Ako zvládnuť aktuálnu situáciu? Pomôcť môže aj spoločné varenie cez videohovor

So psychologičkou sme sa pozreli na to, ako sa čo najlepšie adaptovať na nové skutočnosti. Hoci odporúča, aby sa dni doma čo najviac podobali normálnu, nemôžeme podľa nej očakávať, že budeme fungovať, akoby sa nič nedialo.

Aktuálna situácia a z nej vyplývajúce bezpečnostné opatrenia výrazným spôsobom zasiahli do života každého z nás. S Lenkou Rušarovou sme sa porozprávali o tom, ako toto obdobie zvládať čo najlepšie. 

V rozhovore sa dozviete:

  • ako riešiť konflikty v rámci domácej karantény,
  • čo robiť, ak nezvládame informačný pretlak,
  • ako najlepšie zvládnuť odlúčenie,
  • čo pomôže prekonať záchvaty úzkosti.

Dá sa všeobecne určiť, koho aktuálna situácia zasahuje najviac (starších ľudí, singles, deti)? 

Myslím si, že touto situáciou sú zasiahnutí všetci ľudia, každý to však prežíva po svojom. Deti môžu vnímať strach rodičov, zároveň prežívať vlastné strachy a cítiť neistotu. Dospelí sa zase môžu cítiť bezmocní voči „vyššej moci“.

Disharmonické manželstvá a rodiny sú uväznené spolu v domácnostiach, kde narastá napätie. Starší ľudia trpia separáciou od vnúčat a vlastných detí, keďže ich rodina chráni. Slobodné matky či vdovci sú osamelí a často nemajú dostatok praktickej pomoci.

Rozvedení partneri môžu mať sťažené stretávanie s vlastným dieťaťom. Singles sú uväznení v samostatnej domácnosti a môžu prežívať prázdnotu alebo bezcieľnosť. Podnikateľov ťaží ekonomická zodpovednosť a musia robiť dramatické rozhodnutia.

Ľudia majú v tomto období zvýšenú potrebu sledovať dianie. Neustále aktualizujú spravodajské weby, kde sú stále nové informácie, často sa nedokážu sústrediť na nič iné. Ako presvedčiť samého seba, že si treba od informácií oddýchnuť? 

Toto správanie je pochopiteľné – čím viac informácií máme, tým je situácia pre nás zrozumiteľnejšia. Máme väčší pocit kontroly a život je pre nás predvídateľnejší. V istom bode však už každá ďalšia správa, podcast alebo status nič nové neprinesie.

Ako si správne čistiť smartfón a chrániť sa proti koronavírusu. Chcem vedieť viac

Ak človek vníma, že cíti priveľkú tieseň, je načase dať si oddych. Pustiť si namiesto správ hudbu, namiesto statusov na sociálnych sieťach si prečítať niečo z beletrie, baviť sa s partnerom o osobných témach alebo pokojne filozofovať o živote, či klebetiť o známych. Ide o jednoduchý mechanizmus rozptýlenia.

Ak je pre niekoho náročné dosiahnuť to prirodzene, stanovte si rozmedzie dňa, keď budete doma mať elektronický pokoj, informačné embargo alebo covid detox. Je jedno, ako to nazvete. Určite nič dôležité nezmeškáte, v súčasnosti sa k vám informácie dostanú, aj keby ste nechceli.

„Ak človek vníma, že cíti priveľkú tieseň, je načase dať si oddych. Pustiť si namiesto správ hudbu, baviť sa s partnerom o osobných témach alebo pokojne filozofovať o živote, či klebetiť o známych.“

Máte nejakú univerzálnu radu, koľko času by sme mali stráviť sledovaním médií? Dokáže nám pomôcť nastavenie obmedzení, prípadne obmedzenie sociálnych sietí, ktoré sú teraz zahltené informáciami o víruse?

Univerzálnu radu nemám. Ja si správy a články čítam ráno a večer, cez obednú pauzu len rýchlo preskenujem, či sa neobjavilo niečo zásadné. To však funguje pre mňa, som psychologička a pracujem online z domu. Sú ľudia a profesie, ktoré potrebujú mať väčší prehľad, ale aj takí, ktorým stačí menej informácií.

Ak nonstop informačný prúd o epidémii niekoho preťažuje, určite by som mu odporučila, aby sa obmedzil na 30-minútový prehľad, napríklad niekedy popoludní. Nie však tesne pred spaním, aby mal čas nové informácie ešte vstrebať a mohol pokojnejšie zaspať.

Ako ste už spomenuli, veľa ľudí v tejto situácii zostáva doma, čo je jedno z hlavných odporúčaní vlády. Ľudia sa snažia pracovať, vzdelávať a zabaviť deti, no trávia spolu veľa času, na ktorý často nie sú naučení. Existujú nejaké odporúčania, ako predísť vzniku problémov?

Problémom a konfliktom sa nevyhneme, dokonca ich bude viac ako v bežnej prevádzke, keď svoje nálady, pnutia a frustrácie delíme medzi viacero sociálnych kontaktov – kolegovia, kamaráti, širšia rodina.

Obavy mám najmä o páry, ktoré majú konfliktný vzťah, a o rodiny, kde sa deti necítia bezpečne. Rodinná dynamika teraz dostáva zabrať, je to nápor na všetkých.

Nemalé percento ľudí prerušilo psychoterapiu, pretože nemajú doma súkromie na online konzultácie alebo im aktuálne chýbajú financie. Preto sme začali ponúkať poradenstvo aj v neskorších večerných hodinách a snažíme sa neprerušiť ani terapeutickú prácu s deťmi cez Skype a interaktívne programy.

Hovoríte, že konfliktom sa jednoducho vyhnúť nedá, ako si však s nimi poradiť?

Dôležité je napätie zachytiť na začiatku a porozumieť tomu, z čoho sme podráždení. Ak som napríklad nervózna z finančného ohrozenia rodiny, tak si musím uvedomiť, že moja nervozita patrí situácii a nie dieťaťu alebo manželovi. Nemali by sa stať bleskozvodom mojej frustrácie. Ak sa ním predsa len stanú, mala by som byť schopná ospravedlniť sa, lebo vnímam, že to odo mňa nebolo celkom fér.

Ďalšie odporúčanie je nenechať konflikt eskalovať. To robia ľudia často, keď sa cítia hlboko urazení alebo ich partner zasiahne na citlivé miesto. Na oplátku pritvrdzujú – kopia staré výčitky, používajú silné slová, vyhrážky a ultimáta. To zas spúšťa silnú reakciu u partnera, a tak sa začarovaný kruh roztáča.

Z výskumov vedca Johna Gottmana vyplýva, že keď hádajúci sa pár na niekoľko minút od seba pod nejakou zámienkou oddelíte a počkáte, kým sa obom ustáli srdečný tep, každý z páru po prestávke pokračuje v diskusii, akoby bol niekým úplne iným, s rešpektom a potrebnou mierou racionality.

U detí zase funguje nebojovať s nimi o moc, ale používať logické dôsledky. Ak dieťa niečo naozaj nechce spraviť, nedonútite ho. Možno áno, ale s použitím kriku, vyhrážok, nebodaj násilím. To však v deťoch vzbudzuje strach a poškodzuje väzbu dieťa – rodič.

Schodnejšie je nechať dieťa poučiť sa na dôsledkoch a povedať mu: „Ak si po sebe neumyješ riad, bude ťa ten špinavý tanier čakať na stole pri ďalšom jedle. My ostatní budeme jesť z čistých tanierov. Na špinavý ti nenaložím, lebo je to nehygienické – takže sa nakoniec nenaješ.“ A potom mať pevné nervy a naozaj to dodržať.

„Ak dieťa niečo naozaj nechce spraviť, nedonútite ho. Možno áno, ale s použitím kriku, vyhrážok, nebodaj násilím. To však v deťoch vzbudzuje strach a poškodzuje väzbu dieťa – rodič.“

Jedným z problémov, ktorý sa teraz môže objavovať v rodinách, je aj to, že nie všetci dodržiavajú nariadenia vlády. Čo odporúčate robiť, ak žijeme s ľuďmi, ktorí k nim majú laxný prístup, naďalej chodia denne po malý nákup do obchodu alebo sa stretávajú s ľuďmi podobne ako doteraz?

Stojí za to preskúmať, prečo sa človek daným odporúčaniam bráni. Vďaka tomu môžeme lepšie pochopiť motivácie iných a niekedy nájsť aj prieniky a riešenia. Ak napríklad otec v dôchodkovom veku chodí každý deň na nákup, možno mu chýba sociálny kontakt. Alebo je to jeho forma protestu proti kumulovaniu politickej moci a obmedzovaniu občianskych slobôd, pretože už raz zažil diktatúru. Ak týmto motívom porozumieme a uznáme ich, človek často zmäkne a je ochotnejší prispôsobiť sa.

Iným dôvodom, prečo niekto nerešpektuje nariadenia vlády ani prosby a sťažnosti partnera v spoločnej domácnosti, môže byť to, že je skrátka egocentrický. S takými ľuďmi sa veľmi ťažko žije a dohaduje.

Ako najlepšie zvládnuť odlúčenie, ak ľudia nemôžu byť vzhľadom na okolnosti alebo z dôvodu bezpečnosti spolu?

V poslednom čase dostávam veľa otázok v tomto duchu. K dobrej osobnostnej výbave človeka patrí aj schopnosť vydržať príkoria. Odolnosť neznamená, že necítim nepríjemné pocity, znamená, že ich dokážem zniesť.

Odlúčenie, respektíve to, že nám niekto chýba a máme oňho obavy, je nevyhnutne obsiahnuté v láske a priateľstve. „Najlepšie zvládnuť“ pre mňa v tomto prípade znamená „vydržať“.

Veľká skupina ľudí v tomto období naďalej chodí do práce, kde musia podať štandardný výkon a po nej sa vrátiť domov, kde ich čakajú bežné povinnosti. Ako si pomôcť v takejto situácii, keď vnímam, že veľa ľudí je doma, v bezpečí a ja som stále v plnom, prípadne ešte väčšom nasadení? 

Často to býva práve tak, že ľudia, ktorí sú naďalej aktívni, a teda prospešní, zvládajú stresujúce udalosti v lepšom psychickom zdraví ako tí, ktorí sú síce v zdanlivom bezpečí, ale izolovaní a nečinní.

Pomáhať pomáha. Ak som aktívny, podporujem v mysli prospešnú ilúziu, že mám situáciu pod kontrolou a to je ochranný faktor.

Samozrejme, niektorí ľudia to môžu vnímať aj ako krivdu a so závisťou sledovať, že iní sa majú lepšie a predstavovať si, ako sedia doma v bezpečí. Treba si však uvedomiť, že veci nebývajú také, ako sa zdajú. Myslím si, že dnes má každý svoje trápenie, ktoré však nemusí byť zjavné. Ľudia, ktorí sú doma, sa môžu báť o prácu a príjmy alebo môžu byť uväznení s ľuďmi, s ktorými vôbec nechcú byť.

Na Slovensku máme aj veľa jednočlenných domácností, ľudia sú teda doma sami, na čo sú často zvyknutí. V náročných situáciách, ako je táto, však môže byť samota alebo skôr osamelosť naozaj náročná, mnohí nemajú komu zavolať. Čo by ste poradili ľuďom v takejto situácii?

Nech myslia na to, že síce nemajú vedľa seba životného partnera, ale to ešte neznamená, že sú úplne sami. Blízkosť a vzťahy môžu mať rozložené v malých dávkach.

Hľadáte vhodný obsah pre svoje deti? Máme pre vás 4 dobré tipy. Chcem si pozrieť

Krátka interakcia so susedom (s rúškom a bezpečným odstupom), úsmevy pri prechádzke lesom namiesto odvracania pohľadu. A potom existujú inštitúcie, v ktorých sú k dispozícii vnímaví ľudia, napríklad linka dôvery Ligy za duševné zdravie.

Mnohí ľudia sú, naopak, veľmi spoločenskí, sú zvyknutí tráviť svoje dni s kamarátmi, cestovaním. Náročné môže byť aj vydržať, takpovediac sám so sebou. Vedeli by ste dať nejaké rady, ako byť sám so sebou a nezblázniť sa?

Povedala by som, že to je takmer celoživotná úloha pre nás všetkých.(úsmev) Samozrejme, niektorí ľudia, trebárs introvertnejší a pokojnejší alebo tí, ktorí dlhoročne žijú sami, majú lepší tréning. Viacerí moji klienti skonštatovali, že pre nich sa týmito obmedzeniami v živote takmer nič nezmenilo.

„K dobrej osobnostnej výbave človeka patrí aj schopnosť vydržať príkoria. Odolnosť neznamená, že necítim nepríjemné pocity, znamená, že ich dokážem zniesť.“

Tí spoločenskejší sa jednoducho musia trocha obmedziť. Extroverti si ale svoje cesty nájdu – môžu telefonovať, písať správy či statusy na sociálnych sieťach, nakrúcať videá. Z nudy sa rodí tvorivosť, v tom sú ľudské bytosti úžasné.

Množstvo nakazených a ľudí v karanténe u nás rastie. Ako sa treba správať, keď sa dostane do karantény, prípadne ochorie niekto v mojom blízkom okolí, prípadne ja sám?

Aj v rámci domácej karantény by som sa snažila priblížiť normalite, ako sa len dá. To, samozrejme, predpokladá, že som v karanténe ako (potenciálne) nakazená, ale nemám vážnejšie symptómy choroby a nemusím sa v prvom rade liečiť.

Odporúčam urobiť si dennú rutinu podobnú tej, na ktorú sme zvyknutí, samozrejme, ak sme s ňou boli spokojní. Ak teda niekto zvykol ráno chodiť do fitka, tak si v tom čase zacvičí doma. Ak zvykol potom pracovať, nech je v podobných časoch pracovne činný aj počas karantény. V prípade, že nemôže vykonávať svoje povolanie, môže sa vzdelávať alebo robiť inú užitočnú činnosť v domácnosti.

Ak zvykol obedovať s kolegami a mal to rád, tak si môže dávať obed spolu s kolegami, ktorí pracujú z domu pri zapnutom Skype. Poznám dcéru a mamu, ktoré majú pustený videohovor a popritom spolu varia – vzbudzuje to pocit blízkosti na diaľku.

Mnohí ľudia teraz ešte intenzívnejšie komunikujú na diaľku, telefonujú si alebo komunikujú online cez čety či videočety. Pomáha takáto komunikácia alebo môže mať aj opačný efekt?

Žiaden negatívny efekt mi nenapadá. Sme sociálne bytosti, kontakt s inými ľuďmi je pre nás esenciálny. Na zvládanie stresu, traumatických udalostí a minimalizáciu následkov je dokonca kľúčové, či máme v niekom oporu počas kritickej udalosti. Takže určite povzbudzujem ľudí, aby boli v kontakte.

Toto obdobie je na psychiku naozaj náročné a hoci môžeme mať pocit, že sme nad vecou, môže nás zachvátiť panika a úzkosť. Je nejaký overený spôsob, ako postupovať pri panickom ataku? Môže pomôcť napríklad dychové cvičenie?

Panika je extrémne zahlcujúci strach. Ide o bezhraničné akútne obavy o život, pri ktorých ide racionalita bokom, pričom ich spúšťač nemusí byť jasný.

Určite pomáha hlboké a pomalé dýchanie, rozptýlenie pozornosti, kontakt s druhým človekom, s ktorým mám bezpečný vzťah. Dôležité je privolať späť svoju racionálnu časť, napríklad spočítať všetky zásuvky v miestnosti alebo vymenovať tri žlté veci v okolí.

Pomáha aj vracať sa do „reality“ cez všetky zmysly – nielen cez zrak, ale aj uvedomiť si, aké zvuky práve počujeme, aké pachy cítime, že cítime pevnú zem pod nohami a popritom postláčať v ruke nejaký predmet a sústrediť sa na ten pocit.

Panický záchvat väčšinou odznie po polhodine, je ako vlna, ktorá kulminuje, ale raz sa s istotou skončí. Potom už odznieva len únava.

Dobrým spôsobom, ako predísť negatívnym myšlienkam je zamestnať si myseľ aj ruky, sledovať filmy, cvičiť, niečo tvoriť. Čo však v prípade, ak sa na nič nedokážem sústrediť?

Ľudská myseľ má tendenciu dokončovať neuzavreté veci, dávať zážitkom zmysel a snažiť sa predvídať. Takéto mikro vyhodnocovacie procesy fungujú v mozgu permanentne. Nie je preto divné, že v súčasnosti, keď máme veľa neistôt, nejasností a zmien každý deň, je pozornosť nesústredená.

Dá sa s tým však fungovať – hoci nám myseľ po každom odseku prečítanej knihy zablúdi preč, opäť sa vrátime k rozčítanému deju. Rovnako sa dá očakávať, že bude náročnejšie zaspať a mnohí budú mať aj bujnejšie sny. Je nerealistické očakávať, že budeme fungovať, ako by sa okolo nás nič nedialo.

Lenka Rušarová

Je certifikovaná klinická psychologička a psychoterapeutka s viac ako 15-ročnou praxou. Pracuje v súkromnom zdravotníckom zariadení PsychoKonzult, kde sa venuje nielen deťom, ale aj párovej a individuálnej psychoterapii. Preložila viacero odborných publikácií a tlmočí v odbore.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako si správne čistiť smartfón a chrániť sa proti koronavírusu

Pri dodržiavaní bezpečnostných opatrení a pri správnej hygiene nezabúdajte ani na dezinfekciu elektroniky.

Základné odporúčanie, ktoré vám pomôže chrániť sa pred rôznymi vírusmi vrátane koronavírusu COVID-19, je pravidelná a poctivá hygiena – dôkladne si umývať ruky a vyhýbať sa dotýkaniu tváre. Čo však robiť so smartfónom, ktorý neustále chytáme do rúk a prikladáme si ho k tvári?

Mikrobiológ Arizonskej univerzity Charles Gerba už v roku 2012 tvrdil, že na mobiloch sa nachádza 10-krát viac baktérií ako na záchodovej mise. Odvtedy sa však náš vzťah so smartfónmi ešte prehĺbil a každodenná interakcia sa zintenzívnila, preto by sme na ich pravidelné čistenie nemali zabúdať.

Na čistenie smartfónu by sme dbať obzvlášť teraz, keď by mala byť zvýšená hygiena a zodpovedné správanie prioritou každého.

Pripravili sme pre vás prehľad tipov, ako správne čistiť smartfón a čomu sa pri starostlivosti o mobilné zariadenie vyhnúť.

Smartfón pravidelne čistite

Prísť domov a umyť si ruky by malo byť samozrejmosťou. Rovnako by sme mali postupovať aj v prípade mobilných zariadení a vždy ich očistiť.

Spoločnosť Apple napríklad na svojom webe odporúča používať dezinfekčné vlhčené vreckovky so 70 % koncentráciou izopropylalkoholu. Ak nosíte smartfón v puzdre alebo v obale, nezabudnite ho tiež vyčistiť.

Použite vlhčenú handričku

Je dobré uvedomiť si, že bežné dezinfekčné prostriedky môžu displej vášho smartfónu poškodiť, preto sa im radšej vyhnite. Ak nemáte špeciálne dezinfekčné obrúsky, spoločnosť Samsung odporúča čistiť smartfón jemnou handričkou, ktorú môžete navlhčiť teplou vodou a namočiť do mydla.

Mydlo obsahuje molekuly, ktoré dokážu narušiť tukovú membránu vírusu a tým vírus nielen zmyjú, ale aj úplne zničia

Ak nosíte okuliare, pravdepodobne ste k nim dostali handričku z mikrovlákna, ktorá je vhodná aj na čistenie smartfónu. Rovnako ju môžete navlhčiť teplou vodou a namočiť do mydla.

Použiť môžete aj špeciálnu čistaciu súpravu, ktorá pozostáva z mikrovláknovej tkaniny a čističa bez obsahu alkoholu a chemikálií.

Existujú aj zariadenia na čistenie telefónov, tzv. dezinfikátory, počítať však treba so vstupnou investíciou.

Nepoužívajte čistiace prostriedky

V každej domácnosti sa určite nájdu rôzne čistiace prostriedky – na okná, na kúpeľňu či na kuchyňu. Ani tie však nie sú vhodné na čistenie smartfónu.

Väčšina telefónov má totiž na displeji ochrannú vrstvu, ktorá ich chráni proti vode a mastnote. Čistiace prostriedky s abrazívnymi vlastnosťami môžu túto vrstvu narušiť a displej nenávratne poškodiť.

Nepoužívajte alkohol

Na čistenie smartfónu nikdy nepoužívajte alkohol.

Ak nosíte make-up a odtlačil sa vám na displej, môže vás lákať zmyť ho odličovačom. Nerobte to. Prípravky na báze alkoholu môžu smartfón poškodiť rovnako ako čistiace prostriedky.

Nepoužívajte papierové vreckovky ani toaletný papier

Používate na čistenie smartfónu papierové vreckovky alebo toaletný papier? Aj tie odporúčame radšej vynechať. Môžu totiž žmolkovať a nečistoty ešte viac rozniesť.

Papierové kuchynské utierky môžu dokonca displej a sklenené plochy smartfónu poškriabať.

Neumývajte smartfón vo vode, aj keď je vodovzdorný

Väčšina nových smartfónov je v súčasnosti odolných proti vode a zariadenia s vodovzdornosťou nad IP67 je bezpečné opláchnuť pod vodou. Pamätajte však na to, že smartfón potom až do vysušenia všetkých portov nemôžete nabíjať ani pripájať, preto je vhodnejšie čistenie pod tečúcou vodou vynechať.

Najbezpečnejšou cestou, ako vyčistiť mobilný telefón, je dôkladné očistenie zariadenia navlhčenou handričkou.

Myslite však na to, že pravidelné čistenie smartfónu aj ďalších technologických zariadení, ktoré bežne používate, by malo byť samozrejmosťou nielen v čase zvýšeného rizika nákazy vírusom.

Najlepším opatrením však stále zostáva obmedzenie spoločenského kontaktu. Ak si budete pravidelne čistiť mobil, no nebudete zodpovedne dodržiavať bezpečnostné odporúčania, vystavujete sa riziku nákazy alebo prenosu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Detský tréner: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie

„Jeden deň presedený doma nie je problém, je fajn užiť si občas aj to. Ďalší deň sa už však treba rozhýbať,” hovorí Tomáš Krištof.

Ako pandémia ovplyvnila životy detí a ako by mal vyzerať pohyb školákov v tomto období? O pohybe a športovaní sme sa porozprávali s Tomášom Krištofom, učiteľom telesnej výchovy, ktorý na základnej škole v Leviciach trénuje deti v rámci projektu O2 Športová akadémia Mateja Tótha a popritom vedie aj vlastnú tenisovú školu.

