Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Druhý deň v Košiciach: Miesta, ktoré spoznáte, iba ak tam žijete

Mišo Hudák, košický lokálpatriot vám v tomto článku predstaví miesta, ktoré nenájdete v žiadnom oficiálnom sprievodcovi.

Pokračujeme v sérii dní, ktoré vás prevedú cez tie najzaujímavejšie miesta v Košiciach. Na prvé počutie a prvé prečítanie to znie ako oxymorón. Veď zjesť priemernú zmrzlinu pri fontáne a zo strednej vzdialenosti si na aparáte priblížiť staršie budovy nemôže trvať viac ako niekoľko hodín.

Prečo teda potom počet dní v množnom čísle? Pretože ste po prvých dvadsiatich štyroch hodinách zistili, že ste nič nestihli vidieť a ani po pridanom dni navyše sa to veľmi nezmení.

Včera ste sa zorientovali v severojužných osách košickej topografie, na sídliská na kopce vás odvezú autobusy, v strede mesta a na Terase si vystačíte s električkami.

Pri akomkoľvek pobyte, dlhšom ako pár hodín, vás dobehnú bežné potreby, ktoré máte vo svojich domovských dŕžavách dôkladne vyladené. Doma viete, kde čo kúpiť, a kde absolvovať službu bez štandardnej pridanej emocionálnej hodnoty. V Košiciach je nejedno také miesto.

Raj pre fotografov u Hugos foto

Vo vašom fotoaparáte s menom v azbuke sa minul filmový materiál. Môžete samozrejme využiť dostupné fotolaby v centre mesta, ale pri drobne sofistikovanejšej požiadavke odídete bez nákupu. Ale ak sa odveziete, alebo odkráčate na koniec Komenského, dôjdete do Hugos/Shooot nenápadného obchodu s analógových fotopríslušentvom.

Možno potrebujete len zvitkový film, ale drobný nákup sa zvykne natiahnuť na hodinovú debatu s majiteľom Marekom, ktorého odľahčíte od aparátov starej školy československej, sovietskej, japonskej a mnohých ďalších.

Áno, ďalší deň môžete venovať oslave obchodov, remesiel a profesií, ktoré v posledných rokoch mizli z ulíc nielen Košíc, ale aj ostatných miest. Prítomnosť však dokazuje, že v aktuálnej generácii sú jednotlivci, ktorí sa dokážu uživiť prehistorickou prácou.

Niečo pre bradáčov

Sídlisko Košického Vládneho Programu má mnoho podôb a mien, ale ostaňme pri publikovateľnom “kavepečku”. V jednej z nemnohých obchodných pasáží tohto panelového molochu sídli Barber, tradičné pánske holičstvo.

Jeho majiteľ, Rado, sa po rokoch strávených strihaním a holením írskych hláv a brád vrátil domov a za niekoľko sezón vytvoril priestor pre všetkých mužov mesta. Nejde o uzavretý trendový klub pre niekoľko ľudí so závislosťou na údržbe tvárového porastu a interiérom vytvorenom z paliet.

Dlhšie pobyty v inom meste vyžadujú aj riešenie nepravdepodobných situácií, ktoré si pri povrchných návštevách nesihnete uvedomiť.

Železiarstvo

Železiarstvo na okraji Námestia osloboditeľov, na rohu Južnej triedy a Fejovej ulice, na svojom mieste stojí, podľa dobových fotografií, od povojnových rokov. V tej dobe to bol začiatok perfiérie mesta, dnes jeho najužšie centrum.

Ani nástup špecializovaných služieb a hobby supermarketov nezlomil ducha a trh tejto predajne, v ktorej si mnoho ľudí plní svoje potreby generované monotónnym zamestnaním bez poriadneho fyzického nasadenia.

[the_ad_placement id=”injektaz-datahit”]

Aj obyčajný nákup dvoch matíc alebo kladiva sa môže po zaplatení premeniť na neformálny kultúrny zážitok. Blok budov, v ktorých sa nachádza predajňa, obsahuje dva nájomné domy a sýpku od najvýznamnejšieho košického architekta Ľudovíta Oelschlägera a cez cestu na Fejovej ulici je mozaika významného, nedávno zosnulého umelca, Imricha Vaneka.

Legendárne hračkárstvo Legáčik

Tuctové darčeky už nenosia domov svojim blízkym ani letní návštevníci chorvátskych ostrovov, miest a pláží. Aj napriek tomu, že Košice nie sú výrazným turistickým miestom, existuje stále viac miest, kde je možné nakúpiť gýčové predmety, ktoré obdarovaný priateľ, či príbuzný, čo najrýchlejšie odloží na dobre ukrytú kopu podobných artiklov.

Na Hrnčiarskej ulici stále pôsobí množstvo drobnučkých dielní a obchodíkov, ktoré vám chcú sprítomniť romantickú nostalgiu starého minulého sveta. Vy však veľmi rýchlo zabočíte do obchodu Legáčik, originálnej predajne, ktorá nemá v krajine obdobu.

Potrebujete náhradné diely, hľadáte staré figúrky z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, naberáte ľubovoľné súčiastky po litroch. Kvôli návšteve si nemusíte požičiavať malú neter, alebo najmladšieho súrodenca, aby ste kamuflovali, že lego nakupujete pre dieťa. Dospelí zberatelia stavebnice si tu podávajú dvere.

Burgre s pridanou hodnotou

Nemôžete celý deň len riešiť problémy. Kúpeľné tempo Košíc a jeho občanov to ani nevyžaduje a najmä ani nedovoľuje. Akákoľvek aktivita je len narúšaním širišeho kontextu mesta, ktorým je oddych.

Nevídaný gastronomický boom neprekvapuje len návštevníkov, ale často aj domácich, ktorí nestíhajú obchádzať a testovať vznikajúce bistrá, reštaurácie, krčmy, bary, podniky a ďalšie miesta života.

Za všetkých obyvateľov mesta sa obetoval mladý muž, ktorý svoj prehľad a komentáre k miestnemu gastropriemyslu jednoducho nazval Food Tips Košice. Realistický, úprimný a civiliný prístup k službám a jedlu mu vyniesli množstvo podporovateľov a unikátny crowdsourcingový systém, v ktorom mu ľudia prispievajú dobrovoľnými sumami aby dokázal prinášať postrehy z ďalších a ďalších miest. Za dobrú službu je radosť zaplatiť.

Hamburgerová kultúra dorazila minulé leto aj do Košíc. Nepotvrdí vám to len Food Tips Košice ale aj ďalšie nové miesta, ktoré príjmajú do svojich jedálnych lístkov toto jedlo. Partia miestnych šrácov sa rozhodla obsadiť dlhodobo opustený stánok na kraji Mestského parku, kde sa stretáva s Mlynskou ulicou, a premeniť ho na strategický streetfood bod Grange.

Bez akejkoľvek histórie a mimo sezóny sa tesne pred Novým rokom začali predávať burgre, ktoré sa veľmi rýchlo stali všeobecným číslom jeden v meste. Ľudí neodrádza ani dlhé čakanie, pretože dopyt je skutočne obrovský. Šráci zaviedli obrátenú donášku, zavoláte, opýtate si jeden z ôsmych burgrov v ponuke a dohodnete si čas vyzdvihnutia. Musíte vstať, prejsť sa ulicou, stretnúť ľudí v meste, dať si dobré jedlo. Nádherná pridaná hodnota.

Grange je blízko autobusovej a vlakovej stanice. Plačete. Áno, vrátili ste sa, ale opäť musíte odísť. Ale možno sa raz vrátite a už zostanete.

Košičan Mišo Hudák je, ako o sebe sám hovorí, pyšným otcom a pyšným občanom svojho mesta. Bicykluje sa po ňom od svojich deviatich rokov. Je zakladateľom Východného pobrežia a autorom kníh KSC a KSC Kód/Code, neformálnych sprievodcov mestom Košice v dvadsiatom prvom storočí.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Už 10 rokov prinášame rozhovory a témy, ktoré pomáhajú lepšie porozumieť svetu okolo nás

Pri tejto príležitosti nám ilustrátori a ilustrátorky nakreslili najdôležitejšie myšlienky, ktoré v magazíne odzneli.

Pamätáte si, akí ste boli alebo čo ste robili v roku 2016? My v sme vtedy v Sóde začínali – ako (a stále) jediný magazín od operátora na Slovensku. Pre O2 sú totiž hodnoty a témy férovosti, rovnosti, otvorenosti také dôležité, že sa rozhodli venovať im celú jednu platformu. Doteraz máme za sebou skoro 3 000 dobrých príbehov a robíme to aj vďaka vám, našim čitateľom.

Rozhovory, ktoré zanechali odkaz

Sóda je najmä o ľuďoch, o (ne)obyčajnom osobnom delení sa o myšlienky a inšpiratívnych pohľadoch na svet. Autentické ľudské príbehy sú hlavnou súčasťou magazínu. 

10 ilustrátorov a ilustrátoriek pre nás pri tejto príležitosti pripravilo špeciálne plagáty. Ilustrovali citáty, ktoré v Sóde odzneli. Pripomeňte si s nami si najdôležitejšie myšlienky z rozhovorov magazínu Sóda v kreslenej podobe.

Povedomie o duševnom zdraví
Marek Menke ilustruje slová Zuzany Smatanovej

Zuzana Smatanová sa nám zdôverila s tým, ako ju tlak na výkon doviedol k vyhoreniu a ako sa cez sebalásku a hranice vrátila späť k životu aj tvorbe.

Ilustroval Marek Menke

Odvaha byť zraniteľný
Dorota Brázdovičová ilustruje slová Igora Smitku

Igor Smitka nám priblížil, ako jeho tvorbu formovala aj „neistota“, a prezradil nám, ako zostať verný tomu, kto skutočne som.

Ilustrovala Dorota Brázdovičová

Odbúravanie predsudkov voči kvír komunite
Barbora Idesová ilustruje slová Romana Samotného

S Romanom Samotným sme sa rozprávali o tom, ako môže každý z nás prispieť k rešpektujúcej spoločnosti.   

Ilustrovala Barbora Idesová

Prečo sa z generačnej chudoby nedá dostať len vlastnou snahou
Daniel Rerko ilustruje slová Frederika Dunku

Frederik Dunka a Beáta Gáborová z Cesty von Frederik Dunka a Beáta Gáborová z Cesty von nám priblížili, ako deťom vyrastajúcim v náročných podmienkach dávajú bezpečný priestor a podporu v kluboch Zebra. Niekedy totiž aj obyčajná pochvala dokáže prebudiť veľa dobra.

Ilustroval Daniel Rerko

Ilustroval Daniel Rerko: „Pri interpretácii ilustrácie som zvolil ‚hrubší‘, neuhladený vizuálny prejav. Vo mne totiž citát vzbudil smutnú, pravdivú, holú a neromantizovanú pripomienku skutočnosti, ktorú vnímam v našej spoločnosti. Najviac mi záležalo na zobrazení kontextu a vyzdvihnutí autora citátu, pretože práve takýto ľudia, hlboko integrovaní, dávajú nádej na zmenu, nádej v možný krok zo začarovaného kruhu.“

Prijatie inakosti
Marta Matus a Marian Čuraj ilustrujú slová Sone Holúbkovej

Čo znamená žiť dôstojný život, keď nemáme rovnaké podmienky?  Soňa Holúbková z Nadácie Krajina harmónie priniesla v rozhovore veľmi ľudský pohľad na to, čo znamená dať každému šancu žiť vlastný život.

Ilustrovala to Marta Matus aj spolu s Marianom Čurajom. Marian je z Nadácie Krajina harmónie, pretože sme chceli Soninu myšlienku ešte viac prehĺbiť.

Marta Matus: „Rada používam v tvorbe humor. Ilustráciu som odľahčila tým, že som zobrazila ľudí pri športe. Vybrala som si horolezcov. Niekto je bosý a bez istenia, niekto si vychutnáva kávu uprostred cesty nahor, iný sa dostane do cieľa vrtuľníkom (samozrejme, bude prvý). 

Ilustrovali Marta Matus a Marian Čuraj 

Citát sa dal pochopiť aj ako metafora tvorivého procesu. Mám malé deti a podmienky na tvorbu momentálne nie sú ideálne, ale vždy sa snažím si proces tvorby čo najviac vychutnávať a užívať, bez ohľadu na stres z deadlinov (ako horolezkyňa s kávou v ruke).

Na začiatku som si nebola istá, či spolu rôzne štýly budú ladiť, ale myslím si, že Marianove kresby úžasne dotvorili celkovú ilustráciu. Keď som dostala jeho skice, hneď som vedela, že to bude dobré. Taký vrtuľník by sa mi určite nepodaril.“

Sloboda ako podmienka tvorby a života
Daniela Olejníková ilustruje slová Daniela Heviera

Daniel Hevier nám priblížil, prečo je sloboda nevyhnutná nielen pre tvorbu, ale aj pre samotnú existenciu.

Ako zvládnuť ťažké obdobia
Jozef Gľaba ilustruje slová Lenky Pavukovej Rušarovej

S psychologičkou Lenkou Pavukovou Rušarovou sme hľadali riešenia na zvládanie náročných životných zmien.

Ilustroval to Jozef Gľaba: „Na prvé prečítanie a bez kontextu možno citát znie ako polomotivačné klišé. V kontexte rozhovoru som však vyrozumel, že ide o zjednodušenie, a tak som sa sústredil na dôležitejšiu časť.

Snažil som sa vhodným spôsobom zachytiť podstatu témy: problém – prijatie – cesta – to, čo sa na ceste dozvieme – to, čo si z cesty odnesieme (z hľadiska skúsenosti, ktorá nás formuje alebo preformuje).

Opieram sa o to, že pri prekonávaní ťažkých životných situácií je dôležité problém prijať a začať veci riešiť. Je to cesta, ktorá u každého človeka vyzerá inak.

Ilustroval Jozef Gľaba

Ja som to v kresbe znázornil ako postupné zdvíhanie sa zo zeme. Môže to pôsobiť, že pri riešení problémov stačí málo na to, aby sme mohli byť šťastní, a je to len o našom pozitívnom nastavení. Nedá sa ráno zobudiť s tým, že budem pozitívny a je to vybavené. Tak som to nemyslel, ale je to cesta, je to proces a táto téma je hlbšia. Ja som sa to snažil zobraziť jemnejšie, opisnejšie a skratkovitejšie, aby vynikli proces a cesta, bolo to čitateľnejšie a sedelo to s citátom.

Myslím si, že by sa to dalo zobraziť aj bez osobnej skúsenosti, ale áno, nejaká tá osobná skúsenosť z minulosti tam je. Vyše roka som nedokázal kresliť, a predsa som musel pracovať a brať projekty, aby som prežil. Nemohol som si dovoliť oddych. Ale nejako postupne a vedome som sa z toho dostal a teraz sa už len snažím udržať balans a neprejsť za tú hranicu. Trvalo to však roky, kým ma znovu začalo tešiť kreslenie.“

Všímavosť k druhým ako prejav empatie
Sabína Svetlíková ilustruje slová Evy Peričkovej

To, čo väčšina z nás berie ako samozrejmosť, môže byť pre niekoho iného veľkým víťazstvom. Eva Petričková sa s nami podelila o svoje prežívanie a život s dcérou, ktorá má autizmus.

Ilustrovala to Sabína Svetlíková: „Táto myšlienka ma trochu rozľútostila. Je to niečo, čo treba povedať nahlas, no zároveň takéto správanie voči druhým nie je úplnou samozrejmosťou.

Ilustrovala Sabína Svetlíková

Pokúšala som sa zobraziť dvojakosť viditeľného a neviditeľného prežívania. Pomocou odrazu vo vode a farieb, ktoré druhá postavička odráža, som chcela naznačiť jej úsilie vidieť ďalej – snahu o pohľad na situáciu z uhla modrej postavičky, čo fialovej postavičke dáva väčšiu schopnosť efektívne pomôcť. To je však možné len pri úsilí z oboch strán. Ak by sa modrá postavička nepozerala do vody, nebola by schopná nikomu ukázať viac ako svoju povrchovú farbu.

Moje osobné skúsenosti sú v podstate to jediné, čo mám k dispozícii, keď niečo tvorím, takže som vychádzala z nich. Ako jeden človek som pomerne limitovaná entita a viem pracovať len s tými informáciami, ktoré som sa zatiaľ naučila.“

Prečo sú kamarátske vzťahy pre bytie také dôležité?
Han Donau ilustruje slová Simony Procháczkovej

Simona a Linda nám ukázali, že priateľstvo nevzniká samo od seba, ale cez trpezlivosť a rešpekt k hraniciam toho druhého.

Ilustrovala Han Donau

Ilustrovala to Han Donau: „Kohút a jeho hrebienok sú pre mňa silné symboly hrdosti a ega, keďže kohút na svojom dvore iného nestrpí. Preto tam je sám, aj keď by ani nemusel. Ak nám ego prekáža žiť zmysluplné vzťahy, je dobré ho zahodiť. Spolu nám bude lepšie – v priateľstvách aj v spoločnosti.“

Zmysel pre zodpovednosť
Daniela Vagašová ilustruje slová Ivana Milého

Ivanovia Milí z Herba Drug (ml. a st.) nám rozprávali o tom, ako môže byť spoločenská zodpovednosť a ľudský princíp prirodzenou súčasťou podnikania aj na Slovensku.

Ilustrovala to Daniela Vagašová: „Na prvé prečítanie vo mne citát vyvolal uvoľnenie a určitý druh pokoja. Vnímala som ho ako pripomenutie, že zodpovednosť nespočíva v dokonalosti alebo v absencii chýb, ale v schopnosti ich prijať a niesť ich dôsledky. Zároveň sa tam pre mňa objavila krehkosť, ktorú nevnímam ako slabosť, ale skôr ako prirodzenú súčasť bytia, s ktorou sa človek učí pracovať.

Ilustrovala Daniela Vagašová

Rozhodla som sa zachytiť napätie medzi krehkosťou a zodpovednosťou. Motív motýlieho krídla pre mňa reprezentuje krehkosť a zraniteľnosť, zatiaľ čo praskliny v jeho štruktúre symbolizujú chyby a ich následky. Dôležité pre mňa bolo, že krídlo nie je rozpadnuté, ale stále drží pokope. Podobne ako človek, ktorý robí chyby, no napriek tomu nesie ich dôsledky a pokračuje ďalej. Ruka pod krídlom predstavuje akt prijatia a nesenia ako vedomé držanie toho, čo je krehké a nedokonalé.

Zodpovednosť sa často spája s tlakom, aby sme boli bezchybní. Postupne som si však aj sama na sebe uvedomila, že je to skôr o schopnosti uniesť dôsledky vlastných rozhodnutí a nedať sa nimi paralyzovať.“


Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.