Martina Valachová: Milionárom nemôže byť každý, ale aj vy môžete žiť bez finančného stresu

Ako si život užívať a zároveň peniaze nerozhadzovať? Dá sa vybudovať finančná rezerva aj bez veľkého šetrenia? Autorka knihy Kam miznú vaše peniaze vám to prezradí v rozhovore.

Väčšina motivačných kníh o peniazoch radí, ako ich zarobiť ešte viac. Kniha Kam miznú vaše peniaze z pera Martiny Valachovej na to ide z opačného konca. Ako si ustrážiť peniaze, ktoré už máte, ba dokonca si z nich odložiť toľko, aby ste počas akejkoľvek krízy neboli v strese? 

7 krokov k plnšej peňaženke, ktoré si osvojíte ľahko a jednoducho. Chcem vedieť viac

V rozhovore s autorkou knihy Kam miznú vaše peniaze Martinou Valachovou sa dozviete:

  • prečo návody ako zbohatnúť väčšinou nefungujú,
  • prečo Slováci patria k najzadlženejším národom v Európe,
  • čo bohatí ľudia nikdy nerobia,
  • kam najčastejšie miznú vaše peniaze,
  • ktoré dve veci vám dokážu ročne ušetriť stovky eur.

Tému financií riešia ľudia viac ako inokedy, keďže pandémia poznačila veľa rodín aj finančne. Kniha Kam miznú vaše peniaze tak prišla prakticky „na zavolanie”. Čo vás inšpirovalo na jej napísanie? 

Na začiatku prvej vlny pandémie mi zatelefonovala moja známa Mirka Števková z portálu jaspravim.sk a medzi rečou sa ma opýtala, či sme v poriadku a či máme čo jesť, keďže mnohí ľudia sa dostali do finančných problémov. Prekvapila ju moja odpoveď, že my môžeme byť v pokoji aj niekoľko mesiacov, pretože máme finančnú rezervu.

Keď som jej objasnila, ako narábam s peniazmi, vyhlásila: „Napíš o tom knihu.“ Najprv mi jej nápad pripadal smiešny. Knihu som síce napísať chcela, ale mali to byť skôr inšpiratívne príbehy o ľuďoch po štyridsiatke, päťdesiatke.

Po našom telefonáte som dovarila obed, sadla za počítač a napísala niekoľko strán. Potom som sa ozvala editorke Soni Borušovičovej, s ktorou úzko spolupracujem. Povedala som jej o tom nápade a poslala pár úvodných strán. O desať minút mi volala naspäť, že je to skvelé a nech pokračujem.

Väčšina kníh o peniazoch poskytuje návod ako zbohatnúť, ide však o fiktívne peniaze, ktoré človek reálne nemá. Vaša knižka je o peniazoch, ktoré už máme. Prečo ste zvolili takýto prístup? 

Pretože tak celý život fungujem. Až do príchodu pandémie som však vzhľadom na svoj prístup k financiám bývala často terčom posmechu. To, o čom píšem vo svojej knihe, reálne žijem celý život, nie je to nejaká teória odpozeraná z YouTube videí.

V trinástich rokoch som dostala do rúk rodinnú kasu a musela som sa starať o celú rodinu. Môj otec bol rušňovodič a chodieval preč aj na dva-tri dni, mama bola chorá a ja som sa starala o dvoch mladších súrodencov a neskôr aj o tretieho – maličké bábätko. Naučila som sa vychádzať z toho, čo som mala k dispozícii a mojím krédom bolo „použi, čo máš“.

Až do príchodu pandémie som však vzhľadom na svoj prístup k financiám bývala často terčom posmechu.

Vo veľkej miere ma ovplyvnila moja babka, s ktorou som v detstve trávila veľa času. Mala svoje obálkové metódy odkladania peňazí, teda to o rezerve som pochytila už od nej. Snažila som sa „upchávať diery“ v pomyselnom člne rodinného rozpočtu. Popritom som mala sen ísť s celou rodinou na dovolenku k moru. Síce mi to chvíľu trvalo, ale podarilo sa mi odložiť toľko, že sa ten sen splnil.

Počas pandémie mnohí z nás prehodnotili, čo je pre nás v živote naozaj dôležité a ako vlastne žijeme. Mám pocit, že vaša kniha je aj o tom.

Áno, zdá sa, že doba konzumu sa končí a je tu priestor, aby ľudia prehodnotili svoje návyky. Pretože rozdiel medzi človekom, ktorý peniaze má, a tým, ktorý ich nemá, je iba v návykoch. Milionárom nemôže byť každý. Nejde to. Tak tento svet nefunguje. Ale aj vy môžete žiť bez finančného stresu a môžete mať všetko, čo potrebujete.

Majú Slováci problém ustrážiť si peniaze? V porovnaní napríklad s Američanmi, ktorí majú domy zaťažené aj štyrmi hypotékami a dovolenku si berú na úver, pôsobíme ako sporivý národ. 

Slováci sú najrýchlejšie sa zadlžujúcim národom v celej Európe. Nemám to z vlastnej hlavy, poukazujú na to štatistiky Národnej banky Slovenska a mnohé iné prieskumy a analýzy. Tempo zadlžovania je pritom také obrovské, že žiaden iný európsky štát nás v ňom aktuálne nedokáže dobehnúť.

Prečo je to tak? 

Nedávno som čítala rozhovor so šéfom veľkej IT firmy, ktorý povedal, že Slováci chcú mať vždy to „najlepšie“. Je to pravda, potrebujú sa ukázať. Sami pred sebou, ale najmä pred druhými, a v tom najlepšom svetle.

Slovákom je však jedno, či je to len naoko, hlavne, že to dobre vyzerá. Spoločenský status je, hlavne nech vidno, že na to mám. V akom aute jazdím, na akej adrese bývam, dokonca v akom obchode nakupujem.

V posledných dvoch rokoch si všímam, že ukazovateľom spoločenského postavenia je aj to, kam sa vyberiete v sobotu do potravín. Ak sa odfotíte v istých obchodoch a zavesíte to na sociálne siete, ste skrátka „in“. Čo na tom, že tamojší sortiment je dvakrát taký drahý ako kdekoľvek inde, kde ho kúpite v porovnateľnej kvalite, stačí čítať etikety na obaloch.

Akoby sme v sebe mali zakorenené, že čím je niečo drahšie, tým je to lepšie. A ak priznáte, že máte niečo „za pár šupiek“, automaticky sa to považuje za „podradné“. 

A ja pritom vždy bez okolkov priznám, koľko ma čo stojí. Ak ma niekto pochváli, že dobre vyzerám, automaticky urobím sumár: blúzka ani nie za tri eurá, kabelka z hypermarketu… Kamaráti ma vždy varujú, aby som sa radšej tvárila, že to mám z nejakého butiku alebo nech len mlčím a záhadne sa usmievam. Mne je však jedno, čo si kto o mne myslí.

Zdá sa, že doba konzumu sa končí a je tu priestor, aby ľudia prehodnotili svoje návyky. Pretože rozdiel medzi človekom, ktorý peniaze má, a tým, ktorý ich nemá, je iba v návykoch.

Mám v šatníku aj niekoľko drahých kúskov, no viem si ich užívať a používať dlhé roky. Rada podporím tzv. slow fashion a domácich tvorcov. Napríklad mám sukňu z hodvábneho taftu, ktorá stála 600 eur. Pre niekoho to môže byť mesačný plat. Tú sukňu som však mala už asi na pätnástich plesoch, vždy si k nej oblečiem iný top a som za kráľovnú plesu. Požičiavam ju ďalej a viem, že v nej môžem ísť aj na veľkú spoločenskú akciu. Budem dobre vyzerať a dobre sa cítiť. A o to ide.

Prečo návody ako zbohatnúť nefungujú?

Nemôžu fungovať, pretože ľudia, ktorí ich čítajú, si neurobia domácu úlohu. Nenaučia sa aspoň základy narábania s peniazmi a naivne si myslia, že môžu byť bohatí. Je to podobné, akoby ste si celý život váľali šunky a odrazu sa v istom veku rozhodnete, že chcete mať konfekčnú veľkosť 36/38 a nasadíte si tvrdú diétu v očakávaní, že budete štíhla. Tak to však nefunguje.

Poznám nemálo bohatých ľudí, ktorí si napríklad v živote nekúpia letenku do Ríma v biznis triede. Let netrvá ani hodinu, tak prečo by mali letenku o 100 % preplatiť? Skutočne bohatí ľudia žijú oveľa skromnejšie než priemerný Bratislavčan v petržalskom byte. Premýšľajú aj nad vecami, nad ktorými by fakt nemuseli.

Robia to z princípu. Kúpiť si predraženú letenku im nedáva zmysel. Ľudia, ktorí chcú byť bohatí, si teda musia osvojiť základné životné návyky.

Aké návyky myslíte? 

Narábať s peniazmi vedome. Veľa peňazí mizne ľuďom z peňaženiek nenápadne, najčastejšie ide o drobné každodenné výdavky, ktoré nemajú pod kontrolou. Volám to ekonomika všedného dňa. Míňajú nepremyslene a zároveň si nevytvárajú žiadnu rezervu, ktorá by ich podržala v horších časoch. Neraz robia nezmyselné veci.

Príklad z praxe: V nedeľu doma navaria, majú plnú chladničku jedla, no v pondelok idú na obed s kolegami, večer niekam von a v utorok jedlo z nedele putuje do koša. Prečo si ľudia v pondelok neberú do práce jedlo z domu? Je to „banalita“, ktorá dokáže ušetriť nemalé peniaze.

Aj ja som chodievala s kolegami na obed, veď nebudem trhať kolektív. No dva dni v týždni som si nosila jedlo z domu, rovnako aj môj muž. A len na tom sme dokázali ročne ušetriť 800 eur.

Ďalší príklad: Mnohí ľudia celé roky platia absolútne nevýhodný paušál alebo balík televíznych programov, ktoré ani nevyužívajú. Roky plynú, peniaze im tečú von oknom, ani nevedia ako. My sme po rokoch zmenili mobilného operátora, prešli sme k O2 a už len na tom sme dokázali ročne ušetriť 600 eur. To isté platí o poistkách, bankových poplatkoch a podobne.

Zarobiť viac znamená často aj viac pracovať. Vy však tvrdíte, že nejde o to, aby sme sa upracovali k smrti len preto, aby sme si dopriali. 

Medzi nami je množstvo psychicky labilných ľudí, ktorí sú už v tridsaťpäťke vyhoretí. Namiesto toho, aby sa zamysleli nad tým, čo urobiť inak, aby nemuseli toľko drieť a aby si mohli život aj užiť, majú dve-tri práce a lietajú z jednej roboty do druhej, aby zarobili čo najviac. A život im uteká pomedzi prsty.

Slováci sú najrýchlejšie sa zadlžujúcim národom v celej Európe. Tempo zadlžovania je pritom také obrovské, že žiaden iný európsky štát nás v ňom aktuálne nedokáže dobehnúť.

Aktuálne obdobie je jedinečná príležitosť na otázky: Chcem takto žiť? Aký mám vzťah k peniazom?

Všade sa hovorí, že treba žiť tu a teraz a užiť si to, čo máme. Stretávate sa aj s takýmto postojom? 

Pre mňa „užiť si“ znamená, že idem na kávu s kamoškou, kde sa porozprávame a je nám príjemne. Nevidím však žiaden význam v tom, keď si silný kávičkár nezoberie svoju obľúbenú kávu z domu, ale cestou do roboty sa zastaví na pumpe a kúpi si tam žbrndu za 2 eurá. To nie je žiadne „užiť si“, to je podľa mňa zbytočné míňanie.

A 2 eurá k 2 eurám a majiteľ pumpy môže ísť na dobrú dovolenku alebo kúpi žene na Vianoce kožuch. Za vaše peniaze. Za „iba“ 2 eurá, ktoré však za rok narastú do zaujímavej sumy.

Mnohým ľuďom sa nechce odkladať bločky a zapisovať si príjmy a výdavky. Vy však takýto podrobný prehľad odporúčate. Prečo?

Pretože iba tak získate reálnu predstavu o tom, koľko mesačne miniete. Stavím sa, že vás to prekvapí. Na zadnej strane knihy je Cvičebnica nového života, v rámci ktorej môžete trénovať zavádzanie nových pravidiel a viesť si podrobný prehľad výdavkov. Určite však majte k sebe súcit.

Skutočne bohatí ľudia žijú oveľa skromnejšie než priemerný Bratislavčan v petržalskom byte. Premýšľajú aj nad vecami, nad ktorými by fakt nemuseli.

Nevyjde vám to a zlyháte? Nie ste predsa stroj, ste človek. Je to normálne, chce to prax. Ak máte mesiac vodičský preukaz, tiež potrebujete pozerať na pravú ruku a kontrolovať, či ste naozaj zaradili jednotku alebo trojku.

Veľa ľudí sa bojí, že ak si budú odkladať, môže prísť kríza, padne euro a oni o svoje peniaze prídu.

O peniaze môžete prísť vždy. Rozumiem tomu, no ak by sme to chceli priviesť do krajnosti, že nám to tu celé padne na hlavu, je potom najlepšou istotou kúpiť si kozu, pretože z nej máme mlieko a bielkoviny. Pri všetkom existuje istá miera rizika.

Asi si však treba dať pozor na tzv. hurá efekt. Človek sa plný entuziazmu vrhne do víru zmien, no taký prievan ním poriadne zamáva a po krátkom čase sa vráti do vychodených koľají. Je rozumnejšie začať malými krôčikmi?

Nemusíte moju knihu používať ako nový návod na život a robiť všetko, čo sa v nej dočítate. Nenavádzam ľudí na to, aby nosili len oblečenie zo sekáča, pili iba vodu z vodovodu, jedli posolené cestoviny a šetrili peniaze, kde sa dá. Dokonca mám v knihe kapitolu venovanú nemiestnemu šetreniu. Každý by si mal zobrať to, čo mu padne na úžitok a čo sa mu hodí.

Moja kniha chce ľudí motivovať, aby si uvedomili, že výška ich finančnej rezervy je mierou ich slobody. Aby si tú rezervu vedeli budovať, a keď sa dostanú do nepríjemnej životnej situácie alebo sa ocitnú v mojom veku, keď už človek nie je pre pracovný trh až taký atraktívny, aby mali vďaka rezerve k dispozícii „oddychový čas“ a bez nejakého tlaku či stresu si mohli premyslieť, čo so svojou budúcnosťou. Aby nemuseli pod tlakom zobrať prvú robotu, ísť pod cenu, ale dovoliť si pol roka či rok hľadať pracovné miesto, ktoré ich bude napĺňať.

Ako teda začať?

Už len tým, že prestanete na pumpe kupovať rozličné balené vody a budete si nosiť do práce jedlo z domu, môžete ušetriť dve tisícky ročne, teda 10 % z 20 000 eur, čo je suma, s ktorou plus-mínus ročne hospodári slovenská rodina.

Stačia len tieto dve primitívne veci a nemusíte meniť nič iné. Pozrite sa na svoju ekonomiku všedného dňa a zistíte, kde vám miznú peniaze. Potom skúste urobiť drobnú zmenu a uvidíte obrovský rozdiel.


Zaujalo vás rozprávanie Martiny Valachovej a radi by ste o jej prístupe k financiám vedeli viac? Prečítajte si aj tento článok plný praktických tipov

Martina Valachová

Pôsobila ako manažérka v rôznych slovenských a zahraničných spoločnostiach, aktuálne vedie vlastnú agentúru JUICY. Založila inštitút trvalého rozvoja 40plus, ktorý aj prostredníctvom online magazínu denne prináša informácie z oblasti práce, podnikania či zdravia. Tvorí aj autorský podcast ODZNOVA. Počas prvej vlny pandémie napísala knižku Kam miznú vaše peniaze.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


6 smartfónov, ktoré perfektne odzrkadľujú aktuálne technologické trendy

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac