Aj beh má pravidlá. S trénerkou Andreou Ballovou odpovedáme na časté otázky o behaní

Pre koho je behanie vhodné, ako s ním začať aj vytrvať a kedy je lepšie nahradiť beh chôdzou?

17. 4. 2023; Autor: Sóda, Foto: Jakub Jančo, Adrián Kašniar, Shutterstock

Veď je to jednoduché, stačí mať športové tenisky, pohodlné oblečenie a po niekoľkých prekonaných kilometroch rozprúdime kardiovaskulárny systém aj dobre ponaťahujeme svaly. Beh je síce jeden z najprístupnejších športov s množstvom benefitov, no pre organizmus predstavuje aj istú záťaž a rozhodne si naň nestačí len obuť športovú obuv.

Psychologička, tréner, fyzioterapeut aj lekárka objasňujú 12 mýtov a faktov o pohybe detí

Pred rozhodnutím pravidelne behať je dôležité aj poznanie vlastného tela a aktuálnej kondície, správnej techniky a dýchania. Trénerka trénerov, maratónkyňa a učiteľka Andrea Ballová vás prevedie častými otázkami o behaní:

Je beh typ fyzickej aktivity, ktorú dokážeme robiť všetci prirodzene aj bez prípravy?

Beh patrí medzi základné pohyby spolu s chôdzou, skákaním, hádzaním, chytaním a lezením. Aj napriek jeho jednoduchosti a prístupnosti by sme s ním mali začať postupne a s ohľadom na svoj zdravotný a fyzický stav. Treba myslieť aj na to, že s pribúdajúcim vekom začína byť beh namáhavým cvičením.

V porovnaní s minulosťou sme na tom s kondíciou omnoho horšie – keď deti behali, nevnímali sme, či to zvládnu. V súčasnosti, hlavne po kovidovom období, je už aj pri deťoch potrebné vnímať, akú majú kondíciu, aké majú držanie tela, a podľa toho ich pripraviť na záťaž, pretože pre dnešné deti beh predstavuje záťaž.

Podobne je to s dospelými. Pred tým, ako začnú pravidelne športovať, resp. behať, každý jeden by mal navštíviť lekára, ktorý zhodnotí jeho zdravotný stav.

Na čo by sme mali myslieť ešte pred tým, ako si obujeme bežecké topánky a zabehneme prvé kilometre?

Pokiaľ chceme behať správne a zdravo, mali by sme predovšetkým poznať svoj zdravotný stav, poznať stav svojej kondície a nepreháňať to. Na začiatok je dobré osloviť kvalifikovaného trénera, ktorý nám pomôže s technikou behu.

Je totiž rozdiel medzi džogingom (teda poklusom), behaním či výkonnostným behaním. Stále platí, že beh predstavuje záťaž, najmä pre tých, ktorí predtým nebehali alebo nešportovali, a mali by sme s ním začať postupne. Na druhej strane, ak niekto už predtým aktívne behával, jeho svaly si tento pohyb pamätajú a bude sa rýchlejšie zlepšovať a cítiť sa lepšie, komfortnejšie.

Dá sa správna technika behu zovšeobecniť do základných odporúčaní?

Téma bežeckej techniky je veľmi široká – aj na internete nájdeme veľa rôznych štúdií, videí či článkov, dostupných je aj veľa rôznych publikácií na túto tému. Pri bežeckej technike treba myslieť na správne držanie tela, na prácu paží, na bežecký krok, došľap, odraz, dýchanie. Aby sme zvládli techniku behu dobre, je naozaj dobré začať trénovať pod odborným dohľadom.

Veľmi všeobecne by sme mohli správne behanie zarámcovať do vzpriameného držania tela, jemného náklonu vpred, došľapu na strednú časť chodidla. Je lepšie robiť kratšie kroky ako dlhšie, ideálne dýchanie je nosom a do brucha.

Čo robíme nesprávne, keď nás pri behaní pichá v boku?

Keď nás pichá v boku, znamená to, že naša bránica je v kŕči, teda nedýchame správne. Dýchanie je pri behu kľúčové a záleží najmä na intenzite – pri pomalom behu to zvládneme udýchať len nosom, pri väčšej intenzite by sme mali využívať vnútrobrušné dýchanie. To pomáha, aj keď nás pichá v boku.

Ako pristupovať k tréningom, keď s behom začíname?

Na začiatku každého tréningu, aj pred behom, sa treba rozcvičiť: ľahký klus, rýchla päťminútová chôdza, nasleduje dynamický strečing, potom bežecká abeceda – súbor cvikov, ktoré prechádzajú zo strečingu do lepšej koordinácie. Už samotná rozcvička dá človeku bez kondície zabrať.

Prvé týždne až mesiace by sme mali začať so striedaním poklusu a rýchlej chôdze. Napríklad minútu bežíme, minútu kráčame. To celé opakujeme počas 30 minút. Postupne budeme predlžovať intervaly behu na 2 minúty a striedať ich s rýchlym kráčaním – opäť počas 30 minút.

Vždy sa snažte aspoň týždeň ostať na jednej úrovni, a keď sa cítite dobre, môžete úsek poklusu predlžovať. Váš cieľ by mal byť 30-minútový klus – beh. Na záver tréningu nezabudnite na strečing, uvoľňovacie a kompenzačné cvičenia na správne natiahnutie svalstva.

Ak nevládzem behať, môžem beh nahradiť rýchlou chôdzou?

Treba rozlišovať medzi behom, rýchlou chôdzou a džogingom (veľmi pomalým behom – poklusom). Beh znamená aktivitu, ktorá zaťažuje organizmus na vyššej úrovni.

Pre širšie obyvateľstvo by som odporučila práve džoging. Je to aeróbna aktivita nižšej intenzity, pokojne sa môže striedať s rýchlou chôdzou. Pokiaľ sa pri nej vládzete rozprávať s parťákom, je intenzita správna a dostačujúca, a keď zvládnete hodinu džogingu v kuse, môžete začať s behom.

Rýchla chôdza je zase vynikajúci nástroj na získanie kondície. Rýchla chôdza s paličkami (nordic walking) je vhodná pre ľudí, ktorí majú nadváhu, problémy s kĺbmi či chrbticou. Chôdza nezaťažuje kĺby, chrbát a nedochádza k preťažovaniu ako pri behu. Dôležité je vykonávať rýchlu chôdzu v dostatočnej intenzite a v dostatočnom čase.

Beh v horskom teréne

Peter Fraňo

Horský bežec, aktívny pretekár a tréner, primárne sa venuje horským behom na rôzne vzdialenosti (od 5 do 100 km)

Vytrvalostné behy sú dlhodobým cieľom

„Mnoho začínajúcich bežcov si dáva za cieľ absolvovanie polmaratónu či maratónu. Pri takomto rozhodnutí treba predovšetkým zhodnotiť, na čo človek má, akú má športovú minulosť, a zvoliť si reálny cieľ. Napríklad odbehnúť maratón po mesiaci tréningu určite nie je dobrý nápad, no z dlhodobého hľadiska to nie je nemožné. Pozerajme sa teda na vlastné schopnosti, nastavme si dlhodobé vízie a nebuďme príliš súťaživí a nedočkaví.

Dobrou správou je, že vytrvalosť sa rozvíja najmä po tridsiatke a vytrvalostným behom sa môžeme venovať do vysokého veku.“

Beh v horách je pokročilý level

„Na beh v horách už musí byť človek fyzicky pripravený. Prekonávate prevýšenie a pre netrénovaného človeka to nemusí byť vhodné. Pred tým, ako začnete behať v takomto teréne, mali by ste bez problémov zvládať náročnejšiu turistiku. Pravidlo postupnosti platí aj tu – ak mi robí problém bežať po rovine, určite nemá význam ísť niekam do hôr.

Naopak, pre trénovaných ľudí je to skvelý doplnok aj k príprave na cestné preteky, človek naberie silu a zažije krásnu prírodu. A zase naopak, ak sa pripravujete na beh v horách, nemali by ste zabúdať ani na tréningy po rovine a dráhe a pracovať na svojej rýchlosti.“

Horský terén prináša aj väčšie riziká

„Pri behu v horách musíte myslieť na to, že ste mimo civilizácie, počasie sa mení rýchlejšie a oveľa ťažšie si zavoláte pomoc v dôsledku slabšieho signálu v porovnaní s mestom. Behanie v horskom teréne prináša aj určité riziko zranenia (len pripomínam, že riziko zranenia je prítomné aj pri „klasickom“ behu) – môžete si napríklad poraniť členok alebo spadnúť v dôsledku nerovného terénu, preto treba myslieť predovšetkým na bezpečnosť. Musíte myslieť aj na to, aby ste dobre poznali horskú oblasť, aby ste sa vedeli vrátiť, a nezabudnite niekomu povedať, v ktorej oblasti sa budete nachádzať, aby vás vedeli nájsť.“

Môžem behať aj v prípade, že mám vysunutú platničku, problémy s kĺbmi alebo iné vážne zdravotné obmedzenia?

Všetky podobné diagnózy by som určite nechala na zhodnotenie lekárov. Je veľa bežcov, ktorí aj napriek zložitým diagnózam dokážu behať a cítiť sa pritom výborne. Je to individuálne a určite je nevyhnutné komunikovať nastavenie tréningu s lekárom, prípadne s fyzioterapeutom.

