OPPO Reno5 5G je ako komorník Jean. Nenápadný a maximálne spoľahlivý

Zoznámte sa so značkou OPPO. Model Reno5 5G prišiel pripraviť pôdu silnej čínskej značke a svoju misiu plní nad očakávania.

Slovenský smartfónový trh sa za posledné mesiace znova rozrástol. Čínska značka OPPO u nás zatiaľ predstavila dva modely − OPPO Reno5 5G a OPPO Reno5 Z 5G. A práve prvý menovaný model sme mali možnosť vyskúšať. Aké pocity v nás zanechal?

Film by sa stiahol za 7 sekúnd. Vyskúšali sme skutočnú rýchlosť 5G siete

Na úvod musíme povedať, že pri OPPO nemusíte mať obavy z novej neskúsenej značky. Čínsky výrobca je vo svete smartfónov jedným z najsilnejších hráčov. Od svojho vzniku v roku 2004 značka expandovala do viac ako 40 krajín sveta a na domácom trhu je najväčším výrobcom v kategórii. 

V roku 2019 sa v Číne stalo OPPO najpopulárnejšou značkou a v globálnom meradle sa už roky pohybuje na 4. až 6. mieste v predajnosti. 

Prvé dojmy z naloženého balenia

Pri OPPO Reno5 5G ako prvé zaujme veľká krabica. Výrobca stavil na 65 W rýchlonabíjanie, čoho výsledkom je aj adaptér a USB-C kábel s rozmermi blížiacimi sa notebookovému napájaniu. V balení nájdete aj silikónový obal, ktorý dorovná vystupujúci fotoaparát a ochráni displej vďaka presahu po obvode zobrazovacieho panela. 

Užitočnú pomôcku som však nasadzoval na smartfón s pomerne veľkým sebazaprením, pretože zadná strana OPPO Reno5 5G je z príjemného plastu s povrchovou úpravou, ktorá odoláva odtlačkom a nečistotám. Navyše je veľmi príjemná na dotyk. Viac než silikónové puzdro. Lenže ochrana smartfónu dostala prednosť.

Zaujímavé riešenie upozornenia na notifikácie

Z hardvérovej výbavy, ktorú viete odčítať prezeraním si telefónu, môžeme začať s USB-C, pokračovať 3,5 mm jack konektorom, tlačidlom napájania a tlačidlami ovládania hlasitosti. Výrobca sa rozhodol pre jeden reproduktor, ktorý základné úlohy plní perfektne, no ak chcete zvukový či hudobný zážitok, pripojíte si slúchadlá. Cez spomenutý jack alebo pomocou Bluetooth 5.1. 

Smartfónu chýba informačná LED dióda, ktorá upozorňuje na notifikácie, ale výrobca ju nahradil svetelným efektom, ktorý v prípade potreby opíše obvod displeja. Pre mňa vizuálne zaujímavé riešenie, ktoré celkovo príjemne zapadá do veľmi farebnej a veľkorysej nadstavby základného operačného systému. 

Na svoju kategóriu veľmi solídny fotoaparát

Na zadnej strane smartfónu vystupuje sústava štyroch fotoaparátov. Ide o kombináciu hlavného 64 Mpx, širokouhlého 8 Mpx a tradičnej doplnkovej dvojice markofotoaparátu a senzora hĺbky ostrosti, ktoré majú zhodne po 2 Mpx. Zastávam názor, že kreatívna duša za dobrých svetelných podmienok spraví zaujímavú fotografiu takmer s čímkoľvek. Ja však do tejto kategórie, bohužiaľ, nepatrím, preto makro a senzor hĺbky ostrosti preskočím.

Na čo vlastne sú všetky fotoaparáty v mobiloch? Ukážeme vám, stačí kliknúť sem

Hlavný fotoaparát, ktorý je vybavený riešením spájania 4 pixelov do jedného, je iná káva. Počas dňa ponúkne fotografie, s ktorými bude bežný používateľ absolútne spokojný. Nepostrehol som zbytočný šum, farby boli na fotografiách príjemné a dostatočne sýte, rovnako som počas testovania na fotografiách nevidel neostrosti, ktoré by som nespôsobil ja. 

Pochváliť musím rýchlosť fotoaparátu. Fotil som na 64 Mpx s automatickým HDR. Veľkosť fotografie nastavíte potiahnutím smerom nadol priamo v aplikácii fotoaparátu. Nemusíte otvárať menu. Pomer strán fotografie si viete vybrať spomedzi klasických formátov 1 : 1, 4 : 3, 16 : 9 a podľa mňa doplnkový Full. Toto je formát fotografie, ktorý kopíruje pomer strán displeja. Či ho budete chcieť používať, je na individuálnom zvážení.  

Širokouhlému fotoaparátu počas dňa nie je čo vytknúť, so zhoršujúcim sa svetlom sa už nedostatky objavili. Nie však zásadné. Viac ma prekvapil nočný režim, ktorý aj vďaka silnej podpore umelej inteligencie dokáže aj vo veľkej tme ponúknuť skutočne uspokojivú fotografiu. OPPO Reno5 5G vzhľadom na svoju triedu a cenovku ponúka veľmi obstojné fotografie, ktoré rozhodne neurazia. Na bežné zachytenie milých spomienok je tento smartfón perfektný.

Šliape ako švajčiarske hodinky s dostupnou cenou

Pod „kapotou“ skrýva Reno5 5G kombináciu technických parametrov, ktorú je ťažké si zapamätať a popravde zrejme nikoho ani veľmi nezaujímajú. Dôležité je, čo spoločne dokážu. Už pri fotoaparáte som chválil rýchlosť, čo je náznak toho, že výkon smartfónu je skutočne dobrý. Počas testovania som nepostrehol zaváhanie, trhanie obrazu či zbytočné premýšľanie pri akejkoľvek úlohe. 

Z technických vecí však musím spomenúť zaujímavé riešenie, vďaka ktorému dokážete zväčšiť 8 GB operačnej pamäte RAM o ďalšie 2, 3 alebo 5 GB. Toto využijete najmä pri hrách či pri práci s videom. Technológia je postavená na tom, že operačná pamäť dokáže využiť aj úložnú pamäť, ktorú smartfón práve nepotrebuje. V nastaveniach napíšte do vyhľadávania zväčšenie RAM, vyberte jednu z troch možností a reštartujte smartfón.

Displej aj pre náročnejších

Neoplatí sa chodiť okolo horúcej kaše. Displej je v mnohých prípadoch rozhodujúcim faktorom pri výbere smartfónu. OPPO Reno5 5G vám ponúkne 6,43 palca s technológiou AMOLED 2 400 x 1 080 pixelov. 

Displej ponúka obnovovaciu frekvenciu 90 Hz, v nastaveniach môžete prepnúť na 60 Hz, teda 60 obrázkov za sekundu, ale možnosť automatického prispôsobenia obnovovacej frekvencie tu chýba. Počas testovania mi však nechýbala, rovnako ako som nevidel dôvod prepínať na nižšiu obnovovaciu frekvenciu. Mohol by som tak chcieť spraviť, napríklad pre šetrenie batérie. Tá je v tomto prípade jednou z najväčších predností smartfónu a ešte sa k nej dostaneme.

Dôležitý je však najmä celkový dojem z displeja a ten je vskutku pozitívny. Príjemné farby, ostrý obraz a viditeľnosť na ostrom svetle sú nad očakávanie. Najmä na farbách si výrobca jednoducho musel dať záležať. Nadstavba operačného systému Android 11, Color OS 11.1, ponúka extrémne širokú paletu úprav vzhľadu používateľského prostredia.

Doslova môžete meniť tvary a veľkosti ikoniek, gradienty či zafarbenia jednotlivých prvkov. Aj spomenutý efekt, ktorý nahrádza LED diódu, je v ponuke v troch rôznych farbách. Pozor len, aby ste si nespravili z operačného systému vizuálne nevkusný cirkus. 

Čítajte aj: 6 smartfónov, ktoré perfektne odzrkadľujú aktuálne technologické trendy

Vychytávky pre pracantov alebo k vizuálnemu aj efektívne

Rozdeliť obrazovku na dve a mať tak otvorené dve aplikácie súčasne, je návyková funkcia, ktorá nechýba ani v OPPO Reno5 5G. Stačí mať otvorenú aplikáciu, troma prstami potiahnuť po displeji smerom nahor a otvoriť druhú aplikáciu, s ktorou chcete pracovať. Môžete kombinovať napríklad textový editor a mail alebo prehliadač a poznámky.

Odporúčam pri rozdelenej obrazovke používať smartfón horizontálne, aspoň mne sa tak pracovalo výrazne pohodlnejšie. Bohužiaľ, nie všetky aplikácie podporujú túto funkciu, najviac ma to zamrzelo pri fotografiách. 

Ďalšou zaujímavou vychytávkou je inteligentný bočný panel. Opäť je to funkcia, ktorú poznáme aj z iných smartfónov, a opäť je to veľmi návyková vec. Reno5 5G navyše ponúka možnosť zobraziť v inteligentnom paneli nedávno otvorené aplikácie. Túto možnosť tiež viete v nastaveniach vypnúť. Čo sa mi extra páčilo, je možnosť vytiahnuť z inteligentného bočného panelu aplikáciu do otvorenej aplikácie. Obrazovka sa automaticky rozdelila na dve. 

V OPPO myslia na zabezpečenie vašich dát

Ovládanie smartfónov s Androidom gestami považujem už za samozrejmosť, teda ak túto možnosť smartfón ponúka. Na OPPO Reno5 5G môžete skryť systémové tlačidlá a o to viac využívať 6,43-palcový displej. Treba priznať, že na gestá si v tomto prípade musíte trochu zvykať. Smartfón občas reaguje svojsky, všimnú si to však hlavne ľudia rozmaznaní modelmi z kategórie vlajkových lodí. 

Z bezpečnostných prvkov je k dispozícii číselné heslo, čítačka odtlačkov prstov zabudovaná do displeja a odomykanie smartfónu tvárou. Tvárová biometria ma trochu zaskočila. V pomerne veľkom šere a s nasadenými dioptrickými okuliarmi s filtrom proti modrému svetlu smartfón tvár zosnímal, skôr než som si uvedomil, že sa niečo deje, a nastavil zámok. 

Na jednej strane to bol extrémne pohodlný proces, na druhej strane vyvolal otázku, či je zabezpečenie skutočne spoľahlivé. Skúsil som teda ten najjednoduchší test, odomknúť OPPO Reno5 5G fotografiou. Smartfón sa neodomkol. Čítačka odtlačkov prstov síce občas potrebuje popremýšľať, no funguje spoľahlivo. Dokonca aj pri nečistotách na displeji. 

Za polhodinu baterka na 100 %

Najväčšími lákadlami OPPO Reno5 5G sú 64 W rýchlonabíjanie a 5G pripojenie. 4 300 mAh batéria pri bežnom používaní vydrží približne deň a pol, ak sa trochu uskromníte, bez nabíjania vydrží dva dni. Musíte si však vypnúť 5G pripojenie. Rýchlosť nabíjania? Výrobca sľubuje 100 % batérie za cca 30 minút, moja skúsenosť je niekde na 34 minútach a môžem len povedať „wow”. 

Medzi softvérové vychytávky, ktoré ma zaujali, určite patrí klonovač systému, ktorý umožní vytvoriť v smartfóne dve izolované prostredia. Jeden telefón tak môžete mať ako služobný aj súkromný zároveň. Keď sa vám skonči pracovný čas, prepnete smartfón do prostredia po práci. Prostredia viete oddeliť vizuálne, samostatne sa ukladajú fotky či kontakty a dokonca sa osve počítajú aj spotrebované dáta.

Pomôže relaxovať aj sa sústrediť

Nechýba ani možnosť nastavenia zámku na jednotlivé aplikácie, nastavenia digitálnej rovnováhy, ktorá vám pomôže obmedziť používanie smartfónu, ja som využíval najmä režim sústredenia pri práci. V tomto režime si vyberiete aplikácie, ktorými vypnete notifikácie. Tiež ich viete na potrebný čas zamknúť, keby ste nevedeli odolať prehliadaniu Instagramu. 

Počet predinštalovaných aplikácií je podľa mňa v norme. Obzvlášť ma však zaujala natívna appka Relax, ktorá plní funkciu presne podľa svojho názvu a skrýva možnosti ako relax pri zvukoch či oddychovej hudbe, pomôže vám uvoľniť sa pomocou dýchania či praskania bublín a zabaví vás skúmaním miest. Osobne som si práve túto natívnu aplikáciu veľmi obľúbil. 

Oplatí sa?

OPPO Reno5 5G je opatrný vstup silnej čínskej značky na slovenský trh. Testovaný smartfón jasne povedal, že OPPO má čo ponúknuť, a úprimne, aj keby sme sa nedočkali vlajkových lodí, vôbec to nevadí. Reno5 5G síce nenarobil hukot ako Godzila, no je maximálne spoľahlivý, má perfektnú výdrž batérie, dobrý fotoaparát a ak máte šťastie a bývate v lokalite s 5G signálom, môžete si užívať aj pre dnešok nadštandardné rýchlosti. Pri cene smartfónu do 500 eur sa mi len ťažko hľadajú negatíva. 


OPPO Reno5 5G môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac