Tanec, hudba, spev, nárečie či ľudový odev sú fragmenty minulosti, ktoré sa prenášali z generácie na generáciu a sú našou neoddeliteľnou súčasťou. Prepájali regióny a navzájom sa aj ovplyvňovali, vďaka čomu naberali na kráse. Dnes ich vnímame najmä vďaka folklórnym súborom, no stále nás dokážu fascinovať. A tak sme sa pozreli do 5 obcí na severe a východe Slovenska, aké ľudové tance sa dodnes zachovali.

S O2 sa nezatúlate, ani keď budete budete cestovať po všetkých nižšie spomenutých obciach, lebo najmodernejšia 5G sieť je už aj na týchto miestach

V Pozdišovciach tancovali aj hrnčiari
Čardáš

Aj vaša babka mala na stenách zavesené taniere s ľudovými motívmi? Možno ste na nich našli aj motív karičky, teda tancujúcich dievčat v kruhu, ktorý je typický pre slávnu pozdišovskú keramiku. Vyrábala už od 15. storočia v malej obci na východnom Slovensku v okrese Michalovce na úpätí Ondavskej vrchoviny, kde sa ťažila kvalitná hlina.

Pozdišovskí hrnčiari sa preslávili keramickým remeslom aj za hranicami regiónu a mnohí z nich boli aj znamenití tanečníci. Nečudo, že sa na keramike nachádza toľko tanečných motívov. V dolnozemplínskom regióne bol obľúbený najmä čardáš. O tanci z Pozdišoviec sa hovorí ako o kráľovi čardášov, a to vďaka jeho dynamike a temperamentu.

Tanečník si jednoduchým gestom zavolal tanečnicu. Na začiatku tanca predvádzal množstvo tanečných motívov a rytmicky bohaté čapáše, teda údery rukou na stehná alebo na lýtka, a rovnako aj tanečnica predvádzala viacero tanečných krokov. Následne začali tancovať v páre, kde využívali dvojkročku, rotáciu páru, vytáčanie ženy pod rukou muža či premiestnenie ženy z jednej strany muža na druhú.

Dlhé Klčovo spája generácia tanečníkov sólistov
Čerkaný

Ostrohy boli na Zemplíne tradičnou ozdobou každého tanečníka. Boli pripevnené na tvrdých čižmách okolo členka a pri pohybe štrngali, teda čerkali, čo muži využívali najmä pri tanci. Je ťažké povedať, kto a kedy vymyslel čerkaný motív, no inšpirovali sa ním viacerí choreografi a objavil sa aj v známych tancoch Lúčnice a SĽUK-u.

Jeden z najznámejších tanečníkov, ktorý preslávil tento motív, bol Juraj Šaffa z Dlhého Klčova. Svoj tanec nazýval zemplínsky, cifrovaný, čerkaný alebo čapášový čardáš. Vďaka svojmu svojráznemu talentu preslávil nielen seba, ale aj Dlhé Klčovo, a to u nás i v zahraničí.

Na jeho počesť sa v jeho rodnej obci v okrese Vranov nad Topľou každoročne koná celoštátna postupová súťaž a prehliadka tanečníkov sólistov v ľudovom tanci s názvom Šaffova ostroha. Posledný májový víkend ju v tejto hornozemplínskej obci zorganizovali už po tridsiaty raz. Ak by ste sa tento tanec chceli naučiť, odporúčame navštíviť festival Rozhybkosti vo Východnej už toto leto. 

V Raslaviciach tancom aj parodujú
Verbunk a Šarišská poľka

Obyvatelia Raslavíc, obce v srdci Horného Šariša, sa kedysi obliekali do dvoch celkom odlišných krojov – záviselo to od ich vierovyznania. Tradičný ľudový odev bol pestrejšie zdobený v katolíckych rodinách, v evanjelických bol strohejší. No Raslavice v okrese Bardejov sú okrem dvojakého kroja známe aj pestrým kultúrnym životom.

Každoročne sa tu organizujú Šarišské slávnosti piesní a tancov a nesmie na nich chýbať ani miestny folklórny súbor Raslavičan, ktorý patrí medzi najstaršie folklórne skupiny na Slovensku. Ich program je vždy plný hudby, tanca, zvykoslovia a šarišského temperamentu.

Pre región Šariš sú typické mužské kruhové tance tzv. verbunky, ktoré boli paródiou na vojenskú službu. Základným motívom tanca je dvojkročka, miestami prerušená dupnutím o zem, čapášom na čižmu a potleskom. Asi najzaujímavejším je tanec marhaňska, pri ktorom sa používa forma povelového verbunku. Vedúci tanca vyvoláva názvy jednotlivých figúr alebo motívov, ktoré ostatní tanečníci následne prevádzajú.

Ďalším špecifickým tancom je šarišská poľka, ktorá je veľmi populárna. Ide o párový tanec, ktorý má improvizačný charakter a rýchle tempo. V regióne Šariš sa tanec vyskytuje pod lokálnymi názvami: šemetkovská, šarišska, raslavicka, hertňicka, topľanska poľka.

Petrovany lákali rómskym tancom
Vlašiko

Ak ste videli kultový film Milky Zimkovej Pásla kone na betóne, možno si pamätáte primáša Imriška. V tragikomickom príbehu z východoslovenského vidieka si ho zahral výnimočný olašský primáš Ján Németh Mačo, ktorý pochádzal z Petrovian.

V Petrovanoch v okrese Prešov má ľudová kultúra bohatú tradíciu. Dodnes v dedine pôsobí folklórny súbor, ktorý nesie meno po známom rodákovi Jožkovi Príhodovi, a nositeľmi folklóru sú tu najmä rómske komunity.

Z obce poznáme aj rómsky tanec vlašiko. Za rómskym umením chodili do Pertovian aj rôzne osobnosti z folklórneho sveta ako napríklad skladateľ Svetozár Stračina, choreograf Juraj Kubánka, scénograf a režisér Viliam Gruska.

Je to tanec kočovných, tzv. olašských Rómov. Sólista tancuje pred kapelou v polkruhu, teda hlúčiku ďalších zúčastnených, zatiaľ čo ho sprevádzajú lúskaním alebo potleskom do rytmu hudby. Niekedy aj sami bez muzikantov vytvárajú hudobný sprievod pre tancujúceho.

Vlašiko tancujú buď muži jeden za druhým, alebo muž a žena oproti sebe, ale nedotýkajú sa. Mužský tanec pozostáva z úvodného cifrovania aj viacerých variantov čapášov, ženy predvádzajú drobné tanečné kroky obohatené o zaujímavé pohyby rúk.

V Hladovke si najskôr rozkážu, na akú melódiu budú tancovať
Goralské tance

Na záver sa vyberieme do obce Hladovka, ktorá leží v okrese Tvrdošín na severe Slovenska v tesnej blízkosti poľskej hranice. Väčšinu obyvateľov tvoria Gorali, ktorí ešte stále aktívne rozprávajú goralským nárečím a udržiavajú si tradície. V tradícii pokračuje aj detský folklórny súbor Goral, ktorý bol založený v roku 1957 a funguje dodnes.

Goralský tanec (goraľski) sa najčastejšie tancuje vo dvojici, ale ako sólo muža a ženy. Tanečník najskôr zaspieva pred muzikou svoju obľúbenú pieseň. Počas spevu mu zvyčajne kamarát vyvedie tanečnicu alebo dve a vykrúti ich. Potom už v tanci pokračuje spevák sám. Hudba, ktorá nadviazala na spevákovu melódiu, zrýchľuje tempo do takej miery, aby bol tanec rezký a svižný.

Ďalšou súčasťou je aj tanec kresany, pri ktorom si tanečník opäť rozkáže muziku svojím spevom. Kresané motívy potom tancuje oproti tanečnici a často ich strieda s rôznymi podupmi. Na záver tanečník vykrúti tanečnicu, zdvihnutím klobúka ukončí tanec a poďakuje sa partnerke.

Chcete sa na tance nielen pozerať, ale ich aj precítiť? Na festivale Rozhybkosti si ich aj zatancujete aj zaspievate. Na našom Instagrame budete môcť počas júna vyhrať lístky na festival, tak nás nezabudnite sledovať, aby ste to nezmeškali.