No zároveň si myslím, že pre ľudí s veľmi vážnymi diagnózami nie je beh vhodný, pretože predstavuje fyzickú záťaž.

Ako môžeme k správnemu a zdravému behaniu motivovať deti?

Najviac ich namotivujeme, keď deti budú mať dostatok pohybových podnetov. V dnešnej spoločnosti máme problém, lebo deti nemajú takmer žiadny prirodzený pohyb – hýbu sa v krúžkoch, kluboch a na telesnej výchove, no napríklad cez prestávky nechodia na školský dvor len tak si pobehať, zahrať naháňačku, ako to bolo kedysi bežné.

Rodičia by mali ísť príkladom a čas strávený s deťmi by mal obsahovať aj pohyb a šport. Keď sa budú deti spontánne hýbať, bude ich pohyb prirodzený – a keď sa deti prirodzene pohybujú, funguje dobre aj ich telo.

A čo sa týka techniky behu a dýchania, tá by mala byť na učiteľovi či učiteľke telesnej výchovy, aby si ju mohli osvojiť.

400 m Pohyb Príbehy

Lekárka: Dieťa sa obézne nenarodí, stáva sa takým v priebehu života. Vplyv na jeho váhu má vo veľkej miere prístup rodičov

Ako sa správne rozprávať s dieťaťom, keď má problém s váhou, a ako mu nastaviť jedálniček a režim pohybu?

26. 10. 2022; Autor: Marek Hudec, Foto: Tomáš Nagy

Takmer každé tretie dieťa môže mať problém s váhou, obezita postihuje dokonca aj deti vo veku od 1 do 3 rokov. Kľúčovú úlohu pri priberaní zohráva nevyvážená a neprimeraná strava. Lekárka z detského oddelenia Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Lučenci Kristína Ivanová bežne vysvetľuje rodičom, ako nastaviť správny režim pre dieťa, aby jedlo a žilo zdravšie.

Valentína z projektu Chuť žiť: Komentovanie tela niekoho iného je najľahší spôsob, ako mu ublížiť

V rozhovore o obezite u detí s lekárkou z detského oddelenia Kristínou Ivanovou sa dozviete:

prečo je obezita zdravotný problém už pre batoľatá,
ako sa detí týka pandémia obezity,
akú úlohu zohráva pri vzniku obezity prístup rodičov a výchova,
akú súvislosť s obezitou má psychické zdravie dieťaťa,
ako sa s deťmi rozprávať a ako k nim pristupovať, keď trpia nadváhou alebo obezitou,
či je možné vybudovať u detí závislosť od cukru
a ako sa dá obezita liečiť.

Ako definujeme obezitu a v čom sa líši od nadváhy?

Obezita je nadmerná hmotnosť spôsobená hromadením tukového tkaniva. V detskom veku môžu za pribúdanie váhy aj iné faktory, ako napríklad rast kostí či svalovej hmoty. O obezite hovoríme len v súvislosti s hromadením tuku.

Na jej posúdenie slúži známy Body Mass Index (BMI), teda index telesnej hmotnosti, ktorý si vieme vypočítať podľa jednoduchého vzorca – svoju hmotnosť vydelíme druhou mocninou svojej výšky.

Do úvahy však musíme brať aj vek a pohlavie jednotlivca. U detí slúžia na posúdenie obezity percentilové grafy, ktoré si vedie lekár. O nadváhe hovoríme pri hodnote percentilu 90 – 97. Ak je hodnota vyššia, ide o obezitu, no pre pediatra je už nadváha varovným signálom.

Aké následky má obezita na zdravie?

Obezita je zásadným prvým krokom k rozvoju metabolického syndrómu, ktorý zvyšuje kardiovaskulárne riziko: pri nadmernom príjme cukrov pankreas reaguje zvýšenou tvorbou hormónu inzulín, ktorý je zodpovedný za presun cukru dovnútra buniek, ktoré ho nevyhnutne potrebujú na svoj život. Pri zvýšenej tvorbe inzulínu sa tieto bunky postupne stanú na inzulín rezistentné, prestanú naň reagovať, a teda síce máme aj veľa cukru, aj veľa inzulínu, no cukor sa do buniek nevie dostať.

Zvýšená tvorba inzulínu zároveň vedie aj k zvýšenej tvorbe tukov v tele a podporuje tak obezitu. Napokon sa pankreas vyčerpá, nedokáže ďalej inzulín produkovať. Výsledkom je v konečnom dôsledku rozvoj ochorenia diabetes mellitus, teda cukrovky. Obezita vedie aj k vysokému krvnému tlaku, v krvi prevažuje zlý cholesterol nad dobrým.

