10 osobností sa s nami podelilo o svoje sny

Janette Motlová, Katarzia či moderátor Matej SiFon Mervart sa zamysleli nad tým, aký cieľ či sen sa im podarilo naposledy splniť.

Každý z nás má nejaký tajný sen či striktne vytýčený cieľ, za ktorým sa snažíme ísť. Niektoré sa nesplnia, iné si pripíšeme na konto tých úspešne vydarených. Ako sa s napĺňaním životných cieľov vysporadúvajú známe osobnosti? Položili sme im jednoduchú otázku a tu je ich 10 odpovedí.

Vytýčili ste si cieľ, ktorý sa vám podarilo splniť alebo v súčasnosti pracujete na jeho naplnení?

Gizka Oňová, speváčka a muzikálová herečka

Už štvrtý rok nehráme muzikál Mníšky. Divadelná atmosféra mi veľmi chýbala, a tak som začala snívať o tom, že by nebolo zlé, keby ma niekto obsadil do takej role, ktorá by mi aj svedčala. Moje tajné prianie a sen nebesá vypočuli.

Oslovil ma pán režisér Svetozár Sprušanský, ktorý ma obsadil do komédie Klimaktérium. Som nadšená, pretože rola mi sadla ako uliata. Premiéra bude už 13. a 14. septembra a Divadlo Komédie si od predstavenia sľubuje veľký úspech. Aj herecké obsadenie je toho zárukou. Teším sa, že sa mi splnil sen.

Pavel Malovič, športový lekár

Tento rok si chcem urobiť poriadok v pracovni, ale zatiaľ sa mi to nepodarilo.

Rastislav Geschwandtner, zakladateľ TEDxBratislava

Pre mňa je takým ihriskom na plnenie si cieľov konferencia TEDxBratislava, ktorú spolu s tímom dobrovoľníkov organizujem už 9 rokov. Myšlienky hodné šírenia neprezentujú len skvelí rečníci z pódia, ale aj my, organizátori, tým, ako podujatie organizujeme.

Tento rok sme si dali za cieľ čo najviac sa priblížiť myšlienke Zero Waste a vyprodukovať na konferencii minimum odpadu. Dosť to v tíme riešime, ale je to taká skladačka stoviek drobných rozhodnutí. Aký riad? Do čoho nápoje? Ako s tričkami? Má byť brožúra? Ako naladiť partnerov na rovnakú vlnu? Sám som zvedavý, ako sa nám to 1. júla nakoniec podarí (úsmev).

Emília Trepáčová, humanitárna pracovníčka

Vytýčila som si cieľ neriešiť príliš vážne a veľa veci okolo seba, zamerať sa skôr na prítomnosť, vnímať ju, to čo ponúka a tešiť sa z toho.

Matej SiFon Mervart, moderátor Rádia Anténa Rock

V živote som mal viacero cieľov, vždy boli „umeleckého charakteru”. Práve cez umenie som chcel ľuďom niečo odkázať a vlastne aj zanechať po sebe stopu. Začínal som v kapele, neskôr som založil ochotnícke divadlo, plnil som si sny. No ten najväčší sen som mal kdesi odložený a popravde som ani nevedel, ako ho zrealizovať. Práca v rádiu. Zlepšovať ľuďom deň, rozosmiať ich, keď sú nervózni v zápche, alebo sa s nimi podeliť o zaujímavú príhodu či radosť z výhry v súťaži. Sny sú ale aj o náhode, a tak mi raz počas výšky zazvonil telefón: „Chceš robiť v regionálnom rádiu?” Áno, chcem! Zrazu som v tom prostredí bol. A prešli dva roky a počulo má celé Slovensko. Ďakujem za moje sny <3… A ktovie či mám  „face” aj do telky. To je môj ďalší cieľ.

Foto: Lousy Auber

Katarína Kubošiová/Katarzia, speváčka

Mojím cieľom je byť dobrým človekom.

Ivan Ježík, riaditeľ organizácie Voices

Vo svete plnom neustálych zmien, všelijakých krás a problémov ma v rôznych životných etapách motivovali rozmanité ciele a túžby. Kedysi to bolo predovšetkým cestovanie, spoznávanie ľudí, krajín, kultúr a dosahovanie dobrých výkonov na medzinárodných školách v Anglicku, vo Švédsku a v Rakúsku, kde som pracoval ako učiteľ matematiky a IB koordinátor.

V poslednom období ma najviac motivuje návrat do rodného mesta. Mám z neho obrovskú radosť. Veľmi ma teší, že sme tu s Voices pripravili už viac ako 100 kultúrnych a vzdelávacích akcií, organizujeme diskusie Choices, pomohli sme naštartovať podujatia TEDxTrenčín, moderný mestský trh Trenčín na korze a niektoré ďalšie. Nemám jeden konkrétny cieľ, chcem však ďalej prispievať k tomu, aby mladí ľudia mali dôvod ostať žiť v našom meste alebo sa sem po skončení štúdia vrátiť. Myslím, že to je dôležité.

Janette Motlová, zakladateľka organizácie Eduma, autorka autobiografie Cigánka

Stále mám veľa cieľov. Dovolia mi snívať. Hľadať možnosti. Premýšľať. Neviem, či mám jeden cieľ. Skôr nie. Je ich viac. Niektoré sú také veľmi krátkodobé – urobiť si každý deň čas pre seba. Alebo prečítať dcérke rozprávky o Opici Škorici. Iné sú na dlhšie. Možno jeden z tých aktuálnych je budovať vnímavú komunitu na Slovensku. Hľadať a rozvíjať Vnímavé školy. Vytvárať priestor firmám, aby také školy mohli podporovať. To je môj cieľ. Mať tu raz komunitu, pre ktorú spojenie spoločenská zodpovednosť nie sú len dve slová pekne vyzerajúce na webstránke alebo v životopise.

Peter Švaral, zakladateľ projektu Fitshaker

Stále máme veľa cieľov a vízií, ktoré pre nás znamenajú dôležitý drive pri každodennej práci. Lebo ako môže firma napredovať a pracovať, keď nemá pred sebou cieľ? To sa potom ľahko zamotáte do operatívy a nepodstatných úloh. Niektore cieľe sú veľké, z ktorých máme zimomriavky na chrbte (ako vstup na zahraničné trhy) a niektoré menšie, ale možno este dôležitejšie (ako vydať pokračovania našich kníh, na ktoré čitatelia čakajú).

Prioritne teda pracujeme na tých druhých, lebo ich fanúšikovia očakávajú a nesplnenie neprichádza do úvahy, nechceme nikoho sklamať. Ale prvé menované sú väčším orieškom, ktorých nesplnením nikoho (mimo interný tím) nesklameme. Stále však hľadáme správny balans, ako uspokojiť naše chute pri dosahovaní oboch – ale nie na úkor prepracovania a vyhorenia. Lebo ak môžem dodať, tak pohodové tempo pri práci a spokojnosť tímu by mali byť pre zdravú firmu dôležitejšie ako naháňanie zárobkov.

Mirka Miškechová, speváčka

Odjakživa som o všetkom veľa premýšľala a rojčila, zmena v mojom živote ale nastala až vtedy, keď som pochopila, že k splneniu snov si potrebujem najskôr vytýčiť jednotlivé ciele a kroky. Momentálne som so sebou uzavrela takú dohodu, že si každé ráno napíšem šesť zvládnuteľných cieľov na daný deň. Vďaka tomu môžem byť produktívna a efektívna aj keď nad sebou nemám žiadneho šéfa a iba sama rozhodujem o tom, ako naložím so svojím časom. Takáto sloboda je síce nádherná, ale niekedy je ťažké nestratiť sa v nej. Súčasne môj najväčší cieľ, ktorý zastrešuje tie dielčie, je vydanie nového albumu. Ten je už hotový, teraz mi zostáva ešte vyriešiť marketing a promo.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o motivácii a ceste za snami a vznikol v spolupráci s Roadshow Moja story, tvoja story, za ktorou stojí O2 Slovakia. O roadshow pre študentov stredných škôl si môžete zasúťažiť aj tento rok. Viac informácií a pravidlá súťaže nájdete na www.dobravec.o2.sk

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Choďte si za svojimi cieľmi

Azda každý z nás po niečom túži – má svoje ciele a sny, ktoré by rád v živote dosiahol.

Stať úspešným vo vyštudovanom odbore, naučiť sa plynule cudzí jazyk, zlepšiť svoje tanečné schopnosti, upraviť svoju hmotnosť alebo sa konečne naučiť oddychovať.

Cesta k nim však nemusí byť vždy jednoduchá. Môžu ju sprevádzať pády aj neprajnosť okolia, ktoré sa s úspechom iných neraz vyrovnáva naozaj ťažko.

Toto víkendové vydanie magazínu Sóda vzniklo v spolupráci s motivačnou Roadshow Moja story, tvoja story, za ktorou stojí modrý operátor, sa sústreďuje práve na ľudské ciele a sny. Začítajte sa do našich článkov, ktoré prinášajú dávku motivácie pre všetkých, ktoré sa práve pustili na cestu za svojimi túžbami a chcú dosiahnuť niečo, čo považujú za dôležité.

Life koučka Zuzana Árvayová nám v rozhovore vysvetlila, ako postupovať pri dosahovaní svojich cieľov. „Život nám do cesty kladie prekážky, ale najväčšou prekážkou je človek sám sebe,“ hovorí.

V rámci tohto vydania vám prinášame príbehy štvorice ambasádorov motivačnej roadshow O2, ktorým sa podarilo svoje ciele dosiahnuť. Slovenský boxer a tréner Tomi Kid nám vo svojom stĺpčeku prezradil, čím sa riadi pri ceste za svojimi snami, aj aký sen si v súčasnosti plní.

S tanečníkom a choreografom Lacim Strikeom sme sa porozprávali nielen o jeho tanečných začiatkoch, ale aj o skúsenostiach s prvým ročníkom roadshow a problémoch, s ktorými sa mladí ľudia musia v súčasnosti vysporiadať.

Rapper Strapo, ktorého hudba sa teší medzi mladými obľube, nám v rozhovore predostrel aj to, ako sa prostredníctvom svojich textov snaží zvyšovať ich povedomie o spoločenskej situácii.

Štvrtým ambasádorom je cestovateľka Janka Schweighoferová, ktorá pretavila svoju záľubu v cestovaní do vlastného živobytia. Dnes stojí za úspešným blogom Travelhacker a učí Slovákov, ako cestovať šikovne a lacno. Viac sa dočítate v našom článku.

Aj vy sa chcete pustiť do napĺňania svojich cieľov, no máte pocit, že na to nemáte čas? Vybrali sme pre vás šikovné aplikácie, vďaka ktorým sa naučíte lepšie s ním hospodáriť.

Na ceste za realizáciou svojich plánov môžu pomôcť aj motivačné citáty, ktoré hovoria o tom, že by sme sa nemali vzdávať. V našom kvíze sme pre vás zhrnuli výroky z rozmanitých filmov, dokážete ich priradiť k správnej snímke?

Aby sme dokázali, že ciele môžu byť naozaj rôzne, opýtali sme sa známych tvárí a osobností verejného života, aký cieľ sa aktuálne snažia naplniť.

A aký cieľ máte vy? Podeľte sa s nami v komentároch na našom Facebooku.

Spoločnosť O2 Slovakia spustila 2. ročník Roadshow Moja story, tvoja story, ktorá sa prostredníctvom inšpiratívnych ambasádorov a ich životných príbehov sústredí na to, aby mladých ľudí podporila na ceste za svojimi cieľmi. O jednu z 24 motivačných roadshow môžu súťažiť stredné školy po celom Slovensku. Viac informácií a pravidlá súťaže nájdete na www.dobravec.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac