6 zriedkavých prírodných útvarov, ktoré nájdete na Slovensku

Videli ste už napríklad kamenný vodopád či skalný hríb?

Tisíce až milióny rokov trvá, kým príroda vytvorí pozoruhodné prírodné útvary. Kreativitou nešetrila ani na Slovensku. Nachádza sa u nás množstvo úžasných prírodných rarít, ktoré stoja za pozornosť.

Krásna príroda, mestá a dedinky sú všade okolo nás. Určite máte niečo zaujímavé, o čom takmer nikto nevie, aj vy vo vašom okolí.

1. Holíčske megality

Holíčske megality

Aj Slovensko má svoj Stonehenge. Komplex monumentálnych balvanov s rytinami sa nachádza v Holíči. Kamene pochádzajú z najvýchodnejšie položenej megalitickej stavby v strednej Európe, najvyšší je vysoký až 7 m.

Megality sa našli v roku 1988 pri výstavbe holíčskeho sídliska. Fakt, že naozaj ide o megality, teda opracované kultové kamene, potvrdil aj francúzsky špecialista na megality Charles Tanguy Le Roux.

Užite si pekné miesta a potom sa spoľahnite na pevný internet od O2. Viac informácií

2. Trúbiaci kameň, Veľký Krtíš

Zvláštny Trúbiaci kameň sa nachádza asi 8 km za obcou Zabre, neďaleko Veľkého Krtíša. Napriek tomu, že sa k nemu dá dostať len ak ste fyzicky zdatní a nerobí vám problém liezť, je pre turistov veľkým lákadlom.

Kameň, ktorý je dlhý asi 3,5 m, široký 2,4 m a vyše 1 m vysoký má dva otvory, vďaka ktorým sa na ňom dá trúbiť tak hlasno, že zvuk počuť široko-ďaleko po okolí. Podľa legendy otvory vytvorili Turci počas vpádov, aby sa im ľahšie orientovalo v členitom teréne a trúbením sa zvolávali na stanovisko.

3. Markušovský skalný hríb

Obec Markušovce na Spiši je známa svojim kaštieľom, no môže sa pýšiť aj geologickou raritou – Markušovským skalným hríbom. Niektoré zdroje uvádzajú, že hríb, ktorý vyrástol nad korytom Hornádu je najväčším takýmto skalným útvarom v celej Európe. Noha zo zlepenca meria asi 8 m a klobúk z pieskovca má priemer 3 m.

4. Kamenný vodopád, Šomoška

Šomoška

V obci Šiatorská Bukovinka, priamo pod hradom Šomoška, je ďalší nevídaný prírodný úkaz, asi 9 m vysoký kamenný vodopád. Skladá sa z čadičových stĺpov, ktoré vznikli stuhnutím sopečnej lávy pred asi 4 miliónmi rokov. Neďaleko vodopádu vzniklo z úlomkov čadičových stĺpov aj kamenné more.

5. Megoňky, Kysuce

Na Kysuciach, neďaleko obce Milošová, nájdete prírodnú raritu – osadu Megoňky. Tvoria ju skalné gule rôznych veľkostí – najmenšie majú asi 30 cm, tie najväčšie aj 2 m.

Vedci sa zatiaľ nezhodli na tom, ako vlastne vznikli. Ich neobvyklosť sa dá prirovnať k Nebeským vajciam, ktoré chodia turisti obdivovať na Veľkonočné ostrovy.

6. Čertova skala, Chmeľnica

Čertova skala

Zvláštny prírodný unikát vyrástol blízko obce Chmeľnica (okr. Stará Ľubovňa). Ide o 12 m vysoký balvan, ktorému Chmeľničania nepovedia inak ako Čertova skala. Zaujímavosťou je, že v jeho okolí nie sú žiadne iné skaly.

K tejto zvláštnosti sa viaže aj povesť – vraj mal čert v pláne zhodiť ostrú skalnú ihlu na Ľubovniansky hrad, no po zazvonení kostolných zvonov sa preľakol a skala mu práve na tomto mieste vypadla.

Užite si pekné miesta a potom sa spoľahnite na pevný internet od O2

Objavovať krásy Slovenska je fajn, no doma je len doma. A tam teraz môžete mať aj neobmedzený a spoľahlivý O2 Internet na doma, ktorý je dostupný už pre 96 % obyvateľov Slovenska. Rýchle pripojenie, ktoré sa vyrovná optike, môžete mať už od 10 € mesačne a bez poplatku za inštaláciu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

10 slovenských múzeí, ktoré sa oplatí preskúmať

Zvažujete menší výlet, no neviete, kam sa vybrať? Navštívte niektoré z pekných slovenských múzeí.

Keď sa vonku ochladí, neznamená to, že musíte zostať sedieť pred televízorom. Skúste dať šancu slovenským múzeám. Mnohé z nich ponúkajú zaujímavé spôsoby, ako stráviť s rodinou príjemné chvíle. Vybrali sme pre vás desiatku múzeí, ktoré určite stoja za návštevu.

