Cestujte do Viedne výhodnejšie vďaka novembrovej ponuke Slovak Lines

Zákazníci O2 môžu v termíne od 15. do 17. novembra vycestovať do Viedne za bezkonkurenčnú cenu.

5. 11. 2019; Autor: Sóda, Foto: Slovak lines

Chystáte sa na výlet do Viedne, letíte z letiska Schwechat do sveta alebo sa, naopak, vraciate z dovolenky domov? Pri príležitosti 30. výročia Novembra 89 pripravila spoločnosť Slovak Lines pre zákazníkov O2 špeciálnu ponuku na cestovanie autobusom.

V termíne od 15. do 17. novembra 2019 ponúka spoločnosť Slovak Lines zákazníkom O2 zľavnený autobusový lístok z Bratislavy do centra Viedne za 1,70 €. Spiatočný lístok vás tak vyjde na 3,40 €. Zľavový kód si môžete od 5. novembra 2019 získať na stránke www.extravyhody.o2.sk alebo zaslaním kľúčového slova NOVEMBER3 na číslo 99333.

Zľavu si môžete ako promo kód ihneď uplatniť pri kúpe lístka na www.slovaklines.sk. Cestovať však musíte v termíne od 15. do 17. novembra.

Ak máte v tomto čase naplánovaný odlet z viedenského letiska alebo prílet naň, môžete zľavový kód využiť aj na cestu z Bratislavy na letisko Schwechat alebo zo Schwechatu do Bratislavy. Jednosmerný lístok vás bude stáť 1,70 €.

Cestujte do sveta so spoločnosťou Pelikán so zľavou 17 € na letenky alebo 50 € na letecký dovolenkový pobyt. Viac informácií

Čo sa oplatí vidieť vo Viedni? Inšpirujte sa tipmi od zamestnancov Slovak Lines

Vo Viedni sa toho dá vidieť, zažiť a vyskúšať veľa aj počas celodenného výletu. Na svoje si tu príde každý, či už ste fanúšik architektúry, múzeí, alebo dobrého jedla. Ak vás hlavné mesto susedného Rakúska láka, no neviete, kam sa vybrať, inšpirujte sa tipmi od CEO a ďalších zamestnancov Slovak Lines.

Zároveň sme sa ich opýtali, prečo by nechceli žiť na Slovensku pred 30 rokmi, teda v čase, keď sloboda pohybu nebola bežnou súčasťou našich životov.

Zamestnancov Slovak Lines sme sa opýtali:

Prečo by ste sa nechceli vrátiť na Slovensko pred Novembrom 89?
Ktoré miesta vo Viedni máte radi a odporúčate ich navštíviť ostatným?

Pavol Labant, CEO Slovak Lines

1. Rád žijem vo svete, v ktorom stačí odhodlanie a šikovnosť, aby ste sa mohli pokúsiť splniť si sny, a v ktorom máte slobodu sadnúť na najbližší autobus a vydať sa za ním, kam len chcete.

2. Najradšej chodím s deťmi do Prátra a vždy sa k nim na kolotočoch a horských dráhach rád pridám. Pritom im opisujem, s akými zábavnými atrakciami sme si museli v detstve vystačiť my, čo mi často nechcú veriť.

František Šátor, vodič

1. Pretože dnes môžem vycestovať do zahraničia, kedy chcem, nielen ako vodič autobusu na letisko Schwechat. Je dobré vedieť, že vďaka dostupným letenkám sa môžem k cestujúcim, ktorých vozím, kedykoľvek pridať aj ja.

2. Mám rád mestský okruh Ring a historickú časť Viedne v jeho vnútri. Veľké čaro má pre mňa aj zámok Belvedere, ktorý každý deň míňam cestou na stanicu Hauptbahnhof.

Milada Bokorová, manažérka predaja dopravných služieb

1. Som rada, že môžem slobodne cestovať po Európe aj po svete a nemusím stáť v rade na pomaranče, ktoré už zoženiem nielen na Vianoce.

2. Medzi moje najobľúbenejšie miesta patrí zámok Schönbrunn s jeho rozľahlými záhradami a s nádhernou zoologickou záhradou. Celý rok sa teším na viedenské vianočné trhy a ich neskutočnú atmosféru.

Martin Hanula, šéf marketingu

1. Pred rokom 1989 to bolo o tom, čo všetko sa nedalo. Nedali sa zohnať veci, nedalo sa vycestovať, nedalo sa podnikať. Ľudia boli ustráchaní a o tom, čo by radi zmenili, si prinajlepšom šepkali.

2. Chovám kone a som vášnivý jazdec, takže moja topka je určite Španielska jazdecká drezúrna škola, ktorá sídli v centre Viedne a pravidelne organizuje vystúpenia žiarivo bielych lipicanov, ktorých na cisárskom dvore šľachtili vyše 200 rokov. Vždy odtiaľ odchádzam naplnený úžasom a pokorou.

Daniel Feranec, manažér komunikácie

1. Za posledných 30 rokov som hral v metalovej kapele a nosil dlhé vlasy. Študoval som na vysokej škole, aj keď som z rodiny emigrantov a disidentov. Navštívil som Spojené štáty americké, Austráliu či Island. Komunizmus som zažil iba ako dieťa, no pamätám sa, aké problémy som si vyrobil so súdruhmi a so súdružkami, keď som si napríklad uťahoval z iskričkovského sľubu. Ja som úplne spokojný s tým, v akej dobe žijem.

2. Ako vyzerá moja ideálna návšteva Viedne? Vystúpim z autobusu na stanici Hauptbahnhof, odveziem sa metrom do štvrti Museumsquartier a pozriem si nejakú aktuálnu výstavu v MUMOK a Leopold Museum. Odtiaľ to mám kúsok pešo na trh Naschmarkt na najlepší hummus a pastrami v reštaurácii Neni.

Ak vás zamestnanci Slovak Lines inšpirovali a radi by ste si spravili výlet do Viedne alebo cestovali výhodnejšie na letisko Schwechat, nezabudnite využiť špeciálnu ponuku na zľavnený autobusový lístok.

Ako získať spiatočný lístok do Viedne za 3,40 €

Na zľavu majú nárok zákazníci O2.
Zľavový kód si môžete od 5. novembra 2019 vygenerovať na stránke www.extravyhody.o2.sk alebo zaslaním kľúčového slova NOVEMBER3 na číslo 99333.
Ponuka platí na spiatočný lístok z Bratislavy do centra Viedne v hodnote 3,40 €, prípadne na jednosmerný lístok v hodnote 1,70 € z Bratislavy na letisko Schwechat alebo späť.
Lístok si zakúpite na stránke www.slovaklines.sk. Zľavnený lístok platí iba na cestu v termíne od 15. do 17. novembra 2019.

Ak máte radi cestovanie a plánujete spoznať ďalšiu destináciu, využite aj špeciálnu ponuku, ktorú pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripravila spoločnosť Pelikán. Získajte zľavu 17 € na letenku a 50 € na letecké dovolenky. Viac informácií o ponuke nájdete na tomto mieste.

Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
prečo je mediálna výchova dôležitá,
aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém.

Cestujte do Viedne výhodnejšie vďaka novembrovej ponuke Slovak Lines