V rozhovore sa dozviete:

  • či môže byť pandémia pre deti aj prínosom,
  • prečo je príklad rodičov pre deti pri športovaní dôležitý,
  • čo si predstaviť pod pestrým pohybom,
  • ako môžu v aktuálnej situácii pomôcť samosprávy.

Čítajte aj: Doprajte svojim deťom prirodzený pohyb a s výberom športu radšej počkajte, radí Matej Tóth

Dlho pred pandémiou sa hovorilo, že telesná výchova nie je pre deti dostatočná, na čo priamo reaguje svojimi aktivitami aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Počas posledného roka prišli deti aj o ňu. Čo takýto rok bez pohybu pre deti znamená? Mnohé deti ho môžu mať paradoxne viac.

Je veľmi náročné povedať, čo to pre ne znamená, ten dosah budeme vidieť až neskôr. Pre niektoré deti to naozaj bude mínus, no nájdu sa aj deti, pre ktoré to bude plus.

Deti, ktoré šport baví a majú k nemu vzťah, určite nepatria k tým, ktoré po uzatvorení škôl presedeli dni pri počítači hraním hier. Vidím to aj na svojom synovi. Možno sa hral na tablete viac ako inokedy, ale nebaví ho to dlho. Chvíľku sa zahrá a potom už chce niečo robiť, chce ísť von, hýbať sa.

Určite sa nájdu deti, pre ktoré bude aj toto obdobie prínosom, napríklad si istým spôsobom vydýchnu od vysokého tempa krúžkov.

Pandémia možno ešte viac upozornila na to, že ak sa športu venujú aj rodičia, prirodzene ho vyhľadávajú aj v čase obmedzení a snažia sa ho dopriať aj deťom, zatiaľ čo deti rodičov, ktorí sa nehýbu, sedia doma. Vnímate tento problém aj vy? 

Áno, vystihli ste to presne, príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie. Aj ja som si vo svojom okolí po jej príchode začal viac všímať rodičov, ktorí športujú spolu s deťmi, napríklad mama ide behať a dieťa beží s ňou alebo ide popri nej na bicykli. Je to pekný príklad prirodzeného pohybu a zároveň spôsob, ako s deťmi tráviť čas aktívne.

„Určite sa nájdu deti, pre ktoré bude aj toto obdobie prínosom, napríklad si istým spôsobom vydýchnu od vysokého tempa krúžkov.“

Ako sa aktuálna situácia dotkla detí, ktoré sa športu venujú na profesionálnej úrovni alebo naň mali predpoklady? 

Pri deťoch, ktoré smerovali k profesionálnemu športu, napríklad hokejisti a futbalisti, vzniká predpoklad, že ten zameškaný rok sa im nepodarí dobehnúť, ja som však presvedčený, že im neublíži. Môže deťom dokonca pomôcť uvedomiť si, či sa danému športu chcú venovať naplno, alebo len rekreačne. Často sa stáva, že ich do toho nútia rodičia, ktorí chcú, aby sa na daný šport špecializovali veľmi skoro, čo nie je ideálne.

V tomto smere môže toto obdobie prospieť aj rodičom – môže im pomôcť uvedomiť si, že deti potrebujú všestranný pohyb a viac voľnosti. Sám trénujem deti tenis, no zastávam názor, že najskôr by sa mali venovať všeobecnej športovej príprave, gymnastike, atletike a plávaniu a špecializácia má prísť neskôr vo veku 12 až 13 rokov.

O2 Športová akadémia Mateja Tótha krátko po príchode pandémie začala zverejňovať videá Telesná na doma, podľa ktorých sa dá s deťmi cvičiť doma. Niektoré z nich ste vytvorili aj vy. Stačí pre správny vývoj dieťaťa zatrénovať si podľa videa s odporúčaným množstvom opakovaní alebo je to len základ, na ktorom treba ďalej stavať? 

Práve rôzne online cvičenia a tréningy vnímam ako dobrý spôsob, ako deťom pohyb v tomto čase priblížiť. Pandémia nám ukázala nové spôsoby, ako možno cvičiť aj s deťmi online, čo predtým prakticky neexistovalo.

Videá sú určite dobrou cestou, deti však potrebujú pestrosť, nie je preto dobré zamerať sa len na jednu činnosť. Spoločné cvičenie podľa videa môže byť skvelý začiatok, na ktorom sa dá ďalej stavať. Nič však nemá byť monotónne. Vždy treba hľadať strednú cestu, jeden-dvakrát týždenne si zacvičiť online a ak sa dá, treba ísť von.

„Spoločné cvičenie podľa videa môže byť skvelý začiatok, na ktorom sa dá ďalej stavať. Nič však nemá byť monotónne. Vždy treba hľadať strednú cestu, jeden-dvakrát týždenne si zacvičiť online a ak sa dá, treba ísť von.“

Ani profesionálni športovci sa nevenujú len svojej disciplíne. Petra Vlhová je síce lyžiarka, ale robí aj veľa gymnastických cvičení, posilňuje, a keď nie je súťažné obdobie, venuje sa iným športom.

Každý tréner Akadémie vytváral videá v rámci prvej série Telesnej na doma u seba doma so svojimi deťmi. Vy ste sa do cvičenia pustili so synom Tomim. Ako videá vznikali?

Keď nás z Akadémie oslovili, okamžite sme sa so synom potešili. Tomi je rád stredobodom pozornosti a byť pred kamerou sa mu páčilo. Keď vyšlo prvé video, syn sa z neho veľmi tešil a chcel natáčať ďalšie. Bolo to pre nás príjemné oživenie.

Prvé video sme urobili s rolkami toaletného papiera, snažili sme sa ukázať, že pri cvičení sa dajú použiť aj predmety dennej spotreby a netreba hneď profesionálne náradie. Zároveň sme chceli, aby bolo video zábavné. Vždy som vyberal jednoduché cvičenia, v ktorých som sa zameriaval na rozvoj celého tela. To považujem za dôležité. Nezamerať sa len na jednu partiu tela, ale rozvíjať ho celé.

Pri ďalších videách ste zapojili aj panáčiky z lega a animáciu.

Áno, okrem ukážok cvičení sme prinášali aj príbehy lego postavičiek. Z kociek sme spravili repliku synovej izby, pripravili sme animácie a narozprávali ich. Zaujíma ma práca s kamerou aj strih, tak sme sa rozhodli spraviť to takto nevšedne. Editácia videí bola pomerne náročná a zabrala veľa času, výsledok nás však tešil.

Keby som videá robil len ja so synom, deťom by sa po čase zunovali, preto bolo dobré, že sme ich pripravovali viacerí tréneri a každý priniesol svoje nápady. So svojimi zverencami som po sprísnení opatrení začal mávať online tréningy a pravidelne cvičíme práve podľa týchto videí aj ich druhej série.

Ako prebiehali, resp. prebiehajú pandemické dni u vás doma? Vy sám ste tréner a športovec. Ako často ste sa doma hýbali najmä po prepuknutí pandémie? 

Doma sme mali dve fázy, podľa toho, či syn chodil do školy prezenčne, alebo mal online výučbu. Aktuálne je štvrták a máme šťastie, že chodí do školy aj teraz.

„Dnešným deťom by obzvlášť v tomto pandemickom období pomohlo, keby štát a samosprávy budovali cyklotrasy, cyklochodníky a verejné ihriská a prinášali tak možnosti, aby sa deti mohli hýbať vo svojom okolí.“

Keď sa učil z domu, vždy po vyučovaní sme za pekného počasia išli von. Prejsť sa, zahrať si discgolf alebo futgolf na discgolfové ihrisko, ktoré máme neďaleko domu alebo sme si išli zakopať do lopty. Vonku sme sa hýbali prakticky denne a ak sa nedalo, tak sme sa hýbali doma. Syn sa aktívne zúčastňoval aj na online tréningoch s mojimi zverencami.

Pohyb vnímam istým spôsobom ako drogu. Ak človek športuje, tak telo si pohyb jednoducho vypýta.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa deti od prvého stupňa základnej školy hýbali aspoň hodinu denne. Ako by mal vyzerať ideálny pohyb? 

Hodina je podľa mňa málo, deti by sa mali prirodzene hýbať neustále. Keď si predstavím svoje detstvo – po tréningu sme hrali vonku futbal a rodičia nás domov museli naháňať, aby sme si išli urobiť úlohy.

Myslím si, že dnešným deťom by obzvlášť v tomto pandemickom období pomohlo, keby štát a samosprávy budovali cyklotrasy, cyklochodníky a verejné ihriská a prinášali tak možnosti, aby sa deti mohli hýbať vo svojom okolí.

Dnes rodičia veľa pracujú a deti nemajú toľko možností tráviť s nimi čas, ale je veľa miest, kde ľudia často poriadne nemajú čo robiť. Okolia sídlisk sú zastavané parkoviskami a kvalitných ihrísk, kde by deti vedeli aktívne tráviť čas aj so svojimi rodičmi, nie je veľa. Práve samosprávy vnímam ako dôležitých hráčov, ktorí by mali priniesť nové možnosti.

Čo ešte by mohlo dnešným deťom pomôcť?

Som fanúšikom toho, ak dieťa do školy a zo školy nevozí rodič autom, ale ide s ním na bicykli alebo na kolobežke, a keď je staršie, ide domov samo. Takto by sa denne hýbali aj deti, ktoré nenavštevujú žiadny športový krúžok. U nás sú však cyklochodníky vybudované len málokde a rozumiem, že rodičia nechcú deti pustiť do premávky.

Pekným príkladom, ako sa to dá, je Fínsko, kde som bol dvakrát v rámci programu Erazmus. Je tam vybudovaná infraštruktúra a deti aj dospelí chodili do školy či za prácou nie autami, ale na bicykli alebo na korčuliach a v zime na bežkách.

Hoci stále platia rôzne obmedzenia, prišla jar a všetkých nás to ťahá von. Veľa hovoríte o pestrosti pohybu, čo by rodičia s deťmi mali robiť v tomto období?

Určite je dobré vymýšľať deťom rôzne aktivity, dôležité je, aby ich bavili. Synovi sme napríklad teraz kúpili skateboard. Je to preňho určitá výzva naučiť sa na ňom jazdiť, zároveň je to trochu iný druh pohybu.

Správne však bude, aby nejazdil len na ňom, ale striedal to s bicyklom, kolobežkou či korčuľami, išiel si zakopať do lopty, a keď sa bude zase dať, aj zaplávať. Nedávno sme si napríklad išli zahádzať s loptou na americký futbal, čo sa mu veľmi páčilo.

„Som fanúšikom toho, ak dieťa do školy a zo školy nevozí rodič autom, ale ide s ním na bicykli alebo na kolobežke, a keď je staršie, ide domov samo. Takto by sa denne hýbali aj deti, ktoré nenavštevujú žiadny športový krúžok.“

Je určite dobré hľadať nové možnosti. Ak má dieťa bicykel, zadovážte mu aj kolobežku či korčule a kúpte ich aj sebe, aby ste sa aktivite mohli venovať spolu.

Veľkou témou je aj motivácia detí na pohyb, ktorá často chýba aj rodičom. Ako deti motivovať? 

Motivácia je určite ťažšia, keď je rodič s dieťaťom celé dni doma, treba sa však prekonať. Je dobré pamätať na to, že jeden deň presedený doma nie je problém, je fajn užiť si občas aj to. Ďalší deň sa už však treba rozhýbať. Hoci sa človeku nechce, keď už je vonku, je rád, že je v pohybe, že je okolo neho pekná príroda.

Dôležité je nezabúdať ani na to, že deti potrebujú kontakt s rovesníkmi, preto by som im ho pri dodržiavaní všetkých opatrení doprial. To môže byť skvelá motivácia aj pre nás dospelých. Cvičiť a vidieť sa online je super, ale dlhodobo to nemôže vydržať, človek potrebuje normálny kontakt.

Výučba v školách je v súčasnosti stále obmedzená, telocvik vo väčšine z nich neprebieha, krúžky sú zrušené. Aké to bude, keď sa deti vrátia do škôl, z hľadiska pohybu? 

Je dobré povedať, že ak sú školy otvorené, telesná výchova môže pri dodržiavaní podmienok ďalej fungovať, mnohé školy si to však zjednodušujú a vyučovanie telesnej výchovy prerušili.

Keď sa školy zase otvoria a všade bude fungovať aj telesná výchova, určite bude zo strany učiteľov potrebné deti tak ako predtým správnym spôsobom motivovať. Ak sú deti menšie, ide to ľahko, stačí im urobiť pestrú hodinu. Najmä vo vyšších ročníkoch sa vždy nájdu deti, ktoré to nebaví. Je dobré spýtať sa, čo by chceli robiť, a snažiť sa im to umožniť.

Ak napríklad dieťa nebaví hra s loptou, odporúčam umožniť mu, aby sa poprechádzalo alebo si zabehalo okolo ihriska, kde cvičia ostatné deti, a dávať naň pozor.

Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Tomáš Krištof

Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave, ktorú ukončil ako diplomovaný tréner basketbalu a tréner B licencie tenisu. Vedie vlastnú tenisovú školu a učí telesnú výchovu v Katolíckej spojenej škole sv. Vincenta de Paul Levice, kde sa venuje aj predškolákom. V škole zároveň pôsobí aj ako tréner O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Pred pár rokmi ho uchvátil golf, ktorému sa počas voľných chvíľ rád venuje. 


Kúpte si akýkoľvek smartfón Xiaomi a získajte bonus na smart náramok

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac

Pri tohtoročnom jarnom upratovaní sa nezabudnite povenovať aj smartfónu

Čítaj viac