Tieto appky a tech hračky vám pomôžu zdravšie jesť a viac cvičiť

V zdravom tele síce žije zdravý duch, no aj ten potrebuje niekedy nakopnúť. Dáme vám pár tipov, vďaka ktorým si udržíte odhodlanie počas celého roka.

Úlohou technológií a technologických vychytávok je, aby nám zjednodušovali a spríjemňovali život. Ako pomôže aplikácia, inteligentné hodinky, mixér alebo robotický vysávač udržiavať motiváciu v snahe zdravšie žiť?

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Ešte si spomínate na svoje novoročné predsavzatia? Motivácia sa každým ďalším dňom hľadá náročnejšie a najťažšie je znova začať, ak na chvíľu poľavíme. Vybrali sme preto niekoľko smart vychytávok, ktoré vám pomôžu nakopnúť motiváciu a udržať si ju dlhšie ako mesiac.

Doprajte si optimizmus

Pohyb prospieva fyzicky aj psychicky. Ostatne videli ste už zle naladeného fitnes trénera? Začať sa hýbať nutne neznamená, že si musíte kúpiť permanentku do fitka a trápiť sa niekde, kde vás cvičenie nebaví. Ak to zoberiete do vlastných rúk, motivácia porastie o niečo viac, keďže za akýmkoľvek výsledkom bude len vaša práca. Aby ste však neboli úplne stratení, pomôžte si appkou alebo fitnes náramkom.

Huawei Watch GT 3 46mm

Aplikácia BetterMe vám pomôže hneď v niekoľkých oblastiach zdravého životného štýlu. Pri prvom spustení vyplníte pomerne krátky a celkom podrobný dotazník o tom, v akej forme aktuálne ste, čo chcete dosiahnuť a aké máte denné a stravovacie návyky. Po zodpovedaní všetkých otázok BetterMe ponúkne okrem cvičebného plánu, podľa ktorého môžete cvičiť aj doma bez pomôcok, jedálny lístok, počítadlo krokov, pripomienkovač pitného režimu a denník stravovania, do ktorého si môžete zaznamenať všetko, čo ste počas dňa zjedli.

Týždeň som používal smart hodinky. Pomohli mi žiť aktívnejšie?

Ak hľadáte niečo, čo by vám pomohlo tráviť viac času vonku, vyskúšajte napríklad hodinky Huawei Watch GT3. Ponúkajú prepracované bežecké tréningy aj s trénerom a každú chvíľu vám pripomenú, že sa treba hýbať a zostať motivovaní. Okrem toho perfektne vyzerajú a hodia sa nielen k športovému outfitu.

Zbavte sa kíl navyše a zlepšite si celkové zdravie

Pohyb je veľmi dobrý spôsob, ako dosiahnuť lepšie ja, no existuje mnoho objektívnych príčin, prečo môže byť pravidelný pohyb nad vaše sily. V takom prípade skúste aspoň upraviť svoj jedálny lístok. Existuje veľké množstvo aplikácií, ktoré vám ponúknu presný stravovací plán po zadaní základných údajov. Ak sa však ocitnete niekde, kde nemajú nič z toho, čo vám aplikácia naplánovala, môžete mať problém.

Foto: Pexels/Buenosia Carol

Ísť v stravovaní viac do hĺbky a stať sa pánom svojho jedálneho lístka zvládnete vďaka aplikácii Kalorické tabuľky, ktorá je v slovenčine a pracuje s potravinami bežne dostupnými na Slovensku. Pomôže vám sledovať, čo ste za deň zjedli a aký je váš kalorický a nutričný príjem. Ponúka aj zdravé recepty, vie profesionálne analyzovať vaše stravovanie a vypracovať vám jedálny lístok.

Kalorické tabuľky sú dostupné ako aplikácia vo webovom prehliadači, ale aj na smartfónoch, tabletoch, či niektorých smart hodinkách. Zostaviť si stravovací plán a všetko dôsledne sledovať je preto skutočne jednoduché. Motiváciou navyše môže byť, že podporíte lokálne riešenie.

Smoothie je rýchle a zdravé

Chuť na zdravšiu stravu môžeme stratiť z mnohých dôvodov. Pravda je, že vopred naplánovaný jedálny lístok môže byť časovo náročný. A, bohužiaľ, svet sa nezastaví len preto, že máme ušľachtilý cieľ. V takých prípadoch nám stravovanie môžu zachrániť rýchle a zdravé smoothie.

Na tieto 4 smoothie potrebujete len 4 ingrediencie a 30 sekúnd. Ukážte mi recepty

Rozmixované nápoje treba vypiť hneď, lebo keď si smoothie ráno pripravíte, poobede už nie je také hodnotné, ako by malo byť. Riešením môže byť prenosný mixér FitStream E1. Prenosný mixér nabijete cez USB a vďaka vysokému výkonu budete mať smoothie pripravené za 30 sekúnd.

Stačí, ak do nádobky ráno vložíte všetky ingrediencie, a keď príde čas na výdatný obed alebo olovrant, dolejete vodu a všetko čerstvo rozmixujete. Mixér má hmotnosť 450 gramov, čo je len o kúsok viac ako hmotnosť dvoch smartfónov, teda v kabelke či ruksaku ho takmer nepocítite.

Osvojte si prospešné návyky

Lepšie ja môžete dosiahnuť nielen pohybom a kvalitnejšiu stravou, ale aj osvojením prospešných návykov, ktoré zvýšia kvalitu vášho dňa. Takto premýšľali aj autori aplikácie Daily Planner, ktorá sa okrem tradičného kalendára riadi aj metódou „mať veci hotové“, pomáha organizovať čas a budovať prospešné návyky.

V prvom rade je to však užitočný denný plánovač, ktorý obsahuje aj pripomienkovač. Ak si ráno vyčleníte pár minút na to, aby ste si deň dopodrobna naplánovali, vďaka pripomienkam si môžete byť istí, že to nebude márna práca a všetko aj splníte.

Foto: Unsplash/Katerina Jerabkova

Návyky, ktoré si chcete osvojiť, si môžete zadať, ale aj vybrať z ponúkaných možností. Aplikácia vám automaticky bude pripomínať činnosť, ktorú chcete robiť. Či už je to čítanie kníh, cvičenie, trávenie času s rodinou, toto všetko vám Daily Planner pomôže dosiahnuť. Motiváciou pre vás bude možnosť sledovať záznamy vašich činností, ktoré vám jasne povedia,  pri čom a koľko času trávite. Aplikácia navrhne aj možné zmeny k lepšiemu.

 Nebráňte sa pomoci v domácnosti a venujte sa sebe

Pravda je, že chuť na zmenu vám môžu vziať aj bežné povinnosti, ako napríklad starostlivosť o domácnosť. Ak chcete viac čítať, pri umývaní okien a podlahy môžete siahnuť po audioknihách. Vysávanie a umývanie podlahy vám bráni ísť na jogu, behať alebo ísť na prechádzku.

Riešením môže byť robotický vysávač. Xiaomi Mi Robot Vacuum Mop Pro je už druhou generáciou, ktorá sa pýši sacím výkonom až 2 100 Pa, má veľmi sofistikovaný laserový navádzací systém, na jedno nabitie vydrží 110 minút upratovania a dokáže aj umývať. Pri umývaní využíva inteligentné vstrekovanie vody, aby uchránil povrch podlahy.

Robotický vysávač má prívlastok inteligentný vďaka možnosti ovládať ho hlasom alebo pomocou aplikácie. Dokonca viete vysávanie aj umývanie naplánovať, vybrať len určité časti bytu či domu, ktoré má Mi Robot Vacuum Mop Pro upratať, a najmä ho viete ovládať a kontrolovať na diaľku. Vysávanie teda spustíte aj z práce alebo počas cesty na tréning.

Viac o tomto Xiaomi vysavači si môžete prečítať v našom článku, ktorý je síce ladený do vianočnej atmosféry, ale robotický pomocník vie uľahčovať život celý rok.


Fitnes náramok, smart hodinky, robotický vysávač, smoothie mixér alebo šikovný smartfón, do ktorého si stiahnete spomínané appky, môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Pre potešenie aj pohodlnejšiu prácu. 16 tipov na tech darčeky pre celú rodinu

Čítaj viac

Týchto 5 hier vám spríjemní daždivé večery, ale dajte si pozor, sú návykové

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac