Spisovateľ Daniel Hevier: Chcel by som, aby deti pri učení ani nezbadali, že sa učia

Zvedavosť, kritické myslenie, sebaskúmanie, sociálne väzby a túžba niečo po sebe zanechať, to sú podľa autora projektu Radostná škola predpoklady, ktoré by malo rozvíjať každé dieťa.

Stretli sme sa jedno upršané ráno vo vestibule Gymnázia Jura Hronca v Bratislave. Spisovateľ a textár Daniel Hevier, ktorý stojí za vzdelávacím projektom Radostná škola, mal u tamojších prvákov dvojhodinovku slovenského jazyka a slohu. Absolvovali sme s ním vyučovanie a v kabinete sme sa porozprávali o dnešných deťoch, o vzdelávacom systéme aj o tom, ako by mala vyzerať ideálna škola.

Priestor sme venovali aj samotnému projektu Radostná škola, ktorej hlavným partnerom je Férová Nadácia O2 a ktorá sa snaží žiakom aj pedagógom sprostredkovať iný pohľad na vzdelávanie.

Pán Hevier, ako vnímate dnešnú generáciu detí?

Dá sa povedať, že dnešné deti sú úplne iné, ako sme boli my v ich veku. Zároveň však platí, že sú presne také isté. Sú, samozrejme, vonkajšie okolnosti, ktoré sa časom menia – technológie či spôsob života, ale tá podstata mladého človeka, ktorý vstupuje do dospelosti, zostáva rovnaká.

Deti sú rovnako vystrašené, sebavedomé, kritické a rebelantské. Majú však veľa informácií a veľa možností, čo im môže spôsobovať zmätok v hlavách, no pomaličky sa hľadajú. A to je podľa mňa úloha učiteľa – nezavadzať im pri tom hľadaní, vycítiť, čo je v nich, a pomôcť im to sformulovať.

Je niečo, čo možno tým deckám závidíte, čo ste vy v detstve alebo v mladosti nemali?

Nenazval by som to závisťou. Majú naozaj rýchlo dostupné informácie, čo však môže byť aj na ich škodu. Keď všetko dostanú jedným klikom, nevyvinie sa v nich potreba zvedavosti či pátrania po niečom. Všetko dostávajú naraz a bezbolestne. Je to teda výhoda aj nevýhoda.

Myslíte si, že majú niečoho nedostatok?

Majú nedostatok nedostatku. (smiech) Majú všetko, aj materiálne, aj v oblasti informácií a nemusia sa až tak veľmi usilovať niečo dosiahnuť. My sme boli možno húževnatejší a išli sme za svojím cieľom, lebo to nebolo až také jednoduché. Ony majú život „poruke“.

Ako teda vnímate vzdelávanie dnes v čase nedostatku nedostatku? Prečo je podľa vás dôležité?

Mne osobne sa dosť ťažko učí v tomto systéme, aj keď Gymnázium Jura Hronca je dosť osvietené. Učia tu skvelí pedagógovia a majú snahu otvárať nové témy, ale stále je to v tom zabehnutom systéme. Už len to, ako decká sedia, nie je podľa mňa dobré.

Keby som mal možnosť, triedu by som si vytvoril úplne inak. A možno by to nebola ani trieda, ale úplne iné priestory. Možno by som ich rozptýlil po celej škole. Ale musím sa zmestiť do určitých limitov, ktoré sú dané touto školou a naším školstvom vôbec.

Takže podľa vás školstvu chýba akási tvorivosť či kreativita?

Určite. Niekedy je hodina veľa, inokedy málo. Občas by sa deti rady venovali celý deň len jednému predmetu, ale musia striedať napríklad chémiu s písaním či s jazykom. Od toho tvorivého skočia niekam inam. Časové nastavenie či spomínané priestorové rozmiestnenie lavíc a stoličiek by sa tiež dalo urobiť úplne inak.

Keď som na dnešnú hodinu priniesol knihy, vôbec o ne nebol záujem, nikto si ich neprišiel prelistovať. V tom je iný svet dnešných detí. Pre nás bola kniha najväčším zdrojom zvedavosti a dobrodružstva, pre ne je to mobil a iné technológie.

„Pre nás bola kniha najväčším zdrojom zvedavosti a dobrodružstva, pre dnešné deti je to mobil a iné technológie.“

Ak by ste si mohli vytvoriť ideálnu školu, aká by bola?

Začal by som od detí. Pýtal by som sa, čo potrebujú na to, aby boli šťastné, spokojné, aby ich to bavilo a do školy chodili rady. Čo by sa chceli od nás dospelých naučiť. Čo by sme im my dospelí mohli dať. Z toho by zrejme vyplynuli úplne iné predmety.

Možno by som zrušil klasické delenia predmetov ako matematika či fyzika a obsahovo ich pozmenil. Deti by viac hovorili, tvorili, prežívali, formulovali a nielen zapisovali a počúvali, čo do nich hustí učiteľ. Učili by sa tým, že budú konať a vytvárať. Nemuseli by memorovať poučky, vzorce a vybrané slová.

Chcel by som, aby deti pri učení ani nezbadali, že sa učia. Vytvoril by som školu, do ktorej by žiak nechodil s pocitom, že sa musí niečo naučiť, že si musí napísať úlohu a bude skúšaný. Naučil by sa toho oveľa viac, efektívnejšie a naozaj do života, do praxe.

Stretávam sa s názorom, že na dnešné deti sa kladú príliš veľké nároky, že z nich robíme malých dospelých. Koľko učenia a krúžkov je už podľa vás dosť?

Dieťa je energetické dynamo. Keď to má preň zmysel, vydrží veľmi veľa a je neúnavné. Keď to robí samo pre seba. Žiadne dieťa nepovie, že sa už nevládze hrať počítačové hry, pozerať videá, alebo že ho už nebaví ísť na rande.

Treba počúvať, čo deti baví. To však neznamená, že sa nebudú učiť. Ako ľudia v sebe máme určitý pud, chceme sa dozvedať nové, ale musí to mať pre nás význam a vychádzať z našej podstaty, nie z nariadenia nejakého ministra alebo učiteľa.

A že z nich robíme dospelých? Deti sú pre mňa svojbytné bytosti. Aj prvákom na gymnáziu vykám. Hoci sú to ešte deti, dávam im hodnotu študentov.

Na jednej strane teda na ne kladieme nároky ako na dospelých, ale potom ich vyvážame, ofúkavame im cestičky a správame sa k nim ako k nesvojprávnym bytostiam. Neveríme im, že nezablúdia, že to zvládnu, chceme im všetko uľahčiť, vyriešiť za nich každý problém. Takže to, že ich berieme ako malých dospelých, je pretvárka. Práve naopak, často ich aj v dospelosti berieme ako malé deti.

„Na jednej strane teda na deti kladieme nároky ako na dospelých, ale potom ich vyvážame, ofúkavame im cestičky a správame sa k nim ako k nesvojprávnym bytostiam.“

Treba ich teda nechať ísť, nech robia chyby?

Áno, treba ich nechať padať, popáliť sa, ublížiť si. Samozrejme, v medziach pozornosti. Nedržať ich za ručičku do tridsiatky. Potom rodičia plačú, že majú na krku deti, ktoré nechcú byť dospelé.

Vidíte zmysel v nadrámcovom vzdelávaní?

Podľa mňa by sa to malo spojiť. Dieťa by si malo ísť za svojím a škola by mu v tom mala pomáhať. Nemôžeme byť predsa všetci matematici alebo športovci či jazykovedci. Každé dieťa má nejaký predpoklad a niečo, čo by chcelo robiť. Škola by mu to mala pomôcť nájsť a sformulovať.

Ak vidím, že niekto nečíta knihy, nenútim ho do nich, ale nechám ho v tom, v čom sa chce nájsť. Možno bude manuálne zručný, športovec alebo úspešný kuchár. Treba len počúvať, čo dieťa chce a pozorovať, v čom je dobré. Nezavadzať mu a nezabíjať to v ňom.

„Dieťa by si malo ísť za svojím a škola by mu v tom mala pomáhať. Nemôžeme byť predsa všetci matematici alebo športovci či jazykovedci.“

Hovorí sa, že človek sa učí celý život. Čo nové ste sa naposledy naučili vy?

Učím sa každým stretnutím s deťmi či s učiteľkou. Po rokoch som napríklad znovu začal hrať šach, bystrím si iné ako literárne a umelecké schopnosti, trénujem logiku. Začal som čítať knihy o fyzike, matematike a vesmíre. To, čo som celý život ignoroval, teraz dobieham a veľmi ma to inšpiruje.

Ako prišlo k tomu, že spisovateľ sa rozhodol venovať sa mladej generácii prostredníctvom vlastného projektu? Čo si máme predstaviť pod Radostnou školou Daniela Heviera?

Nebolo to zo dňa na deň. Už na základnej škole som učil spolužiakov, pod lavicou sme čítali vtedajšiu literatúru, ktorá ešte nebola v učebniciach. Na vojne som učil čítať a písať mladých Rómov. A hoci som bol na voľnej nohe, celý život som trávil na besedách a v školách.

Postupne som začal učiť mimoriadne nadané deti, autistov, seniorov na univerzite tretieho veku, ktorí sa chcú ďalej vzdelávať. Mal som teda bohatú vzorku žiakov, a preto som musel hľadať rôzne prístupy, ktoré dávam do takej syntézy.

Teraz som pridal aj vysokoškolákov z pedagogickej fakulty, takže učím tých, ktorí raz tiež budú učiť. Dokonca učím aj učiteľov z praxe. Radostná škola teda nie je budova ani ucelený systém, ale rozptýlená aktivita, ktorá vyplynula z celoživotného záujmu odovzdať svoje skúsenosti ostatným a zároveň sa tým neustále vzdelávam aj ja sám.

„Radostná škola nie je budova ani ucelený systém, ale rozptýlená aktivita, ktorá vyplynula z celoživotného záujmu odovzdať svoje skúsenosti ostatným a zároveň sa tým neustále vzdelávam aj ja sám.“

V čom je teda vaša škola iná v porovnaní s tou klasickou?

Je iná už len tým, že to nie je každodenná činnosť, nemám v škole úväzok. Samozrejme, deti tak nemôžem spoznať rovnako ako ich učiteľka, ale zároveň je to pre nás s deckami taký sviatok, tešíme sa na seba.

Nie je v tom rutina, neupadám do zabehnutých receptov len preto, že niečo kedysi zafungovalo v jednej triede, tak to budem robiť aj v ostatných. Nemám systematický prístup, aký by som musel mať v klasickej škole, ale zároveň mi to umožňuje mať širšie publikum a prinášať inšpiráciu aj ostatným učiteľom.

Výučbe ktorých predmetov sa v rámci svojho projektu venujete?

Zameriavam sa na literatúru, slovenský jazyk, sloh a tvorivosť. Poznatky z nich sa dajú aplikovať aj pri iných predmetoch, čo práve teraz skúmam. Využívam napríklad matematiku Milana Hejného, ktorá učí hravou názornou metódou.

Tiež verím, že technológie nie sú nepriateľom čítania, písania ani rozvoja, ale sú prostriedkom, ktorý nás môže priviesť na vyšší stupeň vedomia. Nemá význam ich deťom zakazovať či na ne nadávať. Skôr by sme mali hľadať spôsoby, ako ich ďalej využiť a používať tak, aby sme nedegenerovali, ale rozvíjali sa.

„Verím, že technológie nie sú nepriateľom čítania, písania ani rozvoja, ale sú prostriedkom, ktorý nás môže priviesť na vyšší stupeň vedomia.“

Prečo je podľa vás dôležité učiť sa a zdokonaľovať sa v písaní a v práci s textom?

Myslím si, že schopnosť vyjadriť sa a povedať o sebe prostredníctvom nejakého gesta či činu, je základná ľudská potreba. A je jedno, či to vyjadríme športovým výkonom, alebo podnikaním. Žijeme totiž vo svete sebareprezentácie.

Niekto je umelec, niekto copywriter, lekár či manažér, no všetci sa potrebujú vyjadrovať či zaujať stanovisko. Stačí sa pozrieť do parlamentu, ako naši politici nevedia formulovať, nemajú ucelený prejav ani základnú rétorickú zručnosť.

To isté je dôležité aj v písomnom prejave. Aj dnes na hodine som sa snažil deckám povedať, že to nie je len o tom, že si píšeme domáce úlohy, ale že nám to rozvíja celé naše vnútorné nastavenie a našu nervovú sústavu. Vedieť sa vyjadriť je univerzálna potreba, nech máme akúkoľvek profesiu.

Myslíte si, že každé dieťa má talent?

Áno, v detskom veku má každý človek predpoklady skoro na všetko. Ale nedá sa robiť všetko. Človek by to fyzicky ani psychicky nezvládol byť aj športovec, aj matematik, aj umelec.

Postupne to musíme redukovať, nechať si len zopár činností a prehlbovať ich. Môžem byť síce umelec a zároveň matematik, ale už nemôžem byť aj dobrý lekár a operný spevák. Človek si musí vybrať špecializáciu.

„V detskom veku má každý človek predpoklady skoro na všetko. Ale nedá sa robiť všetko. Človek by to fyzicky ani psychicky nezvládol byť aj športovec, aj matematik, aj umelec.“

Spomenuli ste, že nemôžeme všetci robiť všetko. Aké zručnosti či predpoklady by malo mať dieťa v útlom veku a následne ich rozvíjať, aby bolo dobre pripravené na život?

Nebudem hovoriť, že by malo vedieť čítať, písať a počítať, to je len vonkajší prejav. Základnou schopnosťou je podľa mňa zvedavosť, čo znamená, že som otvorený a chcem skúmať svet, mám schopnosť kritického myslenia. Viem rozlišovať medzi pravdou, polopravdou a lžou, ktorá sa ku mne dostáva v množstve informácií.

Dôležité je sebaskúmanie a skúmanie sveta. Dieťa by sa malo zaujímať o svoje miesto vo svete. Dôležité sú sociálne väzby, ktoré sú, zdá sa, vo veľkej kríze, lebo ľudia nevedia komunikovať. Preto treba pracovať na vzťahoch, či už na tých v rodine, medzi priateľmi alebo s cudzími ľuďmi, inými kultúrami či neskôr v prípade prvých lások.

Významná je aj túžba niečo po sebe zanechať. Je jedno, či sme deti, mladí dospelí, rodičia alebo už máme veľké deti. Ak vycítim, prečo som na svete, tak to do niečoho zhmotním a odovzdám ostatným. Či už v podobe majetku, schopnosti, diela, alebo svojou účasťou a pomocou iným. S takouto výbavou nebudeme brať zmeny, otrasy a krízy ako katastrofu, ale ako príležitosť na osobný rast.

Máte za sebou bohatú kariéru a veľa rozmanitých aktivít. Na čo ste vo svojom živote najviac pyšný?

Nenazval by som to pýchou. Za uspokojenie či satisfakciu považujem to, že som udržal svoju rodinu. Že spolu s manželkou žijeme už 35 rokov a máme tri deti, ktoré si nachádzajú svoje miesto v živote. Už sú samostatné, ale stále sa stretávame a spolupracujeme.

Teší ma tiež, že som stále pohyblivý, mnohí v mojom veku sú už dedkovia, ktorí sedia doma pri telke a na všetko nadávajú. Mne nerobí problém sadnúť do auta a ísť na týždeň na východ medzi Rómov do osady.

A ešte taká maličkosť, že som Slovákov naučil svoje priezvisko. (smiech) Hevier nie je také bežné, a keď som začínal, bol som Haviar aj Heviar a ľudia vytvárali aj iné skomoleniny. Dnes už mi ho tak často nekomolia. To by som povedal svojmu otcovi, keby ešte žil.

Férová Nadácia O2 spustila nový grantový program. V rámci tohto ročníka, ktorý nesie názov Sloboda nie je samozrejmosť, podporí projekty, ktoré mladým približujú demokraciu a slobodu. Ak za takýmto projektom stojíte, prihláste sa do novej grantovej výzvy, ktorá pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie podporí vybrané projekty celkovou sumou 30 000 €. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/sloboda. Prihlásiť sa môžete do polnoci 30. júna 2019.

Daniel Hevier

Slovenský spisovateľ Daniel Hevier sa venuje nielen próze a poézii, ale aj dráme, literatúre pre deti a mládež a patrí aj k rešpektovaným domácim textárom. Zaoberá sa aj prekladom z angličtiny, češtiny a ruštiny, pričom aj mnohé z jeho diel boli preložené do iných jazykov. Dlhé roky sa venuje aj vzdelávaniu rôznych vekových skupín. Stojí za projektom Radostná škola, ktorá predstavuje dlhodobú kontaktnú aktivitu zameranú na zmenu školstva u nás. Hlavným partnerom projektu je Férová Nadácia O2.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť

Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes.

November 89 bol zlomovým bodom v histórii Slovenska. Po mnohých desaťročiach neslobody padol socializmus. Stalo sa tak aj vďaka občianskemu odporu, ktorý sa zdvihol – individuálnemu hrdinstvu mnohých bežných ľudí. Preto si pripomínajme, že #slobodaniejesamozrejmosť, aby sme sa už nikdy nemuseli vrátiť na Slovensko pre rokom 89.

„Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti,“ hovorí vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii. Prečítajte si náš rozhovor

Obyvatelia tejto krajiny dokázali zvrhnúť totalitný režim nežne, bez krvipreliatia a stali sa tak vzorom pre celý svet. Získali slobodu – slobodu cestovania, vierovyznania, slobodu vyjadriť svoj názor na veci verejné.

Po 30 rokoch od Nežnej revolúcie naša spoločnosť stále zápasí s dedičstvom komunizmu. Cesta od Novembra 89 po dnešok bola často hrboľatá, dodnes sa musíme vyrovnávať s mnohými spoločenskými neduhmi. Miestami to vyzerá beznádejne, najmä keď mnohí z nás pri porovnávaní prepadávajú spomienkovému optimizmu.

Spomeňme si však, že pred 30 rokmi sme v tejto krajine mali politických väzňov, cenzúru, študovať mohli len vybraní, podnikať nemohol nikto – to všetko je dnes minulosťou.

Tak ako v časoch Nežnej revolúcie aj dnes je dôležitá odvaha postaviť sa proti neslobode. Túžba po lepšej spoločnosti je stále v nás. Nežná revolúcia nám dáva odkaz, že ak sa s naším individuálnym hrdinstvom spojíme, máme nádej na výrazný posun vpred.

O2 dlhodobo šíri povedomie o Novembri 89

Spoločnosť O2 sa hrdo hlási k odkazu Nežnej revolúcie. Tému slobody a demokracie považuje za veľmi dôležitú, preto dlhodobo šíri povedomie o udalostiach Novembra 89.

„O2 sa pripomínaniu hodnôt slobody a demokracie venuje systematicky už niekoľko rokov. Považujeme preto za prirodzené ísť tento rok ešte ďalej a pri príležitosti 30. výročia Novembra 89 chceme prostredníctvom Férovej nadácie O2 pomôcť verejnoprospešným a neziskovým projektom, ktoré sa snažia mladým ľuďom ukázať a vysvetliť význam týchto udalostí a hodnôt,“ hovorí Peter Gažík, generálny riaditeľ O2 Slovakia a predseda správnej rady Férovej nadácie O2.

„Nie sú totiž len historickým momentom, ale aj niečím, čo veľmi silno vplýva na našu prítomnosť a na to, že žijeme v slobodnej demokratickej krajine, kde sa nemusíme báť vyjadriť svoj názor, či už ide o jednotlivcov alebo značky,“ dodáva.

Odkaz Novembra 89 chce O2 priniesť ľuďom z rôznych komunít

Na 30. výročie Nežnej revolúcie Férová nadácia O2 pripravila grantový program Sloboda nie je samozrejmosť. Podporila v ňom verejnoprospešné projekty, ktoré mladým ľuďom prirodzene ukazujú a vysvetľujú dôležitosť slobody a demokracie aj dnes, 30 rokov po Nežnej revolúcii.

Cieľom tohtoročnej kampane je dostať sa do rôznych komunít a každej z nich predstaviť odkaz 17. novembra spôsobom, ktorý je pre ňu zaujímavý. Preto sú do nej zapojení tvorcovia hier, autori komiksov, filmári, youtuberi a influenceri, ktorí sa venujú rôznym témam.

V rámci tohtoročnej kampane upozornia známe osobnosti na jednotlivé projekty podporené Férovou nadáciou O2 a spoločnosťou O2 – sériu komiksov Nežný komiks, antológiu poviedok Iná nežná, digitálny projekt Slovenskej národnej galérie 1989 – 2019, videokurz Zmudri.sk, dokumentárny film Spýtaj sa vašich, hru s tematikou Novembra 89 či edukatívnu aplikáciu vo virtuálnej realite.

Krajina, kam sa už nechceme vrátiť

Okrem podpory rôznych verejnoprospešných aktivít si spoločnosť O2 pripravila kampaň s názvom Krajina, kam sa nechceme vrátiť. Hlavným predstaviteľom je slovenský YouTuber PPPeter, ktorý natočil netradičný cestovateľský vlog. Tentoraz však necestuje v priestore, ale v čase. Navštívil totiž Slovensko pred rokom 1989. 

PPPeter si na jeden deň zobral pod palec aj oficiálny instagramový kanál O2 a zverejnil tam príbehy z eventu na Filozofickej Fakulte Univerzity Komenského. O slobode a jej dôležitosti PPPeter porozpráva v rozhovore v rádiu Europa 2. 

V každej O2 Predajni si môžete vyzdvihnúť aj špeciálne číslo magazínu Sóda, v ktorom nájdete aj rozhovor PPPetra a Juraja Vaculíka o slobode a pohľade na slobodu rôznych generácií. 

Okrem PPPetra sa do kampane zapojili aj ďalšie známe osobnosti a influenceri ako Asimister, Strapo, Patra Bene, GogomanTV, Sajfa, Zomri, Vec, Joe Trendy, Čoje a ďalší.

Ako si spoločnosť O2 pripomínala November 89

Spoločnosť O2 upozorňuje na odkaz Nežnej revolúcie už niekoľko rokov.

„Každoročne stojíme pred výzvou, ako upútať pozornosť generácie, ktorá novembrové udalosti nezažila a nemá skúsenosti ani s režimom pred rokom 1989, aby sme zdôraznili dôležitosť hodnôt, ktoré Nežná revolúcia priniesla,“ hovorí šéfka komunikácie spoločnosti O2 Tereza Molnár, ktorá je zodpovedná za Férovú nadáciu O2.

„Veríme, že toto je niečo, čo má zmysel opakovane pripomínať,“ dodáva.

V roku 2016 sme vytvorili virtuálnu digitálnu oponu

V roku 2016 sme každému, kto 17. novembra prekročil hranice smerom na západ, poslali špeciálnu SMS s upozornením, že svojvoľné prekročenie týchto hraníc by bolo v roku 1989 považované za trestný čin.

Tiež sme vytvorili pomyselnú železnú oponu na hranici, ktorú dnes mladí ľudia prekračujú najčastejšie. Zákazníci O2, ktorí sa pokúsili navštíviť web na zahraničnej doméne, narazili na digitálnu hranicu. Tentoraz však mali možnosť voľne pokračovať ďalej.

O rok neskôr sme si pripomínali deň, na ktorý sa nesmie zabudnúť

Opäť sme vytvorili digitálnu a SMS hranicu. Spojili sme sa aj s českým O2, aby sme na jeden deň pomyselne obnovili Československo a pripomenuli si náš spoločný boj za slobodu. V pripomínaní cenzúry sme však tento rok zašli ešte ďalej – začali sme blokovať aj zahraničné správy na spravodajských weboch a populárnu hudbu z tzv. kapitalistického západu.

Od cestujúcich na letisko Schwechat sme žiadali povolenia, bez ktorých by pred rokom 1989 nevycestovali. Pre mladých ľudí sme vytvorili špeciálny livestream na Facebooku a instastories, v ktorých sme informovali o Nežnej revolúcii, akoby sa diala teraz. K nášmu odkazu sa v roku 2017 pridalo aj množstvo osobností a influencerov ako Matej Tóth, Sajfa či Selassie.

V roku 2018 sme ďakovali neznámym tváram slobody

V období, keď mnoho ľudí ako aj politikov spochybňovalo občiansku angažovanosť, sme sa chceli poďakovať bežným ľuďom, ktorí sa v Novembri 89 postavili na námestia a bojovali za slobodu. Získali sme množstvo dobových fotografií, identifikovali sme mnohé z neznámych tvárí, ktoré sa objavili na fotografiách a ich príbehy sme zverejnili na stránke www.tvareslobody.sk. 

Prostredníctvom lokalizačných SMS sme sa poďakovali aj ľuďom vo všetkých mestách, kde sa udiali prvé novembrové demonštrácie. Prvýkrát sa k nášmu odkazu pridali nielen ďalšie osobnosti spoločenského života, ale dokonca aj viaceré spoločnosti. Svojou vďakou tento rok prispeli aj raperi Vec a Tóno S, ktorí vytvorili pieseň s názvom Tváre slobody. 

Projekty, ktoré Férová nadácia O2 podporila v roku 2019

30 rokov od novembra

Vzdelávací magazín Denníka N

„…nie je samozrejmosť“

Interaktívne dielo na Festivale svetla a tieňa v Banskej Bystrici a v Trnave

Čas-opis 1989

Digitálny projekt Slovenskej národnej galérie

Inventúra revolúcie

Multižánrové eventy na festivale AMPLIÓN v Banskej Štiavnici

Zmudri.sk

Videokurz o novodobých dejinách Slovenska s časťou o Nežnej revolúcii

november89.today

Interaktívna publikácia o Novembri 89 z pohľadu vtedajších študentov

Revolúcia bez konca

Multižánrový festival na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

’89

5 dokumentárnych filmov organizácie Post Bellum so svedectvami pamätníkov

V_elvet R_evolution

Virtuálna realita s náhľadom do života ľudí tesne pred revolúciou a krátko po nej

nežná.nr

Festival Divadelná Nitra s podtitulom Podoby slobody/Faces of Freedom

Iná Nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť

Antológia poviedok rôznych žánrov – sci-fi, urbánna fantasy, alternatívna história

Spýtaj sa vašich 89

Dokumentárny film, ktorý prináša ilustrovaný záznam výpovedí obyčajných ľudí

Vivat Sloboda

Počítačová hra, ktorá sa odohráva v taxíku počas Novembra 89

Ďalšie projekty podporené spoločnosťou O2

Nežný komiks

Séria štyroch komiksových kníh s príbehmi z obdobia okolo Novembra 89

Fetiše Nežnej revolúcie

Dokumentárny cyklus o udalostiach Novembra 89 z dielne RTVS


O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť

Čítaj viac

Čo ste robili v Novembri 89? A čo robil váš sused?

Čítaj viac