Podeľte sa o svoje zážitky z návštev slovenských múzeí vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

Múzeum Slovenského národného povstania sa nachádza v Banskej Bystrici – v meste, kde 29. augusta 1944 vypuklo druhé najväčšie protifašistické povstanie v Európe. Monumentálna budova, v ktorej sídli, je v strede symbolicky predelená a predstavuje tragický zlom v dejinách – 2. svetovú vojnu. Súčasťou múzea je aj skanzen ťažkej bojovej techniky, ktorý sa nachádza v areáli pamätníka.

Múzeum dopravy v Bratislave

Bratislavské Múzeum dopravy sleduje historický vývoj áut a ich predchodcov. V zbierke nájdete zopár skutočne pozoruhodných starých kúskov – prvé motorové vozidlá, ktoré sa ponášajú skôr na koče, krásne veterány, staré autobusy aj pretekárske tátoše. Ak vás fascinuje technika a história, toto múzeum by ste určite mali navštíviť.

Mincovňa v Kremnici

Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite fungujúcich podnikov na svete. Mincové produkty vyrába už od roku 1328, teda takmer sedem storočí. Jej súčasťou je expozícia historických raziacich strojov, ktoré razili mince pre desiatky štátov z celého sveta.

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň

Na hrade Modrý Kameň sa nachádza skutočne originálne múzeum, ktoré sa zameriava na históriu bábkového divadla a hračiek. Ak toto malebné miesto navštívite, môžete si prezrieť napríklad najstaršiu hračku nájdenú na území Slovenska z roku 1500 pred naším letopočtom, krásne tradičné marionety slovenských kočovných bábkarov, ale aj viaceré televízne hviezdy – Drobčeka z Matelka či Kuka z relácie Od Kuka do Kuka. Zaslúžené prázdniny si tu v skvelej spoločnosti užívajú aj obľúbené O2 maňušky.

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Východoslovenské múzeum v Košiciach je jedno z najstarších a najvýznamnejších múzeí na Slovensku. V súčasnosti ponúka viacero pútavých expozícií ako Košický zlatý poklad v historickej budove múzea alebo výstavy Miklušovská väznica a Katov byt, Dom remesiel či Kazematy. Súčasťou múzea je aj Pamätný dom Františka II. Rákocziho – Rodošto, ktorý nájdete v areáli Katovej bašty.

Užitočný tip: Naplánujte si návštevu múzea na prvú nedeľu v mesiaci. Práve vtedy má totiž väčšina múzeí voľný vstup.

Prírodovedné múzeum v Bratislave

Prírodovedné múzeum sa nachádza na nábreží Dunaja v sídelnej budove Slovenského národného múzea. Disponuje zbierkou približne 2,5 milióna predmetov, čo ho zaraďuje medzi významné európske prírodovedné múzeá. Pútavé exponáty ako model dinosaura z Vysokých Tatier či šesťmetrová dunajská ryba vyza a množstvo ďalších určite zaujmú deti aj dospelých.

Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici

Banské múzeum v prírode sa nachádza na okraji Banskej Štiavnice pod tajchom Klinger. Ako najstaršia a najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ukazuje vývoj baníctva od stredoveku až po súčasnosť. Najzaujímavejšou časťou je unikátna podzemná prehliadka štôlne Bartolomej, ktorú návštevníci absolvujú vystrojení prilbou, plášťom a lampou.

Múzeum na zámku v Bojniciach

Bojnický zámok je jedna z najromantickejších a najnavštevovanejších kultúrnych pamiatok v strednej Európe. V súlade so želaním jej posledného majiteľa grófa Pálffyho dnes zámok slúži ako múzeum, ktoré určite stojí za návštevu. Okrem nádherne zdobeného interiéru je zaujímavou súčasťou prehliadky aj návšteva travertínovej jaskyne v hradnom podzemí.

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Celoslovenské špecializované múzeum tvoria dve základné expozície. Prvá sa venuje slovenskej prírode so zameraním na chránené druhy, druhá zase jaskyniam a jaskyniarstvu. Samostatná časť je vyhradená aktivitám človeka v prírode, či už hospodárskym alebo voľnočasovým. Súčasťou prehliadky je aj možnosť vystúpiť na rozhľadňu, odkiaľ sa ponúka malebný výhľad na dominanty Liptovského Mikuláša a na okolité hory.

Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici

Už takmer 50 rokov víta návštevníkov Múzeum Tatranského národného parku (skrátene TANAP) v budove, ktorá má svojím trojuholníkovým tvarom pripomínať štíty Tatier. Jednotlivé expozície predstavujú návštevníkom tatranskú prírodu, dejiny osídľovania Tatier, ako aj hmotnú a duchovnú kultúru ľudu z podtatranských a tatranských obcí.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania slovenských múzeí vďaka rýchlemu a spoľahlivému mobilnému internetu od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Ako vybrať mobil pre školáka? Máme pre vás 8 tipov

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac