Používate verejnú Wi-Fi? Pozor na riziká, ktoré vám hrozia
Premýšľali ste niekedy nad tým, aké nástrahy so sebou prináša takéto „verejné“ surfovanie?
Zdieľať
16. 3. 2018;Autor: Lenka Riganová, Foto: Freepik
Patríte k tým ľuďom, ktorí v snahe ušetriť mobilné dáta používajú verejnú Wi-Fi sieť všade tam, kde je dostupná?
Ako už samotný názov prezrádza, verejná Wi-Fi je určená pre používateľov verejných priestorov, čo znamená, že prístup k nej má veľké množstvo anonymných ľudí s rôznym zámerom ich pripojenia. A ten nemusí byť vždy len nezištný.
Užite si bezpečné surfovanie vďaka rýchlemu mobilnému internetu 4G LTE v novej sieti od O2. Viac informácií
Preto sme si pre vás pripravili prehľad najrozšírenejších rizík a nástrah, ktoré vám vo verejnom online priestore hrozia.
Sledovanie činnosti a zhromažďovanie informácií
Je dobré uvedomiť si, že všetky informácie, dáta aj akákoľvek komunikácia prostredníctvom nezabezpečenej verejnej siete prebieha vo vzduchu, kde ju môže s potrebným softvérom zachytiť ktokoľvek. Pomocou rôznych aplikácií môže útočník získať údaje o pripojených zariadeniach aj stránkach, ktoré navštevujete a zhromaždiť tak o vás rôzne informácie.
Strata súkromia či identity
Ani nabúranie do vašej e-mailovej schránky či do vášho profilu na niektorej sociálnej sieti už dnes nie je nič zložité. Stačí prihlásenie na verejnú Wi-Fi a súbory cookies, ktoré sa vytvárajú pri každom prihlásení. V priebehu zopár minút môže váš účet spravovať niekto iný, prečítať si a vidieť to, čo malo ostať súkromné, prípadne rozposlať vo vašom mene pár nepríjemných správ.
Získanie bankových údajov
Najčastejším zámerom online útokov býva práve získanie údajov z kreditných kariet či zistenie prihlasovacích mien a hesiel do internetového bankovníctva. Na tento zámer útočníci využívajú falošné nezabezpečené hotspoty, na ktoré užívateľa presmerujú. V takomto prostredí si už užívateľ nevymieňa dáta s požadovaným serverom, ale priamo s útočníkom.
Krádež telefónnych a e-mailových kontaktov
Áno, aj vaše kontakty môžu byť cieľom záškodníkov. Tí dokážu v priebehu niekoľkých minút získať od ľudí pripojených na nezabezpečenú verejnú sieť telefónny zoznam či e-mailové adresy, ktoré potom za odmenu posunú tretím stranám. A tak sa môže stať, že sa vo vašej e-mailovej schránke či schránke vašich blízkych objaví reklamný leták.
Zneužitie dôležitých informácií
Útočníci vedia zneužiť nielen vaše kontakty, ale aj dôležité dokumenty a citlivé informácie, ktoré môžu šíriť ďalej. Obzvlášť opatrní buďte vtedy, ak vo svojom mobile uchovávate firemné materiály.
Pomalý internet
Toto riziko predstavuje v porovnaní s predchádzajúcimi nástrahami len banálny problém, ktorý však možno považovať za akýsi varovný signál. Ak ste doteraz na internete surfovali bez problémov a načítavanie stránok začne odrazu trvať akosi dlhšie, môže za tým byť aj pokus o útok.
Ako sa brániť?
Najúčinnejším spôsobom, ako sa pri surfovaní na internete vyhnúť nebezpečným nástrahám, je pripojenie prostredníctvom mobilných dát.
V porovnaní s Wi-Fi sieťami je mobilná sieť omnoho bezpečnejšia. Komunikácia je šifrovaná – založená na princípe unikátneho kľúča uloženého v SIM karte a v databáze operátora na druhej strane. Tento kľúč útočník nedokáže zachytiť, pretože sa neprenáša medzi účastníkom a sieťou.
Ak ale nemáte na výber a aj napriek spomenutým rizikám sa rozhodnete prihlásiť na verejnú Wi-Fi, myslite na prevenciu a dodržiavajte tieto základné pravidlá.
1. Overujte spôsob pripájania
Pripájajte sa len na stránky, ktoré začínajú označením https://. Takáto komunikácia je bezpečnejšia ako v prípade stránok s označením http:// a znemožní zachytiť vaše heslo.
2. Aktualizujte
Svoj mobilný telefón pravidelne aktualizujte, čím predídete používaniu zastaraného a zraniteľného prehliadača.
3. Používajte overené aplikácie
Ak potrebujete vykonať bankový prevod, odporúčame vyhnúť sa pripojeniu k internet bankingu cez internetový prehliadač. Zvoľte radšej bezpečnejšiu aplikáciu vašej banky. Všetky aplikácie pritom vždy sťahuje len z overených zdrojov.
4. Chráňte svoje zariadenie
Samozrejmosťou by malo byť používanie antivírusového programu na ochranu vášho zariadenia. Pri pripojení na verejnú Wi-Fi platí toto pravidlo dvojnásobne.
5. Vypínajte Wi-Fi vždy, keď ju nepoužívate
Nielenže týmto krokom ušetríte aj trocha batérie, ale váš smartfón sa automaticky nebude pripájať na rôzne pochybné verejné siete.
6. Odhlasujte sa
Na odhlásenie z vašich účtov vám postačí jediný klik. A ten za pocit bezpečia rozhodne stojí. Odhlásením znemožníte zachytenie dátových správ s vašimi údajmi alebo súborov cookies.
Byť opatrný sa vo virtuálnom priestore vypláca. Aby ste sa pri surfovaní na internete mohli cítiť bezpečne, odporúčame používať mobilnú dátovú sieť. Ak sa už rozhodnete použiť Wi-Fi sieť, tak vždy voľte tú, ktorú dobre poznáte.
A ako by povedali naše staré mamy: „Ak nechceš, aby sa niekto niečo dozvedel, tak to nikomu nehovor.“ Toto možno aplikovať aj v súčasnosti. Ak nechcete, aby sa niekto dostal k vašim súkromným fotkám alebo iným dôverným informáciám, tak ich v online prostredí nezverejňujte.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Vyše 93 % Slovákov môže na mobile surfovať rýchlejšie ako kedykoľvek predtým
Rýchly mobilný internet od O2 je dostupný už takmer pre celé Slovensko a to bez akýchkoľvek poplatkov navyše. Pripojte sa k novej sieti.
Zdieľať
22. 2. 2018;Autor: Tomáš Paulík, Foto: Sóda
Technici 2 roky budovali novú sieť, aby O2 prinieslo Slovensku najširšie pokrytie 4G LTE internetom. V súčasnosti táto technológia predstavuje jeden z najrýchlejších možných spôsobov, ako pripojiť váš telefón na mobilný internet.
Pozrite si dôvody, prečo neprichádzať o 4G LTE internet od O2:
Surfujte cez bleskurýchle mobilné internetové pripojenie s bežnou rýchlosťou od25 Mbps (a maximálnou rýchlosťou až 73 Mbps) pri sťahovaní. Pripojíte sa už v 2 080 obciach po celom Slovensku, napríklad aj v týchto:
Na to, aby mohli zákazníci O2 využívať možnosti 4G internetu, si nemusia platiť ďalšie poplatky navyše. Stačí len telefón alebo tablet s podporou 4G LTE a 4G LTE SIM kartu, ktorú vám bezplatne vymenia v ktorejkoľvek O2 Predajni. Pre viac informácií kliknite na červené tlačidlo:
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
