Ako vybrať vhodné zariadenie na efektívnu prácu

Smartfón mnohí z nás využívajú nielen na zábavu, ale aj pri práci. Pozrite sa, na čo sa zamerať pri jeho výbere.

Výber správneho zariadenia na prácu nemusí byť vždy jednoduchý. Preto sme pre vás pripravili sumár parametrov, ktoré si pri jeho výbere treba všímať a doplnili ho výberom zariadení, s ktorými budete pracovať naozaj efektívne.

Užite si svoj telefón naplno s vylepšeným Zlatým O2 Paušálom, ktorý prináša až 10 GB dát. Viac informácií

Výdrž batérie

Kapacita batérie je parameter, ktorý si určite treba všímať. Ak to podceníte, každodenné dobíjanie sa stane nepríjemnou rutinou. Smartfóny majú v súčasnosti bežne batérie s kapacitou 3 000 mAh, no odporúčame siahnuť po modeloch s vyššou kapacitou. Ak sa však rozhodnete pre smartfón s nižšou kapacitou batérie, uistite sa, že podporuje rýchle dobíjanie.

Xiaomi Mi Max 3

Čínsky výrobca v prípade modelu Xiaomi Mi Max 3 na batérii rozhodne nešetril – má kapacitu úctyhodných 5 500 mAh. Aj pri náročnom používaní zabezpečí dvojdňovú výdrž. Nechýba ani technológia rýchleho nabíjania Quick Charge 3.0.

Huawei P20 Pro

Zariadenie Huawei P20 Pro má kapacitu batérie 4 000 mAh. Skvelým bonusom je funkcia rýchleho dobíjania, vďaka ktorej sa batéria kompletne nabije do dvoch hodín.

Xiaomi Note 6 Pro

Smartfón Xiaomi Note 6 Pro sa vyznačuje batériou s kapacitou 4 000 mAh, ktorú na maximum dobijete do dvoch hodín. Výrobca v prípade tohto zariadenia navyše vylepšil systém a obohatil ho aj o rôzne spôsoby, ako šetriť batériu.

Prečítajte si: Ako stihnúť za deň viac

Veľkosť displeja

Ďalším dôležitým parametrom je dostatočná veľkosť displeja. Súčasným trendom sú smartfóny s bezrámikovým displejom, ktorý je v tomto prípade natiahnutý na takmer celej prednej strane zariadenia, pričom zostanú zachované kompaktné rozmery smartfónu.

Samsung Galaxy A8 (2018)

Displej vás v prípade zariadenia Samsung Galaxy A8 (2018) určite zaujme ako prvý. Ide o zaoblený úsporný AMOLED displej s veľkosťou 5,65″, s rozlíšením 2 220 × 1 080 a s pomerom strán 18,5 : 9.

Apple iPhone XS Max

Smartfón Apple iPhone XS Max disponuje špeciálne navrhnutým Super Retina HD displejom s veľkosťou 5,8″. Vyznačuje sa rozlíšením až 2 436 × 1 125 a nechýba ani podpora HDR. Tešiť sa môžete na krásny obraz, realistické farby a perfektnú viditeľnosť.

Honor 8X

Mobilný telefón Honor 8X charakterizujú kompaktné rozmery a bezrámikový FullView displej s veľkosťou až 6,5″, ktorú výrobca dosiahol natiahnutím displeja. Displej tak tvorí až 91 % prednej strany smartfónu.

Výkon a vnútorná pamäť

Aby sa telefón pri práci nezasekával a nemal dlhú reakciu, je dôležité zamerať sa pri výbere aj na jeho výkon. Vo výbave smartfónu nesmie chýbať ani dostatočne veľké úložisko na všetok multimediálny obsah a iné pracovné dokumenty.

Xiaomi Mi 8

Nadupaný 8-jadrový procesor Qualcomm Snapdragon 845 a operačná pamäť RAM s kapacitou 6 GB zabezpečia perfektný výkon a plynulý chod zariadenia Xiaomi Mi 8 aj pri využívaní náročnejších aplikácií. Dostatok miesta zabezpečuje interné úložisko s kapacitou 128 GB.

Samsung Galaxy Note 9 512 GB

O skvelý výkon sa v prípade smartfónu Samsung Galaxy Note 9 512 GB postará procesor Exynos 9810, ktorému sekunduje operačná pamäť RAM s kapacitou 8 GB. Samozrejmosťou je možnosť pracovať s viacerými aplikáciami súčasne aj na rozdelenej obrazovke. Ak vám nestačí úložisko s veľkosťou 512 GB, môžete si ho pomocou SD karty navýšiť o ďalších 512 GB.

Huawei Mate 20 Pro

Mobilný telefón Huawei Mate 20 Pro sa vyznačuje čipom Kirin 980 s integrovanou umelou inteligenciou, vďaka ktorej maximalizuje výkon a znižuje spotrebu. Vďaka operačnej pamäti RAM 6 GB a úložisku 128 GB ide o profesionálny vreckový počítač.

Kvalitný fotoaparát

Vytváranie fotodokumentácie je dôležitou súčasťou mnohých profesií. Kvalitný smartfón sa postará o vytvorenie ostrých realistických snímok aj o perfektne čitateľné fotografie dokumentov. Mnohé zariadenia v súčasnosti navyše ponúkajú rôzne vylepšenia. Vďaka integrovanej umelej inteligencii napríklad nemusíte strácať čas s nastavovaním fotoaparátu.

Honor 10

Najväčším lákadlom zariadenia Honor 10 sú práve fotoaparáty. Zadný duálny fotoaparát sa vyznačuje rozlíšením 24 + 16 Mpx, predný fotoaparát, ktorý oceníte pri selfie fotkách, má rozlíšenie 24 Mpx. Videá môžete natáčať v kvalite 4K.

Sony XZ2 Premium

Vďaka duálnemu fotoaparátu Motion Eye s rozlíšením 19 + 12 Mpx zhotovíte so zariadením Sony XZ2 Premium naozaj kvalitné snímky. Smartfón nezaostáva ani videami, tešiť sa môžete na skvelú kvalitu 4K HDR.

Huawei P20

Ani zariadenie Huawei P20 v tomto smere rozhodne nezaostáva. Dokonale ostré a realistické fotografie nasnímate zadným duálnym fotoaparátom od renomovanej spoločnosti Leica s rozlíšením 20 + 12 Mpx. Predný fotoaparát sa vyznačuje rozlíšením 24 Mpx, zadnou kamerou natočíte videá v kvalite 4K.

Čítajte aj: Top 20 aplikácií na sústredenú a produktívnu prácu

Príslušenstvo na zefektívnenie práce

V ponuke O2 nájdete aj iné zariadenia, ako sú mobilné telefóny. Pomôžu vám prácu uľahčiť a zefektívniť.

Slúchadlá Sony Playstation Wireless Stereo Headset 2.0

Ak zvyknete pracovať v hlučnom prostredí, bezdrôtové Bluetooth slúchadlá Sony Playstation Wireless Stereo Headset 2.0 predstavujú správnu voľbu. Po spárovaní s akýmkoľvek mobilným zariadením či s počítačom si môžete popri práci vychutnať svoju obľúbenú hudbu.

Skúter Xiaomi Mi Scooter

Ak sa ráno cestou do práce chcete vyhnúť nepríjemným dopravným zápcham, siahnite po skútri Xiaomi Mi Scooter, vďaka ktorému sa do práce prepravíte bez otravného čakania a zbytočných nervov. Maximálny dojazd na jedno nabitie je 30 km pri maximálnej rýchlosti 25 km/h.