Stretávame sa s tým, že už deti majú problémy s kosťami, kĺbmi, majú zlé držanie tela, ploché nohy, bolesti chrbta. Obézne deti sa často horšie zotavujú z obyčajných respiračných infektov, liečenie zápalu priedušiek trvá dlhšie.

Štatistiky hovoria, že obezita sa vyskytuje čoraz častejšie aj u detí. Je toto tvrdenie pravdivé? Vnímate obezitu ako bežnejší problém aj na základe svojej skúsenosti?

Určite je. Stačí, keď si porovnám, koľko detí trápi obezita dnes a koľko detí trápila v mojom detstve. Je to globálny problém, vo vyspelých krajinách trpí obezitou 5 až 30 % detí. Vrchná hranica štatistiky naznačuje, že až 1 z 3 detí má problém s hmotnosťou, čo je naozaj alarmujúce.

Máme pandémiu obezity, do ambulancie nám každý deň príde aspoň jedno obézne dieťa, 10- až 11-ročné deti majú často 70 kíl. Tento problém má viacero rozmerov a príčin, hoci rodičia aj deti sa často ohradzujú genetikou či poruchou štítnej žľazy.

Máme pandémiu obezity, do ambulancie nám každý deň príde aspoň jedno obézne dieťa, 10- až 11-ročné deti majú často 70 kíl.

Tak predsa – môže mať na obezitu vplyv genetika?

Nejaký určite má, ale len v zmysle predispozície na obezitu: buď máme predispozíciu, ktorá nás do istej miery pred vznikom obezity chráni, alebo riziko obezity zvyšuje. Závisí však vždy aj od vonkajších okolností, akými sú životný štýl, fyzická aktivita, stravovanie. Poznáme obezitu exogénnu, teda spôsobenú vonkajšími faktormi.

Iný typ obezity vzniká následkom nejakého iného ochorenia, ako napríklad poruchy štítnej žľazy či genetických syndrómov, ako je Downov syndróm. Treba dodať, že tento typ tvorí iba 5 % všetkých prípadov obezity a vo veľkej väčšine je obezita spôsobená vonkajšími faktormi.

Je ťažké rodičom vysvetliť, že ich dieťa je obézne? Už táto informácia sama osebe naznačuje nejaké zlyhanie vo výchove.

Často reagujú urážlivo, odmietavo, nepripúšťajú si problém. Treba im však zdôrazniť, že obezita je choroba ako každá iná. Čím je dieťa menšie, tým väčší podiel viny za obezitu nesú rodičia, čím sú deti staršie, tým väčší vplyv môže mať kolektív, sociálne siete a reklamy. Hoci rodič má na staršie dieťa menší dosah, stále zohráva hlavnú úlohu – rodič musí dieťa usmerniť a edukovať, zabezpečiť mu vyváženú stravu aj motivovať k pohybu.

V praxi sa snažím vyhýbať necitlivej komunikácii v zmysle: vaše dieťa je tučné, urobte s tým niečo. Ak je útočný lekár, aj odpoveď je rovnaká. Deti nesmú túto informáciu brať ako urážku, sú veľmi citlivé a uvedomujú si, že majú problém, no bez rodiča ho nemajú veľkú šancu zmeniť.

Ako často dôjde k zlepšeniu a problém s obezitou začnú rodičia s deťmi aktívne riešiť?

Je to rôzne, záleží na rodičoch. Niektorí povedia, že má kilo navyše a nebudú z toho robiť drámu. Pediater však dieťa sleduje, musí ho nasmerovať a vylúčiť iné príčiny obezity než vonkajšie faktory. V školskom a pubertálnom veku to môže byť aj psychologická príčina – k poruchám príjmu potravy, či už k prejedaniu sa, alebo odmietaniu jedla, vedú najmä duševné bolesti.

S obéznymi deťmi sa pritom stretávame už od dojčenského veku, no vtedy nemôžeme rodičovi povedať, aby jeho dieťa schudlo, vtedy sa snažíme priberanie spomaliť najmä úpravou stravy a neprekrmovaním. V útlom veku dieťaťa sa preventívne prehliadky robia častejšie, lekár si môže lepšie odsledovať, ak aj niečo s váhou nie je v poriadku.

Takže váha dieťaťa sa odvíja najmä od prístupu rodičov?

Dieťa sa obézne nenarodí, stáva sa takým v priebehu života – konzumuje len potraviny a jedlá, ktoré mu ponúknu a pripravia rodičia. Záleží tiež, ako rodičia s deťmi trávia čas, či uprednostňujú sedavé hry a televízor alebo ich vezmú na prechádzku.

Ak navyše dieťaťu v útlom veku začnú rodičia ponúkať chuťovo atraktívne potraviny, ako sú sladkosti, slané pochutiny, ako napríklad čipsy, džúsy, bude ich dieťa prirodzene uprednostňovať, aj keď bude staršie.

Spomenuli ste, že obezita u detí môže súvisieť s psychickým problémom. No šikanovanie, ktoré deti zažívajú pre obezitu v škole, môže spustiť ďalší (psychický) problém.

Podľa mňa ak bol raz človek obézny a prešiel si touto cestou, je to ako s alkoholikom, ktorý abstinuje. Zanechalo to na psychike istú stopu a je väčšie riziko, že sa vráti do starých koľají.

K poruchám príjmu potravy, či už k prejedaniu sa, alebo odmietaniu jedla, vedú najmä duševné bolesti.

Dovolím si tvrdiť, že obezita vždy súvisí s nejakým psychickým problémom. Deti s obezitou sa často izolujú, cítia sa zranené, cítia zúfalstvo, keď si nedokážu samy pomôcť. Môžu byť úzkostlivé, prehnane citlivé. Keď vidia, že spolužiaci lepšie behajú a ony sú neobratnejšie, nelichotí to ich psychike a obezita sa tak môže stupňovať.

Treba deťom vysvetliť, že majú choré telo. Dá sa to prirovnať aj k inej chorobe, z ktorej sa vždy vyliečia – rovnako tak aj z obezity.

Ako by ste dieťaťu vysvetlili, čo je zdravé? A ako by ste mu citlivo povedali, že musí podstúpiť diétu?

Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a vie, čo naň platí. Určite by mu nemal hovoriť, že toto nemôžeš jesť, lebo budeš tučný. Ani v procese chudnutia nemôžeme úplne odoprieť dieťaťu sladkosti, no treba mu to vysvetliť, napríklad: „Dobre, dáš si len tri cukríky, lebo viac bude škodiť tvojmu brušku a môžu sa ti pokaziť zúbky.“

Rodič musí prísť na spôsob, ako dať dieťaťu najavo, že mu nikto nechce zle a že sladkosti nie sú jedlo. Ak je dieťa obézne, je na mieste vyhľadať aj psychológa, psychologičku. Deti totiž vedia, že sú obézne, určite im to dávajú pocítiť aj v kolektíve, môžu byť terčom posmeškov. Niekedy im v tejto fáze vie lepšie pomôcť psychológ či psychologička ako rodičia.

Je pravda, že obezitou trpia častejšie chlapci než dievčatá?

Osobne som sa s tým v praxi nestretla, ale nevylučujem to. Môže to súvisieť s distribúciou tuku, dievčatám sa ukladá v oblasti bokov, chlapcom v centrálnej časti a častejšie ich trápi takzvaný vnútorný tuk, ktorý je nebezpečnejší. Predstavuje vyššie riziko následkov na zdravie.

Môže obezita spôsobiť aj rýchlejší nástup puberty u detí?

Určite áno, začiatok puberty totiž závisí od dosiahnutia istej telesnej hmotnosti. Telo si uvedomí, že má dostatočnú váhu, teda je dostatočne vyvinuté, aby mohlo prejsť komplikovaným procesom prechodu z dieťaťa na dospelého.

Dochádza vtedy k zrýchleniu rastu, dieťa pohlavne dozrieva a zažíva psychické zmeny. Rast do výšky spôsobujú rastové štrbiny na koncoch kostí, po ich uzatvorení na konci puberty sa rast zastaví. Lenže ak dieťa začne rásť následkom obezity skôr, nakoniec bude nižšie ako jeho rovesníci a rovesníčky.

Zdá sa vám, že pandémia mala vplyv aj na obezitu detí?

Určite áno, mnohí rodičia u nás uznávajú, že za posledné dva roky ich dieťa pribralo, lebo bolo zavreté doma, malo málo pohybu, viac času trávilo pred televízorom alebo s videohrami, chýbala mu telesná výchova. Navyše keď boli rodičia v práci, zostávalo doma samo a jeho strava sa zhoršila. Nastúpil aj väčší pocit izolácie, dieťa bolo bez kamarátov, krúžkov.

Zacvičiť si s deťmi môžete aj spoločne doma. Máme pre vás inšpiráciu, ako na to

Je cukor v strave dieťaťa škodlivejší ako u dospelých a môže spôsobiť závislosť?

Keď budeme dieťaťu ponúkať sladké veci, bude ich uprednostňovať. Áno, myslím si, že môže ísť o istú formu závislosti. Cukor je najdôležitejším zdrojom energie, má však rôzne formy. Dieťa potrebuje v prvom rade zložené cukry, takzvané polysacharidy, ktoré nespôsobia taký rýchly vzrast cukru v krvi, čím mu energiu dávajú postupne. Nájdeme ich napríklad v obilninách, zelenine, orechoch.

Potom poznáme monosacharidy, jednoduché cukry, ktoré sa rýchlo vstrebávajú. Cukor v krvi po ich zjedení rýchlo vyskočí, ale aj ľahko poklesne a vráti sa pocit hladu. Dieťa si dá keksík, no už o hodinu chce ďalší.

V detstve sme sa vždy tešili na cukríky. Musíme ich zo stravy dieťaťa úplne vylúčiť?

Nemyslím si, že by sme sladkosti mali úplne zakazovať. Veď aké by to len bolo detstvo bez čokolády či cukríka? Príjem sladkostí však treba obmedziť do zdravej miery a dávať pozor, aby sa nestali náhradou normálnej stravy, aby nevypĺňali čas medzi hlavnými jedlami. Dieťa by jednoducho nemalo mať stály a neobmedzený prístup k sladkostiam.

Ako teda správne vyvážiť stravu dieťaťa?

Poznáme makroživiny a mikroživiny – medzi makroživiny patria cukry, tuky, bielkoviny. U dieťaťa by mali tvoriť 50 % príjmu potravy cukry (sacharidy), ale ako som spomínala, skôr zložené cukry, ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny.

Druhou zložkou výživy sú tuky, ktoré by mali u detí predstavovať 30 až 35 % príjmu. Záleží aj na tom, aké tuky. Poznáme nenasýtené omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú hlavne v semiačkach, rybách a ovplyvňujú vývoj nervovej sústavy. Mastným živočíšnym tukom by sme sa nemali úplne vyhýbať, ale mali by sme ich obmedziť, aby väčší podiel v strave dieťaťa pochádzal z rastlinných tukov. Máme aj transmastné kyseliny, ktoré sú vo forme fastfoodov a dieťa by sa s nimi vôbec nemalo stretávať.

Rodič musí prísť na spôsob, ako dať dieťaťu najavo, že mu nikto nechce zle a že sladkosti nie sú jedlo. Ak je dieťa obézne, je na mieste vyhľadať aj psychológa, psychologičku.

Bielkoviny by dieťa malo prijímať vo forme rastlinných strukovín, obilnín a aj z mäsa či mlieka. Medzi mikroživiny patria vitamíny, napríklad takmer každé dieťa má nedostatok vitamínu D a železa. Pri príjme minerálov sa stretávame s veľkým prísunom soli. Denná potreba soli pre deti je 3 až 6 gramov, čo je malinké množstvo, ktoré prijmeme aj bez toho, aby sme si prisolili potraviny.

Aká veľká je pravdepodobnosť, že z obézneho dieťaťa vyrastie obézny dospelý?

Dojčenský vek je kritickým obdobím, ktoré môže rozhodnúť o sklone k obezite do budúcnosti. Ak sa dieťa už vtedy prekrmuje, tukové bunky sa v tejto fáze viac rozmnožujú, zvyšuje sa ich počet, v dospelosti sa už rozmnožovať nedokážu, len sa zväčšujú – preto ak im v tomto veku dáme priestor, viac buniek má neskôr potenciál zväčšiť sa.

Čím skôr sa obezita objaví u dieťaťa, tým je väčšie riziko, že bude pokračovať až v dospelosti. Hoci vidíme, že deti z nej často vyrastú, netreba sa na to spoliehať, ale včas problém podchytiť.

Mal by byť pohyb tiež súčasťou zdravej dennej rutiny?

U väčších detí by nejaká pohybová aktivita mala byť na dennom poriadku. Mali by sme však brať do úvahy, čo vedia zvládnuť – napríklad nebrať 6-ročné deti do fitka. Vhodná môže byť prechádzka alebo plávanie, dieťaťu je dobré nájsť nejaký krúžok, kde bude rado chodiť, je dôležité, aby bolo motivované a necítilo to ako povinnosť, ale zábavu. Rodič aj tu zohráva kľúčovú úlohu, mal by byť aktívny spolu s dieťaťom.

Viete si v otázke prevencie obezity predstaviť nejaké systematické riešenia, ako by sa do toho mohol zapojiť napríklad aj štát?

To ťažko povedať, ale napríklad stravovanie v školských jedálňach nie je ideálne a ani telovýchova úplne nespĺňa svoj účel. Mala by byť pre deti zábavou a hrou, nemá pripomínať súťaž, kde zoradíme deti od najlepšieho po najhoršie.

Lifetech

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Bezdrôtové slúchadlá sú perfektným doplnkom vášho smartfónu pri práci, pri športe aj relaxe.

29. 4. 2021; Aktualizované: 13.12.2021, Autor: Juraj Recký, Foto: Shutterstock, archív výrobcov

Slúchadlá boli vždy verným pomocníkom smartfónov, no dnes už získavajú status nevyhnutného doplnku každého inteligentného telefónu. Funkcie a schopnosti bezdrôtových slúchadiel sa neustále rozširujú a čoraz väčší zmysel dávajú aj tým, ktorí cez svoj smartfón hudbu nepočúvajú.

S novými slúchadlami si užijete pozeranie obľúbeného seriálu či filmu na smartfóne kdekoľvek budete. O to viac, ak máte Netflix v cene váš h o O2 Paušálu

Telefonovať bez nutnosti mať smartfón bezprostredne pri sebe, vyťahovať ho z vrecka či kabelky, ovládať hlasového asistenta, prepínať hudbu v playliste alebo sa sústrediť na prácu potlačením hluku okolitého sveta. Kombo slúchadlá + smartfón toho dnes dokáže naozaj veľa, preto sme si pre vás pripravili niekoľko rád, ktoré vám pomôžu vybrať si ideálne slúchadlá pre vaše potreby.

Zvuk nie je jediné kritérium

Vybrať si perfektne vyhovujúce slúchadlá môže byť rovnako zložité ako nájsť dokonalý smartfón. Aj v tomto prípade ide o otázku osobných preferencií a kompromisov. Je však zopár vecí, ktoré by ste pred výberom mali vedieť.

Prirodzene a logicky sa núka, že najdôležitejšou charakteristikou slúchadiel je zvuk. Povedzme si však úprimne, hľadať slúchadlá s hi-fi zvukom ako doplnok k smartfónu je úplne zbytočné. Dokonalý zvuk si totiž najlepšie vychutnáte v pohodlí, keď sa naň sústredíte a máte samotné skladby v dostatočnej kvalite. Obmedzenie kvality pre vás neplatí, ak máte ako súčasť svojho O2 Paušálu predplatné na TIDAL, službu, cez ktorú môžete streamovať hudbu v nekomprimovanom formáte FLAC.

Uniformita má logický dôvod

Samozrejme, rozdiel v kvalite zvuku medzi 30- a 180-eurovými slúchadlami budete počuť, no nebude až taký zásadný. A to aj z toho dôvodu, že výrobcovia dnes vedia veľa vecí vyladiť softvérovo.

Dôvod, prečo sú takmer všetky slúchadlá ladené do prebasovaného zvuku, ktorý dokáže vytiahnuť každý jeden detail skladby, je ten, že takýto zvuk je pomerne univerzálny v mainstreamovej hudbe a najmä funkčný. Cez slúchadlá totiž čoraz viac telefonujeme, ovládame nimi smartfón a počúvame hovorené slovo v podcastoch.

Aj preto pri smartfónových slúchadlách argumentovať v prospech lepšieho zvuku pripojením cez 3,5 mm jack konektor nie je práve presné. Najmä ak máte k dispozícii pripojenie Bluetooth 5.0 a viac. Možnosť použiť kábel na pripojenie slúchadiel k smartfónu sa vám však hodí, ak na smartfóne hráte hry, veľa cestujete, pozeráte filmy, prípadne striháte videá.

Výdrž batérie bezdrôtových slúchadiel na úrovni 6 a viac hodín môže pôsobiť postačujúco, no nie je to vždy tak. Samozrejme, záleží najmä na tom, či aj váš smartfón má ešte možnosť pripojiť slúchadlá cez 3,5 mm jack.

Pri práci nepodceňujte kvalitný mikrofón

Buďme však konkrétnejší. Ste manažér, pre ktorého je smartfón v prvom rade pracovný nástroj? Potom je pre vás dôležité, aby ste mohli mať slúchadlá pohodlne nasadené v ušiach aj celý deň bez toho, aby vás obťažovali.

Presne pre takéto použitie sú vhodné štuple. Či sa rozhodnete pre tie s nožičkou, ako majú napríklad Xiaomi FlipBuds Pro, alebo bez nožičky, ako napríklad Samsung Galaxy Buds2, je len vecou osobnej preferencie.

Dôležité pre vás je, aby mali slúchadlá dostatočne dlhú výdrž batérie na jedno nabitie, prípadne ponúkali puzdro, ktoré ich dokáže nabiť. Ako napríklad Apple AirPods (2022), ktoré vďaka puzdru bez nabíjacieho kábla vydržia okolo 30 hodín počúvania hudby a 24 hodín telefonovania.

Pre podnikateľov, študentov či manažérov je dôležitý parameter ANC, teda aktívne potláčanie okolitého ruchu, čo je veľmi užitočné, keď sa treba sústrediť. Preto sa zamerajte na to, aby výrobca kládol dôraz aj na zapracovanie kvalitných mikrofónov. Užitočnou funkciou je aj schopnosť slúchadiel automaticky sa prepnúť z jedného zariadenia na druhé. Napríklad po príchode do kancelárie zo smartfónu na notebook.

Hľadáte niečo univerzálne?

Nemáte na slúchadlá špeciálne požiadavky? V tom prípade bude výber o niečo jednoduchší a aj lacnejší. Dnes už vyložene zlé a nekvalitné slúchadlá kúpite, len ak sa rozhodne pre nejakú úplne neznámu značku v niektorom z čínskych online marketov.

Konkurenčný boj je čoraz intenzívnejší, a preto aj známe značky dnes dokážu za pár desiatok eur pripraviť zaujímavú ponuku. Jedným z veľmi milých prekvapení sú nové bezdrôtové slúchadlá O2 pods.

Za skutočne priaznivú cenu ponúkajú výbavu, o ktorej by ste v dostupnej kategórii ani len nesnívali. O2 pods majú dobrý zvuk, na telefonovanie sú priam ideálne. Okrem integrovaného mikrofónu aj pre pohodlné dotykové ovládanie.

Párovanie so zariadením – smartfónom, tabletom alebo notebookom – je viac ako spoľahlivé a rýchle. Prirodzene si slúchadlá rozumejú ako s operačným systémom Android, tak s iOS a aj Windows či MacOS.

Nabíjacie puzdro sa postará o 20-hodinovú výdrž na jediné nabitie, vybavené je aj technológiou na bezdrôtové nabíjanie. Inak je k dispozícii aj USB-C konektor.

Ak preferujete skôr klasickú konštrukciu slúchadiel a nie „štuple“, zaujímavou voľbou sú bezdrôtové slúchadlá Music Hero s mäkkými náušníkmi, zabudovaným mikrofónom a multifunkčnými tlačidlami na ovládanie hudby a vybavovanie telefonických hovorov.

Sú štuple vhodné pre športovcov?

Napriek tomu, že výrobcovia často tvrdia, že bežné štupľové slúchadlá sú vhodné aj na šport, poobzerajte sa radšej po tých s prívlastkom športové. Líšia sa konštrukciou, na štupľoch sú napríklad malé ramienka, ktoré lepšie držia. Aktívne potláčanie hluku je v tomto prípade skôr zbytočné, možno až nebezpečné. Ak behávate v meste popri ceste, je určite lepšie, ak môžete vnímať svoje okolie.

Pre športovcov nemusí byť vždy ideálne ovládanie dotykom na štupli. Keď máte dotykovú plochu vlhkú od potu, nemusí správne reagovať, preto je praktickejšie ovládanie na šnúrkach na krku. Zaujímavým tipom na športovanie sú napríklad flexibilné a mäkké Sony WIC200.

Pre milovníkov dizajnu

Ak je pre vás dôležitý dizajn a väčšiu dôveru máte skôr k tradičným výrobcom zvukovej techniky, nebojte sa vyskúšať niektorú z overených značiek, ako je napríklad Bang & Olufsen. Aj firmy z hi-fi sveta totiž vidia potenciál v praktických štupľoch.

S dobrými slúchadlami a šikovnými apkami budú tréningy ľahšie. Tréneri a trénerky odporúčajú tieto smart aplikácie

Pravda však je, že aj v prípade smartfónových slúchadiel sa sústredia primárne na zvuk, preto môžu ponúkať o generáciu starší Bluetooth alebo nemajú aktívne potláčanie hluku.

Nie je to však prípad dizajnových SONY LinkBuds, ktorých netradičný dizajn dopĺňajú 12 mm meniče, Bluetooth 5.2 alebo 17,5-hodinová výdrž batérie, samozrejme, v spojení s puzdrom. Nechýbajú ani kodeky SBC a AA.

Ani klasiky nie sú krokom vedľa

Dôvodov, prečo vám nemusia vyhovovať štuple a radšej siahnete po klasických slúchadlách, je veľa a všetky sú legitímne. Aj tu ide o vec osobných preferencií. Klasické slúchadlá sú väčšie, prekryjú ucho, čím môžu do určitej miery suplovať funkciu potláčania hluku a pasívne ucho izolovať od okolitých ruchov a zvukov.

Pre mnohých ľudí sú pohodlnejšie na nosenie, ale nie na dlhé hodiny. S veľkými slúchadlami vám môže byť teplo a sú oproti štupľom ťažšie.

Klasické veľké slúchadlá ocenia skôr hráči, pre ktorých sú dôležité rôzne zvukové kodeky. Samozrejme, spokojnejší budú aj milovníci hudby, keďže pri takýchto slúchadlách sa so zvukom už pracuje inak, dôkazom čoho sú napríklad aj slúchadlá SONY WHCH510, ktoré okrem kvalitného zvuku ponúkajú výdrž batérie na jedno nabitie 35 hodín.