Zdieľaná ekonomika aj evidencia príjmov a výdavkov: 7 krokov k plnšej peňaženke
S autorkou knihy Kam miznú vaše peniaze Martinou Valachovou sme sa pozreli na návyky, ktoré vám pomôžu k tomu, aby sa vám peniaze každý mesiac len tak nerozkotúľali.
Autor Barbora Daxner v spolupráci s Martinou Valachovou
Foto Magdaléna Tomalová
Shutterstock
Dátum
Mávate v určitých fázach mesiaca plnú a inokedy poloprázdnu chladničku? Viete presne, koľko peňazí máte momentálne v peňaženke? Musíte na konci mesiaca rozmýšľať nad tým, ako prežiť do výplaty? Ak ste si aspoň na jednu z týchto otázok úprimne odpovedali áno, tento článok je určený práve pre vás.
Človek, ktorý zarába povedzme 900 eur mesačne, no vie s nimi rozumne hospodáriť, môže byť bohatší než ten, kto zarába dve tisícky, no tie sa mu zakaždým kdesi „rozplynú“. Rozdiel medzi tým, kto peniaze má, a tým, kto ich nemá, je iba v návykoch.
Martina Valachová vo svojej knihe Kam miznú vaše peniaze vysvetľuje, ako sa na peniaze pozerať inak. Nemíňať ich nezmyselne a zároveň si vytvárať finančnú rezervu. Zhrnuli sme pre vás rady, ako môžete hospodáriť rozumnejšie a nemíňať na to, na čo nemusíte.
Krok 1: Rozlišujte medzi tým, čo chcete a čo naozaj potrebujete
Potrebovať a chcieť je rozdiel. Na tom sa zhodneme. Zimné topánky, do ktorých nám nezateká, potrebujeme. Najnovšie čižmy, ktoré má kolegyňa a nám by tiež pristali, skrátka chceme. Naozaj ich nevyhnutne potrebujeme, najmä ak už v skrini máme veľmi podobné?
Tlak a možnosti, ktoré prináša dnešná doba, nás oberajú aj o kus zdravého rozumu. Ľudia zabudli hospodáriť, nekontrolovateľne sa zadlžujú a často nakupujú bez rozmyslu. Aj oni chcú tak ako kolega či sused vlastniť auto a dom, chodiť na dovolenky, mať najnovší smartfón, značkové oblečenie a kvalitnú stravu.
Koľko vecí, ktoré ste si impulzívne kúpili v návale aktuálneho nadšenia, ste však naozaj nosili a používali? Alebo ste ich využívali len málo, dokonca vôbec? Rozhliadnite sa vo svojom šatníku, v kuchyni, v špajze alebo v garáži.
Skôr než nejakú vec vložíte do nákupného košíka (reálneho alebo virtuálneho), na pár sekúnd sa zastavte a opýtajte sa v duchu sami seba: Naozaj potrebujem práve toto? Ako často a kde všade to budem používať? Možno zistíte, že danú vec si môžete kúpiť aj neskôr alebo nepotrebujete práve tento konkrétny model a postačí vám aj niečo lacnejšie, čo splní účel.
V druhom kole otázok sa môžete opýtať: Viem to neskôr niekomu požičať, predať alebo darovať? Bude mať z toho úžitok aj niekto ďalší?
Krok 2: Nájdite možnosti, kde bezbolestne usporiť
Sú oblasti, kde utiahnutý opasok ani nepocítite. Práve preto, že nejde o žiadne uťahovanie, ale jednoducho o optimalizáciu nákladov. V skratke to znamená, že s nákupom tovarov a služieb sa presuniete k iným dodávateľom. Napríklad začnete nakupovať potraviny v obchode, kde sú lacnejšie než kvalitatívne rovnaký tovar u konkurencie, zrušíte služby, ktoré v skutočnosti nepotrebujete a zoptimalizujete svoje návyky v oblasti varenia, obliekania či dovolenkovania.
Nemálo peňazí napríklad ušetríte na pitnom režime mimo domu. Pollitrovka vody sem, pollitrovka vody tam a ročne môžete ušetriť priemerne až 200 eur na hlavu. Ďalším veľkým žrútom peňazí sú banky a poplatky za vedenie účtov.
Nemalé peniaze môžete ušetriť, keď sa zamyslíte, koľko mesačne míňate za program u svojho operátora, či ho naozaj využívate a u ktorého operátora ste a prečo. Odpovede vás možno prekvapia.
Podobne ako s operátormi je to aj s poistením auta alebo s dodávateľmi plynu a elektriny. Nebuďte leniví a zaujímajte sa, koľko a za čo platíte a či sa to nedá aj inak.
Krok 3: Evidujte si príjmy a výdavky
Skvelým pomocníkom je evidencia všetkých príjmov a výdavkov. Poskytne vám prehľad o tom, na čo každý mesiac míňate, kam vám peniaze unikajú a z čoho by sa dala vytvoriť rezerva. Áno, treba si zapisovať všetko, aj vodu na benzínke, aj kávu počas pracovného dňa.
Možno si poviete, že je to otravné a nemáte na to čas. Bez podrobného každomesačného auditu to však nepôjde. Ak si myslíte, že si to zapamätáte, neverte sami sebe. Nezapamätáte. Za tie ušetrené stovky eur, za ktoré si môžete dopriať napríklad vytúženú dovolenku, vám však tých pár minút času stojí, či nie?
Krok 4: Zapojte do hospodárenia celú rodinu
Určite poznáte tú poučnú príhodu o Svätoplukových prútoch. Je dobré, ak do svojho návyku budovania rezervy už od samého začiatku zapojíte členov svojej rodiny a blízkych. Neobávajte sa, že sa vám budú smiať. Smiech ich prejde, keď uvidia, koľko ušetríte. Získate v nich spojencov, ktorí vás môžu podporiť a podržať práve vo chvíľach, keď vás bude niekto alebo niečo navádzať na cestu späť.
Ak máte deti, je dobré ich tiež zasvätiť do tajov tvorenia rezervy a rozumného hospodárenia s financiami. Pokiaľ to budú vnímať ako hru, do praktického života im dáte oveľa viac, než keď im kúpite ďalšiu hračku.
Krok 5: Využívajte zdieľanú ekonomiku
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko kuchynských robotov a iných pomocníkov do domácnosti alebo záhradného náčinia máte doma a iba na ne sadá prach? Sotva ich vyberiete raz do roka, zbytočne zaberajú miesto, nehovoriac o tom, koľko stáli peňazí. Prečo ich teda vlastniť, ak si ich stačí požičať vtedy, keď ich potrebujete?
Presne o tom je zdieľaná ekonomika, laicky povedané susedská výpomoc. V minulosti bolo bežné, že sme si od suseda požičali kosačku a od susedy ďalšie plechy na pečenie. Dnes je to skôr rarita, a pritom na zdieľaní vecí viete radikálne ušetriť. Zdieľať môžete prakticky čokoľvek.
Napríklad sa môžete so susedmi odviezť do práce či na dovolenku. Skúsili ste niekedy uverejniť na sociálnej sieti post a dohodnúť sa na spoločnom cestovaní? Na Facebooku nájdete množstvo skupín, ktoré si takto vypomáhajú. A skvelé je, že budete šetriť nielen svoju peňaženku, ale aj životné prostredie.
Krok 6: Udržujte sa v čo najlepšom zdraví
Ak ochoriete, je to veľký škrt pre vašu výplatu a podnikanie. Ak nie ste zdraví a ochoriete, prvé dni prichádzate o 75 % príjmu a ďalšie dni o 45 %. A teraz si vypočítajte, čo sa stane, ak ste PN niekoľkokrát ročne.
Zásady zdravého životného štýlu pritom nie sú žiadnym tajomstvom: kvalitná strava, dostatok spánku a odpočinku, pravidelný pohyb a otužovanie. Nič viac, nič menej.
Otužovanie pritom nie je len najnovší módny hit, ktorý sa zjavil z ničoho nič a zaplavuje sociálne siete podobne ako kváskovanie. Je to vedecky podložený spôsob, ako účinne posilniť svoju imunitu. Ak do svojho života zaradíte aj otužovanie, nebudete si musieť kupovať množstvo doplnkov stravy, pretože ich nebudete potrebovať. Možno občas niečo, napríklad vitamín D v zime. Ale nepôjde o žiadne stovky eur.