Modem Huawei E5573S

Plánujete pracovnú cestu alebo sa zvyknete zdržiavať na miestach bez Wi-Fi?  S modemom Huawei E5573S budete okamžite online. Surfovať môžete v rýchlej 4G sieti, ktorá je dostupná pre viac ako 96 % obyvateľov Slovenska, a to až šesť hodín na jedno dobitie.

Kamera Xiaomi Mi Home Security 360°

Ak chcete neustále vedieť, čo sa deje u vás doma a mať všetko pod kontrolou, zadovážte si bezpečnostnú kameru Xiaomi Mi Home Security 360°. Kamera natáča v kvalite 1080p, disponuje nočným videním a jednoducho ju spárujete so svojím mobilným telefónom.

Huawei MateBook X

K práci neodmysliteľne patrí aj notebook. Huawei MateBook X je špičkový prenosný počítač s prémiovým dizajnom. Určite oceníte jeho nízku hmotnosť, kompaktné rozmery a perfektné parametre. Vďaka batérii s kapacitou 5 449 mAh a úspornému hardvéru vydrží bez dobíjania 10 hodín.

Nezabudnite, že každé zariadenie z ponuky O2 môžete mať k akémukoľvek O2 Paušálu na začiatok už od 2 €.

Tento článok je súčasťou lifetech vydania o efektívnej práci. Aby ste boli pri práci produktívnejší, stavte na vylepšený Zlatý O2 Paušál, ktorý prináša nielen neobmedzené volania a SMS v celej EÚ, ale aj 10 GB, aby ste mohli šikovné appky na zvýšenie koncentrácie a lepšiu efektivitu využiť naplno. Paušál si môžete objednať online cez O2 E-shop alebo zakúpiť v ktorejkoľvek O2 Predajni za 30 € mesačne.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako pracovať efektívne

Pripravili sme pre vás sumár článkov, v ktorých sa dozviete, ako byť pri práci sústredenejší a produktívnejší.

Technológie dokážu byť úžasným pomocníkom, no za istých okolností aj nepriateľom. Ak máte problém s tým, že vám pri práci uteká pozornosť, neviete sa sústrediť a zorientovať sa v množstve zadaní, naše nové lifetech vydanie vám určite príde vhod.

Po vydaní, v ktorom sme priniesli tipy, ako priblížiť technológie ľuďom, ktorí s nimi doteraz nemali veľké skúsenosti, sme sa tento raz zamerali na to, ako ich využiť na zefektívnenie práce. Pripravili sme pre vás sprievodcu metódami na efektívnu prácu, veľký prehľad aplikácií, ktoré dokážu výrazným spôsobom ovplyvniť vašu koncentráciu a produktivitu, a výber zariadení, ktoré dokážu prácu značne zjednodušiť.

Chcete byť produktívnejší? Pomôcť vám môže aj vylepšený Zlatý O2 Paušál, ktorý prináša nielen neobmedzené volania a SMS v celej EÚ, ale aj 10 GB dát, aby ste si mohli šikovné appky na zvýšenie koncentrácie či lepšiu efektivitu práce využiť naplno. Paušál si môžete objednať online cez O2 E-shop alebo zakúpiť v ktorejkoľvek O2 Predajni za sumu 30 € mesačne.

V tomto vydaní nájdete:

Ako stihnúť za deň viac. Prečítajte si nášho veľkého sprievodcu technikami na sústredenú a efektívnu prácu. Poradíme vám, ako si vybudovať vyvážený pracovný rytmus, aj ako vám pri práci môže pomôcť hudba.

Top 20 aplikácií na sústredenú a produktívnu prácu. Vybrali sme pre vás tie najlepšie appky, vďaka ktorým sa budete lepšie sústrediť, efektívne si rozdelíte úlohy a všetky dôležité myšlienky si zaznamenáte niekoľkými klikmi.

Ako vybrať vhodné zariadenie na prácu. Ktoré parametre si treba všímať pri výbere pracovného smartfónu? Pripravili sme pre vás prehľad parametrov aj zariadení, s ktorými budete pracovať naozaj efektívne.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac