Spisovateľ Daniel Hevier: Chcel by som, aby deti pri učení ani nezbadali, že sa učia

Zvedavosť, kritické myslenie, sebaskúmanie, sociálne väzby a túžba niečo po sebe zanechať, to sú podľa autora projektu Radostná škola predpoklady, ktoré by malo rozvíjať každé dieťa.

Stretli sme sa jedno upršané ráno vo vestibule Gymnázia Jura Hronca v Bratislave. Spisovateľ a textár Daniel Hevier, ktorý stojí za vzdelávacím projektom Radostná škola, mal u tamojších prvákov dvojhodinovku slovenského jazyka a slohu. Absolvovali sme s ním vyučovanie a v kabinete sme sa porozprávali o dnešných deťoch, o vzdelávacom systéme aj o tom, ako by mala vyzerať ideálna škola.

Priestor sme venovali aj samotnému projektu Radostná škola, ktorej hlavným partnerom je Férová Nadácia O2 a ktorá sa snaží žiakom aj pedagógom sprostredkovať iný pohľad na vzdelávanie.

Pán Hevier, ako vnímate dnešnú generáciu detí?

Dá sa povedať, že dnešné deti sú úplne iné, ako sme boli my v ich veku. Zároveň však platí, že sú presne také isté. Sú, samozrejme, vonkajšie okolnosti, ktoré sa časom menia – technológie či spôsob života, ale tá podstata mladého človeka, ktorý vstupuje do dospelosti, zostáva rovnaká.

Deti sú rovnako vystrašené, sebavedomé, kritické a rebelantské. Majú však veľa informácií a veľa možností, čo im môže spôsobovať zmätok v hlavách, no pomaličky sa hľadajú. A to je podľa mňa úloha učiteľa – nezavadzať im pri tom hľadaní, vycítiť, čo je v nich, a pomôcť im to sformulovať.

Je niečo, čo možno tým deckám závidíte, čo ste vy v detstve alebo v mladosti nemali?

Nenazval by som to závisťou. Majú naozaj rýchlo dostupné informácie, čo však môže byť aj na ich škodu. Keď všetko dostanú jedným klikom, nevyvinie sa v nich potreba zvedavosti či pátrania po niečom. Všetko dostávajú naraz a bezbolestne. Je to teda výhoda aj nevýhoda.

Myslíte si, že majú niečoho nedostatok?

Majú nedostatok nedostatku. (smiech) Majú všetko, aj materiálne, aj v oblasti informácií a nemusia sa až tak veľmi usilovať niečo dosiahnuť. My sme boli možno húževnatejší a išli sme za svojím cieľom, lebo to nebolo až také jednoduché. Ony majú život „poruke“.

Ako teda vnímate vzdelávanie dnes v čase nedostatku nedostatku? Prečo je podľa vás dôležité?

Mne osobne sa dosť ťažko učí v tomto systéme, aj keď Gymnázium Jura Hronca je dosť osvietené. Učia tu skvelí pedagógovia a majú snahu otvárať nové témy, ale stále je to v tom zabehnutom systéme. Už len to, ako decká sedia, nie je podľa mňa dobré.

Keby som mal možnosť, triedu by som si vytvoril úplne inak. A možno by to nebola ani trieda, ale úplne iné priestory. Možno by som ich rozptýlil po celej škole. Ale musím sa zmestiť do určitých limitov, ktoré sú dané touto školou a naším školstvom vôbec.

Takže podľa vás školstvu chýba akási tvorivosť či kreativita?

Určite. Niekedy je hodina veľa, inokedy málo. Občas by sa deti rady venovali celý deň len jednému predmetu, ale musia striedať napríklad chémiu s písaním či s jazykom. Od toho tvorivého skočia niekam inam. Časové nastavenie či spomínané priestorové rozmiestnenie lavíc a stoličiek by sa tiež dalo urobiť úplne inak.

