Kvalitné fotografie dnes docielite aj pomocou svojho telefónu, nie každý však vie svoje zariadenie správne nastaviť. Skúsená fotografka pre vás zhrnula základy fotografovania a doplnila ich fotkami, ktoré nasnímala smartfónom Huawei Mate 20 Lite.
Mobilný telefón v súčasnosti predstavuje nenahraditeľného pomocníka pri dokumentovaní našich záľub aj bežného života. Kvalita integrovaného fotoaparátu preto pre mnohých predstavuje dôležitý parameter pri výbere nového zariadenia. V súčasnosti vlastníme plnoautomatické inteligentné prístroje s množstvom voliteľných režimov snímania, ktoré sú neraz schopné plnohodnotne nahradiť klasický fotoaparát.
Napriek tomu sa mnohým z nás nie vždy podarí urobiť to, čo sme zamýšľali, a nie vždy rozumieme fotografickým pojmom natoľko, aby sme to dokázali zmeniť.
V tomto manuáli načrieme do technických pojmov klasickej fotopraxe, ktoré si objasníme dostatočne na to, aby ste dokázali zo svojich telefónov dostať maximum. Nášho sprievodcu dopĺňajú fotografie zhotovené zariadením Huawei Mate 20 Lite.
Správna expozícia
Expozícia predstavuje základný stavebný kameň každej fotografie. Pozostáva zo správne zvolenej kombinácie prvkov, akými sú clona, čas a citlivosť, ktoré tvoria tzv. expozičný trojuholník. Cieľom týchto nastavení je vyprodukovať snímku, ktorá nie je ani príliš svetlá, teda preexponovaná, ani príliš tmavá, teda podexponovaná.
Správne naexponovaná fotografia by pritom mala zodpovedať realite, tak ako ju bežne vnímame zrakom.
Vyváženie bielej
Odkazuje na prirodzenú schopnosť ľudského mozgu „farebne vyvažovať“ vnímanie v svetelných podmienkach, ktoré sa nevyznačujú prirodzene bielym svetlom. Ak vojdeme do miestnosti, kde je svetlo mierne žltkasté, modrasté či zelenkasté, nepostrehneme to. Ak sa tam však ocitne aj náš nepripravený fotoaparát a my urobíme snímku, rozdiel bude markantný.
Aby sme zabránili týmto neželaným farebným efektom, treba zvoliť konkrétny režim vyváženia bielej, variabilnú ponuku bežne nájdeme v nastaveniach zariadenia.
Clona
Všetci o nej už počuli, no nikto nevie, ako vyzerá a už vôbec nie, na čo slúži. Clona je malé mechanické zariadenie nachádzajúce sa v objektíve fotoaparátu. Reguluje množstvo svetla dopadajúceho na čip alebo film. Na zjednodušenie ju možno prirovnať k rozširujúcej a zužujúcej sa zrenici ľudského oka, ktorá reaguje na intenzitu svetla.
Označuje sa písmenom f a priemer jej otvorenia opisuje clonové číslo. Existuje celý rad clonových čísel, napríklad f/1.2, f/1.8, f/4 až po f/22. Čím je toto číslo menšie, napríklad f/1.4, tým je vstupný otvor širší a schopný prepustiť väčší objem svetla a naopak.
Označenie najnižšej možnej hodnoty clony býva natlačené na alebo pri objektíve fotografického prístroja. Toto číslo nám hovorí o tzv. svetelnosti objektívu. Objektívy, na ktorých sa f pohybuje v jednotkových hodnotách, sa považujú za vysoko svetelné a vo fotografických kruhoch sú veľmi cenené.
Hĺbka ostrosti a bokeh efekt
Oba pojmy úzko súvisia so spomínanou clonou. Okrem praktickej expozičnej funkcie má clona na fotografiu aj konkrétny vizuálny dosah. Tým je miera ostrosti popredia a pozadia snímky, ktorá sa odborne nazýva hĺbka ostrosti.
Hĺbka ostrosti závisí od zvoleného clonového čísla. Pri vysokej hĺbke ostrosti, napríklad f/8 a viac, je fotografia celoplošne ostrá, človek ľahko rozoznáva detaily a snímka pôsobí popisnejšie.
Ak je hĺbka ostrosti nízka, napríklad f/2.8 a menej, vďaka rozostreniu časti obrazu vnímame objekty na fotografii viac odseparovane. Určitá miera rozostrenia popredia alebo pozadia môže pôsobiť esteticky – tento efekt sa nazýva bokeh. Na fotografii sa prejavuje ako množstvo rozostrených bodov, ktoré najčastejšie vytvárajú malé krúžky, tzv. rozptylové.
Čas
Táto veličina je úzko spätá s mechanizmom známym ako uzávierka. Ide o zariadenie, ktoré sa nachádza vo vnútri tela fotoaparátu a jeho úlohou je regulovať čas, počas ktorého svetlo, prechádzajúce cez objektív, dopadá na čip alebo film. Udáva sa v zlomkoch.
Na lepšie vysvetlenie ho možno prirovnať k otvárajúcim a zatvárajúcim sa dvierkam, ktorých čas otvorenia sa uskutočňuje v minútach až tisícinách sekundy. Keď sa zariadenie nepoužíva, uzávierka je vždy zatvorená, aby na čip nedopadalo svetlo. Platí, že v tmavšom prostredí volíme dlhšie časy, napríklad 1/60 s, vo svetlejšom kratšie, napríklad 1/500 s.
Vždy to však závisí od veľkosti clony a citlivosti, ktoré máme nastavené. Podobne ako v prípade clony aj vďaka času, počas ktorého je uzávierka otvorená, môžeme vytvárať určité efekty. Pri kratších časoch možno na fotografii „zmraziť“ pohybujúce sa objekty. Naopak, pri dlhších časoch zostávajú pohybujúce sa objekty rozmazané. Pri nastavení dlhšieho času je však nutné použitie statívu alebo iného zariadenia, ktoré umožní stabilizáciu aparátu.
Citlivosť
Nájdeme ju pod označením ISO. Je indikátorom miery citlivosti čipu, resp. filmu na svetlo. Svoj význam získava iba v kombinácii s nastavením clony a času, pričom ich hodnoty významne ovplyvňuje. Udáva sa v číselnom rade, ktorý tvoria číselné násobky, napríklad ISO 50, 100 či 200. Tieto miery označujú nízku citlivosť.
Ak by sme pokračovali smerom nahor, napríklad ISO 400 a 800, dostaneme strednú citlivosť a pri ISO 1600, 3200 a viac, vysokú citlivosť. Pre lepšiu predstavu sa dá použiť analógia s mierou citlivosti pokožky na slnečné žiarenie. Na to, aby sa ľudia s extrémne citlivou pokožkou spálili, potrebujú oveľa nižšiu mieru vystavenia slnku (ISO 1600 a viac) než ľudia s odolnejšou pokožkou (ISO 200 a menej).
V praxi to znamená, že prostredníctvom citlivosti dokážeme vyregulovať hodnoty clony a času tak, aby sme dosiahli správne naexponovanú fotografiu. A to práve zvolením jej vyššej, resp. nižšej číselnej hodnoty, ktorá nám, obrazne povedané, dokáže znásobiť alebo ubrať mieru dostupného svetla v prostredí.
Spomínané hodnoty citlivosti sú charakteristické mierou tzv. digitálneho šumu, v prípade filmu sa tento jav nazýva zrno. Čím vyššiu citlivosť zvolíme, tým výraznejší bude tento jav. Pre niekoho je tento efekt nežiaduci a považuje ho za chybu, no dá sa aj rôzne kreatívne využiť.
Vhodná kompozícia
Dobrá fotografia uplatňuje určité kompozičné pravidlá. Tieto princípy majú dlhú históriu, podloženú poznatkami vychádzajúcimi zo štúdia ľudskej psychiky, a výrazne sa využívali najmä vo výtvarnom umení a v architektúre.
V podstate ide o zámerný spôsob usporiadania a rozloženia jednotlivých prvkov tvoriacich scénu, ktorú vnímame ako vyvážený celok. Výsledným efektom je obraz, ktorý pôsobí vizuálne prívetivo. Existuje viacero prístupov k takémuto komponovaniu, medzi najznámejšie patrí napríklad pravidlo tretín, ale aj centrálna a rámová kompozícia.
Tip 1: Pravidlo tretín alebo zlatý rez
Pravidlo tretín alebo zlatý rez je veľmi jednoduché. Spočíva v rozdelení obrazu priamkami a kolmicami tak, aby nám z neho vzniklo deväť rovnakých dielikov. Tam, kde tieto priamky a kolmice pretnú, vzniknú následne štyri body. Objekty tvoriace nosnú časť obrázka umiestnime do týchto bodov alebo do ich najbližšieho okolia.
Tip 2: Centrálna kompozícia
Centrálna kompozícia bola vždy považovaná za klišé, ktorému sa snažil každý rozhľadenejší fotograf predchádzať. Napriek tomu sú situácie, pri ktorých príde toto umiestnenie naozaj vhod. Ide v podstate o horizontálne alebo vertikálne rozdelenie obrazu na dve symetrické polovice. Objekt potom umiestňujeme do takto vzniknutej strednej časti obrazu.
Tip 3: Rámová kompozícia
V rámovej kompozícii využívame miesta a objekty prirodzene sa nachádzajúce vo fotografovanom prostredí, ktoré dokážu fotografiu veľmi efektívne ozvláštniť. Ide o prvky, akými sú napríklad okná, dvere, podchody či konáre stromov – v podstate čokoľvek, čo nám dokáže „orámovať“ objekt, ktorý na obraze považujeme za významný.
Jpeg vs. raw
Každá fotografia je v podobe dát automaticky zapísaná na pamäťové médium. Tento zápis tvorí množstvo digitálnych informácií, ktoré sú uložené do štandardizovaného formátu s určitými charakteristikami.
Najznámejší formát na ukladanie fotografií je jpeg. Vyznačuje sa tzv. stratovou kompresiou, čo znamená, že objem informácií tvoriacich obrázok sa redukuje. Výhoda tohto systému spočíva vo vytváraní súborov, ktoré veľkostne nezaberajú veľa miesta, pričom sú stále obrazovo kvalitné.
Súbory formátu raw na rozdiel od jpeg obsahujú obrovské množstvo informácií, ktoré sú priamo stiahnuté zo snímača bez akýchkoľvek úprav, čo sa logicky prejavuje aj na ich veľkosti. Hlavnou výhodou je, že pri ich dodatočných úpravách (zosvetľovanie či zmena sýtosti a kontrastu) prostredníctvom špeciálnych počítačových programov vznikajú stále dostatočne kvalitné obrázky. Využívajú ich najmä profesionálni fotografi.
Postproces
Označuje dodatočné úpravy fotografie. Rozsah týchto úprav je charakteristický rôznou mierou svojej náročnosti – od jednoduchého zosvetlenia snímky alebo aplikácie fotografického filtra až po komplikované zásahy profesionálnych retušérov, ktoré dokážu zmeniť fotografiu na nepoznanie. Prevažným dôvodom týchto úprav je snaha urobiť fotografiu vizuálne pôsobivejšou.
Napriek obrovským možnostiam by sme sa mali riadiť heslom menej je viac a s úpravami to príliš nepreháňať. V bežnej praxi by mal postproces slúžiť skôr na podčiarknutie charakteru fotografie a na jej malé vylepšenie, nie na odvádzanie pozornosti od toho, čo je na nej hlavné – námetu a motívu.
Ako sa fotilo s Huawei Mate 20 Lite?
Pri fotení ilustračných záberov som mala možnosť pracovať s telefónom Huawei Mate 20 Lite. Toto zariadenie považujem za veľmi šikovné. Ergonómia je napriek obojstranne hladkému povrchu dobre zvládnutá, takže telefón sa mi ani raz nevyšmykoval z ruky, navyše je tenký a príjemný na dotyk.
Kvalita fotoaparátov je na veľmi dobrej úrovni, poteší najmä vysoká svetelnosť objektívov. Rozlíšenia 24 Mpx pri prednom a 20 Mpx pri zadnom fotoaparáte vypovedajú samy za seba.
Ovládanie je veľmi intuitívne. Aby som si dokázala nastaviť hodnoty a režimy, ktoré som potrebovala, nemusela som vôbec čítať návody.
Ako fotografa ma veľmi potešila možnosť fotografovania raw súborov a individuálna možnosť nastavení v režime Pro. Za seba by som po vyskúšaní povedala tomuto mobilu áno. Popri zrkadlovke by to bol veľmi praktický a kvalitný zápisník.
Oslovil vás tento telefón? Nezabudnite, že každé zariadenie z ponuky O2 môžete mať k akémukoľvek O2 Paušálu na začiatok od 2 €. Z ponuky modrého operátora odporúčame vylepšený Zlatý alebo Platinový O2 Paušál, ktoré teraz prinášajú 10, resp. 25 GB dát.
Loading...
