Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Ako deti dobre pripraviť do života? Základom je dôvera a pocit bezpečia

Pre deti je dôležité, aby boli pochopené a prijaté. „Potrebujú cítiť, že ich má niekto rád a majú slobodu byť samy sebou,“ hovorí psychoterapeutka Zuzana Zimová.

Človek si buduje dôveru a vzťah k ľuďom a k svetu do troch rokov svojho života. Ide o tzv. vzťahovú väzbu, ktorú dlhodobo skúma aj psychoterapeutka Zuzana Zimová. Ako vzťahová väzba vzniká a prečo hrá v našich životoch dôležitú rolu, by mal vedieť každý rodič či vychovávateľ.   

Čítajte aj: Program BUDDY pomáha deťom, ktoré vyrastajú bez rodín. Chce, aby sa mali komu zdôveriť

Téme vzťahovej väzby sa hlbšie venuje aj program BUDDY, kde Zuzana Zimová pôsobí ako odborná garantka. Deťom vyrastajúcim v centrách pre deti a rodiny totiž vzťahová väzba často chýba – ľuďom nedôverujú a majú problémy vo vzťahoch. BUDDY prepája deti s dobrovoľníkmi a jeho cieľom je, aby každé dieťa malo aspoň jedného blízkeho človeka, ktorému môže dôverovať.

Pripútavanie je pre dieťa základ

Vzťahová väzba alebo aj pripútavanie je nesmierne dôležitá pre zdravý duševný vývoj každého dieťaťa. Ak si ju dieťa nevytvorí, pociťuje dôsledky, ktoré sa môžu v jeho vnímaní okolitého sveta prejavovať celý život.

Jej podstatou je vytvorenie pocitu bezpečia prostredníctvom puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa oň primárne stará. Tou býva zvyčajne matka.

„Maličkému dieťaťu je jedno, aké má jeho primárny vychovávateľ pohlavie, vzdelanie, náboženské vyznanie alebo vek. Podstatné je, že má pri sebe niekoho, kto je vyladený a citlivý na jeho potreby. Nemusí to byť matka, ktorej sa dieťa narodilo. Dôležité je, že má svojho primárneho opatrovateľa, ktorý má dve vlastnosti – stálosť a spoľahlivosť,“ vysvetľuje Zuzana Zimová.

Dieťa potrebuje pocit stálosti

Stálosť sa predovšetkým preukazuje tak, že o dieťa sa väčšinou stará tá istá osoba, ktorá sa postupne stáva bezpečnou základňou.

„Batoľa ešte nemá dostatočne vyzretý mozog, aby mohlo odhadnúť, ako ďaleko je od neho matka a koľko jej trvá, kým k nemu príde. Ak sú od seba vzdialení, je to preň nebezpečná situácia,“ hovorí psychoterapeutka.

„Ak sa niečo stane, ak sa dieťa vyľaká alebo ak príde do miestnosti iný človek, nedokáže to vyhodnotiť. Nastane rozrušenie zo stresu,“ opisuje prirodzené reakcie batoľaťa Zuzana Zimová.

To, čo dieťa zažíva prvé mesiace s mamou alebo s primárnym opatrovateľom, sa v ňom následne ukladá ako vzorec.

Prečo sa dieťa nedokáže upokojiť samo

Dieťa má v sebe zakódované pripútavacie správanie. Keď sa dostane do ohrozujúcej situácie, vyhľadáva matku alebo blízkeho človeka. „Keď matku nájde, stačí sa mu na ňu pozrieť a vidí jej reakciu. O pár mesiacov ju má dokonale načítanú. Dieťa nerozmýšľa v slovách, viac vníma rozpoloženie matky. Ak cíti, že je všetko v poriadku, upokojí sa a hrá sa ďalej,“ vysvetľuje psychoterapeutka.

„Dieťa sa nedokáže upokojiť samo. Potrebuje, aby mu danú situáciu označil za bezpečnú niekto, komu dôveruje. Potrebuje cítiť bezpečný vzťah. Ak je jeho rozrušenie väčšie, začne plakať. Nevie urobiť nič viac, než jej dať najavo, že sa necíti dobre. Mama alebo primárny opatrovateľ vtedy musí prísť k dieťaťu a upokojiť ho,“ dopĺňa odborníčka.

Ako sa rodí dôvera

Vzťahová väzba sa buduje pri uspokojovaní potrieb dieťaťa. Dieťa potrebuje mať neustále opakujúcu sa skúsenosť, že je oň postarané. Batoľa sa neustále dostáva zo stavu pohody do nepohody a neuvedomuje si, čo sa deje. A sa však necíti dobre, vysiela signál, ktorým je plač.

„Malé dieťa vie veľmi naliehavo plakať. Čím je menšie, tým väčšia je jeho bezradnosť v situácii, keď sa niečo deje. Zrazu príde mama, vezme ho do náručia a urobí dve veci súčasne – uspokojí jeho potrebu a upokojí jeho rozrušenie,“ hovorí Zuzana Zimová.

U dieťaťa, ktoré opakovane aj niekoľkokrát za deň zažíva upokojenie zo strany matky alebo primárnej opatrovateľskej osoby, rastie pocit dôvery v to, že svet je bezpečné miesto a že je tu stále niekto, kto sa oň postará alebo mu pomôže.

Aj vďaka tomu je úzkosť dieťaťa postupne menšia a dlhšie dokáže vydržať s neuspokojenou potrebou. Ide o reguláciu potrieb – postupne sa naučí, že nemusí mať všetko okamžite.

Nechať dieťa vyplakať alebo nie?

Rodičia často rozmýšľajú nad tým, či nechať dieťa vyplakať. Či ho náhodou nerozmaznajú, ak naň budú neustále reagovať. Je to proces, v ktorom sa matka postupne učí, kedy dieťa dáva naozaj signál, že niečo potrebuje, a kedy je to iba mrnkanie.

Je však dôležité vedieť, že ak svoje dieťa necháte dlho a často plakať, nedochádza k budovaniu pocitu bezpečia a istoty.

„Neistota u mladých mamičiek je prirodzená. Matka sa aj tak nevydrží dlho pozerať na svoje plačúce dieťa. Ten, kto sa stará o malé dieťa, sa naň emočne naladí a trpí spolu s ním. Práve to je poistka, ktorá nás núti postarať sa oň aj vtedy, keď sme napríklad veľmi unavení,“ približuje odborníčka.

Ako sa správať k starším deťom

Rodič alebo dospelá osoba by sa mala k dieťaťu správať primerane jeho veku. „Keď je dieťa maličké, dáva mu najavo: Môžeš sa na mňa spoľahnúť, vždy ťa ochránim. Neskôr sa prístup mení na: Môžeš skúšať nové veci, a keď ti to nepôjde, pomôžem ti,“ vysvetľuje psychoterapeutka.

Rodič môže v tejto životnej fáze nechať dieťa odísť, aby si tvorilo vzťahy s inými deťmi. Dieťa však potrebuje cítiť z rodiča, že mu dôveruje.

„Niekedy deti zostávajú pripútané k rodičom, lebo sa boja, že by im odpútaním sa ublížili. Ide o rovnaké nenapĺňanie potrieb dieťaťa ako v ranom veku, keď ich neprijmú a nedávajú im pozornosť a lásku,“ dodáva Zuzana Zimová.

Ak deti zažijú vo vzťahoch zlé veci, väčšinou sa blízkych vzťahov boja. „Nejdú k druhému človeku tak blízko, aby sa medzi nimi mohol vytvoriť dôverný vzťah. Boja sa, že blízky vzťah rovná sa zranenie, lebo tak to zažívali. V rámci programu BUDDY sa snažíme o to, aby sa vzťah dieťaťa s dobrovoľníkom nerovnal zraneniu. Dieťaťu pomáhame budovať dôveru, že s ním daný človek zostane aj vtedy, keď neprežíva dobré chvíle,“ vysvetľuje terapeutka.

Pre deti je dôležité, aby boli pochopené a prijaté. „Potrebujú cítiť, že ich má niekto rád a majú slobodu byť samy sebou. Vtedy sa učia, že aj ony môžu prijať niekoho ďalšieho. To, že práve nejaký deň nemáme náladu, neznamená, že sa na seba hneváme alebo náš vzťah sa musí skončiť. Dieťa sa s dobrovoľníkom učí prekonávať skutočné aj zdanlivé krízy vo vzťahoch,“ uzatvára Zuzana Zimová.


Deti z detských domovov aj vďaka programu BUDDY dostanú šancu zažiť nezištný bezpečný vzťah a nájsť si dôstojnú prácu a bývanie. Pomôžte deťom, ktoré nemôžu vyrastať v rodine, pripraviť sa na samostatný život. Projekt môžete podporiť na www.tvojbuddy.sk. K lepšej budúcnosti detí prispieva aj spoločnosť O2, ktorá časť z predaja vianočných Troch kráľov venuje práve na podporu tohto programu.

Zuzana Zimová

Vyštudovala špeciálnu pedagogiku, no napokon ju zlákala psychoterapia. Pracovala v pedagogicko-psychologickom poradenstve pri sprevádzaní mladých ľudí, kde ju začala zaujímať téma vzťahovej väzby. Skúmala ju aj pri práci s náhradnými rodinami v občianskom združení Návrat. Štyri roky sa usilovala o zlepšenie systému starostlivosti o deti v detských domovoch z pozície metodičky na ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Dnes je odborná garantka projektu BUDDY pri občianskom združení PRO VIDA, ktorého partnerom je aj spoločnosť O2.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

AI je životný štýl. Uľahčuje každodenné povinnosti aj prácu a mení spôsob, akým rozmýšľame, vysvetľujú odborníčky na AI z O2

Umelá inteligencia dokáže zjednodušiť život. Stačí sa o ňu začať zaujímať.

Dokáže zvedavosť prelomiť strach a ostych z umelej inteligencie? Odborníčky na AI Katka Frühwaldová a Eva Slobodová veria, že áno. Každý deň hľadajú nové spôsoby, ako lepšie pracovať s AI a ako ju predstaviť ľuďom. Vzdelávajú kolegov a spoločne experimentujú s nástrojmi, ktoré šetria čas a rozvíjajú kreativitu. V rozhovore vysvetľujú, prečo je zvedavosť dôležitejšia než dokonalé znalosti, čo znamená „AI first“ a ako pristupujú k podpore adopcie AI v O2.

O umelej inteligencii sa treba rozprávať aj doma. Psychologička Romana Mrázová radí, ako na to.

V rozhovore s Evou Slobodovu a Katkou Frühwaldovou sa dočítate:

  • ako dokážu presvedčiť aj skeptických kolegov a kolegyne, aby sa začali zaujímať o AI,
  • prečo na prácu s umelou inteligenciou potrebujete dobrú štruktúru,
  • ako AI pomáha pri programovaní, písaní aj plánovaní dovoleniek,
  • prečo je zvedavosť kľúčom k zmene myslenia
  • a prečo by sa o AI mali učiť nielen dospelí, ale aj žiaci a žiačky.

V O2 sa venujete popularizácii umelej inteligencie. Žijete to, čo hlásate, a používate ju aj vy?

Katka: Určite áno, pre mňa je to prirodzená voľba. Ak mám možnosť využiť AI, vždy ma to zaujíma. Doma ju využívam napríklad pri učení s dcérou.

AI nám pomáha pripravovať otázky na precvičenie učiva – po zadaní témy dokáže vytvoriť test, kvíz alebo krátke opakovanie. Zároveň vie zrozumiteľne vysvetliť časti, ktorým dcéra nerozumie, a tým uľahčuje pochopenie náročnejších tém.

Eva: Používam vlastného AI asistenta, ktorý sa naučil základné informácie o mne a rodine – čo máme radi, naše preferencie. Využívam ho pri plánovaní dovoleniek či organizácii dňa. Rada s ním experimentujem a skúšam nové možnosti.

A pracujete s AI aj v práci?

Katka: Určite. Sú viaceré činnosti, ktoré bez AI už ani nerobím. Využívam ju pri programovaní na hľadanie chýb v kóde alebo optimalizácie skriptov. Je to extrémna úspora času.

Denne používame AI v našom tíme pri vymýšľaní nápadov alebo tvorbe prezentácií.

Eva: AI testujeme pri nahrávaní a automatickom prepisovaní stretnutí – v angličtine dosahuje veľmi dobrú presnosť, v slovenčine zatiaľ mierne zaostáva.

Okrem toho ju využívame na sledovanie trendov a konkurencie, čím získavame inšpirácie zo slovenského aj globálneho trhu. Tento prístup nám umožňuje porovnávať stratégie a identifikovať nové príležitosti.

Našou úlohou je podporovať zmenu, spochybňovať zaužívané postupy a prinášať nové perspektívy. Súčasťou tejto transformácie je aj využívanie umelej inteligencie. Presadzujeme „AI first“ filozofiu.

Na Slovensku má viac ako 50 % ľudí iba základné digitálne zručnosti.

Čo si pod „AI first“ filozofiou môžem predstaviť?

Eva: Znamená to, že pred každým krokom sa zamýšľam, ako mi môže pomôcť umelá inteligencia. Ide o zmenu myslenia – AI už nevnímame len ako nástroj, ale ako spôsob práce.

Katka: Naším cieľom je, aby každý zamestnanec používal AI denne a aby sa téma umelej inteligencie stala prirodzenou súčasťou celej firmy, nielen vybraných tímov.

Darí sa vám šíriť tento prístup medzi kolegami a kolegyňami?

Eva: Pri každej zmene je kľúčový mindset – spôsob myslenia. Ak ľudia sami nechcú zmenu, na úrovni vedenia ju efektívne nepresadíme. Takýto prístup nefunguje. Naším cieľom je nastaviť spôsob práce tak, aby ľuďom dával zmysel a prinášal hodnotu. Ak niekto vykonáva činnosť, ktorá mu nedáva zmysel, kvalita výsledku bude prirodzene nízka.

Aby sme podporili otvorenosť voči zmene, je nevyhnutné vzbudiť zvedavosť. Keď ľudia pripustia, že svoju prácu môžu robiť inak, než boli zvyknutí, začnú sa o zmenu zaujímať.

Umelá inteligencia môže byť vnímaná ako hrozba alebo ako príležitosť – rozdiel spočíva v miere zvedavosti. Ak je človek zvedavý, prirodzene hľadá možnosti, skúma a experimentuje. Ak zvedavosť chýba, našou úlohou je ju podnietiť.

Ako?

Eva: Vytvorili sme prístup, ktorý nám pomáha učiť sa efektívne využívať umelú inteligenciu v každodenných úlohách. Nazvali sme ho AI Univerzita. Je to komplexný prístup k vzdelávaniu, zdieľaniu a rozvoju AI komunity u nás v O2.

Z nariadenia Európskej únie vyplýva povinnosť pre zamestnávateľov vzdelávať zamestnancov ako používať AI správne, bezpečne a eticky. Vybudovali sme preto Knowledge HUB, centrálnu knižnicu zdrojov, materiálov zo školení a tipov na používanie AI, ktorá je dostupná pre všetkých zamestnancov. 

Katka: Dôležitým prvkom je školiaci program. Hybridný program vzdelávania, ktorý kombinuje rôzne formáty ako online alebo onsite vzdelávanie či bootcampy. Špecifické formáty prispôsobujeme rôznym typom používateľov. Máme program pre ambasádorov, top manažment, ale aj prednášky pre celú firmu.

Umelá inteligencia je rozvíjajúca sa technológia a preto neustále hľadáme nové možnosti využitia AI nástrojov aj pre nás v O2. Zdieľame, aké nástroje máme k dispozícii, pravidlá používania, návody a užitočné tipy. 

AI je nová technológia a viem si predstaviť, že niektorí kolegovia a kolegyne jej v začiatkoch mohli nedôverovať. Podarilo sa vám aj ich presvedčiť o výhodách umelej inteligencie?

Katka: Áno, mali sme kolegov a kolegyne, ktorí boli spočiatku voči AI veľmi skeptickí. Zistili sme však, že kľúčové bolo nájsť konkrétne situácie, kde mohli vidieť, ako môže byť AI užitočná pre nich osobne. 

V momente, keď sa to spojilo, keď človek zistil, že AI mu dokáže reálne pomôcť v niečom, čo denne rieši, zrazu sa stal používateľom. Aj tí, ktorí predtým s AI nikdy nerobili, začali experimentovať. 

Eva: Podarilo sa nám vzbudiť zvedavosť – a to prostredníctvom konkrétnych situácií, pri ktorých ľudia videli reálnu pridanú hodnotu pre seba. 

Našťastie, musím povedať, že naši kolegovia a kolegyne sú veľmi otvorení. Je tu veľká ochota učiť sa, skúšať nové veci a prístup „poďme do toho“. 

Stále všetkým hovoríme: „Skúšajte, skúšajte, skúšajte.“ Najdôležitejšie je, aby AI začali používať.

Aké AI nástroje využívate v práci?

Eva: Všetky nástroje, ktoré používame, využívame na zefektívnenie práce, automatizáciu procesov a zlepšenie používateľskej skúsenosti – zákazníkov aj kolegov. 

Zákazníci sa môžu stretnúť s četbotmi, ktoré im vedia dať rýchle a konzistentné odpovede a zároveň odbremeňujú zákaznícke centrá. Zamestnanci môžu využívať riešenie virtual buddy postavené na internej databáze znalostí, ktoré im pomáha pri orientácii v procesoch a každodenných úlohách.

Každý zamestnanec má prístup aj k interným četbotom. Dôležití sú aj virtuálni asistenti, ktorí pomáhajú pri práci s dokumentami alebo emailami, generovaním kódu pre developerov a automatizáciou rutinných činností.

V súčasnosti tiež spúšťame platformu Agentic AI na tvorbu AI agentov, ktorá umožní tímom vytvárať vlastné inteligentné riešenia prispôsobené ich konkrétnym potrebám.

Katka: Okrem využívania generatívnej AI, ktorá dokáže vytvárať nové texty, obrázky, prezentácie či návrhy riešení, robíme aj s modelmi postavenými na strojovom a hlbokom učení.

Sú to technológie, ktoré umožňujú systémom „učiť sa“ z dát podobným spôsobom ako ľudia získavajú skúsenosti. Vďaka tomu dokážu predpovedať správanie, rozpoznávať vzory či automaticky spracovávať informácie.

Tieto modely využívame najmä na predpovedanie správania zákazníkov, analýzu textov a ďalšie úlohy, pri ktorých pracujeme s väčším množstvom údajov. Pre zákazníkov to znamená rýchlejšie a presnejšie služby, ktoré lepšie reagujú na ich potreby.

Ako sa dá najlepšie naučiť robiť s AI nástrojmi?

Katka: Využívanie umelej inteligencie v práci nie je len o veľkých projektoch – práve naopak, začíname v malom. Chceme, aby sa zamestnanci hrali, skúšali a objavovali, ako im AI môže pomôcť v ich konkrétnych úlohách. Stále všetkým hovoríme: „Skúšajte, skúšajte, skúšajte.“ Najdôležitejšie je, aby AI začali používať.

Či už ide o tvorbu prezentácií, generovanie obrázkov, copywriting, prácu s textom alebo automatizáciu drobných krokov, každý malý experiment môže ukázať, či má daný nástroj skutočný význam.

Takýto prístup podporuje kreativitu, učenie sa a praktické využitie AI v reálnych situáciách. Vďaka tomu sa umelá inteligencia stáva prirodzenou súčasťou pracovného dňa – nie ako povinnosť, ale ako nástroj, s ktorým sa oplatí „pohrať“, aby sme zistili, čo všetko dokáže.

Eva: Ak chceme, aby ľudia naozaj objavili možnosti AI, musíme im pomáhať rozvíjať štruktúrované myslenie. Pretože dobrý prompt stojí predovšetkým na dobrej štruktúre – na schopnosti jasne formulovať, čo chceme dosiahnuť a aký má byť výsledok

AI prompt je zadanie alebo inštrukcia, ktorú používateľ dáva umelej inteligencii, aby získal požadovanú odpoveď, text, obrázok či iný výstup. Jednoducho povedané, je to spôsob, ako sa rozprávame s AI.

Ako vyzerá dobrý prompt?

Katka: Základom je štruktúra. Treba presne vymedziť, čo chceme, a jasne pomenovať, čo potrebujeme – teda definovať všetky parametre a kritériá. A to celé zapísať do prehľadnej a logickej štruktúry. 

Skvele funguje aj pridať príklad, ako má vyzerať výsledok. Tým nastavíme jasné očakávania. Čím viac konkrétnych parametrov, tým lepšie – napríklad tone of voice, interné pravidlá či špecifické inštrukcie. 

Eva: Za posledný rok sa umelá inteligencia posunula tak, že dnes vám už vie pomôcť aj s písaním promptov. Stačí zadať základné parametre, cieľ, rozsah, inštrukcie či niečo o sebe – a AI vám sama vygeneruje prompt pre AI. 

Katka: Výborné je aj pýtať sa AI, aké ďalšie informácie potrebuje, aby mohla pripraviť čo najlepší výstup. Nie vždy vám napadne všetko, najmä ak s umelou inteligenciou len začínate. Takto sa dá dostať k lepšiemu výsledku rýchlejšie a efektívnejšie.

Dobré prompty sa určite oplatí ukladať – ak niečo funguje, využite to aj nabudúce. A deľte sa o skúsenosti s ostatnými. Ak máte pozitívny príklad alebo niečo, čo sa osvedčilo, dajte o tom vedieť. Tento komunitný prístup funguje výborne aj v našej AI Univerzite. 

Myslíte si, že AI by mali vedieť používať všetci? Mali by sa o nej učiť aj deti v školách?

Eva: Už dnes sa deti reálne stretávajú s AI v škole. Moja 11-ročná dcéra mi napríklad hovorila, že bežne pracujú s vecami, ktoré vygenerovala AI. Berú to úplne prirodzene, lebo je to technológia, ktorú deti už niekoľko rokov využívajú aj vo voľnom čase. 

Katka: Učiteľky ich vedú aj k overovaniu informácií. Učia sa, ako si overovať zdroje a pristupovať k všetkému kriticky.

To isté platí aj vo firmách. Ukazuje sa, že zručnosti ako kreatívne myslenie, komunikačné schopnosti, odolnosť, kritické myslenie a zvedavosť sú kľúčové. Ak ich človek má, dokáže AI efektívne využívať a zároveň jej neveriť naslepo, ale rozumne ju kontrolovať. 

Eva: Výskumy naznačujú, že časté používanie generatívnej AI môže meniť štruktúry mozgu – napríklad znižovať schopnosť sústrediť sa, pamätať si informácie alebo samostatne formulovať myšlienky, ak sa AI používa pasívne a bez kritického myslenia.

Na druhej strane, ak ju používame správne – ako nástroj na podporu myslenia, nie jeho náhradu –, môže výrazne rozvíjať naše mäkké zručnosti. Pomáha nám zlepšovať kritické myslenie, kreativitu, schopnosť klásť otázky, hodnotiť výstupy a pracovať s obsahom.

Generatívna AI nás totiž núti klásť lepšie otázky, hodnotiť výstupy, porovnávať možnosti a premýšľať nad tým, ako technológia dopĺňa naše vlastné myslenie – nie ho nahrádza. Práve v tom spočíva jej rozvojový potenciál.

Na Slovensku má pritom viac ako 50 % ľudí iba základné digitálne zručnosti. Takže v tomto smere máme stále veľký priestor na rast a dlhú cestu pred sebou.

Eva Slobodová

 

Eva je súčasťou vedenia O2 Slovakia, kde sa zameriava na stratégiu, inovácie, agilitu, spôsob práce a AI s cieľom podporovať komplexné biznisové a technologické transformácie. S viac ako 20-ročnými skúsenosťami v telekomunikáciách, poisťovníctve, FMCG a konzultingu pomáha organizáciám prispôsobovať sa, inovovať a rásť.

 

Katarína Frühwaldová

 

Katarína Frühwaldová pôsobí v O2 Slovakia ako AI Competence Lead a zameriava sa na využívanie umelej inteligencie a dátovej analytiky na zlepšovanie biznisových rozhodnutí a zákazníckych skúseností. Počas viac než 15 rokov v oblasti dátovej vedy, data miningu, analytiky a konzultingu sa venovala práci s dátami a tvorbe insightov, ktoré pomáhajú firmám lepšie rozumieť svojim zákazníkom a rozhodovať sa na základe dát. Titul PhD. z aplikovanej matematiky získala na Slovenskej technickej univerzite.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.