Keď som na dnešnú hodinu priniesol knihy, vôbec o ne nebol záujem, nikto si ich neprišiel prelistovať. V tom je iný svet dnešných detí. Pre nás bola kniha najväčším zdrojom zvedavosti a dobrodružstva, pre ne je to mobil a iné technológie.

„Pre nás bola kniha najväčším zdrojom zvedavosti a dobrodružstva, pre dnešné deti je to mobil a iné technológie.“

Ak by ste si mohli vytvoriť ideálnu školu, aká by bola?

Začal by som od detí. Pýtal by som sa, čo potrebujú na to, aby boli šťastné, spokojné, aby ich to bavilo a do školy chodili rady. Čo by sa chceli od nás dospelých naučiť. Čo by sme im my dospelí mohli dať. Z toho by zrejme vyplynuli úplne iné predmety.

Možno by som zrušil klasické delenia predmetov ako matematika či fyzika a obsahovo ich pozmenil. Deti by viac hovorili, tvorili, prežívali, formulovali a nielen zapisovali a počúvali, čo do nich hustí učiteľ. Učili by sa tým, že budú konať a vytvárať. Nemuseli by memorovať poučky, vzorce a vybrané slová.

Chcel by som, aby deti pri učení ani nezbadali, že sa učia. Vytvoril by som školu, do ktorej by žiak nechodil s pocitom, že sa musí niečo naučiť, že si musí napísať úlohu a bude skúšaný. Naučil by sa toho oveľa viac, efektívnejšie a naozaj do života, do praxe.

Stretávam sa s názorom, že na dnešné deti sa kladú príliš veľké nároky, že z nich robíme malých dospelých. Koľko učenia a krúžkov je už podľa vás dosť?

Dieťa je energetické dynamo. Keď to má preň zmysel, vydrží veľmi veľa a je neúnavné. Keď to robí samo pre seba. Žiadne dieťa nepovie, že sa už nevládze hrať počítačové hry, pozerať videá, alebo že ho už nebaví ísť na rande.

Treba počúvať, čo deti baví. To však neznamená, že sa nebudú učiť. Ako ľudia v sebe máme určitý pud, chceme sa dozvedať nové, ale musí to mať pre nás význam a vychádzať z našej podstaty, nie z nariadenia nejakého ministra alebo učiteľa.

A že z nich robíme dospelých? Deti sú pre mňa svojbytné bytosti. Aj prvákom na gymnáziu vykám. Hoci sú to ešte deti, dávam im hodnotu študentov.

Na jednej strane teda na ne kladieme nároky ako na dospelých, ale potom ich vyvážame, ofúkavame im cestičky a správame sa k nim ako k nesvojprávnym bytostiam. Neveríme im, že nezablúdia, že to zvládnu, chceme im všetko uľahčiť, vyriešiť za nich každý problém. Takže to, že ich berieme ako malých dospelých, je pretvárka. Práve naopak, často ich aj v dospelosti berieme ako malé deti.

„Na jednej strane teda na deti kladieme nároky ako na dospelých, ale potom ich vyvážame, ofúkavame im cestičky a správame sa k nim ako k nesvojprávnym bytostiam.“

Treba ich teda nechať ísť, nech robia chyby?

Áno, treba ich nechať padať, popáliť sa, ublížiť si. Samozrejme, v medziach pozornosti. Nedržať ich za ručičku do tridsiatky. Potom rodičia plačú, že majú na krku deti, ktoré nechcú byť dospelé.

Vidíte zmysel v nadrámcovom vzdelávaní?

Podľa mňa by sa to malo spojiť. Dieťa by si malo ísť za svojím a škola by mu v tom mala pomáhať. Nemôžeme byť predsa všetci matematici alebo športovci či jazykovedci. Každé dieťa má nejaký predpoklad a niečo, čo by chcelo robiť. Škola by mu to mala pomôcť nájsť a sformulovať.

Ak vidím, že niekto nečíta knihy, nenútim ho do nich, ale nechám ho v tom, v čom sa chce nájsť. Možno bude manuálne zručný, športovec alebo úspešný kuchár. Treba len počúvať, čo dieťa chce a pozorovať, v čom je dobré. Nezavadzať mu a nezabíjať to v ňom.

„Dieťa by si malo ísť za svojím a škola by mu v tom mala pomáhať. Nemôžeme byť predsa všetci matematici alebo športovci či jazykovedci.“

Hovorí sa, že človek sa učí celý život. Čo nové ste sa naposledy naučili vy?

Učím sa každým stretnutím s deťmi či s učiteľkou. Po rokoch som napríklad znovu začal hrať šach, bystrím si iné ako literárne a umelecké schopnosti, trénujem logiku. Začal som čítať knihy o fyzike, matematike a vesmíre. To, čo som celý život ignoroval, teraz dobieham a veľmi ma to inšpiruje.

Ako prišlo k tomu, že spisovateľ sa rozhodol venovať sa mladej generácii prostredníctvom vlastného projektu? Čo si máme predstaviť pod Radostnou školou Daniela Heviera?

Nebolo to zo dňa na deň. Už na základnej škole som učil spolužiakov, pod lavicou sme čítali vtedajšiu literatúru, ktorá ešte nebola v učebniciach. Na vojne som učil čítať a písať mladých Rómov. A hoci som bol na voľnej nohe, celý život som trávil na besedách a v školách.

Postupne som začal učiť mimoriadne nadané deti, autistov, seniorov na univerzite tretieho veku, ktorí sa chcú ďalej vzdelávať. Mal som teda bohatú vzorku žiakov, a preto som musel hľadať rôzne prístupy, ktoré dávam do takej syntézy.

Teraz som pridal aj vysokoškolákov z pedagogickej fakulty, takže učím tých, ktorí raz tiež budú učiť. Dokonca učím aj učiteľov z praxe. Radostná škola teda nie je budova ani ucelený systém, ale rozptýlená aktivita, ktorá vyplynula z celoživotného záujmu odovzdať svoje skúsenosti ostatným a zároveň sa tým neustále vzdelávam aj ja sám.

„Radostná škola nie je budova ani ucelený systém, ale rozptýlená aktivita, ktorá vyplynula z celoživotného záujmu odovzdať svoje skúsenosti ostatným a zároveň sa tým neustále vzdelávam aj ja sám.“

V čom je teda vaša škola iná v porovnaní s tou klasickou?

Je iná už len tým, že to nie je každodenná činnosť, nemám v škole úväzok. Samozrejme, deti tak nemôžem spoznať rovnako ako ich učiteľka, ale zároveň je to pre nás s deckami taký sviatok, tešíme sa na seba.

Nie je v tom rutina, neupadám do zabehnutých receptov len preto, že niečo kedysi zafungovalo v jednej triede, tak to budem robiť aj v ostatných. Nemám systematický prístup, aký by som musel mať v klasickej škole, ale zároveň mi to umožňuje mať širšie publikum a prinášať inšpiráciu aj ostatným učiteľom.

Výučbe ktorých predmetov sa v rámci svojho projektu venujete?

Zameriavam sa na literatúru, slovenský jazyk, sloh a tvorivosť. Poznatky z nich sa dajú aplikovať aj pri iných predmetoch, čo práve teraz skúmam. Využívam napríklad matematiku Milana Hejného, ktorá učí hravou názornou metódou.

Tiež verím, že technológie nie sú nepriateľom čítania, písania ani rozvoja, ale sú prostriedkom, ktorý nás môže priviesť na vyšší stupeň vedomia. Nemá význam ich deťom zakazovať či na ne nadávať. Skôr by sme mali hľadať spôsoby, ako ich ďalej využiť a používať tak, aby sme nedegenerovali, ale rozvíjali sa.

„Verím, že technológie nie sú nepriateľom čítania, písania ani rozvoja, ale sú prostriedkom, ktorý nás môže priviesť na vyšší stupeň vedomia.“

Prečo je podľa vás dôležité učiť sa a zdokonaľovať sa v písaní a v práci s textom?

Myslím si, že schopnosť vyjadriť sa a povedať o sebe prostredníctvom nejakého gesta či činu, je základná ľudská potreba. A je jedno, či to vyjadríme športovým výkonom, alebo podnikaním. Žijeme totiž vo svete sebareprezentácie.

Niekto je umelec, niekto copywriter, lekár či manažér, no všetci sa potrebujú vyjadrovať či zaujať stanovisko. Stačí sa pozrieť do parlamentu, ako naši politici nevedia formulovať, nemajú ucelený prejav ani základnú rétorickú zručnosť.

To isté je dôležité aj v písomnom prejave. Aj dnes na hodine som sa snažil deckám povedať, že to nie je len o tom, že si píšeme domáce úlohy, ale že nám to rozvíja celé naše vnútorné nastavenie a našu nervovú sústavu. Vedieť sa vyjadriť je univerzálna potreba, nech máme akúkoľvek profesiu.

Myslíte si, že každé dieťa má talent?

Áno, v detskom veku má každý človek predpoklady skoro na všetko. Ale nedá sa robiť všetko. Človek by to fyzicky ani psychicky nezvládol byť aj športovec, aj matematik, aj umelec.

Postupne to musíme redukovať, nechať si len zopár činností a prehlbovať ich. Môžem byť síce umelec a zároveň matematik, ale už nemôžem byť aj dobrý lekár a operný spevák. Človek si musí vybrať špecializáciu.

„V detskom veku má každý človek predpoklady skoro na všetko. Ale nedá sa robiť všetko. Človek by to fyzicky ani psychicky nezvládol byť aj športovec, aj matematik, aj umelec.“

Spomenuli ste, že nemôžeme všetci robiť všetko. Aké zručnosti či predpoklady by malo mať dieťa v útlom veku a následne ich rozvíjať, aby bolo dobre pripravené na život?

Nebudem hovoriť, že by malo vedieť čítať, písať a počítať, to je len vonkajší prejav. Základnou schopnosťou je podľa mňa zvedavosť, čo znamená, že som otvorený a chcem skúmať svet, mám schopnosť kritického myslenia. Viem rozlišovať medzi pravdou, polopravdou a lžou, ktorá sa ku mne dostáva v množstve informácií.

Dôležité je sebaskúmanie a skúmanie sveta. Dieťa by sa malo zaujímať o svoje miesto vo svete. Dôležité sú sociálne väzby, ktoré sú, zdá sa, vo veľkej kríze, lebo ľudia nevedia komunikovať. Preto treba pracovať na vzťahoch, či už na tých v rodine, medzi priateľmi alebo s cudzími ľuďmi, inými kultúrami či neskôr v prípade prvých lások.

Významná je aj túžba niečo po sebe zanechať. Je jedno, či sme deti, mladí dospelí, rodičia alebo už máme veľké deti. Ak vycítim, prečo som na svete, tak to do niečoho zhmotním a odovzdám ostatným. Či už v podobe majetku, schopnosti, diela, alebo svojou účasťou a pomocou iným. S takouto výbavou nebudeme brať zmeny, otrasy a krízy ako katastrofu, ale ako príležitosť na osobný rast.

Máte za sebou bohatú kariéru a veľa rozmanitých aktivít. Na čo ste vo svojom živote najviac pyšný?

Nenazval by som to pýchou. Za uspokojenie či satisfakciu považujem to, že som udržal svoju rodinu. Že spolu s manželkou žijeme už 35 rokov a máme tri deti, ktoré si nachádzajú svoje miesto v živote. Už sú samostatné, ale stále sa stretávame a spolupracujeme.

Teší ma tiež, že som stále pohyblivý, mnohí v mojom veku sú už dedkovia, ktorí sedia doma pri telke a na všetko nadávajú. Mne nerobí problém sadnúť do auta a ísť na týždeň na východ medzi Rómov do osady.

A ešte taká maličkosť, že som Slovákov naučil svoje priezvisko. (smiech) Hevier nie je také bežné, a keď som začínal, bol som Haviar aj Heviar a ľudia vytvárali aj iné skomoleniny. Dnes už mi ho tak často nekomolia. To by som povedal svojmu otcovi, keby ešte žil.

Férová Nadácia O2 spustila nový grantový program. V rámci tohto ročníka, ktorý nesie názov Sloboda nie je samozrejmosť, podporí projekty, ktoré mladým približujú demokraciu a slobodu. Ak za takýmto projektom stojíte, prihláste sa do novej grantovej výzvy, ktorá pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie podporí vybrané projekty celkovou sumou 30 000 €. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/sloboda. Prihlásiť sa môžete do polnoci 30. júna 2019.

Daniel Hevier

Slovenský spisovateľ Daniel Hevier sa venuje nielen próze a poézii, ale aj dráme, literatúre pre deti a mládež a patrí aj k rešpektovaným domácim textárom. Zaoberá sa aj prekladom z angličtiny, češtiny a ruštiny, pričom aj mnohé z jeho diel boli preložené do iných jazykov. Dlhé roky sa venuje aj vzdelávaniu rôznych vekových skupín. Stojí za projektom Radostná škola, ktorá predstavuje dlhodobú kontaktnú aktivitu zameranú na zmenu školstva u nás. Hlavným partnerom projektu je Férová Nadácia O2.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Vybrali sme 10 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Potrebujete s príchodom leta smartfón s kvalitným fotoaparátom alebo dlhou výdržou batérie? Pozrite si to najlepšie z aktuálnej ponuky O2.

Jar pomaly končí a s ňou aj obdobie, kedy výrobcovia tradične predstavujú novinky. Ak ste nestihli sledovať nové zariadenia na trhu a obzeráte sa po novom smartfóne, uľahčíme vám výber. Pripravili sme pre vás prehľad 10 zariadení, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti.

V ponuke O2 nájdete nielen množstvo skvelých smartfónov, ale aj praktické príslušenstvo. Poďte si vybrať.

Huawei P30 Pro

Vlajkovú loď od čínskeho výrobcu Huawei P30 Pro netreba veľmi predstavovať. Ide o to najlepšie, čo značka ponúka. Tešiť sa môžete na bezrámikový displej, ktorý tvorí celú prednú stranu zariadenia, čítačku odtlačkov prstov priamo v displeji a štvoricu fotoaparátov na zadnej strane.

Práve fotoaparát je to, čím si vás tento model získa. Okrem primárneho 40 Mpx fotoaparátu na zadnej strane prináša aj širokouhlý objektív, teleobjektív pre päťnásobné optické priblíženie a objektív na zaznamenanie hĺbky fotenej scény. Ak sa rozhodnete pre Huawei P30 Pro, môžete pokojne nechať svoj kompaktný fotoaparát doma.

Huawei P30 Pro vám odporúčame knižkové puzdro od Smart Vie.

Huawei P30

Modelu Huawei P30, menšiemu bratovi vlajkovej lode Huawei P30 Pro, možno chýba niečo z jeho výbavy, no určite sa nemá za čo hanbiť. Vďaka kovovému telu a displeju, ktorý tvorí celú prednú stranu, pôsobí elegantne a prémiovo. Horný výrez pre fotoaparát sa scvrkol na veľkosť dažďovej kvapky, a tak si naň veľmi rýchlo zvyknete.

S trojitým zadným fotoaparátom vytvoríte skutočne krásne a ostré fotografie. Huawei v tomto prípade stavil na primárny 40 Mpx fotoaparát, širokouhlý objektív a teleobjektív pre trojnásobné optické priblíženie.

Huawei P30 vám odporúčame praktické puzdro od Smart View.

Motorola One Lite

Lenovo pri značke Motorola používa operačný systém Android s minimálnym zásahom do systému. Rovnaký prístup použili aj pri novinke Motorola One a jej menšom súrodencovi Motorola One Lite. Model Lite s viac ako príjemnou cenovkou ponúka 5,9-palcový displej na takmer celej prednej strane s výrezom na reproduktor a fotoaparát v hornej časti.

Vďaka duálnemu fotoaparátu vytvoríte zaujímavé zábery, pričom sekundárny fotoaparát rozpoznáva hĺbku záberu. Samozrejmosťou je režim HDR. Skvelou pomôckou je nabíjanie Turbopower, ktoré umožňuje nabiť zariadenie za 20 minút na ďalších 6 hodín používania.

Motorola One Lite má klasický 3,5mm audio jack, vďaka ktorému si môžete obľúbené skladby vychutnať cez slúchadlá Strudo.

Huawei P30 Lite

V strednej triede smartfónov sme si už pri niektorých funkciách zvykli na kompromisy. V prípade zariadenia Huawei P30 Lite je tých kompromisov o čosi menej. Elegantný dizajn a displej na celej prednej strane s minimálnym výrezom na fotoaparát neprezrádza, že ide „iba“ o strednú triedu.

Na zadnej strane smartfónu sa nachádzajú až tri fotoaparáty. Primárny fotoaparát má rozlíšenie 48 Mpx, druhý je širokouhlý a tretí slúži na zachytenie hĺbky záberu. Vedľa fotoaparátov je intuitívne umiestnená čítačka odtlačkov prstov.

Displej zariadenia Huawei P30 Lite najlepšie ochráni sklo Panzer Glass.

iPhone Xr

Spoločnosť Apple predstavila popri top modeloch iPhone Xs a iPhone Xs Max aj lacnejší variant iPhone Xr. Pri tomto zariadení výrobca pristúpil na kompromis ceny a funkcií. Dizajn je však rovnako príťažlivý ako pri jeho drahších súrodencoch a model je navyše dostupný v zaujímavých farebných verziách.

Najciteľnejší rozdiel je v displeji, ktorý má menšie rozlíšenie a absentuje mu funkcia 3D touch. Zadný fotoaparát predstavuje špičku vo svojej triede. Aj napriek absencii sekundárneho fotoaparátu zvláda portrétové fotografie s rozostreným pozadím. Predná kamera okrem videohovorov a selfie slúži aj na odomknutie zariadenia. Tomu dopomáha infračervená kamera pre čo najvyšší stupeň zabezpečenia.

Na ochranu displeja zariadenia iPhone Xr odporúčame ochranné sklo PanzerGlass.

Huawei P Smart 2019

Novinka Huawei P Smart 2019 má našliapnuté stať sa bestsellerom tohto roku. Za rozumnú cenu ponúka všetko, čo hľadá bežný používateľ. Keďže ide o strednú triedu, je vyrobená z plastu, no pôsobí ako prémiové sklo. Konštrukcia je naozaj pevná, preto sa nemusíte obávať žiadneho vŕzgania plastov.

Displej zaberá celú prednú stranu a jeho rám je minimálny. Výrez sa scvrkol na veľkosť kvapky, po pár hodinách používania ho vôbec nebudete vnímať. Na zadnej strane zariadenia nájdete dvojitý fotoaparát, ktorý vďaka umelej inteligencii automaticky nastaví režim podľa snímanej scény.

Na ochranu smartfónu Huawei P Smart 2019 sa určite zíde knižkové puzdro Huawei.

