Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Braňo Deák: Seriál Oteckovia si ľudia obľúbili, žijú s postavami už štyri roky

„Ako herec idem do projektu vždy s tým, že chcem, aby bol úspešný, trval čo najdlhšie a robím pre to všetko,“ hovorí úspešný herec.

Herec Branislav Deák je jednou z hviezd seriálu Oteckovia, ktorý aj po štyroch rokoch vysielania patrí k lídrom sledovanosti. Stretli sme sa na rodinnom ranči Deákovcov, kde si herec užíval čas s rodinou medzi filmovou produkciou v Prahe a nakrúcaním Oteckov. Porozprávali sme sa s ním nielen o tom, ako vzniká obľúbený seriál, ale aj o vplyve pandémie na jeho povolanie a herecké príležitosti na Slovensku.

V rozhovore sa ďalej dozviete: 

  • čo podľa neho stojí za úspechom Oteckov,
  • aký je rozdiel medzi hraním v seriáli a v divadle,
  • prečo by si rád zahral negatívnu rolu. 

O pár dní ťa čaká ďalší nakrúcací deň Oteckov. Ako sa ti v tomto seriáli hrá?

Dobre, Oteckov nakrúcame už štyri roky a dúfam, že ešte zopár rokov budeme. Pri každom projekte, či už ide o film, seriál alebo, divadelné predstavenie, je dôležité, aby spolu tvorcovia ladili. Všetkým nám ide o jedno, aby sa projekt stal divácky úspešný na dlhý čas. Myslím, že za tie štyri roky sa nám to podarilo. Diváci stále zostávajú Oteckom verní, čo je úžasné.

Čo je za tým, že seriál vydržal na obrazovkách tak dlho a je stále úspešný?

Keď sme začínali točiť, netušili sme, aké to bude. Zažil som už nejeden projekt, ktorý na začiatku vyzeral veľmi sľubne, no veľmi rýchlo skončil pre nedostatok diváckeho záujmu.

Sympatické herecké obsadenie je len časť úspechu, veľa záleží aj od scenáristov, ktorí musia vytvoriť zaujímavé postavy a pútavé dejové linky. Diváci chcú potom sledovať príbehy postáv, chcú vidieť, ako žijú, čo sa s nimi deje. To sa v Oteckoch darí veľmi dobre a je to úžasné. 

Ako sa na nakrúcanie Oteckov pripravuješ?

Nakrúcací deň má 12 hodín. Z tohto času točí jeden herec približne 8 hodín a za ten čas stihne natočiť okolo 13 obrazov. Takže už len príprava na taký dlhý a náročný deň si vyžaduje istú dávku sústredeného času. Je potrebné sa naučiť texty, ktorých nie je málo. Jeden obraz môže mať aj štyri strany a tie všetky treba dostať do hlavy.

Ľudia, ktorí nepoznajú toto prostredie, si môžu myslieť, že tam iba sedíme a improvizujeme. Nič však nie je bez prípravy, nie je žiadna „improliga“. Aj tie „opičky“, ktoré divák vidí a vyzerajú spontánne, sú naskúšané. 

Sympatické herecké obsadenie je len časť úspechu, veľa záleží aj od scenáristov, ktorí musia vytvoriť zaujímavé postavy a pútavé dejové linky.

Oteckovia sú komediálny seriál a tento žáner sa nerobí jednoducho. Humor musí byť dobrý, človek sa len tak nezasmeje, keď sa herci kopú do zadku. 

Na nakrúcací deň sa pripravujem vždy deň predtým – učím sa texty naspamäť. Vždy je to o pochopení postavy a situácie, ktorú musím vedieť zahrať tak, aby bola uveriteľná. Je dobré, keď viem, ako bude príbeh pokračovať, aký je jeho motív. Vtedy sa to aj ľahšie učí. Keď prídem na nakrúcanie, musím podať výkon, vypočuť si pripomienky od režiséra, spracovať ich a zahrať to. 

Ako ovplyvnili nakrúcanie Oteckov opatrenia spojené s pandémiou? Ako si vnímal, keď sa zastavila produkcia?

Výroba sa v prvej vlne pandémie zastavila na tri mesiace a všetci sme čakali, ako sa bude celá situácia vyvíjať. Musím povedať, že som si toto obdobie veľmi užil, pretože som ešte nikdy nemal toľko voľného času. 

