Letné expedície do našich obcí: 7 tipov na výlet po východnom Slovensku
Preskúmajte s nami možnosti príjemných dobrodružstiev v nenápadných obciach.
Zdieľať
19. 8. 2024;Autorka: Eva Kopecká, Foto: Shutterstock
Husté lesy aj úzke tiesňavy, nedotknutá príroda, fascinujúce fresky v gotických kostoloch aj hrady a kaštiele s bohatou históriou – všetky tieto zaujímavé miesta nájdete na východnom Slovensku. Mnohé z nich sa nachádzajú v malých neznámych dedinkách, tak sa s nami vyberte na čarovné spoznávanie neokukaných miest našej domoviny.
Dedina Jasenov leží na úpätí Humenských vrchov v podhradí rovnomenného hradu z 13. storočia. Dnes je z neho zrúcanina a vedú k nej viaceré turistické trasy. Pri informačnej tabuli v obci si môžete vybrať z dvoch možností – po modrej značke je výstup pomerne náročný, ale zvládnuteľný.
Prevýšenie je približne rovnaké, no po žltej je výstup o čosi miernejší. Zvrchu na vás čakajú pekné výhľady predovšetkým severným smerom na Humenné a okolie.
Z obce sa popri jaskyni Dupna, kde zimuje až šesť druhov netopierov, prejdite aj po náučnom chodníku Humenský sokol. Trasu so stredne náročným terénom tvorí uzavretý okruh dlhý 3,5 kilometra a prekvapí bohatým zastúpením rastlín a tráv.
Vidiecka šľachtická architektúra v Šarišskej vrchovine
Pre milovníkov cyklovýletov odporúčame dedinu Jarovnice, ktorá sa nachádza v údolí potoka Malá Svinka v Šarišskej vrchovine. Obec je súčasťou veľkého cyklistického okruhu, no úsek od Jarovníc cez Renčišov po výšľap na hrebeň masívu Bachureň patrí k najzaujímavejším aj najnáročnejším. Na lesnej ceste však nezablúdite, značenie je dostatočné a kvalitné.
Po návrate do Jarovníc si choďte pozrieť poschodový kaštieľ, ktorý je súčasťou Šarišskej hradnej cesty.
V juhovýchodnej časti obce nájdete ďalšiu šľachtickú rezidenciu z konca 19. storočia, ktorú si dal postaviť šľachtic Pál Szinyei-Merse, maliar svetového významu, pochádzajúci z rodu vlastniaceho obec už od stredoveku. Faksimílie – verné kópie z jeho tvorby – si môžete pozrieť na poschodí kaštieľa.
Sústava vodopádov medzi skalami
Ak máte radi tiesňavy a kaňony, navštívte prírodnú rezerváciu Jarabinský prielom. Tento chránený prírodný výtvor sa nachádza vo východnej časti Pienin na sever od obce Jarabina pri Starej Ľubovni. Je to pomerne krátke kaňonovité údolie, ktoré vymodeloval potok Malý Lipník, pričom vápencové steny siahajú do výšky 10 – 20 metrov.
Spraviť si sem výlet nezaberie veľa času, lebo ide o ľahkú turistiku, ktorá je vhodná aj pre menšie deti.
Neďaleko Jarabinského prielomu sa nachádza vrch Čertova skala, kam si môžete vybehnúť po modrej značke. Odporúčame si pozrieť aj obec Litmanová, nad ktorou sa vypína vrch nazývaný hora Zvir – novodobé gréckokatolícke pútnické miesto, kde sa môžete pokochať nádhernou prírodou.
Prírodné krásy v Beskydskom predhorí
Hrad Čičvamal v stredoveku dôležitú úlohu: koncom 16. storočia sa v neďalekom Vranove nad Topľou konala svadba Františka Nádašdyho s Alžbetou Báthoryovou a krvavá grófka dostala hrad ako svadobné veno.
Dodnes síce z neho zostali len ruiny, ale každoročne láka nadšencov a turistov z celého Vranovského okresu. Inšpirujte sa ich obľúbenou trasou a začnite v obci Benkovce, odkiaľ vás čaká atraktívna prechádzka, ktorá vedie zväčša lesnými a poľnými cestami.
Prvou zastávkou je tzv. Benkovský kríž, ktorý je z dubového dreva a má 7 metrov. Pod krížom si môžete oddýchnuť v priestrannom altánku a vychutnať si nádherné pohľady na okolitú krajinu.
Zelená turistická značka vás ďalej zavedie cez Malý Inovec až na vrch Inovec, ktorý je ukrytý v tieni lesa. Pokračujte po hrebeni miernym klesaním až k hradu Čičva, ktorý stojí na zalesnenom výbežku nad obcou Sedliská. Z hradu je krásny výhľad na okolie v každom ročnom období.
Vodnú nádrž Sigord nájdete v lone krásnej prírody v katastri obce Kokošovce. Z Prešova sa tam dostanete autom za 15 minút alebo si trasu predĺžite na 40 minút a vychutnáte si ju zo sedla bicykla po Cykloželezničke Prešov. Keďže má asfaltový povrch, môžete si na výlet pribaliť aj kolieskové korčule.
Čas si vyplníte aj prechádzkou okolo nádrže náučným chodníkom Sigordské kolečko (v miestnom dialekte „koľečko“). Nájdete na ňom informačné tabule o lokálnej faune a lavičky s krásnym výhľadom na vodnú plochu. V lokalite sa nachádza aj rekreačné stredisko, kde si môžete užiť kúpalisko so slanou vodou, plážový volejbal, futbalové ihrisko, stolný tenis a rodiny s deťmi aj detský kútik.
Záhadný kameň s liečivými účinkami
„Na úpätí Slanských vrchov tam leží dzedzina, v tej dzedzine žije celá moja rodzina. Nikde inde nenájdzece krajší slnka západ, isc na Abranovskú vyhliadku je vždy skvelý nápad.“
Tak sa začína pesnička, ktorá vznikla o obci Abranovce. Ako tvrdia domáci, v širokom okolí Prešova a Košíc nie sú krajšie západy slnka s výhľadom na Tatry ako z hornej časti obce. Choďte sa presvedčiť na vlastné oči a okrem lavičky nájdete na spomínanej vyhliadke aj fotohojdačku.
Zo stredu obce sa vyberte po žltej značke až na hrad Bodoň. Vysoké skalné steny slúžia ako cvičné steny pre skalolezcov. Po ceste na hrad sa zastavte na plošine Dzeduchovské, kde sa nachádza zvláštny prírodný útvar Raslavkameň.
Je zarastený machom, má ležiacu elipsovitú podobu a tvar pripomínajúci ľudskú tvár (lebku) s otvormi očí, nosa a úst. Hovorí sa, že kameň má liečivé účinky vďaka vode, ktorá sa zberá z jamiek na hornej strane.
História aj prírodné pozoruhodnosti v Markušovciach
V zákutiach južného Spiša sa nachádza kaštieľ a letohrádok Dardanely. Tieto architektonické dominanty nájdete v krásnom francúzskom parku v obci Markušovce. V súčasnosti je v kaštieli inštalovaná stála expozícia historického nábytku.
V letohrádku uvidíte expozíciu klávesových hudobných nástrojov, zameranú na domácich výrobcov, ktorá je jediná svojho druhu na Slovensku. Pri návšteve si všimnite spoločenskú sálu, v ktorej vynikajú freskové maľby s výjavmi gréckej mytológie.
Pri pobyte v Markušovciach nevynechajte ani návštevu stredovekého Kostola sv. Michala alebo Markušovského hradu. Lokalitou prechádza aj cca 6 km náučný chodník, ktorý sa začína v centre obce a je venovaný historickým pamätihodnostiam a prírodným pozoruhodnostiam. Medzi nimi vynikajú Markušovské steny, kde nájdete unikátny skalný útvar s názvom Markušovský skalný hríb.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Na Ceste hrdinov SNP som chcel premýšľať nad životom, no diaľková turistika veľmi vyčerpáva hlavu. Keď uvažujete nad každým krokom, na filozofovanie nie je priestor
Dlhé trasy v horách učia lepšie vnímať svoje limity aj realisticky plánovať – ale najmä vás naučia, ako byť trpezlivý.
Zdieľať
6. 8. 2024;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Martin Majerčík mal k horám vždy blízko, no na prvú diaľkovú turistiku sa vybral až v roku 2014, keď mal 31 rokov. Úplne ho to pohltilo – ak vo voľnom čase nebol na kopcoch, skúmal trasy a predstavoval si, ako ich absolvuje. A tak sa v roku 2018 vybral na Cestu hrdinov SNP, na našu najdlhšiu turistickú trasu o vyše 750 kilometroch, ktorá prepája niekoľko našich najkrajších horských úsekov a nesie aj silný historický odkaz. Martin ju prešiel sám a veľa na tejto ceste pochopil, naučil sa aj zažil.
V rozhovore Martinom Majerčíkom, špecialistom online prevádzky predaja a služieb zákazníkom O2 sa dočítate:
prečo sa pripravoval na túto cestu až 9 mesiacov,
prečo mu diaľková turistika vyčerpávala hlavu,
ako prekonal dni plné búrok a samoty,
ako mu Cesta hrdinov SNP zmenila pohľad na turistiku,
ako aj menšie zaváhanie môže mať veľké následky a zmeniť všetky plány,
ale aj cenné odporúčania, ako si (ne)naplánovať podobne dlhé trasy alebo čo si so sebou zbaliť.
Prejsť viac ako 750 km naraz si vyžaduje veľké odhodlanie aj odvahu. Prečo ste sa rozhodli Cestu hrdinov SNP absolvovať?
Ako rodák zo Zvolena som mal blízko k domu Nízke Tatry a Veľkú Fatru, a tak som začal hory skúmať. Prvú diaľkovú turistiku som absolvoval do Nízkych Tatier v roku 2014. Začiatky v horách prerástli do väčšej vášne a netrvalo dlho, kým ma to pohltilo úplne. Študoval som si mapy, články, blogy, ktoré by som mohol prejsť.
Foto: Martin Majerčík
Nepamätám si úplne na prvý impulz na Cestu hrdinov SNP, no mám jedného parťáka, ktorý ma na horách zvykne sprevádzať a už predtým sme si vraveli, že SNP je problematická trasa, lebo je dlhá aj časovo náročná – podľa individuálnej kondície môže trvať 20 až 30 dní. Tak som to bral ako turistickú výzvu.
Takže ste sa na Cestu hrdinov vybrali s kamarátom?
Nakoniec som išiel sám, kamarát sa ku mne len na časť cesty pripojil. Okrem iného je náročné vybaviť si v práci takú dlhú dovolenku, ja som to svojmu nadriadenému oznámil 9 mesiacov vopred. Tých 9 mesiacov mi nakoniec aj trvala príprava.
Čo si príprava na takýto “výlet” vyžadovala?
Mal som naštudovaný každý jeden centimeter trasy podľa máp. Keď som vo voľnom čase nemal čo robiť, hľadal som na nich pramene, miesta, kde sa dá prespať, plánoval som, koľko dokážem denne prejsť.
Na každý deň som si stanovil dva ciele – jeden kratší a jeden dlhší. Kratší mal 25 kilometrov a dlhší 30 plus kilometrov. Snažil som sa zároveň trasy nastaviť vhodne k miestam, kde sa dalo prespať.
Keď človek začína s diaľkovou turistikou, veľmi rýchlo zistí, že akokoľvek bude plánovať, realita bude nakoniec iná. Môže ho totiž prekvapiť počasie, zablúdenie, jedno pošmyknutie.
Predtým som bol na horách maximálne 4 dni naraz a zrazu som mal ísť na mesiac. Prečítal som veľmi veľa blogov, hoci ich v roku 2018 nebolo toľko, ako po pandémii. Vtedy to bolo na tejto trase ešte divokejšie, dobrodružnejšie – útulne neboli na trase tak frekventované a neboli ani v takom dobrom stave. Teraz, po pandémii, počas letných mesiacov na trase stretnete bežne tak 15 až 20 skupiniek.
Keď sa človek vyberie sám do hôr na takú dlhú dobu, často si potrebuje v sebe niečo vyriešiť. S akými myšlienkami ste šli na Cestu hrdinov SNP vy?
V tej dobe som sa síce mal dobre v práci, no v súkromí som riešil byt a mal som pocit, že sa potrebujem trochu lepšie spoznať. Vždy som sa snažil zmestiť do akýchsi limitov, a potom ich prekonávať.
S turistikou som začal v roku 2014 a o tri roky neskôr už so mnou nikto po horách chodiť nechcel. Trochu mi totiž “švitorilo”: keď som videl, že sa trasa dá stihnúť za 5 hodín, ja som ju musel dokončiť za 3 a pol hodiny. Prestal som si užívať prírodu. Vravel som si, že sa musím naučiť si to užívať, nielen sa snažiť byť rýchlejším.
Prvé dni ma všetko bolelo, no našťastie som počas celej cesty nemal na nohách žiadny otlak, len na rukách od paličiek. Pred náročnou turistikou je dobré viac športovať.
Foto (obe): Martin Majerčík
Cesta vedie od Dukly po Devín, pričom si človek môže vybrať, kde začne. Vy ste sa vybrali smerom z východu na západ. Malo aj toto nejaký dôvod?
Napadlo mi, že takýmto spôsobom sa vraciam z diaľky domov a to ma celý čas ťahalo vpred.
Na takej dlhej ceste po horách je zrejme dôležité mať silnú motiváciu. Predsa, ste odkázaný sám na seba, v horách, môže sa stať všeličo – a ani počasie nie je úplne na mesiac vopred predvídateľné. Ako sa vám darilo plniť váš plán cesty?
Keď človek začína s diaľkovou turistikou, veľmi rýchlo zistí, že akokoľvek bude plánovať, realita bude nakoniec iná. Môže ho totiž prekvapiť počasie, zablúdenie, jedno pošmyknutie. Ja som mal všetko dokonale naplánované, no hneď v prvom týždni sa mi to rozpadlo.
V obci Štós ma zastihli krúpy, musel som v nej neplánovane prenocovať, čím som stratil pol dňa. A hneď som vedel, že sa mi tým výlet predĺži. Bežne sa tiež stávalo, že som si naplánoval návštevu dedinských potravín, lenže tie boli otvorené v nejakých zvláštnych časoch, napríklad od 6:00 do 8:00 a potom od 16:00 do 18:00 – takže som si musel trasu znovu preplánovať.
Takéto nečakané situácie sú síce dobrá škola trpezlivosti, no môže to občas človeka aj vyviesť z miery, keď každé nečakané (aj menšie) prekvapenie znamená zmenu celého plánu.
Snažil som sa byť k sebe zmierlivý. Aj som si na začiatku vravel, že nemusím celú trasu dokončiť, že prídem tam, kam prídem. Niekde v diaľke som síce vnímal Devín ako cieľ, no bol som pripravený skončiť aj skôr.
Keďže som už mal pochodené rôzne kopce, aj niekoľkodňovú turistiku za sebou, poznal som svoje telo, a vedel som, ako sa správa v horách v rôznych situáciách, čo bola výhoda.
Moje nastavenie sa však zmenilo niekde v polovici cesty. Uvedomil som si, že ak sa mi zdravotne nič vážne nestane, možno trasu aj skutočne dokončím. Navyše sa ku mne na pár dní pridal kamoš, ktorého som spomínal a veľmi ma to povzbudilo.
Dovtedy ste asi veľa ľudí v lese nestretli.
Začínal som na východe a tam často zájdete do civilizácie. Keď však prejdete Košicami a zamierite na Jahodnú a Volovské vrchy, ocitnete sa štyri dni mimo civilizácie na rúbaniskách a v hustých lesoch. Tam nebolo živej duše. Navyše ma veľmi prekvapovalo počasie. Hoci prvé dni svietilo slnko, neskôr osem dní v kuse lialo. Kamaráti a rodina mi písali správy, aby som sa vrátil do civilizácie, búrky sa totiž hýbali zo západu na východ.
Celkovo až do Telgártu som ľudí videl len v dedinkách, keď som sa každý piaty deň zastavil kvôli hygiene prespať na nejakom penzióne.
Znovu som ich začal stretávať až v Nízkych Tatrách, kde sa už aj počasie zlepšilo. Na konci júna bolo v útulni na Andrejcovej dokopy 30 ľudí, príjemné bolo stretnúť jeden mladý párik, s ktorými som potom chodil ďalšie štyri dni a doteraz si s nimi píšem. Chalan musel mať peklo, bol totiž prvý raz na väčšej túre a na chrbte nosil šialených 28 kíl.
Ako sa zbaliť na niekoľkodňovú či niekoľkotýždňovú turistiku?
Dobrá rada od Martina Majerčíka
Dobré topánky a dobré ponožky sú základ – topánky je lepšie mať o číslo väčšie, lebo noha sa pri turistike roztiahne,
kvalitný batoh (aby ste sa cítili komfortnejšie a aby to nikde netlačilo),
nepremokavá bunda a nohavice (oblečenie),
masážny krém na chodidlá (večer je dobré nohy rozmasírovať),
základné lieky na bolesť (napríklad acylpyrin navečer, znižuje dobre svalovicu)
nožík,
sada na varenie (horák, hrniec a podobne).
Ja som mal napríklad veľa dehydratovanej stravy, a po pár dňoch z nej už žalúdok nebol veľmi nadšený. Zišlo by sa mi, keby som mal so sebou viac ovocia, no to zaberá veľa miesta a je ťažké.
Ani s vodou nebol veľmi problém, na Slovensku ju máme všade dobrú. Nosil som so sebou taký zásobník a filter. Problém nastal len raz, niekde za Kremnicou, kde boli tri pramene vyschnuté.
Foto: Martin Majerčík
Ako ste zvládali búrky, ktoré počas prvých dní neutíchali?
Človek musí v takých situáciách vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Keď nepršalo, všade padala hmla. Bol som neustále premočený, dvoje topánok som mal nasiaknutých vodou, no našťastie nebola zima, na prelome júna a júla boli teploty príjemné.
Báli ste sa tam niekedy o seba? Napríklad, keď ste sám prenocovali v lese.
Hoci som videl čerstvé medvedie stopy a jedného som asi aj vyrušil pri raňajkách, videl som aj čerstvo vyležané miesto na malinčí, osobne som žiadneho zoči voči nestretol.
Snažil som sa byť opatrný. Vedel som, že sú v lese elementy, ktoré mi môžu ublížiť, a teda sa od toho nejako odosobniť.
Hoci sa to nezdá, diaľková turistika veľmi vyčerpáva hlavu. Musíte si dávať pozor na každý krok a sledovať všetko okolo, lebo stačí len jedno pošmyknutie a celý plán sa rozsype.
Foto (obe): Martin Majerčík
Ako ste trávili večery?
Veľa som počas nich nestihol. Mnohí začínajú počas diaľkovej turistiky skoro ráno, ja potrebujem najprv pokoj, dať si kávu, riadne sa pobaliť a pomaly vyraziť. Iní začínajú už o piatej, ja som vyrážal okolo siedmej-ôsmej.
Kvôli tomu sa mi potom deň predĺžil a končil som až podvečer. Zostávalo mi málo času na rozloženie stanu a prípravu večere. Stihol som akurát zaľahnúť a porozmýšľať, čo chcem robiť nasledujúci deň.
Hoci sa to nezdá, diaľková turistika veľmi vyčerpáva hlavu. Človek si musí dávať pozor na každý krok, počítať s rôznym terénom, sledovať kam stúpa, lebo stačí jedno pošmyknutie a celý plán sa mu rozsype ako domček z karát. Aj keď som si spočiatku myslel, že počas cesty budem hocičo v hlave riešiť, muselo to ísť bokom, nie je na to priestor. Ale aspoň si hlavu dobre vyčistíte.
Keď človek prejde vyše 700 kilometrov od východu po západ po svojich, asi aj spozná Slovensko z iného uhla. Spozorovali ste niečo, čo ste si predtým neuvedomovali?
Nepríjemne ma prekvapil pohľad na Volovské vrchy plné rúbanísk, kde zmizli celé lesy. Boli tam aj zničené značky, dvakrát som sa stratil. Keď človek vyjde na rúbanisko, vidí nejaký les v diaľke, no nie značku, a tak sa musí vracať aj pár sto metrov po vrstevniciach.
Milé však bolo v Hervartove stretnúť spolužiaka z vysokej školy, ktorého som 15 rokov nevidel. Len tak ma zbadal, keď šiel okolo autom. Boli tam navyše krásne kostolíky, na kopci Žobrák bola krásna výhliadka, páčilo sa mi v Bardejove a Nízke Tatry sú vždy pekné. Karpaty ma prekvapili, lebo hoci som ich rýchlo zbehol, nemal som ich dovtedy veľmi preskúmané.
Cesta je pomenovaná podľa Slovenského národného povstania. Stretávali ste na nej odtlačky histórie?
Na východe v dedinách som videl veľa opustených tankov, aj pri Údolí smrti, kde počas vojny prebiehali ťažké boje. Na priesmyku bol monument, na Devíne pomník padlým. Na východe bolo všeobecne veľa informácií o vojne, predsalen som čakal viac. Zaujímavé však je, že keď som o rok šiel na Poloniny, našiel som v lese náboje.
Foto (obe): Martin Majerčík
Všimol som si, že na batohu máte papierový odznačik s tvárami na oboch stranách. Jedna pochádza z filmovej série Transformers. Má to niečo spoločné s týmto zážitkom?
Áno, Transformers bolo označením nášho oddelenia vo firme, no a tvár na druhej strane môžete poznať z filmu Stroskotanec. Je to Wilson, odtlačok ruky, s ktorým sa postava Toma Hanksa rozpráva počas osamelých dní.
Kolegyňa mi ho dala, aby mi bolo na ceste veselšie a mal som sa s kým rozprávať. Keď sa potom ku mne počas púte pridal kamarát, veľmi ma to osviežilo, poznáme sa tak dobre, že spolu vieme komunikovať už bez slov, stačilo sa na seba pozrieť a vedeli sme, že treba pripraviť kávu alebo obed. A doniesol aj veľa jedla, takže sa mi zlepšila aj strava. (smiech)
V úvode rozhovoru ste prezradili, že ste sa na ceste chceli aj lepšie spoznať, aj si viac užívať prírodu a nebrať turistiku len na prekonávanie vlastných rekordov. Ako sa na to pozeráte teraz, s odstupom času – čo vám Cesta hrdinov SNP dala?
Naučilo ma to veci lepšie plánovať. Predtým som do hôr chodil skôr na pankáča, teraz si síce vždy stanovím cieľ, no nesnažím sa ho napĺňať už tak úzkostlivo, akoby “cez mŕtvoly” alebo za čo najkratší čas.
Viem lepšie odhadnúť svoje možnosti. Slovensko je našťastie skvelé v tom, že kdekoľvek sa človek ocitne, vždy to má len pár hodín do civilizácie – s výnimkou Volovských vrchov.
Zmysel pre lepšie plánovanie som si potom odniesol aj do pracovného života.
Odporúčali by ste absolvovať Cestu hrdinov SNP aj iným ľuďom?
Určite, no každý nemusí prejsť celú trasu, môžete si ju aj rozdeliť. Napríklad na nádhernú časť Nízkych Tatier stačia štyri dni, človek si ani nemusí brať stan, lebo sú všade útulne.
Odkedy som bol na Ceste hrdinov SNP, každý rok si vyberám nejakú novú trasu v zahraničí, v Európe máme veľa pekných. Hneď rok po Ceste hrdinov sme s kamarátom prešli Korziku, ktorej diaľková trasa je považovaná v Európe za najnáročnejšiu.
Zrejme všetky európske trasy počas života nestihnem prejsť, no budem v turistike pokračovať, kým mi to zdravie dovolí.
Martin Majerčík
Všetko v jeho voľnom čase je podriadené horám. V O2 na pozícii špecialistu online prevádzky predaja a služieb zákazníkom O2 rieši interný informačný portál ohľadne postupov. Sú to usmernenie pre prvé línie, teda najmä predajcov v O2. Cez portál sa dostávajú informácie o novinkách a ľudí to učí, ako so systémami ďalej pracovať.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Zoberte telefón na cesty a spoznáte, aký je spoľahlivý. Vybrali sme 5 smartfónov, ktoré vás nesklamú ani v horách, ani pri mori, ani pri žiadnom dobrodružstve
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