Huawei Y7 2019

Huawei nič nenecháva na náhodu ani v nižších triedach, čoho dôkazom je smartfón Huawei Y7. Funkcionalita tohto zariadenia je v porovnaní s jeho cenou priam neuveriteľná. Duálny fotoaparát s rozlíšením 13 + 2 Mpx vytvorí viac ako slušné zábery aj pri slabšom osvetlení.

Predný displej je natiahnutý na celú prednú stranu s malým výrezom v hornej časti. Ide o Dual SIM zariadenie s hybridným slotom na sekundárnu SIM alebo pamäťovú kartu. Na ochranu osobných údajov môžete použiť odomykanie tvárou alebo snímač odtlačkov prstov na zadnej strane zariadenia.

Na ochranu smartfónu Huawei Y7 2019 pred náhodným poškodením môžete použiť ochranné sklo SBS.

Huawei Y5 2019

Najlacnejšie zariadenie od Huawei vás prekvapí pekným dizajnom. V tejto cenovej kategorií je to príjemné osvieženie, najmä kvôli farebným prevedeniam. Oprosti drahším zariadeniam od Huawei je rámček okolo displeju výraznejší. V hornej časti nájdete výrez pre prednú 5 Mpx kameru na selfie. Hlavný fotoaparát má rozlíšenie 13 Mpx. V horších svetelných podmienkach mu sekunduje LED blesk. Ide o Dual SIM zariadenie s hybridným slotom. Môžete si teda vybrať, či budete používať druhú SIM kartu, alebo si vnútornú 16 GB pamäť rozšírite prostredníctvom SD karty.

Na vychutnávanie hudby môžete použiť slúchadlá Strudo Pro Sport.

Honor 20 Lite

V našom výbere nesmie chýbať ani novinka v strednej triede od značky Honor. Ak hľadáte výkonný smartfón, Honor 20 Lite predstavuje skvelý výber, z ktorého ceny sa vám nezakrúti hlava. Vďaka osemjadrovému procesoru a operačnej pamäti RAM s kapacitou 4 GB je chod operačného systému plynulý a zariadenie zvládne aj náročnejšie aplikácie či hry.

Najväčším lákadlom je však trojitý fotoaparát, ktorý pozostáva z hlavného 24 Mpx fotoaparátu, širokouhlého objektívu a objektívu na určovanie hĺbky záberu. Predná 32 Mpx kamera je skvelá na selfie. Tento fotografický výkon pomáha do maximálnej možnej miery využiť umelá inteligencia, ktorá sama zvolí správny režim, či už vytvárate skupinovú fotku, alebo záber scenérie.

Rozšírte pamäť smartfónu Honor 20 Lite o ďalších 128 GB s pamäťovou kartou Kingston.

Huawei P20 Pro

Aj napriek tomu, že ide o minuloročný model, Huawei P20 Pro má stále čo ponúknuť. Nie je to len taký hocijaký smartfón, jeho trojitý fotoaparát začal revolúciu mobilnej fotografie, ktorá dnes beží naplno.

Svojím elegantným dizajnom vám ulahodí aj rok po uvedení na trh. V hornej časti displeja nájdete malý výrez, ktorý však môžete softvérovo „ukryť“. Čerešničkou na torte je rýchle nabíjanie až 4 000 mAh batérie, ktorá vás nezradí ani počas náročného dňa.

puzdrom Smart View ochránite displej smartfónu Huawei P20 Pro naplno.

Získajte mesiac poistenia zadarmo

Spoločnosť O2 ochráni váš nový telefón práve vtedy, keď je najzraniteľnejší. Ak si teraz v O2 poistíte svoj nový smartfón, prvý mesiac máte O2 Poistku zadarmo.


O2 vylepšilo balíky dát pre kartu O2 Voľnosť. 1 GB dát môže byť váš už za 1 €

Čítaj viac

Fotografka radí, ako aj v noci urobiť dobré fotky so smartfónom

Čítaj viac

Notebook na dovolenke netreba, ak máte jeden z týchto 6 tabletov

Čítaj viac