Mám ženu a malé dieťa, s rodičmi sme boli stále v kontakte. Tie tri mesiace voľna počas pandémie som venoval práve svojej rodine a boli to najintenzívnejšie momenty v mojom živote. Videl som prvé krôčiky našej dcérky, strávil som mesiac na chalupe a konečne naozaj intenzívne odpočíval. Uvedomil som si, že veľa práce je pre herca na jednej strane skvelá vec, ale je dobré sa na chvíľu zastaviť. 

V júni minulého roka sa potom seriálové produkcie znovu rozbehli, začali sme opäť točiť a odvtedy sme sa nezastavili. Akurát máme na sebe respirátory a dávame ich dolu až pri ostrej. Všetko je v starých dobrých koľajách a my fičíme ďalej. 

Okrem Oteckov hráš aj v divadelných predstaveniach. Aký je rozdiel medzi hraním v seriáli a v divadle?

Pre každého herca je najdôležitejšie hrať v divadle, pretože čas strávený na javisku, príprava na rolu, kreovanie a skúmanie divadelnej hry a postavy, to je vskutku čarovné a len ťažko porovnateľné s nakrúcaním. 

Vďaka seriálom máme príležitosť ukázať sa ľuďom, ktorí možno do divadla nechodia. Samotné hranie pred kamerou je úplne iné ako hranie v divadle.

Keď herec skúša divadelnú hru, pripravuje sa intenzívne približne 6 týždňov, 4 – 5 hodín denne. Proces, text, kolegovia, všetko sa mu dostane hlboko pod kožu. Po premiére sa to trošku uvoľní, ale skúšobný proces je veľmi intenzívny. Takisto interakcia s divákmi je niečo, čo pri nakrúcaní chýba. 

Na druhej strane máme vďaka seriálom príležitosť ukázať sa ľuďom, ktorí možno do divadla nechodia. Samotné hranie pred kamerou je úplne iné ako hranie v divadle. Je tam kopec technických vecí, ktoré si divák neuvedomuje, ale herec na ne musí popri samotnom hraní myslieť.

Obľúbili ste si seriály zo slovenskej produkcie? Na VOYO nájdete seriál Oteckovia, ale aj mnoho ďalších. Vyskúšajte si VOYO v cene paušálu

V akých divadelných hrách ťa diváci môžu vidieť?

Hrávam už päť rokov v predstavení Írska kliatba v Divadle Aréna. Okrem toho mám rolu v zájazdovom predstavení Chlieb s maslom, s ktorým chodíme po Slovensku tiež už asi päť rokov. Na Novej scéne hrám v muzikáli Mária Terézia.

Počas pandémie boli divadlá zatvorené. Aké to bolo, keď si spolu s kolegami po skoro polročnej pauze znova vyšiel na javisko?

Hralo sa nám úžasne. Diváci v šachovnicovom sedení mali na sebe respirátory. Ich reakcie boli slabšie a smiechy, ktoré sú počas bežného predstavenia výrazné, boli polovičné.  Ale aspoň sme mali pre koho hrať. 

My herci sme si to užili naplno. Po období „ničnerobenia“ sme mali veľa nakumulovanej energie a tá potrebovala vytrysknúť. Podarilo sa nám ju „napratať“ do divákov. Dúfam, že odchádzali z divadla s dobrým pocitom, že mohli aspoň na chvíľku zažiť sedenie v obecenstve s ďalšími ľuďmi a dívať sa na premotivovaných živých hercov.

Veľa kolegov mi vtedy hovorilo, že po takej dlhej odmlke sa im ani nechce späť do divadla. Zvykli si na pohodlie, mať voľnú nedeľu s rodinou. To sa nám nestáva často. Zrazu sme žili normálny život a mnohým sa nechcelo opustiť ho. 

Si populárny, ľudia ťa spoznávajú. Aj tu ťa zastavujú ľudia a chcú sa s tebou fotiť. Aký je to pocit? 

Keďže to prichádzalo postupne, vnímam to úplne prirodzene. Na to, že ma ľudia registrujú, som si musel zvyknúť nielen ja, ale aj moja žena, moji rodičia a moje okolie. Myslím si, že takáto pozvoľná cesta je fajn. Človek sa z toho vďaka tomu nezblázni. 

Veľa kolegov mi vtedy hovorilo, že po takej dlhej odmlke sa im ani nechce späť do divadla. Zvykli si na pohodlie, mať voľnú nedeľu s rodinou. To sa nám nestáva často. Zrazu sme žili normálny život a mnohým sa nechcelo opustiť ho. 

Je však veľa ľudí, ktorí sa stali slávnymi zo dňa na deň a úplne ich to zmenilo. Nenávidia ľudí, lebo majú pocit, že ich otravujú. Ja sa snažím nezabúdať na to, odkiaľ pochádzam. Vyrastal som na dedine, mám svoj život aj mimo hereckého sveta. Nezbláznim sa z toho, že ma teraz pozývajú na večierky. 

Čo by si robil, keby si nebol hercom?

Ťažko povedať, vždy som sa rád hral. Moja mamina sa vždy pýtala, čo len zo mňa bude, lebo som sa chcel stále iba hrať. Určite by sa mi do cesty dostal šport, pretože ho mám rád odmalička. Vždy som športoval, ale nikdy som sa nešpecializoval na jeden konkrétny. Než som nastúpil na Štátne konzervatórium, rok som študoval fotografiu. Ak by zo mňa nebol športovec profesionál, asi by som sa venoval fotografii. 

Hovoríš, že si chcel hrať vždy. Je nejaká rola, ktorú si už dlhšie túžiš zahrať? 

Je veľa rolí, ktoré by som si rád zahral, ale nebudem úplne konkrétny. Väčšinou som hral pozitívne postavy, romantických hrdinov alebo otcov detí, čiže sympaťákov. Teraz hovorím najmä o seriálových hrdinoch. V divadle som ale hral už aj zloducha. Stále ale čakám na nejakú sofistikovanú negatívnu postavu v dobrom filme. 

Čo by pomohlo hercom, aby mali na Slovensku viac príležitostí? 

Ťažko sa mi to hovorí, ale zdá sa mi, že my Slováci nie sme veľmi kultúrny národ. Máme pocit, že nepotrebujeme divadlo a stačí nám krčma, no národ je živý umením. Musíme sa živiť nielen potravou, ale aj duševnou stravou, ktorú kultúra ponúka.

Na to, že ma ľudia registrujú, som si musel zvyknúť nielen ja, ale aj moja žena, moji rodičia a moje okolie.

Generácie mojich rodičov ani moji rovesníci do divadla veľmi nechodili. A keď predsa len išli, bolo to často nasilu. Vybralo sa nejaké nie možno najvhodnejšie predstavenie a divadlo znenávideli.

Myslím si, že mladých ľudí treba podporovať, aby si k umeniu vytvorili vzťah. Treba sa vrátiť k rozvíjaniu vzťahu k hudbe, maľovaniu či tancu a nejakým spôsobom to v deťoch podchytiť. Vďaka tomu budú mať záujem ísť do divadla, galérie alebo tanečnej školy, pretože tam budú môcť zažiť krásu. Na to však potrebujeme priestory, peniaze, mecenášov, čo tu, žiaľ, častokrát chýba.

Keď sme boli na vysokej škole, chceli sme robiť divadlo, no nebolo kde. Nikde pre nás nebol priestor a myslím si, že to pretrváva dodnes. Slovensko som precestoval so zájazdovými predstaveniami, boli sme v takmer každom mestečku a dedine.

Videl som kultúrne stánky, ktoré by ľudí mali vítať, no človek do nich ani nechce vojsť. Vyzerajú katastrofálne, sú poničené a za posledných 30 rokov sa do nich neinvestovalo ani euro. Myslím si, že je stále veľa čo zlepšovať.

Braňo Deák

Je úspešný seriálový a divadelný herec. Vyštudoval herectvo na konzervatóriu v Bratislave a pokračoval na VŠMU. Účinkoval v množstve slovenských seriálov, aktuálne hrá rolu právnika Alexa v seriáli Oteckovia. Zahral si aj v rozprávkach Zlatý hlas a Aj kone sa hrajú. Hosťoval v SND, spolupracuje s Divadlom Aréna a s Novou scénou.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Technologický riaditeľ O2 Slavomír Pšenák: Umelá inteligencia nikdy úplne nenahradí ľudí – no ľudia, ktorí s ňou vedia pracovať, budú mať obrovskú výhodu na pracovnom trhu

AI nie je tajomná sila, ale užitočný nástroj. Kto ju nevyužíva, začne zaostávať.

Predstavte si, že pri sebe stále máte neviditeľného a trpezlivého pomocníka – naplánuje vám deň, navrhne recept podľa obsahu chladničky alebo rýchlo preloží správu od zahraničného klienta. Umelá inteligencia je už bežnou súčasťou našich telefónov, domácich spotrebičov či áut. Četboty, teda virtuálni asistenti, však vyvolávajú otázky, či nenahradia ľudí v práci alebo do akej miery im môžeme veriť. Slavomír Pšenák, technologický riaditeľ z O2, AI denne využíva a poradí, ako z nej vyťažiť čo najviac.

Vďaka technológiám je aj cestovanie jednoduchšie. Skúsený Milan Bez Mapy prezradil, ako mu 2 telefóny dokážu uľahčiť nekomfortné situácie

V rozhovore so Slavom Pšenákom sme sa porozprávali o tom, ako efektívne môžeme umelú inteligenciu používať a aj:

  • ktoré konkrétne nástroje AI využíva denne, 
  • ako napísať naozaj dobré zadanie, tzv. prompt, 
  • prečo je umelá inteligencia užitočná pri získavaní širšieho prehľadu, ale Google je stále lepší na overovanie faktov, 
  • prečo je rozdiel medzi platenou a neplatenou verziou AI taký veľký, 
  • prečo technologický pokrok míňa veľa energie, 
  • prečo je aj pre AI dôležitá najrýchlejšia sieť 5G
  • a ako začať s AI pracovať, ak ste to doteraz ešte neurobili.

Keď som si robila rešerš k rozhovoru, spýtala som sa na vás aj umelej inteligencie. Čo si myslíte, že mi o vás povedala?

Závisí to od toho, či používate platenú alebo neplatenú verziu, a aj od toho, ktorú umelú inteligenciu oslovíte. Niektoré AI si spravia rýchlu rešerš a povedia, že pracujem v O2, že sa venujem technológiám a inováciám. Viem si predstaviť, že niektoré by dokonca tvrdili, že som otec troch detí.

Takisto sa tam mohlo objaviť, že vo voľnom čase fotím hory. Kedysi som tancoval, teraz sa snažím hrať na gitare a občas chodím na komunitné behy.

A viem, že neplatený Claude od Anthropicu by si odpoveď na otázku, kto som, úplne vymyslel. Takže podľa neho môžem byť kýmkoľvek – od filozofa z čias Francúzskej revolúcie až po pracovníka OSN.

Pýtala som sa neplatenej verzie ChatuGPT a bol pomerne presný. Podrobne sa zmienil o vašom pracovnom zázemí a aj o záľube v športovaní. V tom čase som však nevedela, či je to naozaj pravda. Ako zistím, či ma zavádza alebo ide o správne informácie?

V prvom rade je dôležité pochopiť, čo ChatGPT vlastne je. Funguje tak, že predpovedá ďalšie slovo v poradí na základe pravdepodobnosti. Napríklad keď sa ho spýtame na meno alebo vek Gizky Oňovej, v základnej podobe nevyhľadáva konkrétne informácie o nej, ale snaží sa odhadnúť, aké ďalšie slová by mohli nasledovať po vašej otázke. Slová spracováva preložené na čísla, malé jednotky, takzvané tokeny.

Tento proces využíva matematiku na to, aby podľa predchádzajúcich tokenov predpovedal, ktoré slovo by mohlo nasledovať. Keď už ich napočítal dosť, preloží to späť na text, ktorý dostaneme ako odpoveď. To znamená, že AI nerozumie otázke v ľudskom zmysle, len predikuje, ktoré slovo by mohlo byť ďalšie v poradí.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj vstupné dáta, na ktorých sa AI učila. Modely boli trénované najprv na verejne dostupných zdrojoch z internetu, neskôr sa k nim pridávali platené databázy, knihy či prepisy videí z YouTubu.

Umelá inteligencia však nevie rozlíšiť, či je text ironický alebo vtipný. Napríklad spoločnosť Google mala problém, keď jej AI na otázku „Ako zabrániť tomu, aby mi padal syr z pizze?“ odpovedala, že dobrým riešením by bolo použiť malé množstvo lepidla. Tento výstup vznikol, pretože model našiel satirický článok, ktorý to spomínal, ale nedokázal rozpoznať, že ide o vtip.

Odpoveď ovplyvní aj to, že modely sa trénovali na dátach zo sociálnych sietí, kde sa môžu nachádzať dezinformácie alebo nevhodné výrazy. Práve preto mali v minulosti niektoré četboty problém s rasistickými alebo so sexistickými výstupmi.

Môžu sa modely vytrénovať tak, aby sme im v budúcnosti mohli úplne dôverovať?

Nemyslím si, že existuje univerzálna umelá inteligencia, ktorá by bola stopercentne presná vo všetkom. Systémy AI sú dnes navrhnuté tak, aby boli veľmi dobré v konkrétnych úlohách, ale nikdy to nebude dokonalé. Problém nie je len v samotnej umelej inteligencii, ale aj v tom, že realita je oveľa zložitejšia než súbor tréningových dát.

Ľudský svet nie je čierno-biely – máme emócie, nálady, subjektívne vnímanie. A tieto aspekty sa v umelej inteligencii veľmi ťažko modelujú.

Okrem toho vznikajú aj nové spôsoby manipulácie AI. Existujú totiž metódy, ktorými sa dá ovplyvniť, aké výstupy poskytne. Ak by sme napríklad cielene vytvorili množstvo stránok s upraveným obsahom, môžeme ju presvedčiť, že som americký pilot.

Preto je dôležité zachovať si obozretnosť. Aj v budúcnosti bude potrebné kriticky rozmýšľať, overovať si informácie a nenechať sa úplne uniesť tým, čo nám technológie ponúkajú. A najmä si uvedomovať, že tieto systémy súperia aj o našu pozornosť.

Ľudia, ktorí si AI už osvojili, komunikujú s četbotom denne – možno aj do takej miery, že zabudli na známy Google. Kedy je lepšie využiť AI a kedy Google?

Google bol kedysi skvelým vyhľadávačom, kam ste zadali požiadavku a dostali relevantné výsledky. Dnes je to trochu iné – vidíte odporúčané produkty a sponzorované odkazy, až potom sa dostanete k výsledkom.

Druhým faktorom je spôsob, akým vyhľadávame informácie. Často nehľadáme konkrétnu stránku, ale chceme si vytvoriť prehľad o téme. Umelá inteligencia je veľmi užitočná práve pri získavaní širšieho prehľadu.

Napríklad keď si hľadám bicykle alebo dovolenkové destinácie, môžem si prechádzať desiatky stránok alebo sa spýtať AI, ktorá mi informácie spíše do jedného sumára.

Na druhej strane, ak by som sa pýtal na vek známej osobnosti, AI nie je ideálny nástroj z dôvodu neaktuálnych údajov. Môže povedať vek, ktorý sa objavil v článku spred niekoľkých rokov, a nebude schopná tieto informácie aktualizovať.

AI je skvelá na získavanie širších prehľadov a porovnávanie možností, ale na presné a overené fakty je lepšie siahnuť po tradičných zdrojoch alebo oficiálnych stránkach.

Predstavte si, že máte pri sebe asistenta, ktorý má trpezlivosť, nehodnotí, len odpovedá na vaše otázky. To je umelá inteligencia – rýchlo a ľahko si s ňou dokážete osvojiť aj akúkoľvek novú tému.

A ako ju využívate v profesionálnom živote?

Každý deň používam náš interný četbot, pretože externé neplatené nástroje nie sú bezpečné na spracovanie firemných dát. Okrem toho využívam Microsoft Copilot na efektívnejšiu prácu v Exceli, PowerPointe a pri spracovaní e-mailov. Keď sa vrátim zo služobnej cesty a čaká ma množstvo neprečítaných správ, AI mi pomôže vytvoriť ich sumár a určiť priority odpovedí.

Na vyhľadávanie informácií používam Perplexity, a keď robím výskum k nejakej téme, pomáha mi NotebookLM od Googlu. Tento nástroj umožňuje nahrať dokumenty a pracovať s nimi interaktívne. Zaujímavou funkciou je aj generovanie podcastu z dokumentov – AI vytvorí dialóg dvoch hlasov, ktorý si môžem vypočuť napríklad cestou do práce.

Keď programujem v rámci hobby projektov, využívam Clauda od Anthropicu. Pri tvorbe prezentácií generujem obrázky cez DALL·E alebo Midjourney. A keď športujem, AI mi pomáha analyzovať tréningové dáta. Napríklad minulý rok som používal asistenta v aplikácii Humango, ktorý mi odporúčal ďalšie kroky v tréningu na základe výkonu a fyziologických dát.

AI je pre spoločnosť užitočná, no má aj svoje nástrahy. Aké výzvy podľa vás prináša?

Jednou z hlavných je spotreba energie. Keď sa povie AI, mnohí si predstavia sofistikované modely, ktoré riešia komplexné úlohy, no málokto si uvedomuje, koľko elektriny to stojí. Najväčšia záťaž nie je len v trénovaní modelov, ale aj v samotnom generovaní odpovedí, čo je práve to, čo denne používame – či už ide o četboty, vyhľadávače, alebo nástroje na tvorbu obsahu.

Dátové centrá, kde tieto modely fungujú, už dnes spotrebujú asi dve percentá svetovej elektriny. Možno to neznie ako veľké číslo, no keby to bol samostatný štát, patrilo by mu 7. alebo 8. miesto na svete v spotrebe energie.

Na druhej strane, technológie sa neustále zlepšujú. Nové modely AI sú čoraz efektívnejšie, podobne ako moderné autá, ktoré dnes vypúšťajú menej emisií než v minulosti. Aj dátové centrá sa stavajú s dôrazom na udržateľnosť – namiesto energeticky náročnej klimatizácie sa čoraz viac využívajú prirodzené chladiace systémy, ako je vodné odparovanie alebo uzavreté chladiace okruhy, ktoré šetria vodou.

S umelou inteligenciou komunikujeme cez otázky a zadania, tzv. prompty. Ako by sme mali prompty zadávať, aby bola odpoveď čo najlepšia?

Promptovanie je samostatná veda. Dôležité je uvedomiť si, že AI nepozná, kto som, čo presne potrebujem ani aký kontext má zohľadniť. Páči sa mi prirovnanie k medziľudským vzťahom – tak ako nemôžem očakávať, že druhý človek uhádne moje myšlienky bez jasnej komunikácie, ani AI nedokáže správne odpovedať bez dostatočných inštrukcií.

Je dôležité spresniť, čo chcem, aký výsledok očakávam, a ideálne pridať aj príklady. Prompt môžem začať vetou: „Odpoveď si predstavujem takto…“ a četbot už bude pokračovať v podobnom štýle.

Promptovanie sa pri rôznych modeloch líši. Jazykové modely, ako je ChatGPT, je dobré usmerniť štýlom „chcem odpoveď v konkrétnom tóne“, „pridaj viac príkladov“ alebo „uprav text, aby bol jednoduchší“.

Pri reasoning modeli, ktorý dokáže lepšie analyzovať a premýšľať nad zadaním (napríklad R1 od DeepSeeku), je efektívnejšie zadať podrobné inštrukcie v jednom veľkom zadaní – čím viac informácií dostanú na začiatku, tým kvalitnejší bude výstup.

Keď som svojej známej ukazovala, ako s četbotom pracujem, povedala mi, že AI nepoužíva, pretože sa jej bojí. Ako sa takýchto obáv zbaviť?

Väčšina strachov pochádza z nevedomosti – bojíme sa toho, čo nepoznáme. Keby sme sa pozreli do histórie, videli by sme, že ľudia sa kedysi báli aj elektriny, možno dokonca aj ohňa. No dnes sú tieto veci bežnou súčasťou života.

Preto každému odporúčam, aby si nainštaloval AI asistenta, či už je to Claude, Gemini, alebo ChatGPT, a začal ho používať na riešenie každodenných úloh. Takto získa väčšiu istotu a pochopí, že AI je len nástroj, nie nejaká tajomná sila.

Už teraz vidíme, že medzera v efektivite medzi ľuďmi, ktorí AI používajú, a tými, ktorí nie, sa začína zväčšovať. Stále však nie je neskoro na tento vlak naskočiť.

Mimochodom, umelá inteligencia sa už dnes nachádza všade okolo nás. Napríklad moderné umývačky riadu ju využívajú na optimalizáciu umývacieho cyklu – sleduje čistotu odtekajúcej vody a hmotnosť riadu, aby vypočítala ideálny čas umývania a sušenia. Podobne existujú aj inteligentné zubné kefky, ktoré sledujú spôsob čistenia zubov a upozornia vás, ak ste nejakú časť chrupu vynechali.

Takže podľa vás AI ľudí nenahradí, ale skôr im pomôže?

Presne tak. Často sa hovorí, že umelá inteligencia vám prácu nevezme, ale človek, ktorý s ňou vie narábať, áno. Ak ju niekto nevyužíva, nie je taký produktívny, ako by mohol byť.

Napríklad programátori ju už dnes využívajú na vygenerovanie celých kusov kódu a na zrýchlenie niektorých procesov. Podobne copywriteri môžu AI využiť na štruktúrovanie textov, brainstorming alebo generovanie nápadov.

Celý technologický pokrok je o tom, že si uľahčujeme prácu. Kedysi sme umývali riad ručne, dnes máme umývačky. Rovnako to bude aj s AI. Neznamená to, že ľudia nebudú mať čo robiť, ale že tí, ktorí sa naučia AI efektívne využívať, budú mať obrovskú výhodu.

AI je fantastická v konkrétnych úlohách. Nevie však vnímať emócie či nálady, a preto si nemyslím, že bude niekedy úplne dokonalá.

Zo štatistík Eurostatu však vyplýva, že len polovica Slovákov má základné digitálne zručnosti.

Podstatné je uvedomiť si, že digitálne zručnosti sú dnes nevyhnutné. A pri dnešných možnostiach vedomosti prichádzajú ľahko, ak človek naozaj chce. Naopak, ak čaká, že ho niekto všetko naučí, veľmi ťažko si ich osvojí. Myslím si, že každý pozná niekoho, kto spätne hovorí: Keby som sa bol viac učil jazyky, dnes by som mal viac možností.

No pri digitálnych zručnostiach je to ešte naliehavejšie, potrebujeme ich už dnes. Dôležité je prekonať mentálnu bariéru. Stačí sa odhodlať, hoci budú začiatky nepohodlné. No práve tento krok vpred umožňuje rásť a napredovať.

V ktorých oblastiach má podľa vás AI najväčší potenciál pozitívne ovplyvniť náš život?

Som presvedčený, že umelá inteligencia nám pomôže v starostlivosti o ľudí, najmä v zdravotníctve. Ďalej vidím obrovský potenciál vo vzdelávaní. Predstavte si, že si chcete osvojiť novú tému a máte pri sebe AI asistenta, ktorý má nekonečnú trpezlivosť, odpovedá na vaše otázky a nehodnotí. Máte tak možnosť učiť sa bez stresu a vo vlastnom rytme. To je obrovská výhoda nielen pre deti, ale pre všetkých, keďže učenie sa nekončí v škole, ale trvá po celý život.

Umelá inteligencia sa dá využívať aj na generovanie personalizovaného obsahu, ktorý zodpovedá individuálnym preferenciám. Čím lepšie systémy rozumejú našim záujmom, tým viac sa zvyšuje komfort všetkých digitálnych služieb.

A napokon telekomunikácie. Umelá inteligencia vyžaduje spoľahlivú a dostupnú sieť. S narastajúcim využitím AI bude stabilita a rýchlosť siete kľúčová. Dobrým príkladom sú autonómne taxíky v USA, kde si objednáte vozidlo bez vodiča, nastúpite a ono vás bez problémov odvezie, kam potrebujete. Ak by sieť zlyhala, takéto služby by nefungovali.

Aká je aktuálna situácia s rozširovaním najrýchlejšej dostupnej siete na Slovensku?

Nevenujeme sa len zavádzaniu 5G, ale sieť aj kompletne modernizujeme. Ide o rozsiahly proces, pri ktorom sa postupne vylepšujú všetky jej súčasti. Znamená to nielen výrazné zvýšenie počtu vysielačov, ale aj ich pripojenie optickými linkami na rýchlejší prenos dát.

Rozširujeme pokrytie vysokorýchlostných frekvencií a zároveň postupne vypíname zastaranú 3G sieť. Uvoľnené frekvencie tak môžeme využiť pre novšie a výkonnejšie technológie.

Sieť 5G od O2 môže aktuálne využívať viac ako 88 % ľudí na Slovensku. Kedy sa jej dočká aj zvyšok krajiny?

Najprv musíme dokončiť modernizáciu, ale na konci tohto roka ju budú mať všetci. Navyše tých zvyšných 12 % populácie  má stále k dispozícii 4G LTE sieť, čiže nie sú bez pokrytia.

V čom spočívajú výzvy takejto modernizácie? Predstavujem si vysoké stĺpy a technikov, ktorí na ne musia vyliezť.

Toto je len vrchol ľadovca. Za tým všetkým sú aj matematické simulácie na modelovanie terénu, výkopové práce na ťahanie optických káblov a modernizácia existujúcej infraštruktúry, ktorá zahŕňa aj montáž a údržbu zariadení. A to všetko sa deje za každého počasia.

Prečítajte si tiež: „Lovec búrok“ odhaľuje dobrodružné zákulisie budovania najmodernejšej siete

Nejde však len o jednotlivcov. Je to kolektívne úsilie, pri ktorom tímy aktualizujú systémy. Je to obrovská synchronizácia ľudí, technológií a procesov. Pracujeme na tom spoločne, pretože nám ide najmä o to, aby mali naši zákazníci špičkovú sieť.

Ako sme na tom so sieťou v porovnaní so zahraničím?

Na Slovensku máme veľmi konkurenčné prostredie, čo sa odráža aj na kvalite našej siete. Hoci sme ešte len v polovici modernizácie, aj tak sme už tento rok získali významné ocenenia od Opensignal – svetového lídra v nezávislom meraní kvality sietí. A nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom porovnaní.

Spoločnosť Opensignal ocenila neustálu snahu O2 o zlepšovanie siete v kategóriách svetový líder v 5G Voice App Experience a 5G Gaming Experience. To dokazuje, že naša 5G sieť má nielen skvelú dostupnosť, ale ponúka aj skutočné výhody pre zákazníkov so špičkovým zariadením 5G.

Dátové centrá, kde modely umelej inteligencie fungujú, majú obrovskú spotrebu energie – ak by to bol štát, patrilo by mu 7. alebo 8. miesto v spotrebe energie.

O2 sa o sieť delí s konkurenciou. Neznamená takáto spolupráca zníženie súťaživosti na trhu, ktoré bude mať následky napríklad na kvalitu do budúcnosti?

Áno, je pravda, že pracujeme na zdieľaní siete. Predstavte si to ako železničnú spoločnosť – ak chce niekto iný prevádzkovať dopravu, nedáva zmysel budovať úplne nové koľajnice. Rovnako ani u nás nemá význam, aby si každý operátor staval vlastné stožiare a technológiu v každej obci sám.

Zdieľanie siete umožňuje efektívnejšie využívanie infraštruktúry, čo je obzvlášť dôležité na Slovensku, kde máme viacero operátorov. Spolupracujeme na budovaní a modernizácii siete, čím šetríme náklady a zároveň prinášame zákazníkom kvalitnejšie pokrytie a rýchlejšie inovácie.

Neznamená to však nižšiu konkurenciu, práve naopak. Vďaka spoločnému zdieľaniu infraštruktúry môžeme sústrediť viac zdrojov na komerčný boj o zákazníka a ponúkať lepšie služby, ceny či výhody.


S umelou inteligenciou sa potrebujeme naučiť žiť – pôjde to ľahšie, keď ju pochopíme. Kempelenov inštitút prišiel s projektom Vo vnútri AI, ktorý môžete využiť ako návod na jej pochopenie a používanie. Tento projekt mohol vzniknúť aj vďaka podpore Férovej nadácie O2, ktorá dlhodobo podporuje vzdelávacie iniciatívy a zmysluplné projekty.

Slavomír Pšenák

Slavomír Pšenák v O2 od roku 2022 vedie technologický úsek spájajúci IT a sieťové oddelenia. Predtým pôsobil v spoločnostiach InoCloud, Erste Group IT a IBM, v ktorých získal skúsenosti v oblasti umelej inteligencie, cloudových technológií a dátovej analytiky. Počas kariéry viedol strategické projekty zamerané na digitalizáciu a efektívnejšie IT riešenia. Je absolventom Ekonomickej univerzity, okrem toho študoval aj marketing a strategický manažment na Univerzite v Gente.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.