Lucia Lalka: Dôležité je, aby deti nevnímali klimatickú zmenu ako apokalypsu

Spoločnosť Eduvision minulý rok spustila úspešný kurz Pre lepšiu budúcnosť Zeme, ktorý zaujal na stovkách škôl.

Zem sa ohrieva, zvieracie druhy vymierajú, čakajú nás suchá aj extrémne zmeny počasia. Ako vysvetliť taký zložitý problém, ako je klimatická zmena, deťom? 

So keres, manušale? 6 fráz, s ktorými lepšie pochopíte rómsku kultúru aj hudbu

Aj keď sa o zmenách klímy na školách vzdeláva málo, deti ju vnímajú. Lucia Lalka sledovala svojich synov a uvažovala, ako to spraviť hravo. V spoločnosti Eduvision nakoniec vytvorila populárny kurz Pre lepšiu budúcnosť Zeme, ktorý kombinuje animácie a hry a za necelé dva mesiace od spustenia mal návštevnosť vyše 10-tisíc unikátnych vstupov. Projekt si všimli aj na ministerstve školstva a zaradili ho na svoju oficiálnu digitálnu platformu. 

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • ako vznikol kurz Pre lepšiu budúcnosť Zeme, 
  • v čom sú výhody e-learningu,
  • odkiaľ deti berú informácie o klíme,
  • v čom je dôležité kritické myslenie pri riešení klimatickej zmeny.

Mnohé projekty vzdelávania o klimatickej kríze sú orientované do prírody, čím môže v tejto téme pomôcť práve digitálny svet a e-learning? 

V porovnaní s učebnicou môže byť štúdium cez e-learningový kurz pre žiakov zábavnejšie, pretože sa učia hravým a interaktívnym spôsobom. Digitálna forma im pomáha lepšie porozumieť problematike, udržuje ich pozornosť pri učení a zvyšuje aj záujem o tému.

Deti si môžu teóriu pozerať cez animácie, hrať interaktívne hry a pritom diskutovať s pani učiteľkou. E- learning super funguje, keď pri štúdiu spolupracuje online a offline svet. Takýto program môže na školách fungovať aj počas každoročného Dňa Zeme: výučba sa začne e-learningovým kurzom, pokračuje diskusiou a aktivitami, ako je napríklad triedenie odpadu alebo čistenie okolia školy od odpadkov.

Kurz o klimatickej kríze ste zamerali na deti v 4. až 7. ročníku základných škôl. Je to ten správny vek na otvorenie takejto zložitej témy?

„Riadili sme sa najmä študijnými osnovami a vyučovacími predmetmi, ktoré majú tieto ročníky v škole. Chceli sme, aby e-learningový kurz o klimatickej zmene vhodne doplnil alebo nadviazal na environmentálnu výchovu v školách. 

Najväčšou inšpiráciou boli však moji dvaja synovia, dvanásťročný Marcus a o tri roky mladší Alexander, ktorý miluje kúpať sa a väčšinou pri tom spotrebuje veľa vody. Raz sa spokojne čľapkal v sprche, ktorá už pripomínala parnú saunu, prišiel za ním jeho brat a zakričal naňho slávny výrok aktivistky Grety Thunberg: „How dare you!?“ („Ako sa opovažuješ!?“) 

S mužom sme sa zasmiali a neskôr sme sa ich opýtali, či vedia, prečo Greta tento výrok povedala. Marcus odpovedal, že videl video na youtube a že to súvisí s niečím, čo sa deje s planétou. Pochopila som, že deti síce o probléme s klímou počujú z médií, ale veľmi nerozumejú kontextu a nevedia si túto tému spojiť so svojím každodenným životom. 

Myslím si, že z pohľadu detí je dôležité, aby nevnímali klimatickú zmenu ako apokalypsu. Nemali by sa vystrašiť, ale ani ostať voči tejto téme ľahostajné.

Vtedy mi napadlo vytvoriť digitálny kurz, ktorý by vysvetlil menším deťom problém klimatickej zmeny zrozumiteľne a hravo. Podarilo sa mi to a spolu s tímom Eduvision sme minulý rok projekt spustili. Všetky školy a učitelia na Slovensku dostali zadarmo e-learning o klimatickej zmene. Kurz bol pôvodne určený pre 4. až 7. ročníky, ale prechádzali si ho aj pani učiteľky s deťmi v škôlke, študenti stredných škôl aj dospelí. Kurz si teda našiel aj oveľa mladšiu, aj oveľa staršiu cieľovku. 

Ako postupujete pri vysvetľovaní takej zložitej problematiky? 

Najprv sme navrhli okruh tém, ktoré by sme chceli deťom v kurze predstaviť. Vybrali sme úplné základy, aby deti pochopili, čo to vlastne klimatická zmena je. Chceli sme, aby poznali fakty, rozumeli pojmom a aby vedeli, aké kroky môžu v ochrane životného prostredia podnikať. Odborné texty sme spojili s príbehom dievčatka, ktoré zisťuje, čo sa deje s planétou, a sprevádza deti celým kurzom.

Ako sa s deťmi rozprávať o klimatickej zmene tak, aby sme ich nevystrašili?

Podľa mňa je fér, aby deti vedeli, čo to vlastne klimatická zmena je, ako a prečo vznikla, ako ovplyvňuje nás ľudí, zvieratá, prírodu. A potom je veľmi dôležité, aby deti vedeli, že je na svete veľa organizácií, vedcov, ktorí neustále prinášajú riešenia, ktoré pomáhajú zmierniť tempo klimatickej zmeny, že napríklad aj naša krajina zavádza mnohé opatrenia, aby sme zmenšili svoju uhlíkovú stopu. Je super vzbudiť u detí zvedavosť, záujem, napríklad o to, ako sa vyrába zelená elektrina.

V čom je dôležité kritické myslenie pri riešení klimatickej zmeny?

Myslím si, že z pohľadu detí je dôležité, aby nevnímali klimatickú zmenu ako apokalypsu. Nemali by sa vystrašiť, ale ani ostať voči tejto téme ľahostajné. Deťom by sme mali dať pravdivé informácie, vhodnou formou, adekvátne k ich veku. Myslím si, že kritické myslenie sa u detí formuje aj pri diskusii s rodičmi alebo učiteľmi, keď dávajú otázky, počujú viaceré názory, a keď otvorene môžu vyjadriť aj svoj názor. Určite by sme nemali deti kritizovať za ich názor, skôr sa im pokúsiť vysvetliť, ako veci naozaj fungujú.

Závažným problémom je veľká miera dezinformácií na internete alebo vplyv niektorých influencerov, s ktorých názormi sa deti absolútne stotožnia. Preto je veľmi dôležité, aby sa naučili overovať informácie a nenechali sa ovplyvniť klamstvami. 

Súčasťou nášho kurzu je aj výtvarná súťaž pre všetkých žiakov, kde môžu nakresliť nápady, čo by sme mali spraviť pre lepší život na našej planéte alebo ako prispieť k zmierneniu dôsledkov klimatickej zmeny. Výkresy, ktoré sme dostali, sú úžasné, deti sú naozaj vynaliezavé a majú názor ako pomôcť planéte Zem.

Keďže sa dnes o téme viac hovorí, zdá sa vám, že budú deti voči nej citlivejšie než sme my alebo naši rodičia?

Určite áno, no bojím sa, že zo spôsobu, akým je podávaná, sú deti stresované, hoci aj nevedomo. Niektoré  iniciatívy a médiá komunikujú problém klimatickej zmeny na môj vkus agresívne, čo môže vyvolávať v deťoch strach o budúcnosť. My sa na to snažíme ísť inak a skôr ich motivovať.

Môže to súvisieť s tým, že aj my dospelí sme v strese a vnímame to ako systematickú vec, ktorá sa nám často javí ako neriešiteľná. 

Je prirodzené, že sa niekedy bojíme alebo máme obavy o budúcnosť. Nemali by sme však zostať pasívni. Myslím si, že každý z nás vie aspoň niečo spraviť. Aj zdanlivo malou vecou, napríklad, keď zdvihneme odpadky vo výťahu, keď pár dní v týždni nejeme mäso alebo zastavíme vodu, keď si umývame zuby, môžeme začať meniť staré návyky. Optimistické vyhliadky vnímam aj cez technologický pokrok, verím, že nám inovácie pri klimatickej zmene pomôžu.

Čítajte aj: Je dôležité, či sme v celom dni venovali niečo aj sebe

Skutočne dôležité je, aby sme miesto stresovania sa robili konkrétne kroky. Aj my sa v kurze snažíme dať deťom praktické odporúčania na rôzne aktivity, ktoré môžu robiť doma, v škole, samy alebo spolu s rodinou. Tento rok sme pripravili pomôcku, v ktorej si môžu kontrolovať svoje návyky počas štrnástich dní. Deti si budú do tabuľky zaznačovať aktivity, ktoré sa im podarilo splniť. 

Aj zdanlivo malou vecou, napríklad, keď zdvihneme odpadky vo výťahu, keď pár dní v týždni nejeme mäso alebo zastavíme vodu, keď si umývame zuby, môžeme začať meniť staré návyky.

Nesúvisí to strašenie s tým, že aj veľká časť dospelých stále nevníma klimatickú zmenu ako problém, a teda im treba ukazovať jej negatívne vplyvy? A keď napríklad rodičia nebudú separovať odpad, tak nebudú ani deti? 

Dovoľte mi uviesť môj obľúbený príklad. Z našich skúseností vyplýva, že počas pandémie mnohé deti prehovárali rodičov, aby sa šli zaočkovať, nie naopak, ako by sme čakali. Prípadne sa chceli samy dať zaočkovať, aj keď ich rodičia mali voči očkovaniu predsudky. Deti chápu viac, ako si myslíme, sú vnímavé a oveľa lepšie informované než kedysi. Možno príde s nápadom separovať odpad doma dieťa a naučí to tak aj svojich rodičov.

Plánujete v projekte Pre lepšiu budúcnosť Zeme pokračovať? Chystáte aj iné témy? 

Pre veľký úspech, ktorý projekt zaznamenal, tvoríme jeho pokračovanie Pre lepšiu budúcnosť Zeme 2. Pôjdeme viac do hĺbky v téme klimatickej zmeny, zameriame sa na význam vody pre ľudstvo, zvieratá a celú našu planétu. V kurze deťom vysvetlíme, čo sa deje s vodou, oceánmi a kolobehom vody v prírode vplyvom klimatickej zmeny. Povieme si o probléme plastov v moriach, o zmene teploty oceánov, o topení ľadovcov, o koralových útesoch. 

V e-learningu ukážeme deťom inovácie, ktoré pomáhajú očistiť priemyselnú výrobu, prejdeme si zelenú elektrinu, obnoviteľné zdroje, čo znamená udržateľnosť a veľa iného. Okrem environmentálnych tém pripravujeme e-learning o architektúre pre nášho klienta. Rozmýšľame tiež nad témami bezpečnosti na internete, finančnej gramotnosti či fyzike.

Lucia Lalka

Narodila sa v Bratislave, študovala francúzsky jazyk a literatúru na Pedagogickej fakulte UK a na univerzite vo francúzskom meste Clermont-Ferrand. Dnes vedie spoločnosť Eduvision, ktorá sa dlhodobo venuje digitálnemu vzdelávaniu. Navrhla stratégie, ako používať, riadiť a implementovať digitálne vzdelávanie v popredných firmách, školskom a vo verejnom sektore. Za svoju prácu získala viacero prestížnych cien, medzi nimi niekoľkokrát The International Business Award.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Modré svetlo či nočný režim? Zdravšie prostredie si môžete nastaviť aj vo svojom smartfóne

Originálnu tapetu na telefóne ste si už pravdepodobne nastavili, no ako si vytvoriť vlastné používateľské prostredie podľa svojho gusta? S Oppo Reno5 5G sme prišli na pár užitočných tipov.

Nakresliť si vlastnú tapetu na zamknutom displeji, usporiadať ikony podľa priorít alebo nastaviť automatický nočný režim nie sú len vizuálne detaily, ale aj nástroje efektívnejšieho a zdravšieho používania smartfónu. 

Pozeráte filmy na mobile? Poradíme vám, ako si vybrať vhodný smartfón

Aby sme vám ukázali čo najpestrejšiu paletu možností, pohrali sme sa so smartfónom OPPO Reno5 5G, ktorý ponúka množstvo spôsobov, ako si vzhľad smartfónu personalizovať.

Prispôsobte si aj zamknutú obrazovku 

Vzhľad najdôležitejších informácií si môžete nastaviť aj na neprebudenom zamknutom displeji. Ak má váš telefón funkciu Always-On Display (AOD) a práve ho nepoužívate, AOD vám zobrazí vami vybrané informácie, ktoré chcete mať vždy na očiach. 

Medzi obľúbené patrí napríklad čas, notifikácie či stav batérie, vďaka ktorým smartfón nemusíte neustále „zobúdzať“, čím prirodzene predĺžite aj výdrž baterky.

Ďalšou výhodou AOD je, že vám pomôže identifikovať váš smartfón už z diaľky. Ak máte s priateľmi na stole položené viaceré telefóny a váš telefón má personalizovanú funkciu AOD, rozpoznáte ho už na prvý pohľad. 

Oppo Reno5 5G vďaka systémovej nadstavbe ColorOS 11 ponúka viaceré možnosti personalizácie vždy zapnutého displeja. Môžete si vybrať zobrazovanie textu aj obrázkov, digitálne či analógové hodinky alebo orientáciu displeja. Skutočným bonusom je možnosť nakresliť si vlastnú tapetu. 

Ako na to: Funkciu AOD v upravenej verzii nájdete aj na iných smartfónoch. Pri Oppo Reno5 5G ju nájdete v nastaveniach v možnosti personalizácia, potom Always-On Display. Hneď prvá možnosť sú vlastné vzory. Ak vyberiete možnosť označenú symbolom +, môžete si doslova nadizajnovať tapetu pre AOD. Výrobca ponúka viaceré tvary a farebné kombinácie. Vlastnú tapetu ďalej môžete kombinovať s ostatnými možnosťami AOD a doplniť ju napríklad hodinami s dátumom.

Tmavý režim chráni zrak aj spánok

Funkcia tmavého režimu vymení biele pozadie za čierne a zmení farbu písma z čierneho na biele. Jednoduchá zmena dokáže pri OLED displejoch nielen šetriť batériu, ale hlavne pozitívnejšie vplývať na zdravie.

Ak pozeráte na displej smartfónu večer alebo v tme, zreničky sa prirodzene roztiahnu. Na sietnicu oka tak dopadne čo najviac svetla, aby ste v tme lepšie videli. Biely displej však oko zásadným spôsobom unavuje. Naopak, tmavý režim z displeja vysiela výrazne menej svetla a oči až tak nezaťažuje. Displej zároveň produkuje o niečo menej modrého svetla, ktoré blokuje tvorbu spánkového hormónu – melatonínu. 

Ako na to: Tmavý režim funguje prakticky na každom smartfóne iOS aj Android, pri Oppo Reno5 5G ho nájdete v nastaveniach, displej a jas, možnosť nastaviť tmavý režim. Môžete si vybrať z troch prednastavených úrovní tmavého režimu tak, aby ste  si počas pozerania na displej v tmavom prostredí šetrili oči. Vyskúšajte tmavému režimu prispôsobiť aj tapetu displeja a ikony.

Obmedzte počet aplikácií na domácej obrazovke 

Aplikácie sú užitočným pomocníkom, no ak ich je veľa, môžete sa v nich ľahko stratiť. Obmedziť počet aplikácií na domácej ploche nám pomôže sprehľadniť tie najdôležitejšie.

Pri nevytriedených aplikáciách sa môže ľahko stať, že budete dlho hľadať tú, ktorú práve potrebujete, prípadne niektorá aplikácia zaujme vašu pozornosť vtedy, keď sa to práve nehodí.

Ako na to: Pri Oppo Reno5 5G si otvorte nastavenia a ďalej časť personalizácia. Možnosť rozloženie aplikácií vám umožní vybrať počet ikon v riadkoch aj stĺpcoch. Týmto spôsob sme počet aplikácií na domovskej obrazovke zredukovali na tie najdôležitejšie pre efektívne pracovanie so smartfónom. Ostatné sme presunuli na ďalšiu domácu obrazovku alebo nechali v celkovom zozname aplikácií. 

Prečítajte si 8 tipov, ako si zlepšiť pozornosť a nedať sa vyrušiť každou drobnosťou na obrazovke

Zafarbite si ikony aj tapetu podľa potreby

Meniť farbu systémových ikoniek a ďalších prvkov používateľského prostredia smartfónu nie je len ďalšia možnosť „voľnočasových aktivít“. Existuje psychológia farieb, ktorá síce nemá veľmi silný vedecký základ, no existujú názory, že farby nás môžu zásadne ovplyvniť. 

Červená farba je farba moci, sily, je energická a vášnivá a mala by pozitívne vplývať na náš výkon. Skúste si zafarbiť používateľské prostredie svojho smartfónu červenou – dokáže prítomnosť farby nahradiť aj jednu kávu denne? 

Ak sa potrebujete skôr upokojiť, stavte na zelenú, ktorá v nás evokuje pobyt v prírode. Ak chcete, aby na vás smartfón pôsobil neutrálne, váš displej by mal byť skôr v modrých tónoch. Modrá sa považuje za farbu evokujúcu dôveru. Farebná tonalita vás môže ovplyvniť, no nemusí. Zväčša ide iba o vašu preferenciu, náladu alebo celkový vkus.

Ako na to: Farby si podľa svojho gusta upravíte veľmi jednoducho. Stačí ísť do nastavení a tam nájsť možnosť personalizácia. Okrem farieb môžete upravovať aj štýl ikoniek alebo celkový vzhľad používateľského prostredia. Zafarbenie ikoniek je výhodou telefónu Oppo Reno5 5G


Smartfón Oppo Reno5 5G a ďalšie modely v ponuke O2 si môžete kúpiť k akémukoľvek O2 SMART paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Ako vybrať mobil pre školáka? Máme pre vás 8 tipov

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac