Zdieľaná ekonomika aj evidencia príjmov a výdavkov: 7 krokov k plnšej peňaženke

S autorkou knihy Kam miznú vaše peniaze Martinou Valachovou sme sa pozreli na návyky, ktoré vám pomôžu k tomu, aby sa vám peniaze každý mesiac len tak nerozkotúľali.

Mávate v určitých fázach mesiaca plnú a inokedy poloprázdnu chladničku? Viete presne, koľko peňazí máte momentálne v peňaženke? Musíte na konci mesiaca rozmýšľať nad tým, ako prežiť do výplaty? Ak ste si aspoň na jednu z týchto otázok úprimne odpovedali áno, tento článok je určený práve pre vás. 

Čítajte aj: Milionárom nemôže byť každý, ale aj vy môžete žiť bez finančného stresu, hovorí Martina Valachová

Človek, ktorý zarába povedzme 900 eur mesačne, no vie s nimi rozumne hospodáriť, môže byť bohatší než ten, kto zarába dve tisícky, no tie sa mu zakaždým kdesi „rozplynú“. Rozdiel medzi tým, kto peniaze má, a tým, kto ich nemá, je iba v návykoch.

Martina Valachová vo svojej knihe Kam miznú vaše peniaze vysvetľuje, ako sa na peniaze pozerať inak. Nemíňať ich nezmyselne a zároveň si vytvárať finančnú rezervu. Zhrnuli sme pre vás rady, ako môžete hospodáriť rozumnejšie a nemíňať na to, na čo nemusíte.

Krok 1: Rozlišujte medzi tým, čo chcete a čo naozaj potrebujete

Potrebovať a chcieť je rozdiel. Na tom sa zhodneme. Zimné topánky, do ktorých nám nezateká, potrebujeme. Najnovšie čižmy, ktoré má kolegyňa a nám by tiež pristali, skrátka chceme. Naozaj ich nevyhnutne potrebujeme, najmä ak už v skrini máme veľmi podobné?

Tlak a možnosti, ktoré prináša dnešná doba, nás oberajú aj o kus zdravého rozumu. Ľudia zabudli hospodáriť, nekontrolovateľne sa zadlžujú a často nakupujú bez rozmyslu. Aj oni chcú tak ako kolega či sused vlastniť auto a dom, chodiť na dovolenky, mať najnovší smartfón, značkové oblečenie a kvalitnú stravu.

Koľko vecí, ktoré ste si impulzívne kúpili v návale aktuálneho nadšenia, ste však naozaj nosili a používali? Alebo ste ich využívali len málo, dokonca vôbec? Rozhliadnite sa vo svojom šatníku, v kuchyni, v špajze alebo v garáži.

Skôr než nejakú vec vložíte do nákupného košíka (reálneho alebo virtuálneho), na pár sekúnd sa zastavte a opýtajte sa v duchu sami seba: Naozaj potrebujem práve toto? Ako často a kde všade to budem používať? Možno zistíte, že danú vec si môžete kúpiť aj neskôr alebo nepotrebujete práve tento konkrétny model a postačí vám aj niečo lacnejšie, čo splní účel.

V druhom kole otázok sa môžete opýtať: Viem to neskôr niekomu požičať, predať alebo darovať? Bude mať z toho úžitok aj niekto ďalší?

Krok 2: Nájdite možnosti, kde bezbolestne usporiť

Sú oblasti, kde utiahnutý opasok ani nepocítite. Práve preto, že nejde o žiadne uťahovanie, ale jednoducho o optimalizáciu nákladov. V skratke to znamená, že s nákupom tovarov a služieb sa presuniete k iným dodávateľom. Napríklad začnete nakupovať potraviny v obchode, kde sú lacnejšie než kvalitatívne rovnaký tovar u konkurencie, zrušíte služby, ktoré v skutočnosti nepotrebujete a zoptimalizujete svoje návyky v oblasti varenia, obliekania či dovolenkovania.

Nemálo peňazí napríklad ušetríte na pitnom režime mimo domu. Pollitrovka vody sem, pollitrovka vody tam a ročne môžete ušetriť priemerne až 200 eur na hlavu. Ďalším veľkým žrútom peňazí sú banky a poplatky za vedenie účtov.

Nemalé peniaze môžete ušetriť, keď sa zamyslíte, koľko mesačne míňate za program u svojho operátora, či ho naozaj využívate a u ktorého operátora ste a prečo. Odpovede vás možno prekvapia.

Podobne ako s operátormi je to aj s poistením auta alebo s dodávateľmi plynu a elektriny. Nebuďte leniví a zaujímajte sa, koľko a za čo platíte a či sa to nedá aj inak.

Krok 3: Evidujte si príjmy a výdavky

Skvelým pomocníkom je evidencia všetkých príjmov a výdavkov. Poskytne vám prehľad o tom, na čo každý mesiac míňate, kam vám peniaze unikajú a z čoho by sa dala vytvoriť rezerva. Áno, treba si zapisovať všetko, aj vodu na benzínke, aj kávu počas pracovného dňa.

Možno si poviete, že je to otravné a nemáte na to čas. Bez podrobného každomesačného auditu to však nepôjde. Ak si myslíte, že si to zapamätáte, neverte sami sebe. Nezapamätáte. Za tie ušetrené stovky eur, za ktoré si môžete dopriať napríklad vytúženú dovolenku, vám však tých pár minút času stojí, či nie?

Krok 4: Zapojte do hospodárenia celú rodinu

Určite poznáte tú poučnú príhodu o Svätoplukových prútoch. Je dobré, ak do svojho návyku budovania rezervy už od samého začiatku zapojíte členov svojej rodiny a blízkych. Neobávajte sa, že sa vám budú smiať. Smiech ich prejde, keď uvidia, koľko ušetríte. Získate v nich spojencov, ktorí vás môžu podporiť a podržať práve vo chvíľach, keď vás bude niekto alebo niečo navádzať na cestu späť.

Ak máte deti, je dobré ich tiež zasvätiť do tajov tvorenia rezervy a rozumného hospodárenia s financiami. Pokiaľ to budú vnímať ako hru, do praktického života im dáte oveľa viac, než keď im kúpite ďalšiu hračku.

Krok 5: Využívajte zdieľanú ekonomiku

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko kuchynských robotov a iných pomocníkov do domácnosti alebo záhradného náčinia máte doma a iba na ne sadá prach? Sotva ich vyberiete raz do roka, zbytočne zaberajú miesto, nehovoriac o tom, koľko stáli peňazí. Prečo ich teda vlastniť, ak si ich stačí požičať vtedy, keď ich potrebujete?

Presne o tom je zdieľaná ekonomika, laicky povedané susedská výpomoc. V minulosti bolo bežné, že sme si od suseda požičali kosačku a od susedy ďalšie plechy na pečenie. Dnes je to skôr rarita, a pritom na zdieľaní vecí viete radikálne ušetriť. Zdieľať môžete prakticky čokoľvek.

Napríklad sa môžete so susedmi odviezť do práce či na dovolenku. Skúsili ste niekedy uverejniť na sociálnej sieti post a dohodnúť sa na spoločnom cestovaní? Na Facebooku nájdete množstvo skupín, ktoré si takto vypomáhajú. A skvelé je, že budete šetriť nielen svoju peňaženku, ale aj životné prostredie.

Krok 6: Udržujte sa v čo najlepšom zdraví

Ak ochoriete, je to veľký škrt pre vašu výplatu a podnikanie. Ak nie ste zdraví a ochoriete, prvé dni prichádzate o 75 % príjmu a ďalšie dni o 45 %. A teraz si vypočítajte, čo sa stane, ak ste PN niekoľkokrát ročne.

Zásady zdravého životného štýlu pritom nie sú žiadnym tajomstvom: kvalitná strava, dostatok spánku a odpočinku, pravidelný pohyb a otužovanie. Nič viac, nič menej.

Otužovanie pritom nie je len najnovší módny hit, ktorý sa zjavil z ničoho nič a zaplavuje sociálne siete podobne ako kváskovanie. Je to vedecky podložený spôsob, ako účinne posilniť svoju imunitu. Ak do svojho života zaradíte aj otužovanie, nebudete si musieť kupovať množstvo doplnkov stravy, pretože ich nebudete potrebovať. Možno občas niečo, napríklad vitamín D v zime. Ale nepôjde o žiadne stovky eur.

Mnohí ľudia sú pohodlní a myslia si, že imunita sa dá kúpiť, čo však nie je pravda. Za zdravšie návyky sa vám poďakuje nielen vaša telesná schránka, ale aj vaša peňaženka.

Krok 7: Nevzdávajte to, ani keď občas zlyháte

Každému sa stane, že zíde z cesty, je to normálne a ľudské. Dôležité je, aby ste neuleteli denne.

Základom je naučiť sa nad svojím hospodárením triezvo rozmýšľať a vybudovať si návyky, ktoré vás podržia, ak nastane situácia, že prídete o zamestnanie alebo príde kríza.


Zaujali vás rady Martiny Valachovej a chceli by ste o jej prístupe k financiám vedieť viac? Prečítajte si aj náš rozhovor

Martina Valachová

Pôsobila ako manažérka v rôznych slovenských a zahraničných spoločnostiach, aktuálne vedie vlastnú agentúru JUICY. Založila inštitút trvalého rozvoja 40plus, ktorý aj prostredníctvom online magazínu denne prináša informácie z oblasti práce, podnikania či zdravia. Tvorí aj autorský podcast ODZNOVA. Počas prvej vlny pandémie napísala knižku Kam miznú vaše peniaze.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac