7 divov Bratislavského kraja, ktoré v centre hlavného mesta nenájdete

Bratislavský kraj je spomedzi všetkých krajov najmenší, to však neznamená, že nemá čo ponúknuť. Práve naopak. Či ide o históriu, alebo prírodné unikáty, dokáže sa hravo vyrovnať zvyšku Slovenska.

Bratislavský kraj tvorí veľmi malé územie, ktoré rámcuje najmä sútok riek Dunaj a Morava. Je však chybou myslieť si, že všetky zaujímavosti sa nachádzajú len v Bratislave. Tá je síce centrom celej oblasti, no my sme sa zamerali hlavne na výnimočné miesta v jej okolí. Práve tie sú častokrát neprávom prehliadané.

Hrad Pajštún

Pajštúnsky hrad bol od 13. storočia súčasťou sústavy obranných hradov, ktoré sa v Malých Karpatoch starali o ochranu severozápadných hraníc Uhorského kráľovstva. Z pôvodných hradných budov zostali iba časti okolo ústredného nádvoria, ktoré je však z väčšej časti zasypané suťou.

Zachovalo sa však obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, ktoré vidieť už z diaľky. V obvodových múroch sa dajú jasne rozoznať otvory okien, arkierov s vstupov. K hradu vedie niekoľko turistických chodníkov z Borinky, Stupavy alebo Bratislavy-Rače.

Dunajské lužné lesy

Dunajské lužné lesy, ktoré sa rozprestierajú medzi Viedňou a Bratislavou patria pod Národný park Donau-Auen. Toto územie s celkovou dĺžkou 38 km a šírkou 4 km patrí medzi posledné zachované riečne lužné územia v Strednej Európe.

V chránenej divočine neďaleko nášho hlavného mesta prežíva viac ako 60 druhov rýb, rybárik, orol morský, bobor, sladkovodné/bahenné korytnačky alebo vzácne druhy orchideí. Národný park si môžete vychutnať peši, v člne alebo na bicykli po vyznačenej trase Dunajského cyklistického chodníka.

Hrad Devín

História Devínskeho hradu siaha až do prehistorických dôb a spolu s Bratislavským a Nitrianskym hradom patrí k najstarším na Slovensku. Zrúcaniny tohto pôvodne gotického hradu sa nachádzajú na hradnom kopci nad sútokom Dunaja a Moravy.

Našli sa tu dôkazy o prítomnosti Keltov, Rimanov (objekt bol súčasťou obranného systému Limes romanus) a samozrejme Slovanov – knieža Rastislav tu vybudoval veľkomoravskú pevnosť. Devín má bohaté dejiny plné zvratov, pričom bol svedkom všetkých dôležitých udalostí, aké sa na našom území odohrali. Pre verejnosť je otvorený od apríla do septembra.

Sandberg

Lokalita Sandberg je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Ide o najbohatšie nálezisko morskej fauny u nás. Sandberg tvoria horninové zvyšky treťohorného mora, ktoré sa rozprestieralo vo Viedenskej panve. Nachádzajú sa tu aj pozostatky morských pieskov, ktoré sa usadili po zdvihnutí mora pred 14 až 16 mil. rokov.

Zdroj: Wikimedia CC 3.0, Autor: Bernhard Böhm

Našlo sa tu okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lastúrnikov, dierkavcov, ale aj početné zuby žralokov a kostnatých rýb, pozostatky korytnačiek, stavec veľryby, fragmenty kostier opíc, tuleňa, nosorožca srstnatého, jaskynného medveďa a vtákov. Možno budete mať šťastie a v piesku objavíte kúsok praveku aj vy.

Náučný chodník Bobria hrádza v Kuchyni (momentálne uzavretá)

Náučný chodník Bobria hrádza má dĺžku 1 800 metrov a vedie po okolí vodnej nádrže Kuchyňa. Súčasťou chodníka je aj drevená lávka ponad priehradu s dĺžkou 300 metrov, v blízkosti prirodzeného biotopu bobrov, od ktorých bol názov chodníka odvodený.

bobria hradza

Neďaleko bol vybudovaný aj malý most cez potok napájajúci priehradu a tzv. ceruzková lávka, ktorá zabezpečuje priechod cez zaplavenú oblasť v blízkosti Bobrej hrádze. Bobria hrádza je ideálnym miestom na prechádzky, obzvlášť pri západe slnka.

Národná prírodná rezervácia Šúr

Národná prírodná rezervácia Šúr sa nachádza pri obci Svätý Jur. Ide o mokraď, ktorá sa vyznačuje výskytom vzácnej flóry a fauny. V Šúre je najzaujímavejšou časťou podmáčaný slatinný jelšový les. Súčasťou rezervácie je aj riedky dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj.

Naprieč rezerváciou vedie trasa náučného chodníka, ktorá sa začína pri Fanglovom potoku. Poprepletané stromy v oblasti pripomínajú tropický prales. Mokrade vo svete rýchlo ubúdajú, preto bol Šúr zaradený v roku 1990 medzi významné chránené mokrade Ramsarskej konvencie.

Antická Gerulata Rusovce

Gerulata bol rímsky vojenský tábor – kastel, ktorého pozostatky sa nachádzajú v Rusovciach. Tábor spadal pod rímsku provinciu Panónia a postavený bol v 2. storočí ako súčasť Limes Romanus. Dnes sa v areáli nachádza múzeum, kde môžete vidieť základy stavieb z 1. až 4. storočia.

Zdroj: Wikimedia CC 3.0, Autor: Pudelek

Vonku uvidíte neskoro-antickú pevnosť zo 4. storočia. Tá bola vstavaná do severného rohu pôvodného kastela. Na mieste si môžete pozrieť aj nálezy z archeologických výskumov.

Ak máte svoje obľúbené miesto, ktoré sa nám do zoznamu nezmestilo, budeme radi, ak nám dáte tip do komentárov na našej facebookovej stránke.

Rýchly internet v Bratislavskom kraji

Aj v okolitých mestách Bratislavy môžu zákazníci O2 využiť najrýchlejšie mobilné internetové pripojenie na Slovensku. Aby ste si mohli užiť vysokorýchlostný internet od O2 naplno, potrebujete telefón alebo tablet s podporou 4G LTE a 4G LTE SIM kartu.

Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4GLTE.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac