Aj Piešťany majú svojich milých ľudí. Kde ich zaručene stretnete?

Spolu s O2 sme navštívili ďalšie slovenské mesto, kde vždy stretnete milých ľudí.

Dostali sme tipy od čitateľov Sódy a neváhali ani chvíľu. Z Lučenca sme tento raz prešli na západné Slovensko do kúpeľného mesta Piešťany a našli 4 miesta, v ktorých vás počas studených zimných dní potešia láskavosťou, úsmevom a radosťou zo svojej práce.

Užite si rýchly internet 4G LTE vďaka novej sieti od O2 bez poplatkov navyše. Viac informácií

Máte chuť na dobrú kávu alebo je vám skôr blízka kultúra? V Piešťanoch si zaručene prídete na svoje.

Concept Coffee Roasters

Útulne miesto v centre mesta, pri ktorom sa dá pohodlne zaparkovať či posedieť si v lete na terase. Taký bol náš prvý dojem z kaviarne a pražiarne Concept Coffee Roasters, ktorý sa po stretnutí s majiteľmi Zuzkou a Petrom Dvorskými ešte prehĺbil.

Keď sa tento mladý pár rozhodol vrátiť zo zahraničia späť na Slovensko, vedeli, že ich budúcnosťou je gastro a preto si otvorili vlastnú kaviareň s pražiarňou. Aj vďaka skúsenostiam zo sveta dnes patrí ich prevádzka k tým najznámejším.

Úspechu kaviarne však predchádzalo množstvo práce s rekonštrukciou a zariadením priestoru, čo vôbec nebolo jednoduché. Ich cieľom bolo vytvoriť miesto, ktoré si budú návštevníci spájať s kvalitou a poctivosťou, čo sa aj podarilo.

V kaviarni vládne rodinná atmosféra, ktorej zárukou sú jej majitelia plní lásky k svojej práci. Tú majú pekne rozdelenú. Zuzka sa venuje najmä pečeniu zákuskov, ktoré v kaviarni ponúkajú a Peter praženiu kávy, ktorú distribuujú aj do zahraničia. V rámci spolupráce s miestnou hotelovkou v kaviarni pracujú tamojší študenti a môžeme potvrdiť, že obsluha bola usmiata a ochotná.

Počas našej návštevy sa v Concepte, ako ho miestni volajú, vystriedalo veľa usmiatych ľudí, vrátane majiteľov psíkov, ktorých tu tiež radi privítajú.

Hoci si prevádzka získala nielen miestnych, majitelia s ňou majú ďalšie plány. „Ak všetko pôjde dobre, ľudia nás budú môcť stretnúť aj na väčších letných festivaloch,” teší sa Zuzka.

Dom umenia Piešťany

Majestátna stavba umiestnená uprostred rozsiahleho parku pôsobí navonok možno chladne, no hneď pri vstupe vás chytí za srdce. Slušnosť, ochota a rodinná atmosféra. Aj tak by sa dal opísať náš zážitok, ktorý sme si odniesli vďaka zamestnancom a riaditeľke Edite Bjeloševičovej, ktorá je zároveň tamojšou dramaturgičkou.

Elegantná dáma plná pozitívnej energie nám porozprávala, ako Dom umenia fungoval kedysi a prezradila aj detaily o stavbe a plánoch do budúcna.

S hrdosťou nám predstavila veľkolepú hlavnú sálu, ktorej interiér je naozaj dychvyrážajúci a inak tomu nebolo ani v ostatných častiach budovy. Sýta červená farba, ktorá priestoru dominuje, sa nám vryla pod kožu už na začiatku našej návštevy a v kombinácii s vysokými stropmi, betónovými stenami a zasklenými plochami vytvorila dokonalé spojenie.

Dom umenia Piešťany je miesto, ktoré rozhodne odporúčame navštíviť. Konajú sa tu výstavy, koncerty, operné predstavenia, ako aj filmový festival Cinematik, ktorý každoročne priláka tisícky milovníkov kinematografie.

Súkromná základná umelecká škola Zavretý kút 68

Táto umelecká škola je síce jedna z tých menších, no nájdete v nej nielen výtvarný, ale aj hudobný a tanečný odbor. Ten výtvarný učí aj Dominika Rusnáková, ktorá predtým pracovala v hlavnom meste ako idea maker a copywriter. Po čase sa rozhodla vrátiť späť do Piešťan a zamerať sa len na tie veci, ktoré ju napĺňajú.

Sympatická žena sa venuje nielen výtvarnému odboru, ktorý vyštudovala, ale aj zariaďovaniu interiérov a iným kreatívnym projektom.

„Učiť výtvarnú a viesť deti k tvorivej činnosti a umeniu je práca, ktorá mi dáva zmysel,” hovorí Dominika. Na hodinách pre ňu nie je dôležitý iba finálny výsledok, ale celkový proces tvorby, osobný prístup a zmysel pre estetično. Jej vycibrené estetické cítenie sme uvideli hneď po vstupe do triedy, ktorú po nástupe vkusne prerobila bez akýchkoľvek financií.

Vyhrala sa najmä s nábytkom, ktorý bol určený na vyhodenie a drobnými dekoráciami. Aj vďaka tejto zmene sa tu deti cítia ako v malom kreatívnom ateliéri. Dominika verí, že to, ako vyzerá priestor, v ktorom žijeme, pracujeme a tvoríme, je nesmierne dôležité.

„V priestore sa musíme cítiť príjemne a uvoľnene a platí to aj pre triedu, v ktorej učím. Ak sa v nej cíti dobre učiteľ aj žiak, odzrkadlí sa to na ich nálade aj práci. Mám pocit, že odkedy som tu spravila aspoň jemný facelifting, je tu cítiť viac radosti a pohody. Tú považujem pri práci s deťmi za prvoradú,” uzatvára sympatická pedagogička.

Elektrárňa Piešťany

Elektrárňa Piešťany, za ktorou stojí ZSE, oplýva tou správnou pozitívnou energiou. Bývalú obecnú dieselovú elektráreň z roku 1906 pre verejnosť znovu otvorili po 2-ročnej rekonštrukcii v roku 2014. Zaujímavá stavba prepájajúca pôvodnú budovu s moderným zaskleným priestorom sa nachádza len 3 minúty chôdze od autobusovej a vlakovej stanice.

V Elektrárni sa pravidelne organizujú rôzne koncerty či výstavy, no využiť ju možno aj na komerčnejšie účely, napríklad svadbu. Priestor zároveň funguje aj ako edukatívne centrum. Dozviete sa tu množstvo zaujímavých informácií nielen o budove a jej pôvodnom využití, ale aj príbehy zo života pôvodných zamestnancov.

Elektrárňou nás previedli Katarína, ktorá sa venuje produkcii a lektorka Michaela, ktoré nám porozprávali viac o tom, ako celý projekt vznikal a čo všetko majú návštevníci k dispozícii.

Citlivý prístup pri rekonštrukcii, zachovanie starých elementov elektrárne v kombinácii s modernými prvkami považujeme za pekný dôkaz toho, že aj v menších mestách sa dajú financie využiť rozumne.

Poznáte aj vy vo svojom meste šikovných ľudí, ktorí pracujú v službách, sú ochotní, milí a vedia vám vyčariť úsmev na tvári? Dajte nám o nich vedieť.

Rýchly internet aj v Piešťanoch

Ani v Piešťanoch nemusíte bojovať so slabým pripojením a môžete využiť rýchly mobilný internet 4G LTE, ktorý je vďaka novej sieti od O2 dostupný pre viac ako 92 % obyvateľov Slovenska.

Aby ste si mohli vysokorýchlostný internet užiť naplno, potrebujete telefón alebo tablet s podporou 4G LTE a 4G LTE SIM kartu. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/novasiet.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Mobilný internet nemusí byť pomalý. Už viac ako 93 % z vás má prístup k rýchlej 4G LTE sieti

Vďaka 4G LTE môže byť vaše pripojenie až 7 300-krát rýchlejšie, ako bolo v sieti 2G. Neprichádzajte o túto možnosť zbytočne.

Technici O2 dva roky pracovali na tom, aby vybudovali po celej krajine novú sieť. Vďaka ich usilovnosti môže 93,56 % Slovákov využívať rýchly mobilný internet 4G LTE od O2. Pritom nemusíte platiť k akémukoľvek programu nič navyše. Stačí mať SIM kartu a smartfón s podporou 4G LTE.


Overte si, či máte SIM kartutelefón, ktoré podporujú 4G LTE.

Čo je 4G LTE sieť?

Technológia 4G vznikla, aby ešte viac urýchlila prácu s mobilnými dátami a internetom. V súčasnosti je to jeden z najrýchlejších možných spôsobov, ako pripojiť váš telefón na mobilný internet a užiť si rýchle surfovanie.

O2 ponúka najširšiu 4G sieť na Slovensku

Rýchly 4G LTE internet už môže využívať 5 miliónov obyvateľov vo viac ako 2 000 obciach po celom Slovensku.

Porovnanie rýchlostí internetu v 2G, 3G a 4G

Tak ako všetky technológie, aj mobilná komunikácia sa vyvíja. Digitálny prenos hlasu a dát odštartovala technológia 2G v 90. rokoch. Novšie a novšie generácie sietí – 3G a 4G LTE prinášali stále kvalitnejšie telekomunikačné služby a vyššie rýchlosti mobilného internetu.

Vďaka 4G LTE môže byť vaše pripojenie až 7 300-krát rýchlejšie, ako bolo pred 20 rokmi v sieti 2G. Pre lepšiu predstavu: rozdiel medzi rýchlosťami sietí približne zodpovedá pomerom veľkostí perly (2G), delfína (3G) a vráskavca ozrutného (4G).

Odozva internetu v 2G, 3G a 4G

Nová sieť so sebou prináša rýchlu a stabilnú odozvu – nízky počet milisekúnd potrebných na spojenie so serverom sa postará o väčší pôžitok zo surfovania. Sieť 4G LTE sa svojou kvalitou, odozvou a rýchlosťou vyrovnáva pevným pripojeniam.

Chcete získať rýchly mobilný internet, ktorý si dnes naplno môže užívať až 93,56 % obyvateľov Slovenska alebo si overiť, či ho už využíváte? Viac informácií, ako na to, nájdete na tomto mieste.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac