Príbehy

5 futbalových zápasov, ktoré by nemali ujsť žiadnemu fajnšmekrovi

Máte radi futbal a premýšľate, ktorý zápas sa oplatí vidieť priamo z horúceho kotla na štadióne?

Autor Sóda

Foto Unsplash

Archív FutbalTour.sk

Dátum22. 6. 2018

Považujete sa skutočného futbalového fanúšika a dobrý zápas je pre vás malým sviatkom? Pripravili sme pre vás výber duelov, ktoré by ste pre ich nezameniteľnú atmosféru určite mali zažiť.

Doprajte si výnimočné futbalové zážitky po celom svete s cestovnou kanceláriou FutbalTour.sk.

Súboje odvekých rivalov a desaťtisíce fanúšikov, ktorých skandovanie sa nesie nielen štadiónom, budú zážitkom, na ktorých len tak nezabudnete.

1. Manchester United vs. Liverpool

V mnohých krajinách je futbal doslova náboženstvom, no na Britských ostrovoch je to ešte o level vyššie, preto na prvé miesto vyberáme anglické derby. Ak by mal futbal ako hra rodný list, miesto narodenia by určite bolo v Anglicku. Obrovská futbalová tradícia tu víkend čo víkend definuje životný štýl miliónov domácich.

Keď ale proti sebe nastúpia hráči Liverpoolu a Manchestru United, zastaví sa čas. Žiadne iné kluby totiž v krajine nenazbierali viac ligových titulov a nedali národnému tímu viac kľúčových hráčov. Rivalita iba 50 km vzdialených metropol severozápadného Anglicka je navyše podčiarknutá aj odvekým ekonomickým súperením. Kedysi slávny prístav v Liverpoole je v súčasnosti už iba spomienkou na rozmach v 19. storočí, dnešnú nadvládu mimo ihriska potvrdzuje priemyselný Manchester.

V deň duelu sú obe mestá na nohách. Tisícky domácich, ale aj zahraničných fanúšikov smerujú na štadión a atmosféra začína hustnúť. Ak ste na podobnom zápase prvý raz, doslova vás paralyzuje. To, čo sa odohráva počas zápasu na ihrisku a na tribúnach, je nápor na všetky zmysly, aký dokáže ponúknuť iba anglický futbal. A či vyhrá jedno alebo druhé mužstvo, verní fanúšikovia svojho obľúbenca len tak nezmenia. O týždeň je tu predsa nový zápas.

2. Real Madrid vs. FC Barcelona

V 20. storočí sa futbalová verejnosť nedokázala dohodnúť, či je lepší Maradona, alebo Pelé a v 21. storočí máme podobnú dilemu. Genialita Cristiana Ronalda a Lea Messiho totiž priniesla slávnemu El Clásicu, teda súboju klubov Real Madrid a FC Barcelona novú dimenziu. Obaja velikáni majú po tridsiatke a ak ich chcete vo vzájomnom súboji sledovať naživo, neváhajte, príležitostí už veľa nebude.

Vzťah kráľovského Madridu a katalánskej Barcelony je dokonalý príklad kultúrnej, politickej a športovej rivality. Hovorí sa, že každé El Clásico trvá dva týždne. Už sedem dní pred zápasom sa doslova všade diskutuje, ako bude zápas prebiehať, kto je favorit či koľko padne gólov. A rovnako dlhý čas je potrebný na hodnotenie zápasov plných emócií, ktoré sa uskutočnia na 100-tisícovom štadióne Camp Nou alebo v 85-tisícovom futbalovom stánku Santiago Bernabeu.

Iba zopár ráz v histórii sa stalo, že hráč jedného či druhého mužstva prestúpil priamo ku konkurentovi. Ide totiž o hriech, ktorý sa len tak neodpúšťa a fanúšikovia ho hráčovi na ihrisku súpera vždy pripomínajú počas celého zápasu. Rovnako sa iba párkrát stalo, že by domáci fanúšikovia vytlieskali hosťujúceho hráča. Keď takýto moment nastane, viete, že sledujete zápas, ktorý sa odohrá len raz za 10 či 20 rokov.

