Matúš Podstrelenec: Výhodou pevného internetu od O2 je jeho dostupnosť a jednoduchosť

„Aj do najvzdialenejších lokalít prinášame rýchlosť, akú nedosahujú ani vo väčších mestách,“ hovorí o pevnom internete od O2 manažér marketingu Matúš Podstrelenec.

Modrý operátor v rámci kampane k službe O2 Internet na doma nasťahoval do jednej obývačky doslova celý internet. V originálnom spote nájdete nielen youtuberov, modelku či postavy z počítačových hier, ale aj Matúša Podstrelenca, marketingového manažéra O2, ktorý si v ňom zahral technika.

Nasťahujte si domov celý internet a surfujte neobmedzene s pevným O2 Internetom na doma už za 10 € mesačne.

Ako sa mu nová reklama nakrúcala a aké sú hlavné výhody pevného O2 Internetu na doma? Aj na to nám odpovedal Matúš, ktorý za celú službu v O2 zodpovedá.

V nedávnej reklame plakal Paľko zo zákazníckej podpory vždy, keď išiel zákazníkom internet v mobile pomaly, ty si v novej kampani k službe O2 Internet na doma stvárnil technika. Ako vznikol tento nápad?

S úlohou ma oslovil kolega Michal Dodok. Cieľom tohto bláznivého spotu je ukázať ľuďom, ako sa dá do domácnosti nasťahovať doslova celý internet, pri čom je niekedy potrebná aj účasť technika. Službe O2 Internet na doma sa v rámci svojej pozície venujem od jej spustenia do komerčnej prevádzky. Aj to bol možno jeden z dôvodov, prečo ma oslovil.

Vo videách sa objavuje veľa postáv – od youtuberov cez modelku Andreu Verešovú až po obľúbené postavy z počítačových hier. Aká bola na natáčaní atmosféra?

Všetko fungovalo na výbornú a prebehlo v dobrej nálade. Bola to zábava. Veď sa na jednom mieste a v jeden deň stretol celý internet. Okolo mňa bolo množstvo profesionálov – od štábu cez produkciu až po účinkujúcich a myslím si, že si to každý užil. Andreu Verešovú som až tak neriešil, predsa len som mal svoju vlastnú rolu (úsmev).

Ako spätne vnímaš túto skúsenosť? Šiel by si do niečoho podobného aj nabudúce a vyskúšal si napríklad aj väčšiu rolu?

Musím sa priznať, že to nebola moja prvá skúsenosť tohto typu. V minulosti som v televízii moderoval reláciu z prostredia IT a zároveň som niekoľko rokov pracoval v médiách, ale za kamerou som sa cítil oveľa lepšie.

V O2 zastávaš pozíciu manažéra marketingu pre podnikateľský segment a v rámci svojho oddelenia zodpovedáš aj za celú službu O2 Internet na doma. Aké sú jej hlavné výhody?

Určite je to dostupnosť. Vyrastal som v obci na Liptove, kde sme mali žiadosť o pevnú linku podanú 19 rokov. Málokto si uvedomuje, že aj do najvzdialenejších lokalít prinášame rýchlosť, akú dnes nedosahujú ani vo väčších mestách. Ľudia tak majú okamžitý prístup k množstvu informácií z celého sveta a môžu komunikovať na novej úrovni.

Tou druhou výhodou je určite jednoduchosť. Napríklad na inštaláciu základného O2 Internetu na doma stačí zariadenie vybaliť z krabice, vložiť doň SIM kartu a celé to pripojiť do elektrickej sieti. Okamžite tak získate neobmedzený prístup s vlastnou Wi-Fi sieťou, na ktorú sa pripojí celá rodina.

A určite by som pridal aj hodnotu, ktorá nie je skrytá len do najlepšej ceny za túto službu na trhu. Napríklad zariadenia sme vybrali asi najlepšie, aké v súčasnosti trh ponúka. Okrem toho zákazník neplatí žiadne poplatky, služba je bez viazanosti a aj inštalácia technikom je bezplatná.

„Málokto si uvedomuje, že aj do najvzdialenejších lokalít prinášame rýchlosť, akú dnes nedosahujú ani vo väčších mestách.“

Služba je určená nielen pre domácnosti, ale aj podnikateľov. Ako dlho trvá vybavenie nového internetu v O2?

V prvom rade je pre nás dôležité vedieť presné miesto inštalácie, na základe ktorého vyberieme najvhodnejší spôsob pripojenia, resp. technológiu a k tomu, samozrejme, aj zariadenia.

Ak je na inštaláciu potrebný technik, ozve sa zákazníkovi do 24 hodín od objednávky a dohodne si s ním termín inštalácie. Zariadenia si zákazník prevezme na predajni v deň objednávky, prípadne mu budú doručené kuriérom na druhý deň, ak si službu objednal cez internet.

Aj v prípade pevného internetu ľudia často bojujú s jeho slabou rýchlosťou. Aké parametre by mal spĺňať pevný internet, na ktorý sa môžeme doma naozaj spoľahnúť?

Rýchlosť internetu je pre každého zákazníka veľmi individuálny parameter. Preto poskytujeme niekoľko balíkov, z ktorých si vyberie každý. Najsilnejší Zlatý O2 Internet na doma dnes poskytuje rýchlosť na úrovni optického pripojenia s maximálnou rýchlosťou do 128 Mbps .

Pri Zlatom internete ale hornú hranicu rýchlosti nijako neobmedzujeme – ak to podmienky umožnia, môže ísť niektorým zákazníkom toto pripojenie s vývojom technológie oveľa rýchlejšie.

Mne osobne napríklad postačuje základný balík O2 Internetu na doma s názvom Biely, ktorý dosahuje maximálne 15 Mbps .

Veľmi dôležitým parametrom je popri rýchlosti práve spoľahlivosť pripojenia, ktoré by malo byť bez výpadkov, k dispozícii vždy, keď to zákazník potrebuje a s dobrou podporou.

O2 ponúka 4 rôzne balíky a v rámci nich aj už spomínaný Biely, ktorý si zákazník môže inštalovať aj sám. Naozaj je inštalácia taká jednoduchá, že ju zvládne každý?

Inštaláciu Bieleho O2 Internetu na doma zvládne naozaj každý. Zariadenie stačí vybaliť z krabice, vložiť doň SIM kartu a pripojiť ho do zásuvky. Zariadenie sa následne samo pripojí k našej sieti.

Pre každý prípad sme pripravili aj krátke O2 Guru videá, ktoré sú dostupné na našej O2 stránke. Zariadenie však vyžaduje vhodné umiestnenie v miestnosti. Ideálne je, ak mu nájdete miesto pri okne a v miestnosti, kde sa internet najviac využíva, aby bol prostredníctvom Wi-Fi dostupný pre celú rodinu.

„Dôležitým parametrom je popri rýchlosti spoľahlivosť pripojenia, ktoré by malo byť bez výpadkov, k dispozícii vždy, keď to zákazník potrebuje a s dobrou podporou.”

Ako dlho už v O2 pracuješ? Čo máš na práci v tejto firme najradšej?

V O2 pracujem 5 rokov. Veľmi ma baví a motivuje flexibilita a sloboda, ktorú mám pri práci. Vždy sa vieme porozprávať o aktuálnych témach a dohodnúť sa. Musím priznať, že by pre mňa bolo ťažké pracovať v  menej flexibilnom prostredí. Teší ma aj to, že ľudia okolo mňa sú pre svoje myšlienky a nápady zapálení, a tak sa rodia nové inovatívne služby.

Ako na tvoje pôsobenia v reklame zareagovali tvoji blízki? Stalo sa ti, že ťa po zverejnení videa spoznávajú ľudia?

Na ulici ma nespoznal nikto, ale zatiaľ to pripisujem tomu, že ľudia sú dnes príliš zahľadení do svojich smartfónov (úsmev). Asi najviac bol prekvapený môj 8-ročný syn, ktorý si video pozrel viackrát.

Radi by ste svoj pevný internet vymenili za nový? Dostupnosť O2 Internetu na doma vo svojej lokalite si môžete preveriť na stránke www.o2.sk/internet-na-doma.

Zvažujete zmenu práce? Aktuálnu ponuku voľných pracovných miest u modrého operátora aj prehľad pracovných benefitov nájdete na www.o2.sk/kariera.

Matúš Podstrelenec

V O2 začínal pred 5 rokmi na pozícii obchodníka pre firemných zákazníkov. Vďaka skúsenostiam, ktoré získal pri tejto práci, prešiel približne po roku a pol na oddelenie marketingu, kde pracuje doteraz ako manažér pre podnikateľský segment.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Sajfa, Verešová aj obľúbená kapela. O2 má recept, ako si obľúbencov nasťahujete priamo do obývačky

V novom spote od O2 sa v jednej obývačke objaví to najpozeranejšie zo sveta slovenského internetu.

Vloger a moderátor Sajfa, modelka Andrea Verešová, youtuberi Zrebný a Frlajs, zopár mrzutých mačiek, hrdinovia z počítačových hier aj obľúbená kapela Says vás v novej kampani O2 presvedčia, že celý internet si môžete nasťahovať k sebe domov.

Všetci sa stretnú s jediným cieľom – aby ľuďom ukázali neobmedzenosť a pohodlnosť využívania Internetu na doma od O2, ktorý je dostupný už pre vyše 93 % obyvateľov Slovenska.

Nasťahujte si internet domov aj vy a surfujte neobmedzene s O2 Internetom na doma už za 10 € mesačne.

Vo videu nechýbajú ani prvky počítačových hier, extrémne športy, workoutové cvičenia, kúzelník, vedci či beauty vlogeri.

„Vizuálna zmes obrazov a udalostí, ktorá takýmto spôsobom vznikla, má znázorňovať to, že si zákazník takto môže „nasťahovať celý internet k sebe domov, priamo do obývačky“, vysvetľuje koncept šéfka marketingovej komunikácie O2 Lucia Petrášová.

Nápad na tento bláznivý spot zo života internetu skrsol v hlave tímu reklamnej agentúry TRIAD, ktorý na realizácii spolupracoval s agentúrou Oliver Agency. „Keď sme dostali zadanie na pevný O2 Internet na doma, veľmi rýchlo sme sa dostali k nápadu, ktorý nás strašne bavil. Povedali sme si: poďme naozaj nasťahovať celý internet k niekomu domov. Od youtuberov, cez mrzuté mačky, herné postavy až po hudbu a krásne ženy,“ povedal copywriter Matúš Hliboký z TRIADu.

„Veľmi nás potešilo, že klient sa nielen zasmial pri prezentácii, ale dal tomuto projektu aj zelenú. Výzvou bolo urobiť video tak, aby bolo čo najpestrejšie a zároveň, aby dokázalo osloviť aj cieľovku staršiu ako sú násťroční fanúšikovia youtuberov“, doplnil kreatívny riaditeľ Vlado Kurek.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac