8 otázok o auguste 1968, na ktoré by ste mali poznať odpovede

O udalostiach z augusta 1968 sa síce hovorí pomerne často, už nie tak často príde ale kladná odpoveď na otázku či vieme, čo presne sa vtedy dialo.

Pozvali sme si preto na pomoc Ľubomíra Morbachera z občianskeho združenia Living Memory, ktorý nám opísal najdôležitejšie momenty a kľúčové osobnosti jednej z najsmutnejších kapitol našich dejín.

Dnes, po 50 rokoch od invázie vojsk Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom do Československa z 21. augusta 1968, sa mladým ľuďom vybavia tanky s bielymi pruhmi, ktoré snáď videli v televíznych dokumentoch alebo si možno spomenú na rozprávanie starších, čo práve robili, keď bola naša krajina okupovaná.

Ale akou krajinou bolo vlastne Československo pred rokom 1968? Samotný rok 1968 bol plný nádejí a neskôr tragédií, poníženia a sklamania. Ako každá doba, aj táto mala svojich hrdinov, čestných a morálnych ľudí, ale aj zradcov, ľudí bez chrbtovej kosti či prezliekačov kabátov. Kto bol kto a akú úlohu zohral? Aké okolnosti viedli k okupácii a čo sa dialo po nej?

Pozrime sa na najdôležitejšie udalosti a osobnosti tých dní:

Kto bol Alexander Dubček?

Alexander Dubček bol hlavným symbolom pozitívnych zmien a nádejí spojených s rokom 1968. S jeho prítomnosťou na čele štátu je spojené obdobie vzopätia spoločnosti.

Dubček bol komunistický politik, detstvo a mladosť prežil v Sovietskom zväze, politické skúsenosti získaval vo vnútri straníckeho aparátu aj v temných 50. rokoch.

Od januára 1968 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ, čo bola najvyššia funkcia v štáte. Samotná osobnosť Alexandra Dubčeka bola príjemným osviežením. Od predošlých tajomníkov sa líšil najmä tým, že pôsobil neautoritársky, mal ľudský rozmer a vrúcny vzťah k ľuďom.

Čo bola Pražská jar a čo priniesla ľuďom v Československu?

Alexander Dubček začal po nástupe do funkcie prvého tajomníka presadzovať tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Bol to súbor reforiem, ktorých cieľom bola demokratizácia politického systému. Po zverejnení tohto programu nasledovali udalosti známe ako Pražská jar.

Nastalo uvoľnenie režimu – ľudia mohli slobodne vycestovať, povolila sa činnosť nekomunistických spolkov a začala sa aj rehabilitácia politických väzňov.

Jednou z najzásadnejších reforiem bolo zrušenie cenzúry tlače. Dovtedy ľudia nemohli len tak napísať niečo, čo nebolo v súlade s marxisticko-leninskou ideológiou. Zdvihla sa vlna obrovského nadšenia verejnosti, začalo sa slobodne uvažovať, aké ekonomické reformy posunú Československo dopredu, otvorene písať o terore 50. rokov a uvažovať o politickej pluralite.

Malo to len jednu chybu krásy, straníckemu vedeniu v Moskve sa takýto vývoj vôbec nepozdával. Pražská jar skončila 21. augusta 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy (okrem Rumunska) vpadli do Československa, aby zastavili započaté reformy.

Akú zámienku mali ruské vojská na okupáciu?

Sovietsky zväz nemohol pripustiť liberalizáciu totalitných pomerov a vlastnú cestu Československa k socializmu, preto po neúspešných vyjednávaniach s Dubčekom označil vývoj za „kontrarevolúciu“.

Sovietska tajná služba nečakala so založenými rukami a ešte pred príchodom samotných vojsk kontaktovala spoľahlivých členov KSČ verných Sovietskemu zväzu, aby po invázii vytvorili kolaborantskú vládu.

Verným súdruhom Aloisovi Jindrovi, Drahomírovi Kolderovi, Oldřichovi Švestkovi, Antonínovi Kapekovi a Vasiľovi Biľakovi sa po invázii novú vládu podľa plánov Sovietov síce nepodarilo vytvoriť, ale zato pred inváziou stihli odovzdať tzv. pozývací list, ktorým Sovietov žiadali zachrániť Československo pred „kontrarevolúciou“ a tým mali legitimizovať inváziu vojsk.

Jednou z ciest, ako sa pozývací list mal dostať do rúk Sovietov, bolo jeho odovzdanie Vasiľom Biľakom na stretnutí na záchode, ktoré organizovala KGB. Do dnešných dní Ruská federácia neposkytla originál tohto pozývacieho listu.

Hoci bol Vasiľ Biľak po roku 1989 vyšetrovaný slovenskou políciou, nebol za vlastizradu nikdy potrestaný. Zomrel v roku 2014.

Čo presne sa stalo 21. augusta 1968?

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vpadli cudzie vojská piatich socialistických krajín – Sovietskeho zväzu, Maďarska, Poľska, Bulharska a NDR na územie Československa. Rýchlo obsadili väčšinu strategických miest po celej krajine. Vedúci československí predstavitelia na čele s Alexandrom Dubčekom boli zatknutí a odvlečení do Moskvy.

Bežní obyvatelia vyjadrili k takémuto konaniu silný odpor, neozbrojení ľudia sa stavali do cesty sovietskym tankom a na viacerých miestach došlo k pouličným bojom. Podľa posledných poznatkov bolo v dôsledku okupácie usmrtených 402 ľudí.

Foto: John W. Schulze, Flickr

Bola to najväčšia vojenská operácia v dejinách Varšavskej zmluvy, paradoxne proti vlastnému členovi. Zúčastnilo sa jej 27 divízií, z toho 12 tankových, 13 motostreleckých a dva výsadkové, letecká armáda, 6 300 tankov, 800 lietadiel, 2 000 diel a raketometov.

Čo sa po zatknutí dialo s Dubčekom?

Samotný Alexander Dubček, ikona československého obrodného procesu, bol odvlečený s ďalšími predstaviteľmi reformného krídla KSČ do Sovietskeho zväzu. Po prílete ďalších československých politikov na čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom pod nátlakom vodcu ZSSR Leonida Brežneva podpísali Moskovský protokol, ktorý okrem iného znamenal zákaz „protisocialistických organizácii“, opätovné zavedenie cenzúry, upevnenie orgánov bezpečnosti a armády, ako aj kádrové zmeny výmenou za etapovitý odchod okupantov.

Neprávom sa opomína, že z odvlečených československých politikov ako jediný odmietol Moskovský protokol podpísať František Kriegel.

Čo nasledovalo po auguste 1968?

Jedna celá generácia zažila dezilúziu, keď pochopila, že socializmus je nereformovateľný. S holými rukami ruských vojakov presviedčala, že tu k žiadnej kontrarevolúcii a útoku na základy socializmu neprišlo.

Foto: František Dostál, Wikimedia CC

Toto obdobie pasívneho odporu sa navždy zapísalo do ich pamätí. Dezilúzia, pošliapanie demokratického procesu a opätovný návrat do totalitných pomerov, označovaný ako normalizácia, ktorý pretrval až do roku 1989, napáchal obrovské škody.

Bolo to obdobie krivenia charakterov, zastrašovania, špehovania, udávania, perzekúcií a sociálnej korupcie zo strany totalitného štátu.

Nakoniec sa z dočasného pobytu sovietskych vojsk stal pobyt trvalý. Z Československa odišli až v roku 1991.

Kto bol Gustav Husák?

Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ nahradil v apríli 1969 Gustáv Husák, ktorý sa po Moskovských rokovaniach zmenil z reformátora na spojenca sovietskeho vodcu Brežneva.

Po invázii v roku 1968 zohral ako prvý tajomník ÚV KSČ a neskôr prezident v 70. a 80. rokoch 20. storočia kľúčovú úlohu nenávideného normalizátora.

Kto bol Jan Palach?

V súvislosti s tým, čo sa dialo po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, je potrebné spomenúť ešte jednu mimoriadnu obeť. 16. januára 1969 sa v Prahe upálil študent Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity Jan Palach.

Foto: myjsmetonevzdali.cz, Wikimedia CC

Jeden z mála mýtov o udalostiach súvisiacich s inváziou hovorí,  že sa upálil na protest proti nej. Svoj čin sa rozhodol vykonať proti dôsledkom invázie, ochabovaniu vôle ľudí odporovať nastupujúcej normalizácii a zaduseniu zbytkov politických výsledkov demokratizačného procesu z roku 1968.

O dvadsať rokov neskôr, v roku 1989, pri príležitosti výročia Palachovho činu prerástli občianske spomienkové aktivity známe ako Palachov týždeň do demonštrácie proti komunistickému režimu v Československu. O ďalších desať mesiacov totalitný režim v Československu padol.


Téme augusta 1968 a tomu, ako vstup vojsk Varšavskej zmluvy zasiahol do životov bežných ľudí, sa venuje aj projekt Spýtaj sa vašich. V rámci projektu vznikne na stránke spytajsavasich.sk interaktívny online pamätník, kde môžete napísať svoje spomienky na tieto udalosti a pridať aj fotografie či zvukové nahrávky.

Pri príležitosti 50. výročia vznikol aj unikátny dokumentárny film Spýtaj sa vašich 68, v rámci ktorého režisérka Barbora Berezňáková vyzbierala dobové svedectvá od ľudí po celom Slovensku aj od Slovákov, ktorí po 21. auguste 1968 odišli do emigrácie.

Premiéra dokumentu je naplánovaná na pondelok 20. augusta v Bratislave. Film sa premietne po zotmení na stene OD Tesco na Kamennom námestí. V rovnaký deň sa uskutoční premietanie aj v Košiciach, Spišskej Novej Vsi a Banskej Štiavnici, 21. augusta vo Zvolene a postupne aj v ďalších mestách po celom Slovensku.

Vlastný program si pri príležitosti výročia augustových dní pripravila aj Nová Cvernovka. Dvojdňové podujatie Okupácia 1968 prinesie diskusie, špecifickú inštaláciu aj hudobný program.


Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o auguste 1968, ktoré vzniklo pri príležitosti 50. výročia augustových dní. Vydanie vzniklo v spolupráci s projektom Spýtaj sa vašich a občianskym združením Living Memory. Oba projekty a ich myšlienky podporuje aj Férová Nadácia O2

Ľubomír Morbacher

Je absolventom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 2014 pracoval v Ústave pamäti národa v Bratislave, kde sa zaoberal dokumentáciou obetí železnej opony v rokoch 1948 – 1989 a mapovaním štruktúr ŠtB na Slovensku. Od roku 2014 spolupracuje s Platformou európskej pamäti a svedomia so sídlom v Prahe. Je spoluautorom knihy Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989, ktorá získala v roku 2001 Cenu Dominika Tatarku. V roku 2016 založil s kolegami z pamäťových inštitúcií občianske združenie Living Memory, ktoré uskutočňuje na stredných školách prednášky a diskusie o totalitných režimoch 20. storočia a hodnote slobody.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Na august 1968 nesmieme zabudnúť

Niektorí z nás ešte neboli ani na svete, iní len niečo započuli, no mnohí ho zažili na vlastnej koži.

August 1968. Okupácia Československa. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Obavy z príchodu ďalšej vojny.  

Kým mladšie ročníky sa o udalostiach z augusta 1968 často dozvedia len na hodinách dejepisu a neraz im vôbec nerozumejú, veľa ľudí na toto obdobie nikdy nezabudne. Vojská Varšavskej zmluvy vtedy obmedzili ich slobodu a nahnali do našich ulíc strach. Nevinní ľudia zomierali.

Sloboda nie je samozrejmosť. Je to téma, o ktorej treba hovoriť. Preto sme sa v spolupráci s O2 rozhodli v tomto víkendovom vydaní venovať práve udalostiam z augusta 1968 a priblížiť ich aj mladým ľuďom.

Partnerom tohto vydania, ktoré vzniklo pri príležitosti 50. výročia augustových dní, je projekt Spýtaj sa vašich a občianske združenie Living Memory, ktoré podporuje aj Férová Nadácia O2. Kým projekt Spýtaj sa vašich sa venuje tomu, ako august 1968 vnímali bežní ľudia, Living Memory na stredných školách organizuje diskusie s mladými ľuďmi o totalitných režimoch a hodnote slobody.

V tomto vydaní nájdete:

Stĺpček Martina Slávika: Čo pre ľudí znamenal rok 1968? Spoluzakladateľ organizácie Living Memory sa zamýšľa nad udalosťami augusta 1968, ale aj slobodou a jej dôležitosťou.

Anne Malej zastrelili v auguste 1968 na ulici brata. Jeho príbeh chce dostať k čo najviac ľuďom. Prečítajte si rozprávanie pamätníčky, ktorú sme navštívili v jej rodnej Hôrke pri Poprade.

8 otázok o auguste 1968, na ktoré by ste mali poznať odpovede. V spolupráci s historikom Ľubomírom Morbacherom sme pre vás zhrnuli tie najdôležitejšie udalosti a osobnosti tohto obdobia.

Anketa: A čo ste robili 21. augusta 1968 vy? Čitatelia Sódy sa s nami podelili o to, ako sa tento deň zapísal do ich životov. Prečítajte si ich autentické výpovede a podeľte sa s nami o tú vašu.


Lifetech: Čo je nové