Zvedavosť či schopnosť pracovať s informáciami. 6 zručností, ktoré deti pripravia na život

Súčasné deti vyrastajú v prostredí, ktoré sa neustále mení. Ak si osvoja nasledujúce zručnosti, dokážu sa vyrovnať s väčšinou ťažkostí a výziev, ktorým budú v budúcnosti čeliť.

Karin Stankayová zo súťažného projektu mladých inovátorov iKid, ktorého partnerom je Férová Nadácia O2, hovorí, že deti sa v súčasnosti musia pripraviť na riešenie problémov, ktoré zatiaľ nevieme ani pomenovať. Prinášame vám prehľad zručností, ktoré sú podľa nej pre ich rozvoj a prípravu do života zásadné.

Zvedavosť, vďaka ktorej je myseľ aktívna

Síce to nie je typická zručnosť, ale považujem ju za nesmierne dôležitú „schopnosť“. Zvedavé deti stále niečo vymýšľajú, skúmajú, pýtajú sa a chcú pochopiť, ako veci fungujú. Zvedavosť ich núti ísť do hĺbky, hľadať, čo sa skrýva pod povrchom. Vďaka nej nie sú len pasívnymi prijímateľmi.

Ak si ju udržíme do čo najvyššieho veku, nedovolí nám upadnúť do stereotypu. Je to sila, ktorá robí celoživotné vzdelávanie zábavným a pomáha žiť aktívnejší, možno dobrodružnejší život.

Pre projekt iKid je, samozrejme, úplne zásadná – zvedavosť je hnacím motorom na vytváranie inovácií.

Naučiť sa zaobchádzať s informáciami

Žijeme v dobe informačného nadbytku. Už deti by sa preto mali učiť overovať zdroje, hľadať súvislosti, klásť otázky, vedieť formulovať argumenty, nebáť sa spochybňovať zaužívané stereotypy a z toho všetkého si vytvoriť vlastný názor.

To, že niečomu uveria davy ľudí, nemôže byť zárukou, že je to pravda. Čím skôr si tento typ myslenia deti osvoja, tým lepšie.

Hľadať riešenia úplne nových problémov

Moderné technológie zmenia už v blízkej budúcnosti mnohé zamestnania. Je to horúca téma, pretože je ťažké priamo sa pripraviť na tieto nové potreby. Čo sa však urobiť dá, je osvojiť si tzv. adaptívne myslenie. Deti môžeme vybaviť balíkom zručností, ktoré im umožnia rýchlejšie sa týmto zmenám prispôsobiť.

Mnohé odvetvia už teraz potrebujú flexibilných ľudí, ktorí vedia rýchlo reagovať na problémy, na ktorých riešenie ešte neexistuje návod. Dokážu kreatívne myslieť, prinášať inovatívne riešenia a zároveň sú schopní a majú chuť ich realizovať. Úzko s tým súvisí aj schopnosť používať a prepájať poznatky získané z rôznych predmetov.

Nezištne pomáhať svojmu okoliu

Deti by sme mali vo všeobecnosti viesť k občianskej angažovanosti. Nielenže tak reálne pomôžu svojej komunite, táto pomoc je vzájomná. Učia sa empatii, rešpektu a zvyšujú svoju emocionálnu inteligenciu. V závislosti od typu dobrovoľníckej aktivity môžu zlepšiť svoje organizačné a vodcovské schopnosti, marketingové zručnosti a veľa iného.

A hlavne si osvoja aktívny prístup k životu. Je dôležité nedať priestor ľahostajnosti a pasívnemu sťažovaniu sa na to, čo všetko v našom okolí nefunguje. To je aj jeden zo základných princípov fungovania našej organizácie iKid, ktorá je na dobrovoľníctve založená.

Mentori z podnikateľského prostredia sa delia s deťmi o svoje skúsenosti, sprevádzajú ich po svojich firmách a spoločne tvoria. Vychovávajú tak novú generáciu inovátorov tým najprirodzenejším spôsobom – zážitkovým vzdelávaním.

Tvorivosť, ktorá je v každom z nás

Byť kreatívny znamená byť schopný originálnymi spôsobmi riešiť problémy, vidieť príležitosti na miestach, kde ich mnohí nevidia. Výborná správa je, že kreativita je schopnosť, ktorú máme všetci. Stačí ju len podporovať a rozvíjať.

Schopnosť komunikovať a prezentovať svoje myšlienky

Základy komunikácie, či už ide o priamu, alebo nepriamu komunikáciu, by sme mali ovládať všetci.

Spadá sem aj schopnosť vedieť jasne formulovať svoje myšlienky a názory, načúvať zároveň názorom iných, vedieť ich prezentovať pred publikom, dokonca prispôsobiť typ prezentácie pre rôzne publiká a byť schopní využívať na to médiá a moderné technológie. V iKid napríklad deti pracujú na investorskej prezentácii.

Zoznam zručností, ktoré by si mali deti osvojiť, aby boli pripravené do života, je dlhý. S ohľadom na budúcnosť, ktorá vždy prináša zmenu, by bolo fajn, keby dostali viac priestoru rozvíjať svoju kreativitu a mali odvahu robiť veci inak.

Aby mohli zlepšovať svoje schopnosti, získali zdravé sebavedomie aj vedomie integrity. Aby sa naučili aktívne pomáhať a byť dobrými tímovými hráčmi. Osvojili si prístup vidieť pohár vždy do polovice plný a na problémy okolo seba sa začali pozerať ako na výzvy, ktorých riešenie je v ich silách. A dokonca si pri tom užiť veľa zábavy. O tom všetkom je iKid.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o vzdelávaní v 21. storočí. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá sa v rámci svojich aktivít zameriava aj na podporu vzdelávania a vyhľadáva projekty a organizácie, ktoré ho chápu inak a snažia sa deti dobre pripraviť na rýchlo sa meniace podmienky. Viac informácií o Férovej Nadácii O2 a jej aktivitách nájdete na spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Tereza Molnár z Férovej Nadácie O2: Vzdelanie má deťom ukazovať nielen stromy, ale aj les

Šéfka Komunikácie O2 prezradila, prečo sa modrý operátor pustil do podpory vzdelávacích projektov a ako k nej pristupujú.

Keď som svojho syna odprevádzala počas jeho prvých dní do školy, charakteristická vôňa školských šatní a pripravovaného obeda z jedálne, mi pripomenuli zabudnutý pocit akéhosi strachu.

Strachu, či som pri písaní úloh neprešvihla okraj, či poučka povedaná vlastnými slovami dáva zmysel, či má pero správnu modrú farbu. V súčasnosti vyznieva absurdne. Ale naozaj?

Školstvo, či chcelo, alebo nie, tu dlhé roky vychovávalo generácie ľudí, u ktorých bolo sebavedomie na škodu, iný názor býval nepochopený alebo potrestaný a najlepšie bolo, keď všetci písali rovnakým modrým perom.

A či si to priznáme, alebo nie, tento prístup nás ovplyvňoval celý život a úplne sa nevytratil ani po štúdiu či pobyte v zahraničí. Nechcime, aby naše deti zažívali to isté. Už na to nie je dôvod. Nie je tu povinná ideológia, uniformita a potreba potláčať jednotlivca.

„Už nie je povinná ideológia, uniformita a potreba potláčať jednotlivca. Nechcime, aby to zažívali naše deti.“

Pri pohľade na dnešnú triedu, kde je namiesto tabule whiteboard a lavice nie sú v prísnych radoch, kde linoleum nahradil koberec a katedra si konečne nenárokuje ústredné postavenie v triede, mi je lepšie, ale pri definíciách o skupenstvách vody v učebnici prírodovedy môjho tretiaka mi je jasné, že pred sebou máme stále dlhú cestu.

A práve preto, že pocit, ktorý v nás vyvoláva vôňa školskej jedálne, nevymizne ani po rokoch a môže ovplyvniť celý náš život, je veľmi dôležité, aby mali naše deti iný základ. Nemusia o polnoci vedieť, že bitka pri Moháči bola v roku 1526, a pritom nevedieť, prečo je dôležitá. Možno postačí vedieť, že bola niekedy v 16. storočí, ale radšej poznať jej vplyv na našu históriu.

Nemyslím si, že potrebujeme úplne alternatívne prístupy založené na bezbrehom liberalizme a potlačení autority učiteľa. Nechceme, aby sa deti namiesto učenia násobilky len hrali alebo stavali hmyzie hotely. Ide len o to, aby sa násobilku učili iným, hravým spôsobom chápajúc, ako dospeli k výsledku.

Stačí, aby sme v deťoch nepotláčali zdravý rozum, aby im kritické myslenie nebolo na škodu. Aby mali radosť z toho, že sa učia a najmä aby pochopili, načo sa to všetko učia. Potrebujeme im dať možnosť stretnúť sa s realitou, obchytať si ju, aj keby nás to stálo o poučku menej, ktorú do detí „vtlčieme“. Tú aj tak zabudnú, ale na zážitok nie.

„Nechceme, aby sa deti namiesto učenia násobilky len hrali alebo stavali hmyzie hotely. Ide len o to, aby sa násobilku učili iným, hravým spôsobom.“

Preto sa vo Férovej Nadácii O2 zameriavame na podporu vzdelávania, hľadáme iné cesty a projekty, ktoré sa snažia vzdelávanie chápať INAK. Preto nás nadchol Daniel Hevier, ktorý cestuje po Slovensku a ukazuje žiakom v školách, že hodina slovenčiny môže vyzerať aj inak ako bifľovanie vybraných slov a predsa sa ich deti počas nej naučia.

Preto fandíme projektu iKids, ktorý namiesto učenia sa definície HDP umožňuje deckám zažiť, čo všetko je za podnikaním. A preto podporujeme Sokratov inštitút, ktorý učí neustále sa pýtať a hľadať odpovede a riešenia.

Každý však môže pomôcť svojej škole, učiteľom a deťom. Nie finančne, ale svojím časom a záujmom. Napríklad ponúknuť čosi zo svojich profesijných znalostí a porozprávať žiakom o svojej práci, aby mali kontakt s realitou. Hodina bude hneď iná a deti si vďaka tomu viac zapamätajú. Môžete ísť pomôcť učiteľovi či učiteľke ovládať interaktívnu tabuľu alebo im poradiť, ako písať žiadosti na projekty a ako ich rozumne využiť.

A ešte čosi – dôverovať im. Pretože aj strach z neustálej kritiky rodičov ich môže zväzovať robiť veci inak.

Cítime potrebu posilňovať to zdravé, čo v školstve a v deťoch je, aby pri spomienkach na školu nemali žalúdočné vredy, ale, naopak, aby s radosťou spomínali, čo sa v nej naučili. A to inak ako zážitkom nepôjde.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o vzdelávaní v 21. storočí. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá sa v rámci svojich aktivít zameriava aj na podporu vzdelávania a vyhľadáva projekty a organizácie, ktoré ho chápu inak a snažia sa deti dobre pripraviť na rýchlo sa meniace podmienky. Viac informácií o Férovej Nadácii O2 a jej aktivitách nájdete na spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Tereza Molnár

Je šéfkou Komunikácie O2 a zároveň zodpovedá za Férovú Nadáciu O2, ktorá sa zameriava na podporu vzdelávania, podnikania a inovácií, ale aj kritického myslenia a ľudských hodnôt. Má dve deti, ktorým najradšej sprostredkováva krásu prírody, hôr a vody.


Lifetech: Čo je nové