Mnohí ľudia sú pohodlní a myslia si, že imunita sa dá kúpiť, čo však nie je pravda. Za zdravšie návyky sa vám poďakuje nielen vaša telesná schránka, ale aj vaša peňaženka.
Krok 7: Nevzdávajte to, ani keď občas zlyháte
Každému sa stane, že zíde z cesty, je to normálne a ľudské. Dôležité je, aby ste neuleteli denne.
Základom je naučiť sa nad svojím hospodárením triezvo rozmýšľať a vybudovať si návyky, ktoré vás podržia, ak nastane situácia, že prídete o zamestnanie alebo príde kríza.
Zaujali vás rady Martiny Valachovej a chceli by ste o jej prístupe k financiám vedieť viac? Prečítajte si aj náš rozhovor.
Martina Valachová
Pôsobila ako manažérka v rôznych slovenských a zahraničných spoločnostiach, aktuálne vedie vlastnú agentúru JUICY. Založila inštitút trvalého rozvoja40plus, ktorý aj prostredníctvom online magazínu denne prináša informácie z oblasti práce, podnikania či zdravia. Tvorí aj autorský podcast ODZNOVA. Počas prvej vlny pandémie napísala knižku Kam miznú vaše peniaze.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Prečo nevieme vyhodiť veci, ktoré nepoužívame? Profesionálna organizátorka o „obezite vecí“ a tipoch na jarné oživenie domácnosti
Skutočná zmena neprichádza s usporiadaním skriniek, ale s postupným upratovaním v sebe a v tom, ako budeme k veciam odteraz pristupovať.
Autorka Zuzana Šifra Matuščáková
Foto Michal Liška
Dátum
Žijeme v zahltenom svete. V práci nás zahlcujú povinnosti, na obrazovkách správy a sociálne siete a doma prebytok vecí, ktoré často ani nepotrebujeme. Ako si zlepšiť život vďaka upratovaniu a dobre zorganizovanému priestoru? Návod poskytne Zuzana Mrázová, certifikovaná konzultantka KonMari metódy, ktorá sa zaoberá estetickým organizovaním domácnosti a tzv. declutteringom.
V rozhovore so Zuzanou sa dozviete:
prečo si nechávame veci, ktoré nevyužívame,
aký vplyv má na nás jarné upratovanie a decluttering,
ako čo najefektívnejšie triediť veci v domácnosti,
prečo sa predaj drobností v bazároch zväčša nevyplatí a kedy je lepšie veci darovať,
prečo nás nákup organizérov nezachráni a kedy sa z nich stáva len ďalší zbytočný odpad.
Čo hovoríte na koncept jarného upratovania? Má to pre nás v dnešnej dobe ešte zmysel?
Jarné upratovanie je skvelé. Keď vyjde prvé silné slnko, zrazu jasne vidíme všetok ten prach a mastnotu. Je to v nás zakorenené, potrebujeme vyliezť z pomyselných zimných „brlohov“ a všetko vymiesť. Milujem spomienky na éru našich babičiek, keď sa dom doslova obrátil naruby, koberce sa vyniesli von na slnko a nábytok sa odtiahol.
Dnes takýto radikálny proces zvládne málokto. Máme totiž toľko vecí, že ich fyzicky nemáme kam posunúť, aby sme mohli takto hĺbkovo upratať. Keby ste dnes vyložili obsah všetkých skríň naraz na podlahu, nastal by totálny „sajgon“. Preto dnes upratujeme skôr po fázach a zónach.
Keď sa dnes pozriete na bežnú domácnosť, čo je podľa vás hlavný problém?
Počas rokov, čo sa venujem tejto práci, som zistila, že problémom nie je neschopnosť zorganizovať si priestor, ale obrovské množstvo vecí, ktorými sme zahltení. Ľuďom zvyknem hovoriť: „Pripustime si, že žijeme na budúcich smetiskách. Skončí tam každá vec, ktorú si prinesieme domov.“
Súvisí to podľa vás aj s tým, aký máme k veciam vzťah?
Určite. Čím ďalej, tým menej nám na konkrétnych veciach záleží. Dnes si túžbu po niečom dokážeme splniť okamžite a instantne. Či už luxusná verzia, alebo lacná alternatíva, všetko je dostupné na pár klikov online. Stratil sa aj ten moment „tešenia sa“, keď sme si cestu do obchodu museli naplánovať, čo nám prirodzene dávalo čas si nákup v hlave ešte premyslieť. Dnes vybavíme všetko pohodlne z gauča.
Najväčšie uspokojenie pocítime v momente samotného nákupu. Keď však veci dorazia domov v krabiciach, radosť vystrieda praktická starosť. Musíme ich vybaliť, odstrihnúť visačky, oprať a nájsť im miesto v skrini. V tom momente sa pôvodné nadšenie často rozplynie a nastupuje pocit zahltenia. Ak na to nemáme kapacitu, vec niekam odložíme „na potom“.
Keď sa tento cyklus opakuje, priestor sa postupne plní predmetmi, ku ktorým sme si vlastne ani nestihli vytvoriť vzťah.
„Kľúčová otázka znie: Stálo by mi to za to kúpiť si túto vec dnes znova? Ak je odpoveď nie, tak ju vo svojom živote nepotrebujete.“
No hoci k mnohým veciam nemáme vzťah a nevyužívame ich, predsa si ich nechávame. Prečo je to tak?
Dôvodov je celé spektrum. Historicky v nás zostalo zakorenené, že bez vecí neprežijeme. Máme podvedomý pocit, že ich potrebujeme na prežitie alebo na to, aby nám bolo lepšie. Brzdí nás strach z toho, čo bude zajtra, ale aj silné puto k minulosti.
Veľkou témou sú, samozrejme, peniaze. Keď sa chceme niečoho vzdať, nastupuje náročná konfrontácia so sebou samým a s investíciou, ktorú sme nevyužili. Povieme si: „Stálo to tristo eur, predsa nie som taký márnotratný človek, aby som to teraz vyhodil.“ Typickým príkladom je starý digitálny fotoaparát – kedysi stál majland, dnes ho už nikto nepoužíva, no zbaviť sa ho je pre mnohých priam nepredstaviteľné.
Okrem peňazí v tých veciach vidíme aj svoju vlastnú históriu, spomienky na blízkych či dokonca náš osobnostný a partnerský vývoj. Vidíme tam však aj svoje nákupné prešľapy a chyby, čo vyvoláva extrémne výčitky svedomia.
Mám pocit, že v tých veciach sa často schovávajú naše „dávne osobnosti“. Ľudia, ktorými sme boli kedysi a s ktorými je náročné sa rozlúčiť.
Tá psychológia za tým je náročná. Nerodíme sa každý rok do nového života, nezačíname od nuly. Minulosť si nesieme so sebou. Sú momenty, keď ju dokážeme pustiť zásadnejšie, rozchod či sťahovanie detí, ale väčšinou to všetko ťaháme so sebou.
To isté sa týka nakupovania. Nakupujeme pre verziu seba, ktorou by sme chceli byť, nie pre tú, ktorou reálne sme. Myslíme si, že cez tie veci to pôjde jednoduchšie. Chceme začať behať, tak si hneď nakúpime celú výbavu – tenisky na asfalt, trail, špeciálne ponožky, výživové doplnky…
Reklama je silný nástroj a je ťažké jej odolať. Predáva nám verziu života, ktorú by sme chceli žiť, a my nakupujeme v naivnej viere, že tie veci nám pomôžu stiahnuť náskok nášho ideálneho ja.
Takže je to z veľkej časti spoločenský, nielen individuálny problém?
Žijeme v dobe, ktorá nás do zahltenia doslova tlačí. Je jednoduché podľahnúť tomu impulzu. Reklama je vedecky postavená tak, aby nás presvedčila, že každú vec nutne potrebujeme k šťastiu. Nie je to o tom, že by sme boli „mimo“, ale že sme v tom tlaku konzumu stratili vedomý prístup.
Keď tento problém s vecami presiahne únosnú mieru, nastáva paralýza. Zrazu stojíte pred obrovskou kopou predmetov a netušíte, kde a ako začať. Často sa stáva, že sa do toho aj pustíte, ale výsledok sa nedostavuje, čo vás len viac znechutí. Je to začarovaný kruh.
Posun nespočíva v jednom zázračnom upratovaní. Skutočná zmena prichádza s postupným upratovaním v sebe a v tom, ako budeme k veciam odteraz pristupovať.
Mení nás tento proces aj zvnútra?
Minimálne nás núti položiť si základné otázky: Kto som dnes? Čo skutočne potrebujem pre svoj aktuálny život? Kam smerujem? Ide o postupné odpútanie sa od minulosti, na ktorej zbytočne lipneme, a vytvorenie si priestoru pre aktuálny život. Organizovanie priestoru je v tomto zmysle proces „sprítomnenia“ – návratu k realite a tomu, kde sa práve nachádzame.
Predstavme si, že som konečne nabrala motiváciu vytriediť veci v byte. Kde odporúčate začať?
Neexistuje univerzálne pravidlo, ale zvyčajne začíname tam, kde to človeka najviac trápi. Ideálne s niečím jednoduchým a malým, čo zvládnete za hodinu. Či je to skrinka pod televízorom, v kúpeľni alebo skrinka na topánky. Niečo hmatateľné, čo vás na začiatku nepoloží.
A potom by som postupovala po jednotlivých kategóriách v domácnosti. Teda oblečenie, knihy, dokumenty, potraviny… Samostatnou sekciou sú sentimentálne predmety.
Prečo je lepšie postupovať po kategóriách a nie po jednotlivých miestnostiach? Upratovať izbu po izbe pôsobí intuitívnejšie.
Pretože ak idete po miestnostiach, otvárate ten istý problém niekoľkokrát. Oblečenie nemáte len v spálni – niečo je v predsieni, niečo v garáži, niečo v sezónnom odkladisku. To isté platí pre potraviny alebo čistiace prostriedky. Keď ich zhrniete z celého domu na jedno miesto, až vtedy zistíte, koľko toho reálne máte.
Človek nemá prehľad, kým je to roztrúsené. Navyše, kategórie sú menšie sústa. Ak sa pustíte do celej izby, rýchlo sa vyčerpáte a skončíte v polovici.
S ktorou kategóriou zvyknú mať ľudia najväčší problém?
To je individuálne. Pre niekoho je to kozmetika – niektoré ženy chcú všetko vyskúšať a zrazu sa im to nikam nezmestí. Pre iných je to oblečenie alebo kuchyňa plná vecí na jeden konkrétny recept. No a potom sú tu knihy. Človek neodolá a prinesie si ich desať, hoci vie, že nemá čas ich čítať. Ale hovorí si: „Raz si ich prečítam.“ Je to túžba po ideálnej verzii seba.
Vy často ľudí delíte na „vyhadzovačov“ a „zberačov“. V čom sa ich prístup k veciam najviac odlišuje?
Ide o dve skupiny, ktoré si navzájom často vôbec nerozumejú. Vyhadzovači okolo seba nepotrebujú veľa vecí a neviažu sa na ne. Sú to zväčša racionálne a analytické typy, ktoré prikladajú predmetom nízku dôležitosť. Bez mihnutia oka vytriedia skriňu a ani by im nenapadlo odkladať si drobnosti. Keď im vysvetľujem, čomu sa pracovne venujem, nechápu, prečo by s tým mal niekto potrebovať pomoc. Vyhodiť nepotrebné je pre nich prirodzené.
Na opačnom spektre sú zberači. To sú často umeleckejšie založení ľudia, ktorí za každou vecou vidia príbeh a emóciu. Nedokážu sa rozlúčiť s ničím: od starého telefónu až po prečítaný časopis, v ktorom bol jeden zaujímavý recept. Všetko sa predsa raz zíde.
Spomínaní „zberači“ zrejme potrebujú hlbšie pracovať so svojím nastavením a postojom k veciam…
Niekedy len potrebujú počuť jasnú odpoveď na otázku, čo s danou vecou urobiť. Často sa totiž „zacyklíme“ pri veciach, ktoré majú nulovú hodnotu. Platí to aj pre predaj cez bazáre ako Vinted. Ľudia sa snažia predať kúsky za 5 či 10 eur, no ja ich brzdím otázkou: „Aká je tvoja hodinová sadzba v práci? Ak je to napríklad 30 € a tú vec nepredáš do hodiny aspoň za túto sumu, tak sa ti to ekonomicky nevyplatí robiť.“
Málokto si uvedomuje tú skrytú logistiku – vec musíte nafotiť, komunikovať so záujemcom, zabaliť ju a odniesť na poštu. To je investovaný čas, ktorý vám nikto nevráti.
Človek má však často pocit, že tie veci „stále niečo stáli“, a chce tie peniaze aspoň sčasti dostať späť. Ako sa s týmto mentálnym blokom vyrovnať?
Pravda je taká, že peniaze, ktoré ste za tie veci zaplatili na začiatku, už neexistujú. Sú dávno minuté a ich hodnota v skrini nerastie. Ak v tých veciach stále vidíte nejaký úžitok, radšej ich darujte. Zbavte sa ich čo najrýchlejšie a posuňte ich ďalej, kým sú ešte funkčné a moderné. Pre bežného človeka je predaj drobností po bazároch väčšinou len časová strata.
„Triedenie začnite niečím jednoduchým a malým, čo zvládnete za hodinu. Či je to skrinka pod televízorom, v kúpeľni alebo skrinka na topánky.“
Čo by sme sa mali sami seba pýtať, aby sme sa vedeli úprimne rozhodnúť, či má daná vec pre mňa skutočnú hodnotu alebo si len hovorím, že „sa to môže zísť“?
Treba sa na to pozrieť veľmi prakticky a položiť si pár priamych otázok: Naozaj túto vec potrebujem? Používam ju reálne alebo len hypoteticky v nejakých predstavách? Skúste sa zamyslieť nad tým, čo by ste robili, keby ste tú vec nemali. Vždy totiž existujú alternatívy. Ak napríklad riešite rýchlovarnú kanvicu, ktorú takmer nevyužívate – keby ste ju nemali, vodu si jednoducho zohrejete na sporáku.
Kľúčová otázka však znie: Stálo by mi to za to kúpiť si túto vec dnes znova? Ak je odpoveď „nie“, tak ju vo svojom živote nepotrebujete.
Úplne inou kategóriou je sentiment. Ak k nejakej veci niečo cítite, hoci je nepraktická, je to legitímny dôvod na diskusiu. Ak vám prináša úsmev alebo peknú spomienku, nechajte si ju. Skutočným problémom sú tie predmety, ktoré nemajú praktický úžitok a zároveň k nim nič necítite. Sú tam len preto, že tam „proste sú“. Práve tie musia ísť preč ako prvé.
Čo s vecami, ktoré sme si kúpili kvôli novému hobby, ale po čase nás omrzeli? Prípadne ich vytiahneme len raz za rok a zvyšok času nám doma zavadzajú?
Je to opäť o úprimnosti k sebe samému. Kto som dnes a ako často túto vec reálne využijem? Ak si napríklad kúpite lyžiarsku súpravu za 1 500 eur a na svah sa dostanete trikrát za sezónu, jedno lyžovanie vás vyjde poriadne draho. Ekonomicky by bolo v takomto prípade oveľa výhodnejšie si výstroj jednoducho požičať.
Vlastná výbava totiž prináša aj mnohé skryté náklady, ktoré si pri kúpe málokto uvedomí – zrazu potrebujete väčšie auto alebo strešný box, musíte riešiť servis a najmä priestor, kde to budete celý rok skladovať. Minulý rok v Chorvátsku mala takmer každá rodina vlastný paddleboard z Decathlonu. Všetci ich premiestňovali cez pol Európy, hoci na pláži bola požičovňa za pár eur.
Moja rada znie: dajte každému novému hobby čas. Najprv si veci párkrát požičajte a až v momente, keď si budete istí, že vás to skutočne baví a napĺňa, investujte do vlastných. Vyhnete sa tak nielen zbytočným výdavkom, ale aj ďalšej kope vecí, ktoré vám doma budú len uberať drahocenný priestor.
Máte ešte nejakú užitočnú radu o triedení vecí?
Všetko, čo vyradíte, musí ísť okamžite preč z domu. Nenechávajte vrecia v predsieni ani v garáži. Tie krabice majú totiž zázračnú schopnosť „vrátiť sa späť do obehu“. Nevytvárajte si doma žiadne „čierne diery“ s prísľubom, že to vyriešite neskôr. Ak ste niečo nepoužili rok, s vysokou pravdepodobnosťou to už nepotrebujete.
Takže tá modrá taška z Ikey s oblečením, ktorú mám v skrini už dva roky, musí ísť preč?
Presne tak. Len tak vám reálne ubudne v priestore, ale najmä v hlave. Mojím cieľom je učiť ľudí hľadať v domove jednoduchosť, nie nedosiahnuteľnú dokonalosť. Ak niekam odložíte napríklad playstation, musí byť jednoduché to znova nájsť a zapojiť. Neexistuje univerzálna rada, že táto vec patrí „vždy doprava“. Každý domov má svoju vlastnú logiku a cestičku.
A na záver ešte jedno varovanie: nevykladajte veci na voľné plochy. Malá kopa si pýta viac. Jedny rifle pohodené na stoličke znamenajú, že o dva dni tam máte „Mount Everest“. Čisté plochy sú základom vizuálneho pokoja. Keď ich raz narušíte, neporiadok sa začne nabaľovať.
Pravidlo 5 vecí vyhodím, 5 vecí si môžem kúpiť. Funguje to tak?
V reálnom živote takéto pravidlo veľmi nefunguje. Je to skôr taký „spotrebný mindset“, ktorý nás v kolotoči hromadenia udržiava. Ak si povieme, že za päť vyhodených vecí máme „povolenku“ na päť nových, náš vzťah k vlastníctvu sa nemení, len meníme starý obsah skrine za nový.
V živote prirodzene prichádzajú obdobia, keď potrebujeme nakúpiť viac, a inokedy zasa fázy, keď sa musíme vo veľkom zbavovať nepotrebného. Cieľom by mala byť skôr celková rovnováha medzi tým, čo do domácnosti prichádza a čo z nej odchádza. Netreba sa otrocky upínať na presné čísla, ale skôr na vedomé rozhodovanie o každej jednej veci, ktorú si do svojho priestoru vpustíme.
V čom ľudia najčastejšie zlyhávajú, keď sa pustia do declutteringu?
Je toho na nich priveľa. Neuvedomujú si, koľko času a energie to zožerie. Často sú to hodiny preberania, dvíhania vecí a boja s výčitkami. Človek v polovici stratí nadšenie, lebo nevidí okamžitý úspech. Potom sú tu emocionálne bloky – vypratávanie domu po rodičoch alebo babičke je jedna veľká emócia, ktorá vás vie úplne paralyzovať.
Čo sa vám ešte osvedčilo pri organizácii priestoru? Sú nejaké „vychytávky“ alebo konkrétne „odkladače“, ktoré fungujú?
Kúpiť si organizéry automaticky neznamená, že budete zorganizovaní. Na to, aby akýkoľvek systém fungoval, potrebujete v prvom rade voľný priestor. Paradoxne samotné krabičky niekedy zaberú viac miesta než veci, ktoré do nich chcete schovať. Nespoliehajte sa teda na ne ako na záchranné koleso. Základom je nechať si poruke to, čo reálne používate, a zvyšok uložiť tak, aby ste o tom mali prehľad, no zároveň vám to nezavadzalo.
Najväčšou chybou je kúpiť si organizéry dopredu a až potom pre ne v byte hľadať miesto. Skúste to opačne: mám tu tento konkrétny priestor a presne sem by sa mi hodili tri krabičky. Ak vám to po vyskúšaní dáva zmysel a pomáha vám to udržať systém, pokračujte v tom. Ale nenoste ich domov dvadsať naraz.
Väčšinou totiž ľudia, ktorí cítia nutkavú potrebu všetko „zakrabičkovať“, v skutočnosti bojujú s tým, že na tie krabičky už nemajú v byte žiadne voľné miesto.
Zuzana Mrázová
Takmer 20 rokov pôsobila v medzinárodných finančných inštitúciách, po narodení detí však potrebovala kariérnu zmenu. Dnes sa Zuzana Mrázová živí organizovaním domácností podľa Marie Kondo. Je certifikovanou konzultantkou KonMari metódy a na sociálnych sieťach je známa ako @simplist.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
