-shop alebo zakúpiť v ktorejkoľvek O2 Predajni za sumu 30 € mesačne.
V tomto vydaní nájdete:
Ako stihnúť za deň viac. Prečítajte si nášho veľkého sprievodcu technikami na sústredenú a efektívnu prácu. Poradíme vám, ako si vybudovať vyvážený pracovný rytmus, aj ako vám pri práci môže pomôcť hudba.
Top 20 aplikácií na sústredenú a produktívnu prácu. Vybrali sme pre vás tie najlepšie appky, vďaka ktorým sa budete lepšie sústrediť, efektívne si rozdelíte úlohy a všetky dôležité myšlienky si zaznamenáte niekoľkými klikmi.
Ako vybrať vhodné zariadenie na prácu. Ktoré parametre si treba všímať pri výbere pracovného smartfónu? Pripravili sme pre vás prehľad parametrov aj zariadení, s ktorými budete pracovať naozaj efektívne.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Sú chvíle, keď práca ide plynulo, baví nás a ani si nevšimneme, že už ubehlo päť hodín, a pritom vôbec nie sme unavení. Každý z nás má však veľa takých dni, keď sa dá vyrušiť každou notifikáciou alebo si ide pozrieť len počasie a odrazu sa pristihne, že už pol hodiny číta správy.
Buďte pri práci efektívnejší s vylepšeným Zlatým O2 Paušálom, ktorý prináša až 10 GB dát. Viac informácií
Ak máte rovnaký problém, prečítajte si nášho sprievodcu najpopulárnejšími technikami na produktívnu a sústredenú prácu. Vychádzajú z výskumov a z biologických vlastností nášho tela, pričom ich aplikujú stovky ľudí na celom svete.
V našom sprievodcovi sa dozviete:
Ako môže správna hudba nahradiť rušivé pozadie.
Ako si vybudovať vyvážený pracovný rytmus.
Ako si naplánovať deň, resp. týždeň tak, aby ste sa postupne posúvali.
Ako stíhať viac a vyhnúť sa vyhoreniu.
Ako si dopriať priestor na nové a kreatívne myšlienky.
Prajeme vám, aby ste našli to, čo vám naozaj pomôže.
1. Počúvajte správnu hudbu
Ľudský mozog reaguje na mimoriadne veci okamžite: neznáma tvár v skupinke kamarátov či hlučné kýchnutie kolegu v inak tichej kancelárii. Čokoľvek človek v takej chvíli robí, ak zaregistruje výraznú zmenu prostredia, svoju pozornosť hneď prepína na hľadanie zdroja ruchu. To však nie je vždy práve produktívne.
Aplikácia Spotify
Ak sa často ocitáte v podobnej situácii, skúste techniky na vytvorenie nerušivého prostredia, ktoré pohltí väčšinu hluku:
Zapnite si hudbu, v ktorej sa nespieva (bez slov). Vyberte si to, čo je vám príjemné: klasiku, džez alebo electro.
Pustite si tzv. hnedý šum. Nízkofrekvenčný hlboký šum pomáha blokovať ostatné zvuky a zároveň má upokojujúce účinky.
Počúvajte zvuky prírody. Nájdete ich napríklad na YouTube alebo pomocou hudobnej appky Spotify (Android, iOS).
Púšťajte si opakovane veľmi známu pesničku. Po krátkom čase ju prestanete vnímať a budete sa naplno venovať práci.
Vytvorte si príjemné pracovné prostredie s párom slúchadiel. Z ponuky O2 si vyberiete model, ktorý vám bude vyhovovať. Do O2 E-shopu
2. Technika Pomodoro na vybudovanie pracovného rytmu
Človek sa dokáže sústrediť maximálne 30 až 40 minút. Je to absolútne prirodzené, lebo mozog si potrebuje spraviť prestávku. Na tomto princípe je založená technika Pomodoro. Tá rozdeľuje čas na pracovné intervaly, ktoré sa striedajú s krátkymi prestávkami.
Ako to funguje:
Zapnite si časovač na 25 minút.
Odložte všetko, čo vás môže vyrušiť, najmä telefón.
Keď časovač zazvoní, prácu prerušte a dajte si päťminútovú prestávku. (Môžete vypiť pohár vody, zacvičiť si alebo sa poprechádzať po kancelárii.)
Znova si nastavte časovač na 25 minút a pokračujte v práci.
Po štyroch Pomodoro intervaloch si dajte väčšiu prestávku (20 až 30 minút).
Aplikácia PomoDone
Na toto vám dobre poslúži aj obyčajný časovač vo vašom mobile, využiť však môžete aj špeciálne appky:
Začínať každé ráno s čistým listom papiera nie je vždy produktívne rozhodnutie. Ráno totiž človek rozmýšľa trochu inak – niektoré myšlienky postupne strácajú zmysel, predsavzatia predchádzajúceho dňa zostávajú zabudnuté a tie naozaj dôležité veci nahradia nové urgentné úlohy. A dni s podobným scenárom sa stále opakujú.
Preto odporúčame začať nový deň už večer predtým. Skôr ako si ľahnete spať, urobte si zoznam vecí, ktoré by ste chceli dosiahnuť v priebehu nasledujúceho dňa. Ráno potom začnite úlohami, ktoré sú na vašom zozname.
Aplikácia Wunderlist
Na plánovanie dňa vám postačí aj papier s perom, no siahnuť môžete aj po niektorej z týchto aplikácií:
Britský odborník na lepšiu organizáciu času Mark Foster vo svojej knihe Do It Tomorrow and Other Secrets of Time Management (v preklade Urobte to zajtra a iné tajomstvá time managementu) ponúka tzv. metódu uzatvoreného zoznamu úloh.
Táto technika vám pomôže:
zbaviť sa množstva urgentných úloh (alebo ich aspoň zredukovať),
predísť vyhoreniu,
naučiť sa hovoriť nie,
správne prioritizovať úlohy.
Ako to funguje:
Spravte si zoznam štyroch až šiestich dôležitých vecí, ktoré treba spraviť počas dňa (najlepšie večer predtým), a uzavrite ho, to znamená, že zoznam sa nebude ďalej nafukovať. Všetky ďalšie úlohy, čo počas dňa pribudnú, posuňte na ďalší deň, ktorý má rovnako obmedzený počet úloh.
Ak chcete lepšie pochopiť, ako sa sústrediť na naozaj dôležité veci, pozrite si video, ktoré pracuje s metaforou pohára a kameňov.
5. Nasmerujte si celý týždeň
Aj vy sa každý piatok pýtate, prečo týždeň ubehol tak rýchlo? Odborník na produktivitu J. D. Meier vytvoril metódu Monday Vision (Pondelková vízia), ktorá pomáha týždeň zmysluplne naplniť aktivitami a posúvať vás v práci ďalej.
Metóda výborne pracuje s technikami 3 a 4 z nášho zoznamu.
V pondelok si stanovte tri úlohy, ktoré by ste v danom týždni radi uskutočnili. Pomôže vám otázka: Keby bol dnes už piatok, čo by som chcel/-a mať za sebou? Zapíšte si ich a pri plánovaní ich majte stále pred sebou.
Ukážka úloh
Navrhnúť plán športových aktivít tak, aby som sa v júni mohol/-a zúčastniť na maratóne.
Nájsť tri spôsoby, ako posuniem projekt dopredu.
Dokončiť report a vypýtať si feedback od troch kolegov, resp. kamarátov.
6. Blokujte akékoľvek vyrušenia
Ak ste závislí od sociálnych sietí, najrozumnejším riešením je mobil počas práce odložiť tam, kde naň vôbec nebudete vidieť a na Facebook či Instagram nepomyslieť ani za počítačom. Čo však v prípade, keď je ich používanie súčasťou vašej práce? Ani vtedy nemusíte sociálnu sieť navštíviť každých desať minút, často je to len zvyk. V takom prípade môžu pomôcť rôzne obmedzenia.
Ako na to:
Dlhšia cesta: Pracujte na svojej disciplíne. (Treba byť trpezlivý, spravidla to nemá okamžitý efekt.)
Kratšia cesta: Používajte aplikácie, ktoré blokujú prístupy na sociálne siete.
Riešenia na obmedzenie prístupu:
Ak máte iPhone alebo iPad, môžete si priamo nastaviť obmedzený prístup do konkrétnych appiek. Postupujte takto:
Nastavenia → Čas pred obrazovkou → Limity pre appky
Ak chcete obmedziť svoj prístup na sociálne siete na počítači, použite napríklad nástroj Block Site pre Google Chrome alebo Cold Turkey.
7. Vyčistite si hlavu pomocou techniky Morning pages
Techniku Morning pages (Ranné stránky) predstavila Julia Cameron v známej knihe The Artist’s Way. Pomôže vám zbaviť sa rušivých myšlienok, a tak v mysli vytvoriť priestor pre kreativitu.
Ako na to:
Ráno si spíšte všetko, čo vám chodí po rozume. Svoje myšlienky nefiltrujte, nemusíte spätne čítať, čo ste napísali. Ak máte pocit, že nemáte žiadne myšlienky, napíšte, ako vyzerá vaša izba alebo čo si dáte na raňajky. Autorka odporúča napísať aspoň tri stránky denne – mozog sa tak zbaví zbytočných myšlienok.
Aplikácia Evernote
Svoje myšlienky môžete spísať na papier, no viete použiť aj rôzne digitálne riešenia, napríklad klasický Word alebo appku na organizovanie poznámok Evernote.
8. Striedajte rôzne druhy práce
Ak je práca monotónna, často sa stáva, že človek stráca chuť pracovať, rozmanitá práca vie naopak udržať náš dlhodobý záujem.
Dobrý spánok vám pomôže cítiť sa dobre a zároveň očistiť mozog od toxínov. Z vedeckých výskumov vyplýva, že počas dňa sa v ľudskom mozgu ukladá metabolický odpad, ktorý môže zvýšiť možnosť vzniku Alzheimera. Dostatočný zdravý spánok pomáha ľudskému telu zbaviť sa tohto „odpadu“ najrýchlejšie.
Aplikácia Sleep Cycle
Ponúkame vám niekoľko možností, vďaka ktorým dokážete svoj spánok zlepšiť už dnes:
Ak pracujete s mobilom či s počítačom pred spaním, zbavte sa modrého svetla, ktoré vyžarujú. Do počítača si môžete stiahnuť bezplatnú appku f.lux, vďaka ktorej vaša obrazovka príjemne zožltne. V prípade, že máte zariadenie od Apple, použite funkciu Night Shift. Ak vlastníte Android, stiahnite si appku Blue Light Filter.
Minimalizujete všetky zdroje svetla v spálni. Kúpte si hrubé závesy, ktoré neprepúšťajú svetlo, prikryte drobné svetielka na zariadeniach a na telefóne si nastavte mód Nerušiť.
Monitorujte kvalitu svojho spánku. Môžete si zadovážiť napríklad športové hodinky, ktoré sledujú váš pohyb alebo inštalovať špeciálne mobilné appky. Jednou z najpopulárnejších je Sleep Cycle (bezplatne;Android,iOS), ktorá sleduje kvalitu vášho spánku a zároveň odporúča, kedy je najlepší čas zobudiť sa.
Akú techniku na sústredenie či lepšiu organizáciu času používate vy? Podeľte sa s nami o svoje tipy na Facebooku Sódy.
Aby ste boli pri práci produktívnejší, stavte na vylepšený Zlatý O2 Paušál, ktorý prináša nielen neobmedzené volania a SMS v celej EÚ, ale aj 10 GB, aby ste mohli šikovné appky na zvýšenie koncentrácie a lepšiu efektivitu využiť naplno. Paušál si môžete objednať online cez O2 E-shop alebo zakúpiť v ktorejkoľvek O2 Predajni za 30 € mesačne.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
