Vzdelávanie by nemalo byť len o schopnosti zapamätať si dôležité dátumy, vzorce a poučky. Je to celoživotný proces, v ktorom vek nehrá žiadnu úlohu. Ľudí zo vzdelávacích iniciatív a spolkov, ktorých partnerom je aj Férová Nadácia O2, sme sa pýtali, čo sú najväčšie výzvy v oblasti výučby a ako ich pomáhajú študentom zvládať.
Juraj Hipš, riaditeľ neziskovej organizácie Živica a zakladateľ Sokratovho inštitútu
Všetci od slovenského školstva očakávame, aby naučilo deti myslieť kriticky a kreatívne. Chceme, aby ich pedagógovia učili myslieť samostatne aj v súvislostiach. Chceme myslenie divergentné aj odvážne.
Nalejme si čistého vína. Na začiatok by úplne stačilo, keby sme v našich školách myslieť začali. Väčšinou si bežne na vyučovaní vystačíte s mechanickou pamäťou a so schopnosťou vytvoriť aspoň jedno súvetie. V niektorých školách (aj vysokých) stačia aj holé vety.
Snažíme sa preto vyhľadávať v slovenskom školstve disidentov, ktorí dokážu meniť školstvo aj spoločnosť zdola. Podporujeme učiteľov aj mladých ľudí, ktorí za vzdelanie nepovažujú diktovanie učiva spoza katedry. A sú ochotní byť verejným príkladom pre ostatných. Vyžaduje si to ale odvahu, lebo vyznávači holých viet sa zrazu cítia v ohrození.
Zuzana Šaturová, členka kontrolnej komisie mládežníckej organizácie Plusko
Určite je dôležité aktívne sa venovať mladým ľuďom a pochopiť ich individuality a potreby. Práve takýto osobný prístup je vo vzdelávaní motivujúcim faktorom. V súčasnosti si mladí ľudia vedia veľmi ľahko vyhľadať informácie rôzneho druhu, ale už ťažšie si ich vedia správne interpretovať. Preto je dôležité odovzdať ich takou formou, ktorá ich zaujme a rešpektuje ich potreby a nastavenie.
Mládežnícka organizácia Plusko sa práve prostredníctvom zážitkovej pedagogiky snaží cielene rozvíjať myslenie mladých ľudí. Na našich akciách sa vždy snažíme reflektovať potreby účastníkov, danú tému odprezentovať tak, aby ich zaujala, a zároveň rozvíjať ich „soft skills“. Napríklad komunikáciu či časový manažment. Zároveň sa snažíme k mladým ľuďom pristupovať partnersky, čo je často opak toho, čo zažívajú v školách.
Áno, je to veľmi náročné na čas a úsilie dobrovoľníkov v našej organizácii, ale vidíme, že tento spôsob vzdelávania a rozvoja je pre mladých ľudí veľmi prínosný.
Peter Baláž, koordinátor projektu a občianskeho združenia Edukácia@Internet
Podľa mňa ide hlavne o čo možno najväčšiu dostupnosť vzdelávania a jeho „celoživotnosť“. Umožniť, aby boli vedomosti prístupné naozaj komukoľvek a človek sa mohol vďaka nim vzdelávať celý život. Preč je doba, keď sa stačilo vyučiť remeslu a tieto zručnosti človeku vystačili na celý život. V súčasnosti je celoživotné vzdelávanie niečo ako povinnosť, bez napredovania by človek veľmi rýchlo stratil kontakt s aktuálnym vývojom a napredovaním v rôznych oblastiach.
Preto sa naše združenie zameriava práve na vytváranie bezplatných viacjazyčných vzdelávacích portálov zameraných na výučbu jazykov, ale nielen na to. Aj vďaka našej odhodlanosti a presvedčeniu funguje napríklad jediná mnohojazyčná bezplatná stránka na učenie sa slovenčiny pre cudzincov, ktorá má už viac ako 73 000 používateľov. Taktiež web na učenie sa esperanta či stránka na výučbu nemčiny s viac ako pol milióna registrovaných používateľov z celého sveta.
Okrem toho realizujeme aj vzdelávacie akcie naživo prostredníctvom konferencií, seminárov, prednášok, festivalov a stretnutí. Najväčším z nich bol jazykový festival LingvaFesť 2018, ktorý podporila aj Férová Nadácia O2 a na ktorý prišlo približne 1 500 návštevníkov. Počtom zúčastnených krajín zasa vedie Polyglot Gathering, ktoré je najväčším stretnutím polyglotov na svete – v roku 2018 to bolo 538 ľudí zo 60 krajín.
Milota Torňošová, riaditeľka občianskeho združenia Štúrovo pero
V roku 2011 učiteľ a expert na kreativitu Ken Robinson napísal: „Čím komplexnejší je svet, tým viac tvorivosti potrebujeme na to, aby sme splnili jeho výzvy.“ Toto tvrdenie platí aj vo vzdelávaní. Aby boli ľudia úspešní, potrebujú byť kreatívni. Tento výrok nepopiera, že k úspechu sú potrebné vedomosti a ďalšie zručnosti pre život ako zodpovednosť, kritické myslenie, komunikácia, inovatívnosť a informačná, technologická, mediálna či etická gramotnosť.
Občianske združenie Štúrovo pero podporuje a rozvíja novinárske nadanie študentov stredných a vysokých škôl, prezentuje ich tvorivú prácu, spolupracuje so školami v oblasti masmediálnej výchovy, vydáva metodické publikácie o tvorbe školských časopisov a novinárskych žánrov.
Naše združenie prostredníctvom celoslovenskej súťaže pre stredoškolských a vysokoškolských novinárov už 24 rokov rozvíja kreativitu mladých ľudí z celého Slovenska. Súťaž podporuje vydávanie školských časopisov, v ktorých študenti vytvárajú priestor na konfrontáciu svojich názorov, pomáhajú viesť dialóg s pedagógmi, sú prvou plochou, kde môžu prejavovať novinárske nadanie budúci novinári, publicisti a dopisovatelia.
Súčasťou slávnostného vyhodnotenia súťaže vo Zvolene sú dialógy s porotcami, tlačové besedy s významnými novinármi, redaktormi, osobnosťami politického, spoločenského a kultúrneho života Slovenska. Štúrovo pero si získalo veľkú popularitu, každoročne sa na vyhodnotení zúčastní viac ako 200 mladých ľudí.
Daniel Hevier, autor vzdelávacieho projektu Radostná škola
Inšpirovať a posilniť ľudí, aby sa nikdy neprestávali vzdelávať, nech sú v akomkoľvek veku. To je podľa mňa pri vzdelávaní v súčasnosti to najdôležitejšie. Pretože žijeme v dobe, keď má človek za život nielen niekoľko povolaní alebo dve-tri paralelné profesie, ale je jasné, že súčasné deti a študenti budú vykonávať povolania, pre ktoré dnes nemáme názvy.
Prirodzene, že si nemyslím, že som spasiteľ slovenského školstva. To nijaká individuálna iniciatíva nedokáže. S úctou, rešpektom a nadšením sledujem všetkých svojich kolegov, ktorí chcú meniť veci. Od mnohých sa učím. A, samozrejme, našimi najväčšími a najlepšími spojencami sú samotní učitelia a rodičia. A deti, žiaci, študenti.
Projekt Radostná škola nevznikol zo dňa na deň. Už na základnej škole som učil spolužiakov, pod lavicou sme čítali vtedajšiu literatúru, ktorá ešte nebola v učebniciach. Na vojne som učil čítať a písať mladých Rómov. A hoci som bol na voľnej nohe, celý život som trávil na besedách a v školách. Postupne som začal učiť mimoriadne nadané deti, autistov, seniorov na univerzite tretieho veku, ktorí sa chcú ďalej vzdelávať. Mal som teda bohatú vzorku žiakov, preto som musel hľadať rôzne prístupy, ktoré dávam do syntézy.
Radostná škola nie je budova ani ucelený systém, ale rozptýlená aktivita, ktorá vyplynula z celoživotného záujmu odovzdať svoje skúsenosti ostatným a zároveň sa tým neustále vzdelávam aj ja sám.
Myslím si, že schopnosť vyjadriť sa a povedať o sebe prostredníctvom nejakého gesta či činu je základná ľudská potreba. A je jedno, či to vyjadríme športovým výkonom alebo podnikaním. Žijeme totiž vo svete sebareprezentácie. To isté je dôležité aj v písomnom prejave. Preto sa aj v Radostnej škole zameriavam na literatúru, slovenský jazyk, sloh a tvorivosť. Poznatky z nich sa dajú aplikovať aj pri iných predmetoch, čo práve teraz skúmam.
Prečítajte si: Rozhovor so spisovateľom Danielom Hevierom nielen o jeho projekte Radostná škola
Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o vzdelávaní v 21. storočí. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá sa v rámci svojich aktivít zameriava aj na podporu vzdelávania a vyhľadáva projekty a organizácie, ktoré ho chápu inak a snažia sa deti dobre pripraviť na rýchlo sa meniace podmienky. Viac informácií o Férovej Nadácii O2 a jej aktivitách nájdete na spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.
Loading...
