Uvažujete nad fitnes trackerom, aby ste mali lepší prehľad o svojich športových aktivitách? Alebo máte radi technologické hračky a rozmýšľate, či si viete kúpu hodiniek obhájiť snahou o aktívnejší život? Ja patrím tak trochu k obom týmto skupinám a týždeň som testoval smart hodinky Huawei Watch GT2, aby som na tieto otázky odpovedal sebe a pomohol pri rozhodovaní aj vám.
Predtým ako prejdem k zážitkom z testovania, uvediem pár vstupných parametrov o sebe. Väčšinu svojho pracovného dňa trávim za počítačom v polohe, pri ktorej plače moja krčná chrbtica. Preto sa snažím mať aspoň trikrát do týždňa nejaký pohyb. Považujem sa za priemerne aktívneho človeka a rád by som sa vo svojej životospráve zlepšil.
Momentálne zvažujem kúpu smart hodiniek, pretože by som si rád priebežne sledoval fitnes dáta o svojich aktivitách s nádejou, že ma budú motivovať viac makať. Tiež by som si chcel začať dávať väčší pozor na jedlo a sledovať si približný kalorický príjem a výdaj. No a, samozrejme, mám rád gadgety a moja detská duša chce mať možnosť telefonovať cez hodinky.
Pri testovaní Huawei Watch GT2 som sa preto zameral na rôzne natívne tréningové funkcie a hodinky som skúšal pri viacerých športových aktivitách. Keďže som doteraz žiadne smart hodinky nemal, všímal som si aj zaujímavé postrehy z bežného každodenného fungovania.
Bezproblémové zoznámenie a prispôsobenie
Huawei Watch GT2 som si aj napriek konkurenčnému operačnému systému bez problémov spároval so svojím smartfónom. Ovládanie som si rýchlo osvojil aj bez návodu a hodinky som si hneď čo najviac personalizoval.
Z viacerých ciferníkov som si vybral možnosť, ktorá súčasne ukazuje čas, tep, počasie, počet krokov a počet spálených kalórií za daný deň. Spodné tlačidlo som si prispôsobil tak, aby sa mi po stlačení zobrazil prehľad fitnes cieľov a aktivít za daný deň. Takto som mohol celý deň sledovať, koľko som prešiel krokov, koľko kalórií som spálil, akú časť dňa som bol aktívny a koľko času som venoval nejakému pohybu.
Ak zvládnete za deň 10-tisíc krokov (môžete si nastaviť aj viac), 30 minút pohybu a počas 12 hodín z dňa ste v každej aspoň minútu aktívni – naplníte tzv. aktivity krúžky a splníte cieľ na daný deň.
Asistent pri cvičení
Pri plnení aktivity krúžkov výrazne pomáha, ak chodíte cvičiť. Ja mávam dvakrát do týždňa funkčný tréning v Roguery Performance a počas testovania som vyskúšal viacero tréningových funkcií, ktoré nájdete v hlavnom menu v kategórii Workouts.
Keďže funkčný tréning nemá svoj vlastný režim, využíval som možnosť Other. Počas tréningu tak vidíte svoj tep, čas cvičenia, spálené kalórie a fázu tréningu podľa tlkotu srdca.
Ubehnutý čas a aktuálny tep vám každých 10 minút pripomenie hlasový asistent, ktorého som okamžite vypol. Ak vám bude rovnako ako mne prekážať, musíte si ho pri každom type tréningu vypnúť manuálne.
Pri aktivovanom tréningu vám nebudú chodiť notifikácie, ale môžete prijímať hovory. Najzaujímavejšie bolo pre mňa sledovať množstvo spálených kalórií a s hrôzou zistiť, koľko sa musím namakať, aby som „vynuloval“ plechovku koly, čo som vypil poobede.
Na záver cvičenia som vždy vyskúšal aj tréningovú funkciu Veslovanie, ktorá funguje podobne ako ostatné. Môžete ju nechať voľne ísť alebo si nastaviť, aby vás upozornila, keď odveslujete istý čas alebo spálite zvolený počet kalórií.
Behať odporúčam s bezdrôtovými slúchadlami
Najhorší zážitok s Huawei Watch GT2 som mal pri behaní. Nebolo to však vinou hodiniek, ale pre samotný beh. Beh neznášam, ale po rokoch som sa prinútil dať tomuto športu znova šancu.
Najskôr som si skúsil nastaviť tréning Beh vonku, kde sa mi páčila možnosť prepnúť si na displeji utekajúcu postavičku, s ktorou musíte držať krok, a tak si udržať konštantné tempo. Keďže som však absolútny amatér, radšej som si zapol základnú lekciu behu z 13 možných, ktorá sa tiež nachádza medzi tréningovými možnosťami.
Nie som na to hrdý, ale 22-minútová trasa, pri ktorej sa strieda rýchla chôdza s poklusmi, mi dala celkom zabrať a potvrdil som si, že beh je jednoducho nudný šport, s ktorým sa nekamarátim. Na tomto mieste by som sa rád poďakoval vývojárom, vďaka ktorým ma Huawei hodinky pravidelne upozorňovali, že mám príliš vysoký tep, čo som bez váhania využil ako výhovorku na predčasný oddych a úľavu od môjho utrpenia.
Ak ste na rozdiel odo mňa fanúšik behu, odporúčam kúpiť si k týmto hodinkám bezdrôtové slúchadlá, aby vám mohol hlasový asistent pravidelne dávať informácie o odbehnutej vzdialenosti aj o vašom tepe a tempe. Asistent vám ich bude dávať tak či tak, ale s bezdrôtovými slúchadlami ho budete dobre počuť a nemusíte sa stále pozerať na hodinky.
Vľavo: prehľad spálených kalórií; Vpravo: dáta zo stúpania po schodoch
Trocha ma však sklamalo, že po absolvovaní bežeckej lekcie sa aktivita nezapísala medzi ostatné tréningy, ktoré sa ukladajú v appke Huawei Health.
Ďalším sklamaním po behu bolo zistenie, že nám nefunguje výťah. Aspoň som si však mohol vyskúšať funkciu Climbing (Lezenie/stúpanie) a vybehnúť na šieste poschodie. Rovno však priznávam, že keby som hodinky nemal, nedal by som sa na to. Takto som mal motiváciu pripísať si ďalšiu aktivitu.
Finta pre psičkárov
Mojou najčastejšou tréningovou aktivitou počas týždňa s Huawei hodinkami bola funkcia Chôdza vonku, ktorú som si zapínal vždy pri prechádzke so psom. Všimol som si na sebe, že aj takáto malá zmena v každodennej rutine dokáže človeka motivovať, aby bol na prechádzke dlhšie a mal na konci dňa čo najlepšie štatistiky. Páčila sa mi aj mapa prechádzky, ktorú nájdete po každej vonkajšej aktivite v appke.
Veľmi sa mi páčila analýza spánku, ale vyskúšal som ju len raz, pretože nie som zvyknutý spať s hodinkami a prišlo mi to zvláštne. Na druhej strane treba povedať, že ak si hodinky necháte na ruke aj v noci, dozviete sa zaujímavé veci o svojom spánku a pri dlhodobom sledovaní vám tieto dáta podľa mňa pomôžu odstrániť nezdravé návyky a ponocovanie.
Najväčšiu záťaž som s hodinkami zažil v posledný deň testovania na futbalovom tréningu. Na spomínaných funkčných tréningoch som za hodinu spálil priemerne 260 kalórií, na futbale za hodinu a pol skoro 800 kalórií. Na konci tréningu mi softvér dokonca odporučil 19 hodín rekonvalescencie pred akýmkoľvek ďalším pohybom a musím uznať, že som to aj potreboval.
Keby som mal Huawei Watch GT2 dlhšie, vyskúšal by som s nimi ísť aj plávať a postupne by som začal skúmať možnosti, ako z nich vydolovať čo najviac aj pomocou appiek tretích strán.
Na základné každodenné fungovanie mi úplne stačili natívne funkcie. Batéria bola na začiatku môjho testu nabitá na 75 % a vydržala mi približne 5 dní intenzívneho používania. Na 100 % sa potom dobila za približne 2 hodiny.
Myslel som si, že ma bude otravovať, keď mi budú na ruke stále blikať notifikácie, preto som ocenil možnosť vybrať si, ktoré appky vám notifikácie do hodiniek pošlú a ktoré nie. Dal som si posielať spravodajské novinky zo SME.sk a z Denníka N, ale trocha mi je ľúto, že sa nedali zapnúť notifikácie pravidelných výsledkov z mojej obľúbenej appky Forza Football.
Aj keď ma mrzí, že som neprišiel na to, ako urobiť na displeji hodín screenshot a pravdepodobne sa to ani nedá, v skutočnosti by mi to okrem potrieb tohto článku nebolo treba. Na druhej strane ma potešila funkcia, ktorá vám pripomenie, že sa máte hýbať, ak dlho sedíte, aj funkcia Breathe s dychovými cvičeniami, ktoré dobre padnú v stresujúcich momentoch. A, samozrejme, užíval som si telefonovanie cez hodinky a cítil sa pri tom ako v sci-fi filme.
Za najväčšiu výhodu Huawei Watch GT2 však považujem podrobný prehľad o fitnes aktivitách a štatistikách, ktorý funguje ako silná motivácia pre ďalšie (a intenzívnejšie) športové aktivity. Práve tento psychologický trik mi po testovaní chýba najviac a pravidelne sa pristihnem, že si chcem skontrolovať, ako som dnes na tom, až kým si neuvedomím, že moje analógové hodinky nič z toho nedokážu.
Oslovili vás tieto smart hodinky a zvažujete ich kúpu? Huawei Watch GT2 môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.
Kristína Tormová: Nie som bilbord, ktorý každý deň ponúka inú značku
„Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník,“ hovorí jedna z najznámejších mám na slovenskom Instagrame.
Zdieľať
4. 9. 2020;Autor: Natália Žáková, Foto: Alex Kiňová, Jana Gombošová
Kristína Tormová je herečka, ktorú si však mnohí v súčasnosti spájajú najmä s jej autorskou značkou a s knižkami, v ktorých hovorí o svojom rodičovstve. Mama troch detí vybudovala aj úspešný profil na Instagrame, plný zážitkov a zamyslení, ktorý má desaťtisíce followerov. Porozprávali sme sa o jej pôsobení na sociálnych sieťach, hejteroch aj o tom, čo si odniesla z obdobia, keď boli mnohí z nás v dobrovoľnej karanténe.
Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií
V rozhovore sa ďalej dozviete:
prečo sa rozhodla otvárať tabuizované témy,
ktorým ďalším aktivitám by sa rada venovala,
či obmedzuje deťom čas strávený pred displejom,
kedy jej dcéry dostanú prvý mobil,
ktoré miesto na Slovensku odporúča navštíviť.
Ľudia ťa poznajú zo seriálu Som mama, vďaka knižkám či cez tvoje statusy. Niekto by ťa preto nazval influencerkou. Mnohí toto označenie však vnímajú negatívne. Ako sa na to pozeráš ty?
Je mi asi jedno, či to niekto nazýva influencerom, alebo nie, dôležité je, aký má to „niečo“ obsah. Snažím sa robiť zmysluplný kontent, objavovať múdre a dobré veci, šikovných ľudí, ponúkať zaujímavé témy a zároveň čo najviac vtipkovať a odľahčovať tento nie vždy jednoduchý svet.
Nie som bilbord, ktorý na svojom Instagrame ponúka každý deň inú značku a súťaže s podmienkami daj follow, označ troch, poskáč si na jednej nohe.
Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník pre ľudí, ktorých vôbec nepoznám. Veľmi zvláštna práca, viem. Od štvrtej triedy na základke som si však písala denník, vydávala som dva školské časopisy, stále som niečo vypisovala a zdieľala.
A tak sa teraz teším a veľmi si vážim, že to mám možnosť robiť takto jednoducho a kedykoľvek. A je úžasné, že sa to toľkým ľuďom páči, že to toľkých inšpiruje a mnohým dokonca pomáha.
Svojou tvorbou dokážeš inšpirovať ženy a rodičov. Myslíš si, že tvoje skúsenosti rodiča sú niečím špecifické alebo zažívaš rovnaké situácie a problémy ako ostatní, akurát ich vieš zaujímavo podať?
Myslím si, že zažívam úplne to isté, čo ostatní rodičia, a že ma jednoducho baví podávať to tak svojsky. Od pocitu absolútneho šťastia po padačky na hubu. Mňa baví, ako sa hovorí, pliesť bič, veď viete z čoho.
A možno som tých päť rokov dramaturgie neštudovala úplne zbytočne a naučila sa aspoň trochu pracovať s textom.
Dnes sa veľa rozpráva o tom, ako dať deťom čo najlepšiu prípravu do života už v predškolskom veku. Niektoré deti vedia napríklad čítať a písať ešte pred základnou školou, navštevujú množstvo krúžkov. Tvoje dcéry čaká prvý školský rok, čo najdôležitejšie by mali podľa teba rodičia naučiť deti predtým, ako nastúpia do školy?
Och, to neviem. Nie som matka, ktorá má načítané, čo a ako treba, čo je najlepšie. Som skôr intuitívna, a teda prirodzene robím aj veľa chýb. Ak si s niečím neviem rady, opýtam sa kamarátok, ktoré to načítané majú.
Naše dievčatá sa už čítať naučili, ale naučili sa to samy. Zo zvedavosti. Nemáme telku, u nás sú odjakživa nosičmi príbehov knižky, takže to ich asi motivovalo.
Čo treba deti naučiť? Hovorievam, že sa snažím deti priviesť k zvedavosti a k používaniu zmyslu pre humor. S týmito vlastnosťami sa totiž žije múdrejšie a ľahšie.
„Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.“
A pred nástupom do školy je asi dobré deti uisťovať, že sa nemajú báť byť samy sebou. Toto všetko sme, zdá sa, zvládli, uvidíme však, aké prekvapenia nám škola prinesie. Teším sa na ne. Isto to bude zase veľmi inšpiratívne a isto z toho vzíde nejaký môj blog. Ak ma neporazí.
V rámci svojho Instagramu či blogu sa nebojíš otvárať ani tabuizované témy súvisiace s materstvom. Prišlo to prirodzene alebo ťa k tomu priviedla nejaká konkrétna udalosť?
Prirodzene. Som priamy a úprimný človek, čo prináša aj množstvo problémov, ale na druhej strane aj veľa zaujímavých tém, ktoré niekomu prídu tabuizované, no mne prirodzené.
Nedávno som si uvedomila, že prirodzené témy sa stali tabuizovanými a úplne zbytočne. Prirodzenosť sa stala neprirodzenou, čo zbytočne mnohé mamy stresuje.
O všetkom sa veľa a vážne píše, hodnotí sa, čo je správne a čo nie. Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.
Slogan šťastná mama, šťastné dieťa nie je úplný nezmysel. Prirodzené je predsa všetko, čo žijeme. Či už sú to menštruácia, mastné vlasy, depresie, obťažovanie, domáce násilie, rodové stereotypy, alebo krásy tohto sveta.
Okrem množstva pozitívnych reakcií určite prichádza aj veľa negatívnych. Dá sa na to zvyknúť a hodiť ich takpovediac za hlavu alebo je to pre teba náročné?
Dá sa na to, samozrejme, zvyknúť, aj keď to dosť dlho trvá. Väčšinou už reagujem mávnutím rukou, niekedy komentár zmažem, inokedy anonymného hejtera zablokujem. V závislosti od periódy. (smiech)
Anonymne vypisujú zrejme frustrovaní či nešťastní ľudia, ktorí sa skrývajú za nejaký vymyslený nick. Inak nerozumiem, kde by zobrali energiu a čas na to, aby vypisovali zákerné správy. S takými ľuďmi nič neurobím, takže sa nimi ani nezaoberám. Nemá to význam.
Počas pandémie si sa zapojila do výzvy O2 Dobré dáta, ktorá motivovala rodičov, aby si doma zacvičili s deťmi. Máte to tak doma bežne? Hýbete sa spolu?
Som pomerne lenivá matka, čo sa týka pohybu. Dlhé prechádzky a bicyklovanie však máme všetci veľmi radi a snažíme sa venovať aj pokusom o nový cirkus, čiže akrobatickým výzvam. Mohli by sme si založiť skupinu neestetického cirkusu, pretože zatiaľ nám to veľmi nejde. Ale zlepšíme sa!
Veľa ľudí hovorí, že týždne, keď sme boli doma, im ukázali mnohé veci a zmenili pohľad na svet. Stalo sa niečo také u teba? Vnímaš teraz svet inak?
Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.
No zároveň sa zdá, že tie dni s koronou sa nekončia, takže ešte máme možnosť naučiť sa vážiť si maličkosti, zdravie a byť trochu menej egocentrickí. I keď to, čo sa deje vo svete, často vypovedá o opaku.
My máme svoju bublinu a stalo sa nám toho veľa. Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.
„Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.“
Nevýhodou bolo občasné „odpadávanie“ od únavy, keďže spojenie tri deti, home office, nočné dojčenie a to všetko na 35 m2 je miestami náročné. Aj tak sme si s manželom povedali, že to bolo asi najkrajšie obdobie, aké sme dosiaľ zažili. Trošku sa z nás stali sociopati, ale verím, že to zase prejde. V najhoršom nie. (smiech)
V jednom blogu si písala, že v čase pandémie si obmedzila vymýšľanie nových vecí a návrhov, pretože ich realizácia by bola náročná. Ako si na tom teraz?
Máme šťastie, že máme prácu, ktorá sa dá robiť aj z lesa. Je k nej potrebný len dobrý internet a občasný telefonický signál.
S mojím manželom sme sa po niekoľkých hysterických sebaľútostných hádkach stali silným tímom. Veľa vecí sa prečistilo, zmenilo a s odstupom času môžem povedať, že k lepšiemu. Máme veľa nových nápadov, premotivovane sa tešíme a makáme.
Nemôžeme si dovoliť zabaliť to, je to naša práca, ktorá nás navyše veľmi baví. Občasné vyhoreníčko nemôže byť prekážkou.
Podnikáš, si aktívna na Instagrame, píšeš blog pre Denník N, určite teda tráviš veľa času online. Stáva sa ti, že „internetovanie“ ti prerastá cez hlavu?
To je, ako keby ste sa ma opýtali, či mi práca prerastá cez hlavu. Internet je moja práca. Najdôležitejšia súčasť mojej práce je internet a sociálne siete. Pracujem z materskej, na ktorej som vlastne nikdy nebola, a áno, prerastá mi internet cez hlavu. Tak ako by mi prerastala cez hlavu iná práca.
Na Sóde sa pravidelne venujeme zodpovednému používaniu technológií aj vo vzťahu k deťom. Ako je to u vás? Máte nejaké pravidlá alebo obmedzenia na čas strávený pred displejom?
Displeje majú v detstve našich dievčat naozaj mizivú rolu. Vedia však, že displeje sú moja práca.
Samozrejme, pozeráme z času na čas, hlavne v zime, na počítači rozprávky. Urobíme si pukance, zababušíme sa do deky a spoločne pozeráme, ja väčšinou zaspím. Ale nie je to žiadne pravidlo, dievčatá si obrazovky nepýtajú.
Vedia, samozrejme, telefonovať, tešia sa z videohovorov, vedia na mobil fotiť, dokonca vedia gúgliť. Ale sú to naozaj mikromomenty v ich životoch.
Keď sme boli predminulú jeseň v Londýne, spoločne sme tento výlet pripravovali cez internet. Kam pôjdeme, čo tam bude, čo chceme vidieť, čo je v múzeách, ako tam pôjdeme. Bol to plnohodnotne strávený čas, ktorý nebol „čumením“ do obrazovky.
„Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.“
Keď dlho cestujeme, každá má, počas spánku ich malého brata, chvíľku, keď si môže na Pintereste uložiť nápady, ktoré následne spoločne realizujeme. Displeje vo všeobecnosti nepovažujem za zlé, len ich často nesprávne používame.
V septembri tohto roka sa mnohé deti vrátia do školy po takmer polroku a tvoje dcéry čaká nástup do prvého ročníka. Pre mnohých rodičov je to obdobie, keď začnú riešiť kúpu prvého telefónu, aby sa s deťmi vedeli spojiť. Riešiš to aj ty? Kedy je podľa teba vhodné dať dieťaťu prvý mobil?
Zatiaľ to neriešim. Nemyslím si, že by to bolo teraz potrebné, ale ak bude, isto mobil zabezpečíme. Ale nie na hranie. Obyčajný mobil na to, aby sme sa vedeli spojiť.
Podľa mňa je vhodné dať dieťaťu prvý mobil vtedy, keď si to vyžaduje situácia. A taká situácia musí najprv prísť.
Hovoríš o sebe, že si hyperaktívna a vďaka tomu stíhaš množstvo rôznych aktivít. Je niečo, čo by si medzi ne ešte chcela zaradiť?
Chcela by som sa naučiť tak ozajstne oddychovať. Učím sa to, nie je to jednoduché a väčšinou sa mi to podarí až pri jemnom vyhorení. To, samozrejme, nie je správne.
Chcela by som sa konečne začať venovať handpoke, ktorý som sa v zime naučila, no musím čakať na skúšky z hygieny a iné dôležité administratívne veci, ktoré s tým, aby človek mohol tetovať, súvisia. A ak by sa mi niekedy podarilo pravidelne jogovať, bola by som na seba veľmi pyšná.
Si mama troch detí, spisovateľka aj dizajnérka, nachádzaš si čas na úniky zo sveta? Ak áno, ako vyzerajú?
Píšem. To je môj únik. Či už krátky post, blog, knižku, čokoľvek. Alebo si kreslím a tvárim sa, že pracujem. Napriek tomu, že kresliť veľmi neviem. Vtedy sa vypínam z tohto sveta a okolie so zamračeným čelom a zdvihnutým ukazovákom upozorňujem, že teraz ma nemôžu rušiť. Občas to dokonca aj pochopia.
A varenie. To je čas pre mňa. Hrám sa, že sa musím strašne sústrediť, no pritom si to užívam, hlavne jedlá, pri ktorých treba veľa krájať na maličké kúsky. (smiech)
V rámci Sódy radi prinášame aj tipy na zaujímavé miesta, ktoré sa v rámci Slovenska oplatí navštíviť. Ktoré miesto si si obľúbila a nemali by sme ho podľa teba vynechať? A kam sa už dlhšie chystáš, no ešte si sa tam nedostala?
Slovensko nemám pochodené, priznávam. Môj druhý domov bol vždy na Liptove. Mám tam veľa obľúbených miest a priateľov, kedysi som tu pomáhala s ochotníckym divadlom. Chodím tam vždy, keď sa dá, a keby som mala tú možnosť, tak tam pokojne ostanem žiť. Možno na dôchodku.
Nech sa na Liptov vyberiete kamkoľvek, bude vám krásne. O tom niet pochýb. A negúglite nič dopredu. Len choďte a obzerajte sa, tak objavíte toho oveľa viac. Čoskoro budeme spoznávať strednú časť Slovenska, tak potom dám vedieť, či sa dá zamilovať aj tam.
Kristína Tormová
Je herečka, moderátorka, spisovateľka, dizajnérka a trojnásobná mama. Založila úspešnú značku Koláčová, v rámci ktorej navrhuje tričká a kryty na mobily. Je autorkou knižiek, v ktorých rozpráva o svojom materstve, o svojich dvojičkách a tehotenstve s tretím dieťaťom. O zážitkoch s deťmi pravidelne píšena svojom blogu ajna Instagrame, kde má viac ako 125 000 sledovateľov.
Ak sa chcete spojiť so svojimi deťmi a mať prehľad o tom, kde sa nachádzajú, smart hodinky sú šikovným riešením. Nezabudnite však v deťoch budovať zodpovednosť.
Loading...
