Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Braňo Deák: Seriál Oteckovia si ľudia obľúbili, žijú s postavami už štyri roky

„Ako herec idem do projektu vždy s tým, že chcem, aby bol úspešný, trval čo najdlhšie a robím pre to všetko,“ hovorí úspešný herec.

Herec Branislav Deák je jednou z hviezd seriálu Oteckovia, ktorý aj po štyroch rokoch vysielania patrí k lídrom sledovanosti. Stretli sme sa na rodinnom ranči Deákovcov, kde si herec užíval čas s rodinou medzi filmovou produkciou v Prahe a nakrúcaním Oteckov. Porozprávali sme sa s ním nielen o tom, ako vzniká obľúbený seriál, ale aj o vplyve pandémie na jeho povolanie a herecké príležitosti na Slovensku.

V rozhovore sa ďalej dozviete: 

  • čo podľa neho stojí za úspechom Oteckov,
  • aký je rozdiel medzi hraním v seriáli a v divadle,
  • prečo by si rád zahral negatívnu rolu. 

O pár dní ťa čaká ďalší nakrúcací deň Oteckov. Ako sa ti v tomto seriáli hrá?

Dobre, Oteckov nakrúcame už štyri roky a dúfam, že ešte zopár rokov budeme. Pri každom projekte, či už ide o film, seriál alebo, divadelné predstavenie, je dôležité, aby spolu tvorcovia ladili. Všetkým nám ide o jedno, aby sa projekt stal divácky úspešný na dlhý čas. Myslím, že za tie štyri roky sa nám to podarilo. Diváci stále zostávajú Oteckom verní, čo je úžasné.

Čo je za tým, že seriál vydržal na obrazovkách tak dlho a je stále úspešný?

Keď sme začínali točiť, netušili sme, aké to bude. Zažil som už nejeden projekt, ktorý na začiatku vyzeral veľmi sľubne, no veľmi rýchlo skončil pre nedostatok diváckeho záujmu.

Sympatické herecké obsadenie je len časť úspechu, veľa záleží aj od scenáristov, ktorí musia vytvoriť zaujímavé postavy a pútavé dejové linky. Diváci chcú potom sledovať príbehy postáv, chcú vidieť, ako žijú, čo sa s nimi deje. To sa v Oteckoch darí veľmi dobre a je to úžasné. 

Ako sa na nakrúcanie Oteckov pripravuješ?

Nakrúcací deň má 12 hodín. Z tohto času točí jeden herec približne 8 hodín a za ten čas stihne natočiť okolo 13 obrazov. Takže už len príprava na taký dlhý a náročný deň si vyžaduje istú dávku sústredeného času. Je potrebné sa naučiť texty, ktorých nie je málo. Jeden obraz môže mať aj štyri strany a tie všetky treba dostať do hlavy.

Ľudia, ktorí nepoznajú toto prostredie, si môžu myslieť, že tam iba sedíme a improvizujeme. Nič však nie je bez prípravy, nie je žiadna „improliga“. Aj tie „opičky“, ktoré divák vidí a vyzerajú spontánne, sú naskúšané. 

Sympatické herecké obsadenie je len časť úspechu, veľa záleží aj od scenáristov, ktorí musia vytvoriť zaujímavé postavy a pútavé dejové linky.

Oteckovia sú komediálny seriál a tento žáner sa nerobí jednoducho. Humor musí byť dobrý, človek sa len tak nezasmeje, keď sa herci kopú do zadku. 

Na nakrúcací deň sa pripravujem vždy deň predtým – učím sa texty naspamäť. Vždy je to o pochopení postavy a situácie, ktorú musím vedieť zahrať tak, aby bola uveriteľná. Je dobré, keď viem, ako bude príbeh pokračovať, aký je jeho motív. Vtedy sa to aj ľahšie učí. Keď prídem na nakrúcanie, musím podať výkon, vypočuť si pripomienky od režiséra, spracovať ich a zahrať to. 

Ako ovplyvnili nakrúcanie Oteckov opatrenia spojené s pandémiou? Ako si vnímal, keď sa zastavila produkcia?

Výroba sa v prvej vlne pandémie zastavila na tri mesiace a všetci sme čakali, ako sa bude celá situácia vyvíjať. Musím povedať, že som si toto obdobie veľmi užil, pretože som ešte nikdy nemal toľko voľného času. 

Mám ženu a malé dieťa, s rodičmi sme boli stále v kontakte. Tie tri mesiace voľna počas pandémie som venoval práve svojej rodine a boli to najintenzívnejšie momenty v mojom živote. Videl som prvé krôčiky našej dcérky, strávil som mesiac na chalupe a konečne naozaj intenzívne odpočíval. Uvedomil som si, že veľa práce je pre herca na jednej strane skvelá vec, ale je dobré sa na chvíľu zastaviť. 

V júni minulého roka sa potom seriálové produkcie znovu rozbehli, začali sme opäť točiť a odvtedy sme sa nezastavili. Akurát máme na sebe respirátory a dávame ich dolu až pri ostrej. Všetko je v starých dobrých koľajách a my fičíme ďalej. 

Okrem Oteckov hráš aj v divadelných predstaveniach. Aký je rozdiel medzi hraním v seriáli a v divadle?

Pre každého herca je najdôležitejšie hrať v divadle, pretože čas strávený na javisku, príprava na rolu, kreovanie a skúmanie divadelnej hry a postavy, to je vskutku čarovné a len ťažko porovnateľné s nakrúcaním. 

Vďaka seriálom máme príležitosť ukázať sa ľuďom, ktorí možno do divadla nechodia. Samotné hranie pred kamerou je úplne iné ako hranie v divadle.

Keď herec skúša divadelnú hru, pripravuje sa intenzívne približne 6 týždňov, 4 – 5 hodín denne. Proces, text, kolegovia, všetko sa mu dostane hlboko pod kožu. Po premiére sa to trošku uvoľní, ale skúšobný proces je veľmi intenzívny. Takisto interakcia s divákmi je niečo, čo pri nakrúcaní chýba. 

Na druhej strane máme vďaka seriálom príležitosť ukázať sa ľuďom, ktorí možno do divadla nechodia. Samotné hranie pred kamerou je úplne iné ako hranie v divadle. Je tam kopec technických vecí, ktoré si divák neuvedomuje, ale herec na ne musí popri samotnom hraní myslieť.

Obľúbili ste si seriály zo slovenskej produkcie? Na VOYO nájdete seriál Oteckovia, ale aj mnoho ďalších. Vyskúšajte si VOYO v cene paušálu

V akých divadelných hrách ťa diváci môžu vidieť?

Hrávam už päť rokov v predstavení Írska kliatba v Divadle Aréna. Okrem toho mám rolu v zájazdovom predstavení Chlieb s maslom, s ktorým chodíme po Slovensku tiež už asi päť rokov. Na Novej scéne hrám v muzikáli Mária Terézia.

Počas pandémie boli divadlá zatvorené. Aké to bolo, keď si spolu s kolegami po skoro polročnej pauze znova vyšiel na javisko?

Hralo sa nám úžasne. Diváci v šachovnicovom sedení mali na sebe respirátory. Ich reakcie boli slabšie a smiechy, ktoré sú počas bežného predstavenia výrazné, boli polovičné.  Ale aspoň sme mali pre koho hrať. 

My herci sme si to užili naplno. Po období „ničnerobenia“ sme mali veľa nakumulovanej energie a tá potrebovala vytrysknúť. Podarilo sa nám ju „napratať“ do divákov. Dúfam, že odchádzali z divadla s dobrým pocitom, že mohli aspoň na chvíľku zažiť sedenie v obecenstve s ďalšími ľuďmi a dívať sa na premotivovaných živých hercov.

Veľa kolegov mi vtedy hovorilo, že po takej dlhej odmlke sa im ani nechce späť do divadla. Zvykli si na pohodlie, mať voľnú nedeľu s rodinou. To sa nám nestáva často. Zrazu sme žili normálny život a mnohým sa nechcelo opustiť ho. 

Si populárny, ľudia ťa spoznávajú. Aj tu ťa zastavujú ľudia a chcú sa s tebou fotiť. Aký je to pocit? 

Keďže to prichádzalo postupne, vnímam to úplne prirodzene. Na to, že ma ľudia registrujú, som si musel zvyknúť nielen ja, ale aj moja žena, moji rodičia a moje okolie. Myslím si, že takáto pozvoľná cesta je fajn. Človek sa z toho vďaka tomu nezblázni. 

Veľa kolegov mi vtedy hovorilo, že po takej dlhej odmlke sa im ani nechce späť do divadla. Zvykli si na pohodlie, mať voľnú nedeľu s rodinou. To sa nám nestáva často. Zrazu sme žili normálny život a mnohým sa nechcelo opustiť ho. 

Je však veľa ľudí, ktorí sa stali slávnymi zo dňa na deň a úplne ich to zmenilo. Nenávidia ľudí, lebo majú pocit, že ich otravujú. Ja sa snažím nezabúdať na to, odkiaľ pochádzam. Vyrastal som na dedine, mám svoj život aj mimo hereckého sveta. Nezbláznim sa z toho, že ma teraz pozývajú na večierky. 

Čo by si robil, keby si nebol hercom?

Ťažko povedať, vždy som sa rád hral. Moja mamina sa vždy pýtala, čo len zo mňa bude, lebo som sa chcel stále iba hrať. Určite by sa mi do cesty dostal šport, pretože ho mám rád odmalička. Vždy som športoval, ale nikdy som sa nešpecializoval na jeden konkrétny. Než som nastúpil na Štátne konzervatórium, rok som študoval fotografiu. Ak by zo mňa nebol športovec profesionál, asi by som sa venoval fotografii. 

Hovoríš, že si chcel hrať vždy. Je nejaká rola, ktorú si už dlhšie túžiš zahrať? 

Je veľa rolí, ktoré by som si rád zahral, ale nebudem úplne konkrétny. Väčšinou som hral pozitívne postavy, romantických hrdinov alebo otcov detí, čiže sympaťákov. Teraz hovorím najmä o seriálových hrdinoch. V divadle som ale hral už aj zloducha. Stále ale čakám na nejakú sofistikovanú negatívnu postavu v dobrom filme. 

Čo by pomohlo hercom, aby mali na Slovensku viac príležitostí? 

Ťažko sa mi to hovorí, ale zdá sa mi, že my Slováci nie sme veľmi kultúrny národ. Máme pocit, že nepotrebujeme divadlo a stačí nám krčma, no národ je živý umením. Musíme sa živiť nielen potravou, ale aj duševnou stravou, ktorú kultúra ponúka.

Na to, že ma ľudia registrujú, som si musel zvyknúť nielen ja, ale aj moja žena, moji rodičia a moje okolie.

Generácie mojich rodičov ani moji rovesníci do divadla veľmi nechodili. A keď predsa len išli, bolo to často nasilu. Vybralo sa nejaké nie možno najvhodnejšie predstavenie a divadlo znenávideli.

Myslím si, že mladých ľudí treba podporovať, aby si k umeniu vytvorili vzťah. Treba sa vrátiť k rozvíjaniu vzťahu k hudbe, maľovaniu či tancu a nejakým spôsobom to v deťoch podchytiť. Vďaka tomu budú mať záujem ísť do divadla, galérie alebo tanečnej školy, pretože tam budú môcť zažiť krásu. Na to však potrebujeme priestory, peniaze, mecenášov, čo tu, žiaľ, častokrát chýba.

Keď sme boli na vysokej škole, chceli sme robiť divadlo, no nebolo kde. Nikde pre nás nebol priestor a myslím si, že to pretrváva dodnes. Slovensko som precestoval so zájazdovými predstaveniami, boli sme v takmer každom mestečku a dedine.

Videl som kultúrne stánky, ktoré by ľudí mali vítať, no človek do nich ani nechce vojsť. Vyzerajú katastrofálne, sú poničené a za posledných 30 rokov sa do nich neinvestovalo ani euro. Myslím si, že je stále veľa čo zlepšovať.

Braňo Deák

Je úspešný seriálový a divadelný herec. Vyštudoval herectvo na konzervatóriu v Bratislave a pokračoval na VŠMU. Účinkoval v množstve slovenských seriálov, aktuálne hrá rolu právnika Alexa v seriáli Oteckovia. Zahral si aj v rozprávkach Zlatý hlas a Aj kone sa hrajú. Hosťoval v SND, spolupracuje s Divadlom Aréna a s Novou scénou.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

AI je životný štýl. Uľahčuje každodenné povinnosti aj prácu a mení spôsob, akým rozmýšľame, vysvetľujú odborníčky na AI z O2

Umelá inteligencia dokáže zjednodušiť život. Stačí sa o ňu začať zaujímať.

Dokáže zvedavosť prelomiť strach a ostych z umelej inteligencie? Odborníčky na AI Katka Frühwaldová a Eva Slobodová veria, že áno. Každý deň hľadajú nové spôsoby, ako lepšie pracovať s AI a ako ju predstaviť ľuďom. Vzdelávajú kolegov a spoločne experimentujú s nástrojmi, ktoré šetria čas a rozvíjajú kreativitu. V rozhovore vysvetľujú, prečo je zvedavosť dôležitejšia než dokonalé znalosti, čo znamená „AI first“ a ako pristupujú k podpore adopcie AI v O2.

O umelej inteligencii sa treba rozprávať aj doma. Psychologička Romana Mrázová radí, ako na to.

V rozhovore s Evou Slobodovu a Katkou Frühwaldovou sa dočítate:

  • ako dokážu presvedčiť aj skeptických kolegov a kolegyne, aby sa začali zaujímať o AI,
  • prečo na prácu s umelou inteligenciou potrebujete dobrú štruktúru,
  • ako AI pomáha pri programovaní, písaní aj plánovaní dovoleniek,
  • prečo je zvedavosť kľúčom k zmene myslenia
  • a prečo by sa o AI mali učiť nielen dospelí, ale aj žiaci a žiačky.

V O2 sa venujete popularizácii umelej inteligencie. Žijete to, čo hlásate, a používate ju aj vy?

Katka: Určite áno, pre mňa je to prirodzená voľba. Ak mám možnosť využiť AI, vždy ma to zaujíma. Doma ju využívam napríklad pri učení s dcérou.

AI nám pomáha pripravovať otázky na precvičenie učiva – po zadaní témy dokáže vytvoriť test, kvíz alebo krátke opakovanie. Zároveň vie zrozumiteľne vysvetliť časti, ktorým dcéra nerozumie, a tým uľahčuje pochopenie náročnejších tém.

Eva: Používam vlastného AI asistenta, ktorý sa naučil základné informácie o mne a rodine – čo máme radi, naše preferencie. Využívam ho pri plánovaní dovoleniek či organizácii dňa. Rada s ním experimentujem a skúšam nové možnosti.

A pracujete s AI aj v práci?

Katka: Určite. Sú viaceré činnosti, ktoré bez AI už ani nerobím. Využívam ju pri programovaní na hľadanie chýb v kóde alebo optimalizácie skriptov. Je to extrémna úspora času.

Denne používame AI v našom tíme pri vymýšľaní nápadov alebo tvorbe prezentácií.

Eva: AI testujeme pri nahrávaní a automatickom prepisovaní stretnutí – v angličtine dosahuje veľmi dobrú presnosť, v slovenčine zatiaľ mierne zaostáva.

Okrem toho ju využívame na sledovanie trendov a konkurencie, čím získavame inšpirácie zo slovenského aj globálneho trhu. Tento prístup nám umožňuje porovnávať stratégie a identifikovať nové príležitosti.

Našou úlohou je podporovať zmenu, spochybňovať zaužívané postupy a prinášať nové perspektívy. Súčasťou tejto transformácie je aj využívanie umelej inteligencie. Presadzujeme „AI first“ filozofiu.

Na Slovensku má viac ako 50 % ľudí iba základné digitálne zručnosti.

Čo si pod „AI first“ filozofiou môžem predstaviť?

Eva: Znamená to, že pred každým krokom sa zamýšľam, ako mi môže pomôcť umelá inteligencia. Ide o zmenu myslenia – AI už nevnímame len ako nástroj, ale ako spôsob práce.

Katka: Naším cieľom je, aby každý zamestnanec používal AI denne a aby sa téma umelej inteligencie stala prirodzenou súčasťou celej firmy, nielen vybraných tímov.

Darí sa vám šíriť tento prístup medzi kolegami a kolegyňami?

Eva: Pri každej zmene je kľúčový mindset – spôsob myslenia. Ak ľudia sami nechcú zmenu, na úrovni vedenia ju efektívne nepresadíme. Takýto prístup nefunguje. Naším cieľom je nastaviť spôsob práce tak, aby ľuďom dával zmysel a prinášal hodnotu. Ak niekto vykonáva činnosť, ktorá mu nedáva zmysel, kvalita výsledku bude prirodzene nízka.

Aby sme podporili otvorenosť voči zmene, je nevyhnutné vzbudiť zvedavosť. Keď ľudia pripustia, že svoju prácu môžu robiť inak, než boli zvyknutí, začnú sa o zmenu zaujímať.

Umelá inteligencia môže byť vnímaná ako hrozba alebo ako príležitosť – rozdiel spočíva v miere zvedavosti. Ak je človek zvedavý, prirodzene hľadá možnosti, skúma a experimentuje. Ak zvedavosť chýba, našou úlohou je ju podnietiť.

Ako?

Eva: Vytvorili sme prístup, ktorý nám pomáha učiť sa efektívne využívať umelú inteligenciu v každodenných úlohách. Nazvali sme ho AI Univerzita. Je to komplexný prístup k vzdelávaniu, zdieľaniu a rozvoju AI komunity u nás v O2.

Z nariadenia Európskej únie vyplýva povinnosť pre zamestnávateľov vzdelávať zamestnancov ako používať AI správne, bezpečne a eticky. Vybudovali sme preto Knowledge HUB, centrálnu knižnicu zdrojov, materiálov zo školení a tipov na používanie AI, ktorá je dostupná pre všetkých zamestnancov. 

Katka: Dôležitým prvkom je školiaci program. Hybridný program vzdelávania, ktorý kombinuje rôzne formáty ako online alebo onsite vzdelávanie či bootcampy. Špecifické formáty prispôsobujeme rôznym typom používateľov. Máme program pre ambasádorov, top manažment, ale aj prednášky pre celú firmu.

Umelá inteligencia je rozvíjajúca sa technológia a preto neustále hľadáme nové možnosti využitia AI nástrojov aj pre nás v O2. Zdieľame, aké nástroje máme k dispozícii, pravidlá používania, návody a užitočné tipy. 

AI je nová technológia a viem si predstaviť, že niektorí kolegovia a kolegyne jej v začiatkoch mohli nedôverovať. Podarilo sa vám aj ich presvedčiť o výhodách umelej inteligencie?

Katka: Áno, mali sme kolegov a kolegyne, ktorí boli spočiatku voči AI veľmi skeptickí. Zistili sme však, že kľúčové bolo nájsť konkrétne situácie, kde mohli vidieť, ako môže byť AI užitočná pre nich osobne. 

V momente, keď sa to spojilo, keď človek zistil, že AI mu dokáže reálne pomôcť v niečom, čo denne rieši, zrazu sa stal používateľom. Aj tí, ktorí predtým s AI nikdy nerobili, začali experimentovať. 

Eva: Podarilo sa nám vzbudiť zvedavosť – a to prostredníctvom konkrétnych situácií, pri ktorých ľudia videli reálnu pridanú hodnotu pre seba. 

Našťastie, musím povedať, že naši kolegovia a kolegyne sú veľmi otvorení. Je tu veľká ochota učiť sa, skúšať nové veci a prístup „poďme do toho“. 

Stále všetkým hovoríme: „Skúšajte, skúšajte, skúšajte.“ Najdôležitejšie je, aby AI začali používať.

Aké AI nástroje využívate v práci?

Eva: Všetky nástroje, ktoré používame, využívame na zefektívnenie práce, automatizáciu procesov a zlepšenie používateľskej skúsenosti – zákazníkov aj kolegov. 

Zákazníci sa môžu stretnúť s četbotmi, ktoré im vedia dať rýchle a konzistentné odpovede a zároveň odbremeňujú zákaznícke centrá. Zamestnanci môžu využívať riešenie virtual buddy postavené na internej databáze znalostí, ktoré im pomáha pri orientácii v procesoch a každodenných úlohách.

Každý zamestnanec má prístup aj k interným četbotom. Dôležití sú aj virtuálni asistenti, ktorí pomáhajú pri práci s dokumentami alebo emailami, generovaním kódu pre developerov a automatizáciou rutinných činností.

V súčasnosti tiež spúšťame platformu Agentic AI na tvorbu AI agentov, ktorá umožní tímom vytvárať vlastné inteligentné riešenia prispôsobené ich konkrétnym potrebám.

Katka: Okrem využívania generatívnej AI, ktorá dokáže vytvárať nové texty, obrázky, prezentácie či návrhy riešení, robíme aj s modelmi postavenými na strojovom a hlbokom učení.

Sú to technológie, ktoré umožňujú systémom „učiť sa“ z dát podobným spôsobom ako ľudia získavajú skúsenosti. Vďaka tomu dokážu predpovedať správanie, rozpoznávať vzory či automaticky spracovávať informácie.

Tieto modely využívame najmä na predpovedanie správania zákazníkov, analýzu textov a ďalšie úlohy, pri ktorých pracujeme s väčším množstvom údajov. Pre zákazníkov to znamená rýchlejšie a presnejšie služby, ktoré lepšie reagujú na ich potreby.

Ako sa dá najlepšie naučiť robiť s AI nástrojmi?

Katka: Využívanie umelej inteligencie v práci nie je len o veľkých projektoch – práve naopak, začíname v malom. Chceme, aby sa zamestnanci hrali, skúšali a objavovali, ako im AI môže pomôcť v ich konkrétnych úlohách. Stále všetkým hovoríme: „Skúšajte, skúšajte, skúšajte.“ Najdôležitejšie je, aby AI začali používať.

Či už ide o tvorbu prezentácií, generovanie obrázkov, copywriting, prácu s textom alebo automatizáciu drobných krokov, každý malý experiment môže ukázať, či má daný nástroj skutočný význam.

Takýto prístup podporuje kreativitu, učenie sa a praktické využitie AI v reálnych situáciách. Vďaka tomu sa umelá inteligencia stáva prirodzenou súčasťou pracovného dňa – nie ako povinnosť, ale ako nástroj, s ktorým sa oplatí „pohrať“, aby sme zistili, čo všetko dokáže.

Eva: Ak chceme, aby ľudia naozaj objavili možnosti AI, musíme im pomáhať rozvíjať štruktúrované myslenie. Pretože dobrý prompt stojí predovšetkým na dobrej štruktúre – na schopnosti jasne formulovať, čo chceme dosiahnuť a aký má byť výsledok

AI prompt je zadanie alebo inštrukcia, ktorú používateľ dáva umelej inteligencii, aby získal požadovanú odpoveď, text, obrázok či iný výstup. Jednoducho povedané, je to spôsob, ako sa rozprávame s AI.

Ako vyzerá dobrý prompt?

Katka: Základom je štruktúra. Treba presne vymedziť, čo chceme, a jasne pomenovať, čo potrebujeme – teda definovať všetky parametre a kritériá. A to celé zapísať do prehľadnej a logickej štruktúry. 

Skvele funguje aj pridať príklad, ako má vyzerať výsledok. Tým nastavíme jasné očakávania. Čím viac konkrétnych parametrov, tým lepšie – napríklad tone of voice, interné pravidlá či špecifické inštrukcie. 

Eva: Za posledný rok sa umelá inteligencia posunula tak, že dnes vám už vie pomôcť aj s písaním promptov. Stačí zadať základné parametre, cieľ, rozsah, inštrukcie či niečo o sebe – a AI vám sama vygeneruje prompt pre AI. 

Katka: Výborné je aj pýtať sa AI, aké ďalšie informácie potrebuje, aby mohla pripraviť čo najlepší výstup. Nie vždy vám napadne všetko, najmä ak s umelou inteligenciou len začínate. Takto sa dá dostať k lepšiemu výsledku rýchlejšie a efektívnejšie.

Dobré prompty sa určite oplatí ukladať – ak niečo funguje, využite to aj nabudúce. A deľte sa o skúsenosti s ostatnými. Ak máte pozitívny príklad alebo niečo, čo sa osvedčilo, dajte o tom vedieť. Tento komunitný prístup funguje výborne aj v našej AI Univerzite. 

Myslíte si, že AI by mali vedieť používať všetci? Mali by sa o nej učiť aj deti v školách?

Eva: Už dnes sa deti reálne stretávajú s AI v škole. Moja 11-ročná dcéra mi napríklad hovorila, že bežne pracujú s vecami, ktoré vygenerovala AI. Berú to úplne prirodzene, lebo je to technológia, ktorú deti už niekoľko rokov využívajú aj vo voľnom čase. 

Katka: Učiteľky ich vedú aj k overovaniu informácií. Učia sa, ako si overovať zdroje a pristupovať k všetkému kriticky.

To isté platí aj vo firmách. Ukazuje sa, že zručnosti ako kreatívne myslenie, komunikačné schopnosti, odolnosť, kritické myslenie a zvedavosť sú kľúčové. Ak ich človek má, dokáže AI efektívne využívať a zároveň jej neveriť naslepo, ale rozumne ju kontrolovať. 

Eva: Výskumy naznačujú, že časté používanie generatívnej AI môže meniť štruktúry mozgu – napríklad znižovať schopnosť sústrediť sa, pamätať si informácie alebo samostatne formulovať myšlienky, ak sa AI používa pasívne a bez kritického myslenia.

Na druhej strane, ak ju používame správne – ako nástroj na podporu myslenia, nie jeho náhradu –, môže výrazne rozvíjať naše mäkké zručnosti. Pomáha nám zlepšovať kritické myslenie, kreativitu, schopnosť klásť otázky, hodnotiť výstupy a pracovať s obsahom.

Generatívna AI nás totiž núti klásť lepšie otázky, hodnotiť výstupy, porovnávať možnosti a premýšľať nad tým, ako technológia dopĺňa naše vlastné myslenie – nie ho nahrádza. Práve v tom spočíva jej rozvojový potenciál.

Na Slovensku má pritom viac ako 50 % ľudí iba základné digitálne zručnosti. Takže v tomto smere máme stále veľký priestor na rast a dlhú cestu pred sebou.

Eva Slobodová

 

Eva je súčasťou vedenia O2 Slovakia, kde sa zameriava na stratégiu, inovácie, agilitu, spôsob práce a AI s cieľom podporovať komplexné biznisové a technologické transformácie. S viac ako 20-ročnými skúsenosťami v telekomunikáciách, poisťovníctve, FMCG a konzultingu pomáha organizáciám prispôsobovať sa, inovovať a rásť.

 

Katarína Frühwaldová

 

Katarína Frühwaldová pôsobí v O2 Slovakia ako AI Competence Lead a zameriava sa na využívanie umelej inteligencie a dátovej analytiky na zlepšovanie biznisových rozhodnutí a zákazníckych skúseností. Počas viac než 15 rokov v oblasti dátovej vedy, data miningu, analytiky a konzultingu sa venovala práci s dátami a tvorbe insightov, ktoré pomáhajú firmám lepšie rozumieť svojim zákazníkom a rozhodovať sa na základe dát. Titul PhD. z aplikovanej matematiky získala na Slovenskej technickej univerzite.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.