7 najlepších príbehov z pera Agathy Christie

Niekoľko tipov, ako stráviť príjemný večer pod dekou pri skvelej detektívnej knižke či filme.

Pôvodne chcela byť opernou speváčkou, no silná tréma z vystupovania ju od vytúženého cieľa odradila. Možno svet prišiel o jej krásny hlas, zato však neprišiel o vyše 80 napínavých príbehov s puntičkárskym belgickým detektívom Herculom Poirotom či bezhranične neodbytnou slečnou Marplovou.

Reč je o Agathe Christie, kraľovnej detektívok, druhej najúspešnejšej autorke všetkých čias, hneď po Williamovi Shakespearovi. Toto je výber jej najlepších diel:

1. Desať malých černoškov

Anonymný hostiteľ pozve listom na opustený ostrov desať osôb. Desať navzájom cudzích ľudí má pripravených desať izieb a v každej visí na stene zarámovaná detská riekanka o malých černoškoch.

“Desať malých černoškov prepadol raz medveď, jedného z nich zadľavil, ostalo ich deväť. Deväť malých černoškov hádzalo sa o zem, jedného z nich…” a tak ďalej, až kým sa v básni všetci pominú a neostane nikto.

To isté sa začne diať aj hosťom, ktorí ostali odrezaní na ostrove. Kto je vrah, ak nik neostal živý?

Kniha má aj viacero filmových adaptácií. Jedna z vôbec najlepších je ešte zo sovietskej produkcie, nakrútené v roku 1987. Spisovateľkine najobľúbenejšie dielo nedávno natočila aj BBC v podobe televíznej minisérie, ako poctu k 125. výročiu jej narodenia.

2. Vraždy podľa abecedy

V prímorských letovískach na juhu Anglicka vyčíňa sériový vrah.V listoch podpísaných šifrou ABC posiela Poirotovi indície k ďalšej vražde. Postupuje systematicky, obete si vyberá v abecednom poradí. Alica Ascherová z Andoveru, Betty Barnardová z Bexhillu, Carmichael Clark z Churstonu. Najbližšie ma udrieť v Doncasteri.

V knihe sa opät autorka pohrala s rozprávaním príbehu. Čitateľ je najprv oboznámený s príbehom rozprávačom v tretej osobe, ktorý následne rekonštruuje kapitán Hastings so svojou analýzou celého prípadu.

3. Vražda v Orient exprese

Orient expres, luxusný vlak smerujúci z Istanbulu do francúzskeho Calais, uviazne po ceste v snehovom záveji. Nepríjemná udalosť nahráva do karát malému detektívovi s dokonale navoskovanými a upravenými fúzikmi. Získava čas, aby stihol vyriešiť smrť nenávideného miliardára v jednom z kupé vlaku.

Pravdepodobne najslávnejší príbeh sa v roku 1974 dočkal veľmi verného filmového spracovania s famóznym hereckým obsadením. Zahrala si v ňom napríklad Ingrid Bergmanová, ktorá za svoju úlohu získala Oscara, Albert Finney, ktorý bol na ocenenie nominovaný, či Sean Connery.

Druhá vynikajúca, temnejšie ladená adaptácia knihy je z roku 2010, vrámci televíznej série v hlavnej úlohe s Davidom Suchetom.

4. Ohlásená vražda

Podľa väčšiny fanúšikov ide pravdepodobne o najlepší príbeh, kde vystupuje slečna Marplová.

V ospalej dedinke výjde v rannej tlači oznam, že v piatok na pol siedmu večer je ohlásená vražda v sídle miestnej paničky Blacklockovej. Všetci to pokladajú iba za nemiestny žartík, prípadne detektívnu hru.

Prirodzene, dedinčania horia zvedavosťou, a ako sa schyľuje k večeru, postupne na večierok pani Blacklockovej prichádzajú hostia. Presne o pol siedmej, keď sú všetci zhromaždení, v miestnosti zhasne svetlo a vojde muž s baterkou. Skríkne “Ruky hore!”. Zaznie niekoľko výstrelov a strhne sa panika. Keď sa rozsvieti, mŕtvy je prekvapivo samotný strelec.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

5. Päť malých prasiatok

Za Poirotom príde mláda žena menom Lucy Craelová, ktorá sa má onedlho vydávať. Keď mala sedem, jej matka bola odsúdená za vraždu svojho manžela, no Lucy verí v jej nevinu. Z obáv o to, že minulosť môže zničiť jej budúce šťastie, poprosí Poirota o vyriešenie 16 rokov starého prípadu.

Kniha je zaujímavá tým, že svedkovia udalostí o nich rozprávajú retrospektívne na základe vlastných spomienok. Každý pridáva svojho uhol pohľadu. Napriek tomu, že je v nej len päť podozrivých, Agatha dokonale mätie čitateľa a dokáže sa postarať o prekvapujúce rozuzlenie.

6. Opona: Posledný prípad Hercula Poirota

Posledné dielo, v ktorom si Poirot spoločne s priateľom Arthurom Hastingsom potrápia “sivé mozgové bunky”. Napísane bolo už počas Druhej svetovej vojny a v trezore čakalo na svoje vydanie viac ako 30 rokov, kým to nepovolila Agatha, vedomá si na sklonku života toho, že už nevládze napísať ďalšiu knihu.

Parte oznamujúce úmrtie Hercula Poirota vyšlo, ako jedinej fiktívnej postave v histórii, v roku 1975 aj v New York Times.

7. Vražda Rogera Ackroyda

Varovanie: Následujúca čásť článku vyzrádza zápletku alebo rozuzlenie diela. Ak ste dielo nečítali, prejdite na záverečný bonus.

Existuje súbor pravidiel, ktoré by mal dodržať každý dobrý spisovateľ detektívok. Napríklad páchateľom nesmie byť detektív, k odhaleniu vraha sa nesmie dopracovať nevysvetliteľnou intuíciou, prípadne, vrah nesmie byť Číňan (to nie je rasizmus, v minulosti to bol prepoužívaný motív brakovej literatúry). Dokopy ich je desať. A Agatha jedno z nich porušila, pri svojej tretej knihe Vražda Rogera Ackroyda.

V tom je slabosť, ale aj genialita celého príbehu. Vrahom je totiž samotný rozprávač. A Agatha sa brilantne napísaným dejom “pohráva” s čitateľom do posledného slova. Podsúva mu falošný príbeh (ale bez zamlčovania faktov) vyrozprávaný ústami vraha. Na konci knihy ho Poirot odhalí a naznačí mu poslednú možnosť – samovraždu. Kniha tak končí vrahovým priznaním a zároveň listom na rozlúčku.

Bonus na záver: Tip na film o zmiznutí slávnej spisovateľky

Podobne, ako jej literárne postavy, aj Agatha Christie bola svojrázna osobnosť. Smrť jej matky a pretrvávajúca manželská kríza ju primeli vystrúhať husársky kúsok, akoby vystrihnutý z jej detektívky. Presne 3. decembra 1926 o 21:45, ešte v ten večer, ako ju prvý manžel požiadal o rozvod, ju videli naposledy, ako opúšťa svoj dom. Potom sa po nej zľahla zem a nikto netušil, či sa autorka najlepších detektívok sama nestala obeťou zločinu.

Svojej sekretárke zanechala list, v ktorom stálo, že odišla do Yorkshiru. Našlo sa po nej len opustené auto s pohodeným oblečením na sedadle a neplatným vodičským preukazom.

Jej zmiznutie sa dostalo aj na titulku New York Times. Tísic policajtov, 15 tisíc dobrovoľníkov a niekoľko prieskumných lietadiel sa pustilo do pátrania. Spisovateľ Arthur Conan Doyle, známy nadšenec špiritizmu, dokonca zaniesol jej rukavičky špiritistickému médiu, aby podľa nich určila, kde sa nezvestná Agatha nachádza.

Napriek rozsiahlemu pátraniu sa jedenásť dní netušilo, kde by spisovateľka mohla byť. Na motívy zmiznutia bol o vyše 50 rokov neskôr natočený film Agatha, v hlavnej úlohe s Dustinom Hoffmanom.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Zabudnuté poklady slovenských záhrad: Oskoruše

Kultúrnym dedičstvom nemusia byť iba umelecké diela alebo stavby. Pokojne ním môžu byť aj odrody stromov, ktoré sa u nás kedysi pestovali.

Slovenský vidiek ukrýva mnoho druhov ovocia, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje počet druhov na pultoch obchodov a supermarketov. Naši starí rodičia poznali túto širokú paletu ovocia a jej využitie. Pre nás to môže byť súčasť kultúrneho dedičstva, ktoré sa oplatí spoznať a najmä zachovať.

Tento článok sa vám zobrazí behom sekúnd aj v najzapadnutejších obciach slovenského vidieka. Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už takmer 94 % obyvateľov Slovenska. Zistite viac na www.o2.sk/internet/4g.

Jedným veľmi zaujímavým ovocným druhom, ktorý na pultoch supermarketov úplne chýba, je oskoruša. Ide o plody vzácnej jarabiny oskorušovej, ktorá je neodlúčiteľnou súčasťou slovenských viníc.

plody oskoruše

Napriek tomu, že to bola v minulosti užitočná drevina, dnes je menej známa. Býval to hraničný strom, sadený na hraniciach pozemkov a medziach. Svojou veľkosťou dotváral krajinu a jednoducho sa nedal prehliadnuť.

Oskoruša sa ako jediná s jarabinami nekríži a nevytvára hybridy. Pred 40 miliónmi rokov sa evolučne vzdialila ostatným jarabinám a odvtedy sa potĺka evolučným vývojom sama.

V stredoveku sa jej plody používali ako prostriedok proti hnačkám a iným črevným neduhom. Na maďarskom trhu často predajcovia oskorúš hlásali: „Vegyen az Úr berkenyét, hogy ha fosik ezt egyék!“ („Pane, ak máte hnačku, kúpte si a jedzte oskoruše!“)

Oskoruša má najtvrdšie jadrové drevo zo všetkých európskych drevín. Práve z tohto dreva sa kedysi robili najtvrdšie časti drevených lisov. Šťava z oskorušových plodov sa zase používala na spomalenie a stabilizáciu fermentácie ovocných muštov.

Ako lesnú drevinu si ju cenia najmä poľovníci, keďže v období dozrievania plodov sú stromy často navštevované najmä diviačou zverou.

Kde sa s oskorušou môžeme stretnúť?

Staré oskoruše sa vyskytujú tam, kde socialistické sceľovanie pozemkov neodviedlo „dobrú prácu“. Sú to staré vinice alebo opustené, extenzívne ovocné sady. Oskoruši sa darí v oblastiach, kde sa pestuje vinič.

Na pôdu je nenáročná, vadí jej len nedostatok svetla. Vyhýba sa dolinám, kde je vyššia hladina podzemnej vody. Vlhšia mikroklíma na stanovišti spôsobuje priaznivé podmienky pre hubové ochorenia.

Dôkazom, že juh Slovenska je optimálnym miestom pre oskorušu je fakt, že najmohutnejší jedinec na svete rastie práve u nás na Slovensku, a to v Modre. Od roku 2003 je chránená spolu s dvoma staršími stromami, ktoré sú známe ako Tri modranské oskoruše.

Aké má oskoruša plody a ako sa dajú zužitkovať?

Plody oskoruše sú výrazne variabilné. Poznáme hruškotvaré a jablkotvaré plody, ktoré môžu byť žlté až karmínovočervené.

Vzácna je „kožená“ forma, ktorá pripomína jablko “Kožovka” alebo “Boskoopske červené”. Najväčšie plody majú odrody “Sossenheimer Riesen” z Nemecka, Parochiane a Indignente zo Sicílie. Veľmi zaujímavá je odroda z Ukrajiny s názvom “Rumjane Jabluczko”, ktorá má tmavo karmínové plody menšej veľkosti.

Plody oskoruše v zrelom stave nie sú ešte vhodné na konzumáciu. Sú príliš trpké a jesť sa dajú až po “uhniličení”, alebo ako hovoria na dedine “keď ich mráz pobozká”. Vtedy sa dužina plodu premení na sladký “džem” veľmi zaujímavej a osobitej chuti. Z medicínskeho hľadiska pôsobia plody mierne močopudne, protireumaticky, upravujú trávenie a sú bohatým zdrojom vitamínov.

Z uhniličených plodov sa môže robiť mušt, lekvár, marmeláda tzv. oskorušoláda, kompót a sušené oskoruše a destiláty.

Ako sa vyvarovať chybám pri kúpe oskorúš?

Oskoruša sa patrične teší väčšiemu záujmu v posledných 10 rokoch. Každý z nás môže prispieť k tomu, aby sa vrátila do nášho prostredia, kam rozhodne patrí. Ak vás článok, zaujal natoľko, že by ste chceli oskorušu začať sami pestovať, pripájame krátky návod:

Pri kúpe stromčeka si treba prezrieť celý kmeň, či sa tam nenachádzajú malé otvory. Tieto otvory by mohli prezradiť rôznych škodcov, ktoré sa živia v kmeni stromu ako sú krasone a drevotoče.

Na trhu sa objednávajú sadenice alebo vzrastlé stromy oskorúš z Talianska. Tieto majú mäkšie drevo a pri poľadovici sa ľahko lámu. Toto riziko je väčšie vo vyšších polohách (nad 400 m.n.m.).

Okrem toho treba sledovať aj podpník, na ktorý je oskoruša zavrúbľovaná. Ideálny je vlastný semenáč a nevyhovujúci je podpník dule, jarabiny vtáčej alebo hlohu.

Po zakúpení stromčeka je veľmi dôležitý výber vhodného stanovišťa na plnom slnku. Prvé 2 roky potrebujú stromky zálievku, i keď je oskoruša odolná voči suchu.

Ladislav Bakay je vysokoškolským pedagógom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a ekologickým aktivistom v OZ Jašterica. Je spoluautorom knihy Oskeruše – strom pro novou Evropu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac