Powered by O2
Lifetech O2 Guru

Moto G5S: Novinka, ktorá zaujme nie len cenou

V tomto roku sa mobilná rodinka Lenovo Moto rozrástla o niekoľko kúskov. Jedným z nich je aj Moto G5S, ktorý má rozhodne čo ukázať v strednej cenovej kategórii.

13. 11. 2017; Autor: Michal Pakos

Prekvapí hneď po vybalení

Hneď po prvom fyzickom kontakte pôsobí mobilný telefón chladno, čo zapríčiňuje jeho hliníkové telo. Vďaka nemu je telefón pevný, no zároveň ľahký a vyzerá elegantne. Dobre sedí v ruke a nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Na prednej strane je pod displayom umiestnený snímač odtlačkov prstov, čo je už asi štandardom pri každom mobilnom telefóne. Na pravej strane sa nachádza tlačidlo na ovládanie hlasitosti a tlačidlo na vypnutie/ zapnutie mobilného telefónu. Na spodnej hrane je micro USB 2.0 konektor spolu s reproduktorom a mikrofónom, na vrchnej hrane 3,5 mm jack. Zadný fotoaparát mierne vystupuje, čo ale nijako neprekáža pri manipulácii s telefónom. Telo telefónu navyše chráni vodeodpudivý povrch z nano častíc, takže sa nemusíte obávať náhodného ošpliechania. IPS display s rozlíšením 1080 x 1920 pixelov je dostatočne veľký (5,2“) a po zapnutí určite prekvapí sýtosť farieb. Ako ochrana pred nepríjemnými pádmi a nárazmi poslúži pevné sklo Gorilla Glass 3.

Zachytí každý moment

Stačí dvakrát otočiť zápästím v protismere hodinových ručičiek a hneď sa zapne fotoaparát. Zadný 16 megapixelvý fotoaparát s clonou f/2.0, LED bleskom a automatickým zaostrovaním zhotovuje ostré fotografie. Ak ešte použijeme funkciu HDR, každá zhotovená snímka srší živými farbami. Nechýba ani panoramatické snímanie a detekcia tvárí. Predný 5 megapixelový fotoaparát poteší každého milovníka selfie fotografií, ktoré je možné navyše vďaka režimu „skrášlenie“ trochu vylepšiť.

Za svoju výbavu sa hanbiť nemusí

Práca s mobilným telefónom Moto G5S je naozaj vynikajúca. Zariadenie reaguje pohotovo aj pri práci s viacerými aplikáciami naraz. Niet sa čomu diviť, keď telefón poháňa 8 jadrový procesor Snapdragon 430 s pomocou operačnej pamäte (RAM) o veľkosti 3 GB. Operačný systém Android 7.1 (Nougat) je intuitívny a jednoduchý.

Interná pamäť má kapacitu 32 GB, čo je celkom postačujúce. Pre tých, ktorí dokážu telefón zahltiť nespočetným množstvom dát je možnosť si pamäť rozšíriť externe vďaka SD karte s veľkosťou maximálne 256 GB, no na úkor druhej SIM karty. Škodou je aj kapacita batérie, a to 3000 mAh, čo pri strednom zaťažení vydrží zhruba na jeden deň. Dobíjanie batérie sa teda môže stať každodennou rutinou. Na druhej strane má mobilný telefón funkciu rýchleho dobíjania, takže s kompatibilnou nabíjačkou dokážeme za 15 minút batériu dobiť tak, že nám poslúži v pohotovostnom režime približne 5 hodín.

Takisto, ako väčší z dvojice Moto G5S, máme v zariadení okrem odtlačkov prstov niekoľko senzorov. Ide o digitálny kompas, pohybový senzor, svetelný senzor, gyroskop a senzor priblíženia. Tým pádom nechýbajú zaujímavé funkcie, vďaka ktorým môžeme ovládať mobilný telefón bez použitia tlačidiel. Napríklad už spomenuté zapnutie fotoaparátu dvojitým otočením zápästia alebo zapnutie blesku dvojitým švihnutím.

Záver

Nejde síce o vlajkovú loď, no pre nenáročného užívateľa je Lenovo Moto G5S určite dobrá voľba, ktorá neomrzí pri každodennej práci, či zábave. Vďaka jeho dostupnej cene nemusíte ani siahnuť na dno svojej peňaženky.

Stále ste sa nerozhodli?

V ponuke máme stovky rôznych modelov a naši ochotní guruovia sú pripravení poradiť vám. Nechajte nám svoje telefónne číslo a my vám zavoláme.
V ponuke máme stovky rôznych modelov a naši ochotní guruovia sú pripravení poradiť vám. Stačí, ak nám zanecháte vaše telefónne číslo a budeme vás kontaktovať.
Ďakujeme. Zavoláme vám.
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Kultúra a umenie Príbehy

Slávni neznámi: Príbehy Slovákov, ktorí sa preslávili za hranicami

Sú známi po celom svete, ale ich mená takmer nikto nepozná. Aj takéto osudy mali naši rodáci, ktorí sa zviditeľnili v zahraničí.

10. 11. 2017; Autor: Sóda, Foto: Flickr

Kombinácia pracovitosti, odvahy a náhody predurčila týchto ľudí na to, že ich mená či tváre obleteli svet. Stáli sa slávnymi, hoci málokto si spomenie na ich mená. Aj takéto osudy mali naši rodáci, ktorí sa zviditeľnili v zahraničí.

Obed na vrchole mrakodrapu

Gusti Popovič, rodák z Vyšného Slavkova, odišiel v ťažkých časoch Veľkej hospodárskej krízy ako mnoho iných za robotou do Ameriky. Sediac na tráme s fľaškou v ruke, ho spolu s ďalšími desiatimi robotníkmi zvečnili na jednej z najslávnejších fotografií minulého storočia s názvom Obed na vrchole mrakodrapu (Lunch atop a Skyscraper). Je tak možno jeden z najznámejších Slovákov, ktorého meno pritom pozná málokto.

Samotná fotografia vznikla 20. septembra 1932 vo výške 256 metrov nad ulicami New Yorku. O pár dní neskôr na stránkach New York Herald Tribune obletela celý svet.

Fotografovalo sa na 69. poschodí mrakodrapu, ktorý sa dnes volá GE Building a je desiatou najvyššou budovou v meste. Samozrejme fotenie bolo zinscenované a pod robotníkmi sa v skutočnosti nachádza 68. poschodie, nižšie približne o tri metre.

Každopádne klobúk dole pred pracovitým Gustim, ktorý okrem toho, že zrejme nepoznal strach z výšok, preukázal aj zmysel pre humor, keď svojej manželke fotografiu poslal domov na Slovensko a na zadnú stranu napísal: „Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti.“

Po návrate domov z Ameriky kúpil polia a začal sa venovať gazdovaniu. Bohužiaľ jeho život skončil tragicky. Ku koncu 2. svetovej vojny, pri prechode frontu cez Vyšný Slavkov, ho na dvore jeho domu zasiahla črepina z granátu.

Slovák podpísaný na 10-dolárovke

Zdroj: Wikipedia, Autor: Ing.Mgr.Jozef Kotulič

Michal Bosák pochádzal z dedinky Okrúhle, ležiacej neďaleko Svídníka. Do školy chodil len 4 zimy. V lete sa muselo pomáhať doma. Naučil sa tu písať, čítať a počítať, na viac nebol čas a najmä peniaze.

Bez skúsenosti a prakticky bez vzdelania, zato s vrodenou odvahou a pracovitosťou sa už ako šestnásťročný vybral na skusy za veľkú mláku. Vo vrecku mal symbolický 1 dolár, ktorý dostal od strýka. Ukradli mu ho už v prvý večer, ktorý strávil v Amerike, v nocľahárni v New Yorku.

Našťastie mu pomohli Slováci, ktorí žili v Hazletone v Pensylvánii. V miestnych baniach začínal s triedením uhlia za plácu 75 centov denne. Neskôr okúsil aj prácu priamo v bani a na železnici.

O 4 roky neskôr sa presťahoval do Freedlandu, oženil sa a zmenil povolanie. Ako závozníka ho zamestnal obchodník s pivom Michal Zemány, ktorý v ňom postupne rozpoznal talentovaného obchodníka. Bosák však túžil pracovať na vlastnom. Z našetrených peňazí si otvoril malý hostinec so slovenskou stravou, miesto, kde sa postupne začala stretávať slovenská komunita.

Cítil, že slabé vzdelanie mu nepostačuje a tak po večeroch intenzívne študoval. Získaval si čoraz väčší rešpekt a dôveru rodákov. Po niekoľkých rokoch už namiesto malého baru vlastnil veľkoobchod. Ako 28-ročný si otvoril vlastnú banku a agentúru lodných spoločností.

Čoskoro sa stal najväčším účastinárom Olyphanskej First National Bank a neskôr jej prezidentom. S úsmevom spomínal na prvé stretnutia s bankármi, keď ničomu nerozumel a bál sa, že sa bankovú terminológiu nikdy nenaučí. Práve v tomto období sa jeho podpis dostal na dolárovky, ktoré táto banka mala v kompetencii vydávať.

Bankové impérium sa mu postupne rozrastalo. Jeho Bosak State Bank sa stala najväčšou slovenskou bankou v USA, bol členom v správnych radách niekoľkých starých amerických bánk.

Všemožne sa snažil pomáhať domovine. Zorganizoval zbierku v sume 1 000 000 dolárov, ktorá bola určená na agitáciu za samostatnosť Slovenska. Zúčastňoval sa na všetkých slovenských národných akciách v USA, jeho podpis je aj na Pittsburskej dohode z mája 1918.

Bol na audiencii u pápeža aj amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta a venoval sa aj mnohým filantropickým aktivitám. V rodnej dedine dal postaviť školu, prispel na obnovu kostolov v Prešove a Stropkove a finančne prispieval aj na Červený kríž. Jeho meno nájdete aj na stene secesnej budovy v Prešove. Ide o bývalú filiálku Americko-slovenskej banky, známej aj ako „Bosákova banka“.

Dnes si niektoré bankovky s jeho podpisom numizmatici cenia aj na 10 000 dolárov. Možno sa na vás niekedy usmeje šťastie a „Bosákovu“ 10-dolárovku nájdete niekde doma u starého otca.

Rodák z Jarabiny má sochu vo Washingtone

Michal Strank sa narodil v roku 1919 v Jarabine a ako 6-ročný emigroval s rodičmi do americkej Pensylvánie. Je vyobrazený na Pamätníku vojenského námorníctva USA na Arlingtonskom národnom cintoríne vo Washingtone, ako vztyčuje vlajku spolu s ďalšími americkými vojakmi.

Sochu odliali podľa jednej z najznámejších fotografií vyfotených počas 2. svetovej vojny na malom tichomorskom ostrove Iwó-džima. Z hľadiska japonskej obrany to bol strategický bod. Japonci tu mali 3 letiská a radarové systémy, ktorými sledovali americké bombardéry. Ťažké boje prebiehali vyše mesiaca.

Po niekoľkých dňoch od začatia bitky vystúpal Michal Strank s jednotkou na vrchol sopky Suribači, kde Američania prvýkrát vztýčili svoju vlajku na japonskom území. Historický moment sa však fotil na dvakrát. Prvá vlajka sa veliacemu plukovníkovi zdala príliš malá a tak nariadil, aby ju vymenili za takú, ktorú bude vidieť z celého ostrova.

Strank sa už svojej slávy nedožil. Zabila ho črepina z delostreleckého granátu, ktorá ho zasiahla do srdca, práve keď do piesku kreslil náčrt ďalšej bojovej akcie. Pochovali ho za prítomnosti amerického prezidenta na cintoríne Arlington pri Bielom dome.

Lifetech: Čo je nové

Lifetech | Spolupráce

10 životných múdrostí a trikov, ktoré vás naučí každá stará mama

čítaj viac
Lifetech

Vyhrajte Doro 8040 – ideálny telefón pre vašich starých rodičov

Lifetech | Spolupráce

10 životných múdrostí a trikov, ktoré vás naučí každá stará mama

Lifetech

Švédsky výrobca mobilov Doro vstúpil na Slovensko a posilňuje distribúciu

Lifetech

Mobil týždňa: Motorola Moto E4