3. AC Miláno vs. Inter Miláno

Poslednou z veľkých líg na starom kontinente, kde sa na štadiónoch fandí „po starom“, je talianska Serie A. Nenapodobiteľnú atmosféru dodávajú zápasom na Apeninskom polostrove Tiffosi, teda talianski fanúšikovia. Počas 90 minút sa na ihrisku vystriedajú všetky druhy emócií, radosť aj slzy. Tribúnam kraľujú futbalový ultras s grandióznymi choreografiami, neúnavne vlajúcimi vlajkami a efektnou pyrošou.

Keď sa budete rozhodovať, ktorý zo zápasov navštíviť, určite neprehliadnite Derby della Madonnina, teda súboj milánskych tímov AC a Inter. Susedia z mesta módy sa roky delili o majstrovské tituly, pri súčasnom výsledkovom útlme im zostalo iba zdieľanie rovnakého štadióna. Hrdosť hráčov a oddanosť fanúšikov stále radí bitku o Miláno k najväčším futbalovým zápasom, ktoré môžete v Európe zažiť. Poraziť rivala v zápase a v konečnej tabuľke súťaže je po ligovom triumfe druhý najdôležitejší ukazovateľ úspešnosti sezóny.

Hlboko veriaci Taliani sa nikdy neprestanú modliť aj k hráčom a trénerom milovaného mužstva. Ak chcete sledovať náboženstvo menom futbal naživo, určite vycestujte do Talianska.

4. Fenerbahce vs. Besiktas

Nevídané, neslýchané a pre našinca neuveriteľné. Ak ste už z klasických derby zápasov videli všetky, odporúčame vybrať sa do Turecka. V Istanbule pôsobí hneď niekoľko veľkoklubov a nech sa v zápase stretne akákoľvek dvojica, bude tam určite poriadne horúco.

Keď zástupcovia Guinessovej knihy rekordov zisťovali, ktorí fanúšikovia vládnu svojimi hlasivkami tribúnam, hlukomer označil za víťazov práve priaznivcov tureckého klubu Besiktas. Pre horkokrvných fanúšikov tímov Fenerbahce či Galatasaray by takáto informácia postačila na to, aby sa snažili ešte viac si vykričať svoje hrdlá a prispieť tak k porazeniu súpera. Oddanosť a neobmedzená podpora fanúšikov sú pre turecké kluby naozaj príznačné a kým sa bude hrať futbal, budú istanbulské štadióny najhlučnejšie v Európe.

Elektrizujúcu atmosféru futbalových zápasov v Turecku perfektne dopĺňa množstvo ďalších možností, ktoré mesto na dvoch kontinentoch ponúka. Na oboch stranách Bosporskej úžiny čakajú architektonické klenoty, slávne trhy s jedlom či oblečením a skutočné zážitky pre chuťové poháriky v tradičných reštauráciách.

5. Boca Juniors vs. River Plate

Ideme do finále, respektíve do Južnej Ameriky. Viac ako 100-ročná rivalita medzi robotníckou triedou a vyššou vrstvou, tak možno charakterizovať odveký súboj medzi argentínskymi klubmi Boca Juniors a River Plate. Superclásico je zápas, ktorý jednoducho treba zažiť.

Pre našinca je výsledok zrejme druhoradý, zápas si vás ale určite získa neuveriteľnou fanúšikovskou vášňou, ktorá sprevádza súboj nielen počas zápasu, ale aj dlho pred výkopom a niekoľko dní po ňom. Život v krajine sa počas zápasu zastaví a tí najšťastnejší sledujú zápas priamo na štadióne.

Výlet do Južnej Ameriky je nesporne aj zaujímavá cestovateľská výzva. Ak už sa na toto dobrodružstvo dáte, odporúčame predĺžiť si pobyt a spoznať zaujímavé miesta nielen v Argentíne, ale aj susednej Brazílii či Uruguaji. Garantujeme zážitok na celý život.

Máte chuť zažiť výnimočný futbalový zápas na vlastnej koži alebo chcete urobiť radosť svojmu blízkemu, ktorý po podobnom zážitku dlho túži? Lístky na futbalové zápasy po celom svete aj organizované zájazdy za športovým dobrodružstvom ponúka cestovná kancelária FutbalTour.sk.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Stylistka Martina Karny: Spôsob, akým sa obliekame, je výsledkom mentálneho procesu spoznávania seba samého

Ak sa zaujímame o oblečenie, ktoré nosíme, neznamená to, že sme povrchní, práve naopak.

Autorka Ester Viktória Bukovinská

Foto Dominika Behúlová

Dátum27. 11. 2024

Módny vkus je veľmi individuálny – niektorí sa za oblečenie schovávajú, aby príliš nevytŕčali z davu, iní v ňom nachádzajú spôsob sebavyjadrenia. Stylistka Martina Karny žijúca v Namíbii verí, že štýl obliekania je dôležitý nástroj na spoznanie seba samého. V rozhovore prezrádza, ako sa menil jej vzťah k móde – od nezáujmu cez osobné vyjadrenie seba samej až po prácu stylistky. Pre Martinu je móda nástrojom, ktorý spája kultúry, šíri rešpekt a vyjadruje slobodu prejavu.

Dermatologička: Športovanie je zásadné pre naše zdravie, dlhý život aj vzhľad pokožky

V rozhovore so stylistkou Martinou Karny sa dočítate aj o tom:

čo ju po štúdiu jazykov a politológie priviedlo k móde,
ako seriál Sex v meste ovplyvnil jej pohľad na styling a vlastné obliekanie,
prečo osobný štýl považuje za kľúčový pre sebapoznanie,
ako môže móda šíriť posolstvá od rôznorodosti po empatiu,
ako oponuje jednostrannosti a uniformite,
aký vplyv majú tradície na módu na Slovensku a v Namíbii
a prečo si myslí, že by sme nemali aplikovať tradície do módy bez hraníc.

Študovala si nemčinu a slovenčinu, neskôr si k tomu pridala slavistiku a politické vedy. Na prvú to neznie veľmi príbuzne s módou ani so stylingom, ktorému sa venuješ.

Moje štúdium a práca stylistky možno znie paradoxne, ale mnohé poznatky zo školy využívam aj teraz – napríklad jazyky, ktoré mi otvárajú dvere aj vo svete módy. Jazyky som študovala, pretože ma veľmi bavili, no takisto ma zaujímala politika a spoločnosť, preto tie politické vedy.

K umeniu som však vždy mala blízko – chodila som napríklad na dramatický krúžok, recitovala poéziu. Bola som v kruhu priateľov hudobníkov, výtvarníkov, a tak som bola stále obklopená kreatívnymi ľuďmi.

Ako si sa nakoniec dostala k móde?

Bol to dlhý proces – módu som najskôr vnímala veľmi povrchne. Postupne som si však začala uvedomovať, že nielen duchom je človek živý – teda môžeme dobre vyzerať a aj byť vzdelaní, empatickí a vnímať problémy v spoločnosti.

Bude to znieť ako klišé, ale k zmene postoja mi pomohol seriál Sex v meste, ktorý v tom čase fičal. Uvedomila som si, že žena môže byť atraktívna a súčasne vzdelaná, mať dobrý vzťah s priateľmi, s ktorými sa navzájom podporujú. Tak som postupne začala zisťovať, čo sa mi páči. Nešlo o značky a dizajnérov, skôr o kombinácie a štýl.

Medzičasom som sa presťahovala do Namíbie, kde žijem spolu s manželom už 20 rokov. Stylingu som sa tu začala profesionálne venovať v roku 2019.

Prakticky sa to celé začalo, keď ma známa namíbijská speváčka Lize spomenula v rozhovore v denníku. Pýtali sa jej, kto je jej módna inšpirácia, a ona spomenula mňa. Veľmi ma to prekvapilo – odvtedy sme začali spolu aj pracovať.

Spolupracovali sme nielen na jej osobnom stylingu, ale aj na projektoch pre mladých začínajúcich hudobníkov. Učím ich, ako je vizuálna stránka súčasťou ich osobnej značky a ako ju budovať.

Takže móda sa pre teba stala nástrojom, ako ešte lepšie vyjadriť, kto si?

Áno, móda ma oslobodila. Dnes už viem, že móda z môjho intelektu neuberá, ale, naopak, poukazuje naň. Moja kamarátka vždy vravievala, že inteligencia človeka sa meria aj podľa toho, čo si na akú príležitosť oblečie – a ja viem posúdiť, aký styling je kedy vhodný, v čom sa cítim aj vyzerám dobre.

Myslím, že si to vyžaduje aj istú dávku odvahy. S kamarátkami sa často rozprávame, že sa napríklad na pracovné stretnutie nechceme obliekať veľmi farebne ani používať výrazný mejkap, aby sme nepútali veľa pozornosti. Výzor radšej zatlačíme do úzadia, ale aspoň máme istotu, že si o nás niekto hneď niečo nepomyslí a nezaškatuľkuje si nás.

Možno je to aj mojím charakterom, lebo mne naozaj nezáleží na tom, čo si o mne ľudia myslia. Na druhej strane, keď si niekto urobí o mne názor len na základe môjho vzhľadu bez toho, aby ma spoznal, tak to viac hovorí o ňom ako o mne. Ja sa predsa poznám, viem, aká som.

Musíme si však dovoliť cítiť sa vo svojom oblečení pekne, atraktívne, pohodlne, a to v každom veku. Je čas búrať hranice – nemôžeme sa skrývať za nevýrazné oblečenie, len aby sme iným dokázali, že sme aj dosť inteligentní.

Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to najmä mentálny proces – musíme sa nad sebou zamyslieť, ísť hlboko a hľadať súvislosti.

Ako vníma tvoju prácu okolie?

V Namíbii už mám svoj okruh, zúčastňujem sa na módnych prehliadkach a iných akciách, takže mám pocit, že som tam ako stylistka rešpektovaná. Na Slovensku sa ma často pýtajú, čo vôbec práca osobnej stylistky znamená.

Môžeš to priblížiť aj nám?

Radím (najčastejšie) klientkam, ako nájsť oblečenie, v ktorom sa budú cítiť sebavedome a komfortne. Vždy ich najprv musím spoznať – nejde len o spoločné triedenie šatníka, ale aj o mnohé otázky: kde pracujú, čo ako kombinujú, v čom sa cítia dobre a čo im je, naopak, nepríjemné.

Svojich klientov vnímam ako biele plátno. Konečný výzor je moja interpretácia toho, ako ich vidím a vnímam, s rešpektom k ich individuálnemu vkusu.

Vnímaš teda módu aj ako formu umenia?

Každý odev nesie rukopis nejakého dizajnéra. Ide o zdĺhavý proces – najprv musíte mať inšpiráciu a potom ju pretaviť z papiera na modela alebo modelku. Neskôr prídu stylisti a dodajú tomu dušu. Ide o kreatívu, v ktorej sa spájajú rôzne elementy výtvarného umenia.

Všimla som si, že aj o oblečení hovoríš s rešpektom. V čase neetickej rýchlej módy je dobré pripomenúť si, že napríklad pred nákupom oblečenia by sme sa mali poriadne zamyslieť, či ho naozaj vynosíme.

Mnohí moji priatelia sú dizajnéri a viem, aké je to namáhavé. Osobne sa snažím, aby bol môj šatník kombinovateľný, aby som nevlastnila oblečenie, ktoré nevynosím. No ak chceme byť udržateľní, musíme sa v prvom rade poznať – musíme vedieť, v čom sa cítime sami sebou. Toto zisťovanie môže byť niekedy aj desivé. Určite je to aj mentálna cesta.

Cez oblečenie sa môžeme aj lepšie spoznať?

Komunikujeme nielen slovami, ale aj tým, ako sa obliekame. Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to vlastne intelektuálny proces – musíme sa zamyslieť, ísť hlboko do seba a hľadať súvislosti. Preto si myslím, že móda sa v tomto smere veľmi podceňuje. Nie je to len povrchná záležitosť, je to spôsob, ako lepšie spoznať samého seba.

Ak dokážeme cez módu vyjadriť seba samých, môže móda pomôcť zviditeľniť aj nejaké dôležité témy? Máš s tým nejakú skúsenosť?

Mala som napríklad možnosť pracovať s kvír komunitou na projekte Miluj sám seba. Bolo to farebné a veselé fotenie, kde sme cez módu vyjadrovali rôznorodosť a radosť zo života.

Pracovala som aj na projekte s názvom Láska je láska, ktorým fotografka vzdávala poctu svojmu strýkovi gejovi. Modelov sme obliekali do mužských aj ženských kúskov, aby sme zdôraznili, čo znamená prejavovať svoju identitu cez módu.

Vďaka týmto projektom som sa naučila aj citlivejšie pracovať so slovami, pretože slová majú veľkú silu. Napríklad keď neviem, ako chce byť človek oslovený, vždy sa opýtam, lebo je dôležité, aby sa každý cítil rešpektovaný. V Namíbii som si uvedomila aj to, že nie každý rozumie môjmu slovenskému sarkazmu.

Bola som vychovaná tak, že všetci ľudia si zaslúžia môj rešpekt. Keď vojdem do obchodu, rovnako pozdravím predavačku či predavača aj majiteľov firmy – ľudskosť nepozná žiadnych „lepších“ a „horších“. Móda pomáha vnímať ľudí hlbšie a s väčšou empatiou, bez predsudkov.

Ako nájsť spoločnú reč, aj keď vidíme svet inak? Poradíme vám s odborníkom na komunikáci

Aké postavenie má móda v Namíbii?

Už 10 rokov máme módne dni plné prehliadok. Príležitosť dostávajú aj mladí návrhári a návrhárky, vnímam, že scéna je kvalitnejšia. Sú inovatívnejší, kreatívnejší a skvele kombinujú tradičné odievanie s modernými prvkami. Pre mňa osobne je súčasná namíbijská móda veľmi inšpiratívna.

Ak sa pozriem na majoritu, musím dodať, že väčšina ľudí je tu zameraná na známe dizajnérske značky. Je to taký statusový symbol, hlavne pri mladšej generácii.

Ak sa za oblečenie len schovávame, obmedzujeme sa a prehlbujeme si tak ďalšie traumy.

Vyzdvihla si, ako dizajnéri v Namíbii dokážu do odevov zakomponovať tradičné prvky. Mám pocit, že aj na Slovensku kroje zažívajú znovuzrodenie. Myslíš si, že tento trend môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu tradíciám alebo to skôr vedie k ich povrchnému využívaniu?

Naše kroje sú úžasné, máme byť na čo pyšní. Aj proces ich výroby je veľmi náročný. Mrzí ma, že sa na Slovensku stretávame skôr s tou druhou možnosťou. Kroje sa často zneužívajú na vyjadrenie nejakého vlastenectva, pričom často sa aj nosia nesprávne. Tradície však patria celej spoločnosti. Treba ich zachovávať, no to neznamená, že budeme žiť ako v 15. storočí.

No myslím si, že organizácie, ktoré uchovávajú históriu krojov a rozumejú jej, by sa podľa mňa mali jasnejšie vyhraniť a učiť spoločnosť, čo jednotlivé oblečenie znamená a ako je možné preberať isté tradičné prvky krojov aj do súčasného obliekania. Verím, že raz sa o nich bude viac hovoriť, napríklad aj v súčasnej móde.

Kde je potom hranica medzi módou a tradíciou?

Toto je aktuálne dôležitá otázka aj v Namíbii. Napríklad máme kmeň Herero, ktorý má špecifické oblečenie – má základ vo viktoriánskom štýle. Ženy nosia šaty s dlhými rukávmi a sukňami a na hlave majú kúsok, ktorý pripomína rohy kravy. Ide o symbol, ktorý je pre túto komunitu dôležitý – len čo by ho prevzala iná kultúra, vytvorilo by to medzi nimi napätie. Hranica sa posúva len postupne. Napríklad je už „dovolené“ nosiť náušnice či náramky iného kmeňa.

Myslím si, že je dôležité rešpektovať tieto náležitosti, a o to viac ma teší, že dizajnéri v Namíbii viac využívajú prvky vlastnej kultúry.

A kde máš hranicu v móde ty?

Moja hranica v móde je rovnaká ako v živote – rešpektovať ostatných a tvoriť tak, aby som nikomu neublížila.

Martina Karny

Rodená Prešovčanka sa presadila ako módna stylistka v Namíbii. Študovala učiteľstvo slovenčiny a nemčiny na prešovskej univerzite, po štúdiu pracovala pre National Democratic Institute for International Affairs. Presťahovala sa do Nemecka, kde učila slovenčinu na univerzite v Mníchove, popritom študovala slavistiku a politické vedy. Od roku 2005 žije v Namíbii, kde učila nemčinu a neskôr pôsobila ako vedúca katedry jazykov a komunikácie na univerzite. Dnes sa venuje módnemu stylingu, osobnému stylingu a zaujíma sa o práva LGBTI+ ľudí a žien.