Pre potešenie aj pohodlnejšiu prácu. 16 tipov na tech darčeky pre celú rodinu

Pomôžeme vám vybrať vhodný darček pre vašich blízkych, ktorým urobí radosť alebo uľahčí život nová technologická hračka.

Nájsť si pod stromčekom šikovného pomocníka dokáže priniesť obrovskú radosť. A nezáleží na tom, či ste pracant, študent, hráč alebo novou technologickou vychytávkou spríjemníte život celej rodine.

Potešte na Vianoce dvoch ľudí naraz: jedno zariadenie kúpite, druhé dostanete ako darček. To znie super, chcem vedieť viac.

Pri výbere nového notebooku, televízora, inteligentných hodiniek a ďalších zariadení vám radi pomôžeme. Tu je našich 16 tipov na obľúbené darčeky.

Notebooky

ACER Aspire 5

Ľahký notebook ACER Aspire 5 má batériu, ktorá vydrží na jedno nabitie až 11 hodín. Dajú sa k nemu pripojiť najrôznejšie zariadenia – ťažko budete hľadať niečo, s čím si nebude rozumieť. Poteší úžasnými farbami a nadštandardným zvukom. Odporúčame na prácu.

ASUS TUF Gaming Dash F15

Nájsť pod stromčekom tento nadupaný hráčsky stroj bude pre mnohých splneným snom. Notebook má jedinečný čistý aerodynamický dizajn, nadupanú grafickú kartu, výnimočnú výdrž batérie a jeden z najvýkonnejších procesorov na trhu. Odporúčame na hranie.

Lenovo IdeaPad 1

Ľahký notebook v cenovej hladine, ktorá vás príjemne prekvapí, bohato postačí na písanie, vytváranie prezentácií a rôznych projektov. Nechýba zabudovaný mikrofón a web kamera. Odporúčame na štúdium.

Televízory Samsung a TCL

Televízory z ponuky O2 sa dajú využiť nielen na pozeranie obľúbených filmov a seriálov, ale aj pri práci z domu ako skutočne veľká zobrazovacia plocha. Dajú sa k nim pripojiť najrôznejšie zariadenia od počítača cez hernú konzolu až po smartfón.

Smarthodinky

Apple Watch S6 44mm

Inteligentné hodinky od Apple sú vlajkovou loďou svojej kategórie. Dokážu sledovať hladinu kyslíka v krvi a merať EKG. Môžete si cez ne robiť poznámky, vytočiť kontakt z telefónneho zoznamu či zadať cieľovú destináciu navigácie. Telefonovanie cez Apple Watch je dnes už úplnou samozrejmosťou.

Samsung Galaxy Watch4 Classic

Inteligentné hodinky vedia zmerať zloženie tela, vďaka čomu zaznamenajú percento telesného tuku, kostrového svalstva alebo množstva vody v tele. Nechýba možnosť merať EKG a krvný tlak v reálnom čase. Hodinky navyše ponúkajú možnosť bezkontaktnej platby Google Pay.

Xiaomi Amazfit GTR2 Classic

Inteligentné hodinky s príjemnou cenou ponúkajú kvalitný AMOLED displej a až 14-dňovú výdrž batérie. Odmerajú vám športové aktivity ako beh, cyklistika či chôdza a navyše pomôžu so sledovaním spánku či meraním srdcovej frekvencie.

Herná konzola

Nintendo Switch

Špičková herná konzola s dotykovou obrazovkou, ku ktorej sa dajú pripojiť ovládacie moduly alebo konzolu pripojíte k televízoru. Fanúšikov skupinového hrania poteší, že Nintendo Switch môžete prepojiť so siedmimi ďalšími a užiť si skupinovú hru. Z ponuky O2 si môžete vybrať aj kompaktnejšiu verziu konzoly Nintendo Switch Lite.

Vysávače

Xiaomi Mi Robot Vacuum Mop Pro

Xiaomi robotické vysávače už dobehli v efektívnosti aj tradične silné značky. Tento model je vhodný na základnú údržbu podláh v domácnosti a rýchle odstránenie neporiadku. Okrem vysávania zvládne aj mopovanie a kombinovaný režim.

realme Techlife Robot Vacuum

Čínsky výrobca, ktorého na Slovensku zatiaľ vnímane skôr vďaka smartfónom, ponúka robotický vysávač, ktorý počas prvého vysávania dôkladne zmapuje váš byt či dom. Vysávač dokáže podľa povrchu automaticky nastaviť sací výkon a rýchlosť vysávania. Nechýba možnosť mopovania s inteligentným dávkovaním vody podľa okolitého povrchu.

Samsung Powerbot 2v1

Ak chcete svojej rodine na Vianoce skutočne dopriať, siahnite po vysávači Samsung Powerbot 2v1. Vysávač a mopovač v jednom má štyri režimy štýlu vysávania. Esom v rukáve tohto robotického vysávača je jeho výška 85 mm, vďaka ktorej sa dostane aj na neprístupné miesta.

Niečo šikovné pre každého z rodiny

Kruhové svetlo na smartfón

Videohovory sa už stali absolútne bežnou súčasťou pracovných a študijných povinností. Niekedy je preto dôležité, ako na kamere vyzeráme. Dobrý obraz tvorí z drvivej väčšiny svetlo, takže vo výbave každého pracanta by nemalo chýbať SBS selfie kruhové svetlo.

LED svietidlo má univerzálny klip a tvar, vďaka čomu je kompatibilné s akýmkoľvek smartfónom alebo v prípade núdze aj s webkamerou na notebooku. Jas svetla nastavíte pomocou tlačidiel priamo na svietidle a nabijete ho microUSB káblom.

Herné slúchadlá SBS Buster

Univerzálne slúchadlá Buster spravia radosť každému hráčovi. Rozumejú si totiž s konzolami PlayStation, Xbox a Nintendo Switch, ale aj s herným počítačom a notebookom a vďaka 3,5 mm konektoru dokonca so smartfónom. Zabudovaný mikrofón je pre hráčov povinnou výbavou, preto nechýba ani tu.

Herné príslušenstvo je známe LED podsvietením, ktoré sa v tomto prípade napája pomocou USB. Ovládacie prvky hlasitosti či stlmenia mikrofónu sa nachádzajú priamo na slúchadlách. Dĺžka kábla je 1,8 metra, vďaka čomu môžu slúchadlá pohodlne používať aj hráči s ohnivými reakciami. 

Antistresová hračka POP IT

Hlboký nádych a výdych je najúčinnejším riešením na zmiernenie stresu. Niekedy však treba aj poriadne pozatínať prsty. Ak pri tom niečo ešte aj praskne či pukne, antistresový rituál je dokonalý. Možno ste si spomenuli na baliacu bublinkovú fóliu, no táto antistresová legenda má jednu nevýhodu: dá sa použiť len raz.  

Tento problém rieši antistresová hračka Pop It. Keď ju v návale adrenalínu vypukáte, jednoducho ju otočíte a môžete pukať ďalej. Až kým sa vám naozaj neuľaví. Pop It je tak akurát skladná a je dostupná aj vo vianočných motívoch. 

FitStream E1 – prenosný mixér

Blíži sa nový rok a obdobie novoročných predsavzatí. Evergreenom predsavzatí je zdravší životný štýl. Ak poznáte niekoho, kto s týmto predsavzatím bojuje každý rok, pomôžte mu vhodným darčekom. FitStream E1 je prenosný mixér ideálny na prípravu smoothies a iných zdravých nápojov, napríklad týchto super jednoduchých a rýchlych receptov.

Mixér je prenosný, vojde sa do ruksaku aj do kabelky. Nabijete ho kdekoľvek pomocou USB kábla. Výkon mixéra naznačuje čas, za ktorý budete mať svoj zdravý nápoj pripravený. Stačí 30 sekúnd a môžete raňajkovať, desiatovať či dopĺňať vitamíny a potrebné živiny. 

Ochranné okuliare GUNNAR

Praktické darčeky sú často tie najlepšie. A čo môže byť praktickejšie ako ochrana zraku pre ľudí, ktorí celé dni v práci pozerajú do monitora? Ochranné okuliare Gunnar filtrujú  65 % modrého svetla a 100 % ultrafialového. Vďaka tejto kombinácii sa oči výrazne menej namáhajú a klesá aj celková únava.

Rám je vyrobený z polyméru, ktorý je odolný a pružný zároveň. Tvarovanie rámu zasa poskytne pohodlie pri nosení, okuliare vás nebudú tlačiť. Vybrať si môžete aj verziu s 0,2 dioptrickými šošovkami.  


Všetky naše tipy na technologické darčeky si môžete kúpiť k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac