Stĺpček Martina Slávika: Čo pre ľudí znamenal rok 1968?

„Musíte vychádzať z reality, v ktorej sa nachádzate.“ Tak znejú slová z karikatúry Mariána Vaneka z roku 1968.

Na tej karikatúre sa skláňa postavička nad záchodovou misou, z ktorej trčia dve ruky a kričí do nej úvodné slová. To je z môjho pohľadu skvelé vystihnutie augustových udalostí z roku 1968. A hlavne toho, čo nasledovalo. Výborná umelecká skratka. Možno mi na nej chýba už len postava v ruskej uniforme, ktorá nakoniec potiahne za splachovaciu šnúru.

Keď sa dnes mladých ľudí pýtate na udalosti z augusta 1968, občas „sa chytia“ a vedia, že prišli nejaké tanky. Prečo prišli a čo to znamenalo pre generáciu ich rodičov a starých rodičov, vedia už dosť málo. Dubček, Husák a Brežnev sú pre dnešných mladých ľudí, stredoškolákov, takmer neznáme postavy.

O takom Biľakovi väčšina z nich ani len netuší. Ale niečo by o nich mali vedieť, lebo tá minulosť sa týka aj ich.

Pre tých, ktorí sa v roku 1968 zaujímali o to, čo sa okolo nich deje, a zdá sa, že vtedy bola skutočne z letargie vytrhnutá väčšina, museli byť udalosti z jari 1968 obnovením nádeje. Nádeje na možný život bez strachu, strachu, ktorým komunistickí vládcovia za pomoci cenzúry a Štátnej bezpečnosti ovládali vlastných občanov.

Reformy, koniec cenzúry, závan slobodnejšieho života museli byť skutočne po dvadsiatich rokoch života v totalitne ovládanej spoločnosti parádnym pocitom. Nádejou.

Príchod okupačných armád nádej spláchol. Vodcovia v Moskve a ich lokaji v jednotlivých krajinách východného bloku, veľmi dobre vedeli, že prípadné uvoľnenie sa môže zmeniť v záplavu, ktorá by ich spláchla , či nebodaj by ich postavila pred zodpovednosť za zverstvá, ktoré roky na vlastných ľuďoch páchali.

Rok 1968 znamenal pre každého niečo iné. Pre niekoho, kto emigroval, nový začiatok, pre iného ťažkú dezilúziu a vlastne tiež nový začiatok, začiatok života v obavách a strachu zosobneného v členoch previerkových komisií, zvlášť dbajúcich na otázku: „Aký bol váš postoj k poskytnutiu bratskej pomoci v tzv. krízovom období?“ Zle sa odpovedá, ak viete, že za váš „nesprávny názor“ budú perzekvované ešte aj vaše deti.

Takých, ktorí povedali, čo si skutočne mysleli, veľa nebolo. Ale tak je to vždy. Pre mnohých bol august 1968 skutočne koncom nádeje.

Helena Klímová, psychoterapeutka a signatárka Charty 1977, v súvislosti s okupáciou povedala, že bádatelia zaoberajúci sa chovaním živočíchov popísali jav nazvaný „naučená bezmocnosť“.

Živočích, ktorý je pri snahe jednať slobodne opakovane trestaný, sa nakoniec prestane snažiť, stiahne sa do kúta a znehybnie. V našej krajine po auguste 1968, v čase, keď neexistovala budúcnosť, takto konali mnohí. Znehybneli citovo aj duchovne. Zmizla nádej na nezávislosť, zmizla súvislosť medzi ľudským konaním a možnosťou zmeny. Ľudia sa zamerali na osobné drobné ciele, častokrát zbavené morálneho náhľadu.

Klamstvo, politická korupcia a kradnutie sa stali normou, nestálo za to snažiť sa. A tak mi napadá, či sme sa tohto nánosu neslobody, ktorý začal 21. augusta 1968 už skutočne zbavili. Skutočne sme to už prekonali? Sme skutočne slobodní a uvedomujeme si to a vážime si to?

Prítomnosť je stále tehotná minulosťou. A je len na nás, ako sa k nej postavíme a či sme schopní sa z nej poučiť. Alebo si ju radšej nepamätáme? To by nebolo veľmi múdre.

Je sloboda samozrejmosťou? Myslím si, že nie je a treba sa o ňu starať, lebo takých, čo túžia po moci a ľudia sú pre nich len prostriedkom na dosiahnutia a plnenie vlastných cieľov, bude vždy dosť.

Dokonca aj tá karikatúra Mariána Vaneka je istým spôsobom stále aktuálna, akurát by sme sa mali tešiť, že žijeme v dobe, keď by jej autor nebol za jej vytvorenie prenasledovaný tak ako vtedy. Nebuďme preto ľahostajní. Predpokladám, že zažívať naučenú bezmocnosť by sme znovu nechceli. Alebo?


Téme augusta 1968 a tomu, ako vstup vojsk Varšavskej zmluvy zasiahol do životov bežných ľudí, sa venuje aj projekt Spýtaj sa vašich. V rámci projektu vznikne na stránke spytajsavasich.sk interaktívny online pamätník, kde môžete napísať svoje spomienky na tieto udalosti a pridať aj fotografie či zvukové nahrávky.

Pri príležitosti 50. výročia vznikol aj unikátny dokumentárny film Spýtaj sa vašich 68, v rámci ktorého režisérka Barbora Berezňáková zozbierala dobové svedectvá od ľudí po celom Slovensku aj od Slovákov, ktorí po 21. auguste 1968 odišli do emigrácie.

Premiéra dokumentu je naplánovaná na pondelok 20. augusta v Bratislave. Film sa premietne po zotmení na stene OD Tesco na Kamennom námestí. V rovnaký deň sa uskutoční premietanie aj v Košiciach, Spišskej Novej Vsi a Banskej Štiavnici, 21. augusta vo Zvolene a postupne aj v ďalších mestách po celom Slovensku.

Vlastný program si pri príležitosti výročia augustových dní pripravila aj Nová Cvernovka. Dvojdňové podujatie Okupácia 1968 prinesie diskusie, špecifickú inštaláciu aj hudobný program.


Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o auguste 1968, ktoré vzniklo pri príležitosti 50. výročia augustových dní. Vydanie vzniklo v spolupráci s projektom Spýtaj sa vašich a občianskym združením Living Memory. Oba projekty a ich myšlienky podporuje aj Férová Nadácia O2

Martin Slávik

Desať rokov pracoval v pamäťových inštitúciách (Ústav pamäti národa a Ústav pro studium totalitních režimů) na Slovensku a v Českej republike. V rámci občianskeho združenia Living Memory, ktoré založil spolu s kolegami v roku 2016, realizuje na stredných školách diskusie s mladými ľuďmi o totalitných režimoch a hodnote slobody.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Na august 1968 nesmieme zabudnúť

Niektorí z nás ešte neboli ani na svete, iní len niečo započuli, no mnohí ho zažili na vlastnej koži.

August 1968. Okupácia Československa. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Obavy z príchodu ďalšej vojny.

Kým mladšie ročníky sa o udalostiach z augusta 1968 často dozvedia len na hodinách dejepisu a neraz im vôbec nerozumejú, veľa ľudí na toto obdobie nikdy nezabudne. Vojská Varšavskej zmluvy vtedy obmedzili ich slobodu a nahnali do našich ulíc strach. Nevinní ľudia zomierali.

Sloboda nie je samozrejmosť. Je to téma, o ktorej treba hovoriť. Preto sme sa v spolupráci s O2 rozhodli v tomto víkendovom vydaní venovať práve udalostiam z augusta 1968 a priblížiť ich aj mladým ľuďom.

Partnerom tohto vydania, ktoré vzniklo pri príležitosti 50. výročia augustových dní, je projekt Spýtaj sa vašich a občianske združenie Living Memory, ktoré podporuje aj Férová Nadácia O2. Kým projekt Spýtaj sa vašich sa venuje tomu, ako august 1968 vnímali bežní ľudia, Living Memory na stredných školách organizuje diskusie s mladými ľuďmi o totalitných režimoch a hodnote slobody.

V tomto vydaní nájdete:

Stĺpček Martina Slávika: Čo pre ľudí znamenal rok 1968? Spoluzakladateľ organizácie Living Memory sa zamýšľa nad udalosťami augusta 1968, ale aj slobodou a jej dôležitosťou.

Anne Malej zastrelili v auguste 1968 na ulici brata. Jeho príbeh chce dostať k čo najviac ľuďom. Prečítajte si rozprávanie pamätníčky, ktorú sme navštívili v jej rodnej Hôrke pri Poprade.

8 otázok o auguste 1968, na ktoré by ste mali poznať odpovede. V spolupráci s historikom Ľubomírom Morbacherom sme pre vás zhrnuli tie najdôležitejšie udalosti a osobnosti tohto obdobia.

Anketa: A čo ste robili 21. augusta 1968 vy? Čitatelia Sódy sa s nami podelili o to, ako sa tento deň zapísal do ich životov. Prečítajte si ich autentické výpovede a podeľte sa s nami o tú vašu.


Riaditeľka školy, v ktorej nezvoní: Dajme deťom bezpečný priestor na pohyb

Skúsená pedagogička po dvadsiatich rokoch praxe otvorila základnú školu, o akej vždy snívala. Tento rok v nej prebieha aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá si deti získala.

Súkromná základná škola v Senci je miesto, kde stretnete radostné, zvedavé deti. Učitelia sa v nej snažia nájsť zdravú rovnováhu medzi radosťou z učenia a cieľavedomou prácou na úspechu. Minulý rok táto škola v rámci Bratislavského kraja vyhrala s obrovským náskokom v súťaži o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá spadá pod platformu O2 Dobrá vec. Boli sme sa spýtať, ako sa im to podarilo.

Vyhrajte O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha. Viac informácií o podmienkach súťaže nájdete na tomto mieste.

S riaditeľkou školy Ivetou Barkovou sa stretávame v jej kancelárii. Pôsobí skromne, no keď sa rozrozpráva, nevychádzame z úžasu, čo všetko sa jej spolu s kolegami, deťmi a ich rodičmi v tejto nenápadnej malej škole podarilo. V jej podaní to pôsobí jednoducho, akoby to bolo samozrejmé.

Napriek tomu, že je už poobede a väčšina detí je v škole v prírode, na chodbách neutícha pohyb a aj v kancelárii panuje čulý ruch. Vyzváňa telefón, ľudia sa prichádzajú poradiť, vrátiť požičané veci. Pani riaditeľka všetko s prehľadom organizuje a spokojne si vydychuje, aký je tu dnes pokoj oproti bežnému dňu.

Rozprávame sa o tom, ako pred tromi rokmi so školou začínali, ako sa im v škole, kde počas vyučovania nie je počuť typické zvonenie, darí a ako im O2 Športová akadémia Mateja Tótha potvrdzuje, že sny sa plnia.

Ako človek príde k tomu, že sa stane zriaďovateľom a riaditeľom súkromnej základnej školy?

Učím vyše dvadsať rokov, učila som na štátnej základnej škole aj na gymnáziu. Na svojom poslednom pôsobisku v malej vidieckej škole som v zborovni sedela oproti kolegyni, ktorá bola rovnako akčná ako ja. Počas každej voľnej chvíle sme sa rozprávali o tom, ako by mala fungovať škola našich snov.

Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.

Dva roky sme potom spolu s mojou akčnou kolegyňou Jankou Augustovičovou pracovali na príprave takejto školy. Získali sme dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje deti. A pred tromi rokmi sa sen stal skutočnosťou, stala som sa zriaďovateľkou a zároveň riaditeľkou.

V tejto pozícii som sa našla, baví ma to celé organizovať a teším sa z každého úspechu. Práce je veľmi veľa, ale bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života.

Ako vznikol nápad prihlásiť sa do O2 Dobrej veci a zabojovať o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha?

Naša škola nemá žiadneho veľkého sponzora. Tvoríme ju iba my, deti a ich rodičia. Šport je od začiatku súčasťou našej vízie vyváženej školy. Sama som až do maturity denne športovala a chcela by som deťom ukázať, že bežné športovanie môže prinášať radosť a zároveň vytvára návyk na pravidelný pohyb.

„Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.“

Na šport kladieme veľký dôraz, deti absolvujú každý týždeň hodinu telocviku v plavárni v Senci, vo vstupných priestoroch máme pingpongový stôl a práve budujeme predzáhradku s workoutovým náradím.

Keď som na internete zbadala informácie o O2 Športovej akadémii Mateja Tótha a o šanci získať ju pre našu školu prostredníctvom hlasovania na stránke O2 Dobrá vec, veľmi sa mi tá myšlienka zapáčila a hneď som sa o ňu podelila s rodičmi. Páčilo sa im to, a tak sme školu do súťaže prihlásili.

V Bratislavskom kraji ste s veľkým náskokom zvíťazili. Hoci máte menej ako 200 žiakov, získali ste 5 532 hlasov. Ako sa dá niečo také dosiahnuť?

Začína sa to tým, že sme rodinná škola. Rodičia sú s nami vo všetkom súčinní a pomáhajú nám. Priznám sa však, nečakala som takú obrovskú vlnu nadšenia.

Hlasovaním sme doslova žili všetci – učitelia, rodičia aj žiaci. Neustále sme spolu komunikovali a posielali sme si informácie o stave hlasovania. Rodičia si navzájom radili, ako sa dajú získať bonusové body, napríklad za čítanie článkov na Sóde. Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Do hlasovania sa zapojili celé rodiny. Viem o rodine, kde svoj hlas denne odovzdávalo 16 ľudí. Takisto pre učiteľov sa hlasovanie stalo každodenným rituálom. Zapojili sa ráno, hneď ako zapli počítač. V kuchynke sme si potom dávali kontrolné otázky: „Už si dnes hlasoval?“ Využili sme aj sociálne siete. Pomohli nám hlasy Senčanov, ktorí nás sledujú.

Zo začiatku som nečakala, že to bude mať taký veľký ohlas. No keď hlasy začali pribúdať, už sme sa nechceli vzdať. Vydržali sme do úplného konca, aj keď sme vedeli, že máme veľký náskok.

Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Bola to naša prvá veľká výhra a bolo povzbudzujúce vidieť, že sme to dokázali. Radosť z víťazstva v hlasovaní bola obrovská a záujem medzi deťmi a rodičmi bol niekoľkonásobne vyšší ako naše možnosti.

Podarilo sa vám zvíťaziť vo veľkej konkurencii, získali ste O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha na pôde vašej školy, a v rámci nej vedenie 20-člennej skupiny detí na celý školský rok zadarmo. Podľa čoho ste deti vyberali?

V škole organizujeme krúžkový festival. Rodičia si môžu pozrieť ponuku krúžkov a porozprávať sa s vedúcimi. Keď sme prezentovali O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, bol to úplný ošiaľ. Prihlásilo sa množstvo detí.

Výber urobila trénerka, ktorá vyskladala pestrú, vekovo zmiešanú skupinu. Niektoré deti dostali šancu začať cvičiť a niektoré zase rozvíjať svoj talent na atletiku. Pre ostatné deti ponúkame množstvo iných športových krúžkov.

V mnohých školách vrátane tej vašej odovzdával certifikát o účasti v Akadémii Matej Tóth osobne. Ako to vnímali deti?

Prišlo to celkom narýchlo na začiatku školského roka. Deti sa veľmi tešili. Prišli s myšlienkou, že by samy Mateja Tótha privítali a pripravili preňho program. Zatancovali vlastné choreografie, zasúťažili si s ním v športových disciplínach, zorganizovali improvizovanú tlačovú besedu a autogramiádu.

Atmosféra deti tak strhla, že sa nevedeli rozlúčiť. Matej Tóth zožal obrovský aplauz, každý sa s ním chcel fotiť. Začiatok školského roka tak nabral novú dynamiku.

Ako si deti užívajú tréningy?

Ani ku koncu školského roka nadšenie nepoľavilo a deti sa na tréningy stále veľmi tešia. Majú svoje dresy, vždy pred tréningom sa do nich prezliekajú a vtedy celá chodba ožije. Najlepšie na Akadémii je, že deti si ani neuvedomujú, že pravidelne poctivo trénujú. Vytvárajú si návyky, zažívajú radosť zo športu, z úspechov a z kamarátstva.

Cieľom tréningov je, aby deti nebrali šport ako individualistickú súťaž. Na tréningy chodí zmiešaná skupina od prvákov po štvrtákov, takže vznikajú momenty, keď si musia pomôcť, potiahnuť jeden druhého. Prirodzene sa tak učia spolupracovať aj v náročných situáciách.

Vidno na deťoch pokroky?

Súčasťou programu je testovanie formou hry na začiatku, v polovici a na konci roka. Na deťoch vidíme veľké pokroky v odvetví športu, na ktorý môžu mať pohybové predpoklady. Vidno to aj v tom, že deti sa pohybujú efektívnejšie a naučili sa pohyby robiť technicky správne.

Výhodou je, že dostávajú všestrannú športovú prípravu. Tú môžu potom využiť na druhom stupni, keď sa rozhodnú špecializovať na ktorýkoľvek šport. Pre nás je O2 Športová akadémia Mateja Tótha liahňou budúcich športových talentov.

O O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha súťažia prostredníctvom platformy O2 Dobrá vec školy aj tento rok. Odporúčate školám zapojiť sa?

Určite. A nielen počas roka, keď sme dostali podporu. Pozitíva pre školu sú dlhodobé. Trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je zároveň naša telocvikárka. Prešla školeniami, naučila sa metodiku a niektoré prvky využíva aj na hodinách telesnej výchovy.

Od Akadémie sme dostali veľa športového náradia. Sú medzi ním bežné, ale aj netradičné pomôcky. Tie nám zostanú, aby sme ich mohli používať aj po skončení programu.

Rozprávame sa spolu o pohybe. Majú ho podľa vás dnešné deti dostatok?

Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme. My sme trávili detstvo na uliciach prirodzeným pohybom, dnes majú rodičia oprávnený strach nechať deti na voľno. Je v podstate nemožné vypustiť deti na ulicu a mnohé školské areály sú poobede zatvorené.

„Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme.“

Rodičia nechcú šport zanedbať, a tak deťom organizujú športové aktivity v kluboch a v tréningových centrách. Keďže tréningy sú organizované dospelými, možno dnes nemajú deti k športu taký srdečný vzťah. Niekedy je pre ne záťaž ísť na tréning. Nepociťujú spontánnu radosť, ktorú sme mali my, keď sme mohli vybehnúť von a prirodzene naplniť svoju potrebu hýbať sa.

Čo by deťom pomohlo v tom, aby sa viac hýbali?

V prvom rade by sme im mali zabezpečiť bezpečný priestor na športovanie. To by malo byť prioritou samosprávy každého mestečka alebo dediny. Ak sa pýtate detí, prečo nešportujú, prejdú do oprávnenej ofenzívy: „Kde to máme robiť?“

V meste ako Senec, ktoré je obklopené novými satelitmi, deti často ani nemajú možnosť samy sa dostať k iným deťom. Keď sme robili minulý rok na Deň detí cyklovýlet, museli sme zapojiť do akcie mestskú políciu, aby sme sa cez niekoľko veľkých križovatiek dostali na cyklochodník. Deťom veľmi chýbajú nielen športoviská, ale aj obyčajné chodníky a cyklotrasy.

Ak chceme deti priviesť k pohybu, mali by sme im byť vzorom. Pohyb by mal byť súčasťou rodinného života. Časť víkendov by sme mali tráviť spoločne s deťmi aktívnym pohybom, prechádzkou, bicyklovaním, túrami alebo rôznymi nenáročnými športmi, ktoré nám spestria deň. Aj na zmrzlinu sa dá ísť na bicykli.

Rozhýbte svoje deti prostredníctvom tretieho ročníka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Do 30. júna si o účasť v nej môžu zasúťažiť základné školy na celom Slovensku. Viac informácií o pravidlách súťaže a získaní bonusových bodov za prečítanie člávnkov v sóde získate na stránke www.dobravec.o2.sk.

Dobrá vec

Podporte školu
v projekte O2 Dobrá vec

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Iveta Barková

Vyštudovala slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Na Slovensku učí už viac ako 20 rokov, medzitým päť rokov pôsobila v pražskej agentúre, ktorá organizuje koncerty medzinárodných mládežníckych zborov. Tu okrem iného získala aj poznatky o fungovaní školských systémov v Británii a v USA. Je absolventkou Komenského inštitútu. Inšpiráciou je pre ňu nemecká inovátorka Margret Rasfeld. Pred tromi rokmi založila v Senci Súkromnú základnú školu, v ktorej pôsobí ako riaditeľka. Aktívne a odhodlane zavádza do vyučovacieho procesu inovácie a moderné prvky. Jej ambíciou je inšpirovať ľudí k tomu, že veci sa dajú meniť zdola.


Vybrali sme 10 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Moje O2: Vybavte všetko dôležité z pohodlia svojho domova

Čítaj viac